Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/324/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209950
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212209950.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovsudcomJUDr.MilanomMajerníkom,PhD.vprávnejvecižalobcuPOHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Svidník), ktorý rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a nerozhodol v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o vydaní poverenia pristupuje až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Vyslovil názor,
že súd porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu
ako rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca
si preto uplatnil nárok na náhradu škody v konkrétnych sumách predstavujúcich istinu a príslušenstvo,
ktorá viac nemôže byť priznaná všeobecným súdom z príslušného zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý
v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy

sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,
v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znášasám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných
konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. O.. K., O.. K.
XXX/XXXX I. O.. K. XXX/XXXX. Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre
možnosť vyhovieť podanej žalobe v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku
s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí

6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené XX.X.XXXX a vzhľadom
na skutočnosť, že žaloby boli doručené súdu XX.X.XXXX, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po
uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne

konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XCZ XX/XX. Preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,
avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy kedy sa žalobca dozvedelo
škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre

prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Žalovaný poukázal aj na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. O..K. XX/XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd
prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje

automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.2 Ústavy SR je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.

Žalovaný poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť

súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v

disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti

na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom XX.X.XXXX (t.j. tri
roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).K
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že nemôže byť chápané
ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň nie sú splnené ani

zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že napokon z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia.K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči
dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany

štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.

Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň XX.X.XXXX. Vec pojednával v neprítomnosti
oboch účastníkov, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas. Žalovaný súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť na ňom
ospravedlnili. Súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, preto

postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, spismi Okresného súdu Svidník
sp. zn. sp. zn. XEr/XXX/XXXX, XEr/XXX/XXXX, XEr/XXX/XXXX, XES., XEr/XXX/XXXX, XEr/X/
XXXX, XEr/XXX/XXXX, XEr/XXX/XXXX, XEr/XXX/XXXX, XEr/XXX/XXXX, XEr/XXX/XXXX a zistil tento

skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd Svidníku pod sp.zn.
XC/XXX/XXXX I. XC/XXX/XXXX. Uvedené veci sa týkali nasledovných exekučných konaní vedených
na Okresnom súde Svidník:

XEr/XXX/XXXX proti C. J., išlo o vymoženie sumy 4,45 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.X.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX exekučné
konanie zastavil z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.X.XXXX.

XEr/XXX/XXXX proti C. P., išlo o vymoženie sumy 85,63 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.X.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX exekučné konanie zastavil z dôvodu
nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

XEr/XXX/XXXX proti R. Ž.P., išlo o vymoženie sumy 92,46 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.X.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX exekučné
konanie zastavil z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.X.XXXX.

XEr/XXX/XXXX proti O. M., išlo o vymoženie sumy 274,82 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor
podal žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.XX.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX exekučné konanie zastavil z dôvodu
nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX.

XEr/X/XXXX proti I. E., išlo o vymoženie sumy 317,08 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia dňa X.X.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX v spojenís uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX exekučné konanie zastavil z dôvodu
nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

XEr/XXX/XXXX proti D. J., išlo o vymoženie sumy 268,34 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor
podal žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.X.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa X.X.XXXX exekučné konanie zastavil z dôvodu
nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX.

XEr/XXX/XXXX proti E. B., išlo o vymoženie sumy 256,74 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.XX.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

XEr/XXX/XXXX proti E. M., išlo o vymoženie sumy 274,82 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor podal

žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.X.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX exekučné
konanie zastavil z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.X.XXXX.

XEr/XXX/XXXX proti povinnej O. C. sa týkala vymoženia sumy 386,22 Eur. Exekútor podal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX. Súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX
exekučné konanie zastavil z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Uznesením krajského súdu
zo dňa X.X.XXXX bolo predmetné uznesenie zo dňa XX.XXXX zrušené a vec vrátená prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie s tým, aby okresný súd vykonal dokazovanie v súvislosti s tým, či daná zmluva
má alebo nemá spotrebiteľský charakter a vyzval oprávneného, aby preukázal, či ide o spotrebiteľskú

zmluvu.

XEr/XXX/XXXX proti E. Š., išlo o vymoženie sumy 689,08 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia dňa XX.X.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX exekučné
konanie zastavil z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa XX.X.XXXX.

Ako už bolo uvedené žalobca požadoval náhradu škody predstavujúcej istinu a príslušenstvo priznaných
rozhodcovským rozsudkom a požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 20% zo spomínanej
istiny s príslušenstvom. Konkrétne vo veci týkajúcej sa povinného C. J. požadoval náhradu škody vo

výške168,96Euranemajetkovúujmuvovýške33,79Eur,vovecitýkajúcejsapovinnéhoC.P.požadoval
náhradu škody vo výške 505,40 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 101,08 Eur, vo veci týkajúcej sa
povinného R. Ž. požadoval náhradu škody vo výške 431,03 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 86,21 Eur,
vo veci týkajúcej sa povinného O. M. požadoval náhradu škody vo výške 962,55 Eur a nemajetkovú ujmu
vo výške 192,51 Eur, vo veci týkajúcej sa povinného O. C. požadoval náhradu škody vo výške 1.582,53

Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 316,51 Eur, vo veci týkajúcej sa povinného I. E. požadoval náhradu
škody vo výške 1.131,49 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 226,30 Eur, vo veci týkajúcej sa povinného
D. J. požadoval náhradu škody vo výške 1.248,63 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 249,73 Eur, vo
veci týkajúcej sa povinného E. B. požadoval náhradu škody vo výške 1.091,36 Eur a nemajetkovú ujmu
vo výške 218,27 Eur, vo veci týkajúcej sa povinného E. Š. požadoval náhradu škody vo výške 125 Eur

a nemajetkovú ujmu vo výške 1.038,17 Eur, vo veci týkajúcej sa povinného E. M. požadoval náhradu
škody vo výške 125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.038,17 Eur.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia)rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
V konkrétnom prípad žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v15 dňovej lehote o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poveríexekútoraabyvykonalexekúciu.Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku platnom a účinnom v rozhodnom období súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia je zrejmé, že zákon ukladá
súdu rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, že
súd nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule prípadne návrhu na exekúciu alebo žiadosti ovydanie poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie.
Je preto logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, keď
súd musí vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť

porušenie zákona. Často krát pred takýmto rozhodnutím si musí zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak
exekučný titul je rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný
dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu
konania a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada
o vydanie poverenia je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže

exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia
zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení O.. K. XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX

exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru,
že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť

súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy (O..K. XX/XX, O..K. XX/XX, O.. K. XXX/XX). Práve
konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu.
Sú všeobecne známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo
konštatovali súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky,
ktorou žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali

akoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,keďžebolavneprospechspotrebiteľov.Exekútornanávrhžalobcu
predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval
vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch
súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých

obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie

rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť závery

Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí O.. K. XXX/XXXX, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu
v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná XX.X.XXXX, nasledovala výzva na
predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, tá bola predložená X.X.XXXX a uznesením zo
dňa X.XX.XXXX bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti
bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Pre súd je zarážajúcaargumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia ako nesprávneho úradného postupu. Je predsa logické, že výsledkom rozhodovacej
činnostisúduje,žebuďžiadostiovydaniepovereniavyhoviealebojuzamietne.Zozákonanevyplýva,že

súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno
ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu ČR XXCdo XXXX/XX
W. C. XX.X.XXXX). Táto argumentácia žalobcu by skôr nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom
nezákonného rozhodnutia, k čomu však neboli splnené zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie,
ktorým by bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť a žalobca ani v jednom prípade voči danému uzneseniu nepodal ani riadny opravný
prostriedok). Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu o prekážke právoplatne rozhodnutej veci príslušným
rozhodcovskýmrozsudkom.Súdytotižvrozhodnutiachozamietnutížiadostiovydaniepovereniadospeli
k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, dôsledkom toho rozhodcovský rozsudok nespôsobuje
právnu záväznosť pre svoju ničotnosť. Žalobcovi preto nič nebránilo podať žalobu na súd. Súd teda
dospel k záveru, že tým, že súd zamietol žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, hoci aj

po 15 dňovej lehote sa nedopustil nesprávneho úradného postupu a rozhodne nepredstavuje porušenie
práva na žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca však nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá
je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca nepreukázal, že sa nemôže domôcť svojho nároku

voči povinnému použitím iných právnych prostriedkov. Jeho tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky
zavinením súdu je nesprávne. Žalobca mal totiž možnosť získať iný exekučný titul, ale sám bol nečinný.
Napokon musel by preukázať, že aj v prípade vydania poverenia došlo by k úplnému vymoženiu jeho
pohľadávky, čo ťažko možno preukázať.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani dôvodnosť nároku na nemajetkovú ujmu. V celom rozsahu
sa možno stotožniť s vyjadrením žalovaného v tomto smere. Žalobca dostatočne nezdôvodnil vznik a
výšku nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné vyhodnotiť z hľadiska žalobcu ako právnickej osoby a nie
z hľadiska jej spoločníkov. Vyznieva ako paradox ak žalobca požaduje morálnu ujmu za postup súdu,
ktorý rozhodol v súlade s právnymi predpismi chrániacimi spotrebiteľov, ktoré naopak žalobca porušoval

do takej miery, že jeho nekalými praktikami sa zaoberala aj Európska komisia. Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podaním zo dňa XX.X.XXXX žalobca navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z
dôvodu, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp. zn. XC/X/XXXX vedie konanie o náhradu škody

pre porušenie práva Európskej únie. Okresný súd Prešov v spomenutom konaní rozhodol o prerušení
konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré sa
týka procesných situácií, v ktorých súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na

úvahe konajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd
má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky),
slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj
zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 Občianskeho

súdneho poriadku) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov
konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania,
s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Preprejednávanúvecjepodstatným,žekzamietnutiupoverenianavykonanieexekúciedošloaplikáciou

vnútroštátneho práva a nie práva komunitárneho (jeho priameho použitia) s tým, že odpoveď na
uvedené prejudiciálne otázky nemá vplyv na prejednávanú vec, preto návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol. Súd má za to, že rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania,
je rešpektovaný účel konania v zmysle § 6 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. aby ochrana práv
všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov).Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu
trov konania by prináležal len úspešnému žalovanému, ten však si tento nárok podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.