Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Cb/22/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207201127
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2207201127.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : Y. Y..N..K.., Y. Y. T. U., J. Q. Č.. XX/A, Z. XXXXXXXX, proti odporcovi : K. S., S. XX, Z. :
XXXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., Vysoká č. 2/B, Bratislava, o návrhu
na zaplatenie istiny 75.287,60 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 58.069,83 € a zmluvnú pokutu 0,05% zo sumy 58.069,83€
počnúc od 18.1.2007 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e ta.

Odporca je povinný zaplatí navrhovateľovi pomernú časť trov konania v sume 2 724,42€ do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania titulom znalečného 179,48 € na účet Okresného súdu v
Dunajskej Strede, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť trovy konania titulom znalečného 606,05 € na účet Okresného súdu v
Dunajskej Strede, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 5.2.2007 domáhal zaplatenia istiny 2.268.114,17 Sk na tom
právnom základe, že medzi ním a odporcom bola uzavretá zmluva o dielo dňa XX.XX.XXXX R.
Č.. M. XXX/AA/XXXX, predmetom ktorej bola realizácia stavby s názvom Budovanie a rekonštrukcia
infraštruktúry cestovného ruchu v areály športovo - rekreačného zariadenia v obci Lehnice, ktorú
pohľadávku fakturoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX Y. XX.X.XXXX M. T. R. Q. Y., G. G. A.
Č.. XXXXXXXXXX splatnej 17.1.2007 titulom náhrady škody za prestoje spojené s pozastavením prác

na stavbe, odsťahovaním materiálu, strojov, vrátane nákladov na zabezpečenia stráženia staveniska.
Príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať s odkazom na článok XI bod. 11.2 Zmluvy titulom zmluvnej
pokuty vo výške 0,05% z nezaplatenej časti faktúry za každý deň omeškania.

Odporcovi bol doručený návrh na vyjadrenie v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p., keď vo svojom stanovisku
neuznal pohľadávku navrhovateľa, čo do dôvodu, ani čo do výšky majúc za to, že navrhovateľ dňom
25.4.2006 prerušil stavebné práce neodôvodnene potom, čo zistil, že pri realizácii diela vznikajú naviac

práce, ktoré mali vyplynúť z nedostatku projektovej dokumentácie, keď v zmysle článku VIII bod. 8.6
Zmluvy bol povinný po obdržaní projektovej dokumentácie, bez zbytočného odkladu, najneskôr však ku
dňu podpisu zmluvy o dielo preveriť, či nemá projektová dokumentácia chyby, či neobsahuje riešenia
a materiály, ktoré sa ukázali ako nevhodné pri realizácii stavieb. Mal za to, že objednávateľ nemuselakceptovať neskoršie pripomienky zhotoviteľa k projektovej dokumentácii počas realizácie predmetu
diela, že táto obsahuje chyby, z ktorých by mohli vyplynúť naviac práce pre zhotoviteľa. Rovnako nesplnil
ani povinnosť vyplývajúcu z § 552 Obchodného zákona, oznámiť skryté prekážky miesta, kde sa má

dielo vykonať a navrhnúť zmeny diela, keď následne k dohode o zmene diela v súvislosti so vzniknutými
nad prácami nedošlo. Odporca dňom 4.5.2006 odstúpil od zmluvy z dôvodu článku XIII bod. 13.1. keď
zhotoviteľ bez kvalifikovaných dôvodov resp. zastavil zhotovenie diela pred jeho dokončením. Ďalším
dôvodom odstúpenia bolo prekročenie ceny diela o 10% oproti dohodnutej cene v zmysle § 547 ods.
5 Obch. zákona, keď podľa cenovej ponuky naviac práce mali navýšiť cenu diela o 5.763.669,-Sk, čo

predstavovalo 14,41% namiesto pôvodnej ceny.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa X. X. XXXX Č. X. X O. XX/XXXX - XXX bol zamietnutý návrh
navrhovateľa na zaplatenie naviac prác, ako aj náhrady škody a priznaná náhrada trov konania
úspešnému odporcovi, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením X. Y. T. W. M. D. XX. J. XXXX Č. X.
XX O. - XXX, kde odvolací súd konštatoval, že nesporne došlo k zrušeniu zmluvy odstúpením zo

strany objednávateľa odporcu , ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo právnu podstatu vzájomných
nárokov zmluvných strán, posudzovaniu v konaní uplatneného nároku podľa ustanovenia § 351
Obchodného zákona, keď navrhovateľ si uplatnil zaplatenie ceny prác naviac, ktoré neskôr kvalifikoval
ako bezdôvodné obohatenie. Konštatoval že prvostupňový súd pochybil, nakoľko v podstatnej časti
predmetu konania vec nesprávne právne posúdil a v súvislosti s tým nevykonal zodpovedajúce

dokazovanie , najmä znalecký posudok za účelom zistenia výšky obohatenia odporcu. Rovnako
súd sa nezaoberal otázkou dôvodnosti vykonaných prác navrhovateľom do odstúpenia odporcom
z hľadiska riadnej realizácie diela nebyť nevyhnutné a ktorých objektívnym spôsobom zistená
hodnota navrhovateľovi doposiaľ nebola uhradená. Súčasne konštatoval čiastočnú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v súvislosti s uplatneným nárokom na náhrady škody, aby bolo zrejmé v súvislosti s

tvrdením, ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti tento nárok navrhovateľ posudzoval, neuviedol či návrh
v tejto časti zamietol z dôvodu nepreukázania tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti, nepreukázania
vzniku škody alebo nepreukázania danosti príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a
vznikom škody.

Podľa§ 226 Obč.súd.por. , Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesenie vyslovil právny názor na danú vec , vychádzajú zo
zostavu, ktorý tu existoval v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia, ktorým právnym názorom je súd 1. stupňa

viazaný.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov R. Y. (Č.. XXX, Ľ. E.
(Č.. XXX), Z.. W. Q. (Č.. XXX, R. J. Ä.S.. XXX), Z.. G.. R. D. (Č.. XXX), Z.. U. E. (Č.. XXX /.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmluvou o dielo (čl. 4), oznámenie navrhovateľa zo dňa

21.3.2006 o predpokladaných naviac prácach (čl. 158), odstúpenia od zmluvy odporcom (čl. 379),
odpoveď navrhovateľa na písomné odstúpenia odporcu od zmluvy dňa 10.5.2006 (čl. 53), stavebný
denník (čl. 63), cenová ponuka navrhovateľa naviac prác zo dňa 18.4.2006 (čl. 91), stavebné povolenie
zo dňa 6.9.2004 (čl. 159), súťažné podklady o verejnom obstarávaní pre verejné obstarávanie v zmysle
Zákona 523/2003 Z.z. v platnom znení (čl. 161), znalecký posudok znalca Z.. R. Y. Č.. XX/XXXX (Č..

XXX),Doplnenie má znaleckého posudku číslo XX/XXXX vyhotovený dňa 30. 11. 2011, za dodatku číslo
XX/XXXX stanoviska znalca zo dňa 7. 11. 2013, vypočutím znalca Z.. R. Y. ( Č..XXX ) na základe
ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že zotrváva na podanom návrhu v celom rozsahu, tvrdiac, že

naviac práce vyčíslené v sume 2.081.801,82 Sk s DPH, zahrňovali skutočne prevedené naviac práce do
odstúpenia od zmluvy odporcom a pohľadávka 186.312,35 Sk je škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi v
dôsledku prestojov pri pozastavení prác na stavbe, odsťahovaním materiálu, vrátane strojov a nákladov
na stráženie staveniska. Dôvody odstúpenia uvádzané v písomnom odstúpení odporcu v zmluve,
považoval navrhovateľ za právne neúčinné z dôvodu, jednak s poukazom na § 547 ods. 2 Obchodného

zákona, že nebola prekročená hranica navýšenia ceny diela o 10%, keď naviac práce boli vyčíslené
okolo 3.000.000,-Sk, z čoho časť odporca zaplatil, zvyšok ostal predmetom sporu. Rovnako odporca
neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu, keď sa dozvedel o vykonaní naviac prác už v marci 2006
a odstúpil až v máji 2006. Mal za to, že všetky tieto naviac práce boli udobrené stavebným dozoromZ.. Q. - osobou poverenou odporcom. Poukázal na nedodržanie postupu odporcom v zmysle článku 8.6
Zmluvy, pre nedostatok projektovej dokumentácie, hlavne realizačného projektu, keď po začatí diela sa
zistilo, že je potrebné odstrániť väčšiu vrstvu ornice, než ako bola určená v projektovej dokumentácie,

čím vznikli naviac práce. V tomto smere navrhoval vypočuť odborníkov. Na svoje tvrdenia žiadal vypočuť
svedka Z.. H.Q. Q., vykonávajúceho stavebný dozor na stavbe a na zistenie rozsahu naviac prác nariadiť
znalecké dokazovanie z príslušného odboru majúc za to, že odporca získal týmto plnením bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 Obč. zákona, na základe neplatného právneho úkonu.

Z výpovede odporcu doplnené výpoveďou právnej zástupkyne odporcu súd zistil, že ako starosta
obce Lehnice vykonával všetky úkony ako štatutár v mene obce,. Nikoho nepoveroval v súvislosti s
uzatváraním zmluvy o dielo. Mal za to, že projektová dokumentácia, ktorá bola poskytnutá v rámci
W., keďže sa jednalo o vypísanie súťaže na výber najvhodnejšej ponuky, spĺňala všetky predpoklady,
pretože bolo podkladom aj na vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ ide o namietaný realizačný projekt
navrhovateľom mal za to, že v tom sa upresňovali už len trasy, nakoľko sa jednalo o stavenisko

v pamiatkovo chránenej oblasti, kde sa nachádzali niektoré chránené stromy a v prípade ďalšieho
výrubu bol potrebný súhlas pamiatkového ústavu. Mal za to, že navrhovateľ nevyužil svoje právo
v čase vypísania tendra možnosti obhliadnutia staveniska, kde bol stanovený limit sprístupnenia
nehnuteľnosti, kladenia otázok, vykonania sondy podľa potreby, čo ani jeden zo záujemcov si neuplatnil,
teda ani navrhovateľ. Stavenisko mal prevziať navrhovateľ 1.3.2006, k začatiu stavebných prác došlo

15.3.2006 a 21.3.2006 žiadal navrhovateľ navýšenie ceny vyhotovenia diela, keď obdržali rozpočet
na sumu 4.500.000,-Sk, keď asi o dva týždne táto suma bola znížená okolo 3.000.000,-Sk, ktorý
omyl navrhovateľa nepovažoval odporca za dôvodný, a takéto nedostatky mohol odstrániť do času
uzavretia zmluvy od zahájenia súťaže. Poprel, že bol informovaný stavebným dozorom Z.. Q. o zistených
navýšeniach stavebných prác, v súvislosti s čím došlo k jednaniu so štatutárom navrhovateľa pánom

S. za prítomnosti pána E. G. R., keď on jednoznačne odmietol uhradiť navýšenie majúc za to, že
navrhovateľ vyhral W.. Bola stanovená suma za vyhotovenie diela, pričom mal možnosť požiadať o
vyššiu sumu z Eurofondov až 40.000.000,-Sk a tým že prijali nižšiu ponuku, stratili nárok na rozdiel
2.500.000,-Sk, čo by museli zaplatiť z vlastných zdrojov. Súčasne, každé navýšenie ceny si vyžadovalo
schválenieobecnýmzastupiteľstvom,keďžeotomnerozhodujesámstarosta.Pozistenítohtonavýšenia

si vyžiadal odporca odborné stanovisko generálneho projektanta a zvolal obecné zastupiteľstvo. K
odstúpeniu od zmluvy došlo až následne. Od generálneho projektanta zistil, že odstránenie ornice o
hrúbke 60cm nebolo nevyhnutné, projekt sa mohol zrealizovať podľa pôvodného stavu.

Právna zástupkyňa doplnila výpoveď odporcu, že vzhľadom na neexistenciu dodatku k zmluve o

dielo v zmysle bodu 5.3 článku V. neexistoval dôvod na zaplatení naviac prác, ktoré neboli udobrené
odporcom. To, že tieto boli evidované v stavebnom denníku a potvrdené stavebným dozorom,
neodôvodňovali opodstatnenosť nároku navrhovateľa. Odstúpenie od zmluvy odporcom dôvodila
ustanovením článku XIII bod. 13.1, keď zhotoviteľ bez kvalifikovaného dôvodu zastavil zhotovenie diela
pred jeho dokončením a zaplatenie naviac prác na základe záznamov v stavebnom denníku, nemohlo

byť dôvodom vynutiteľnosti od objednávateľa, teda povinnosti uzavrieť v tomto smere Dodatok k zmluve.
v súvislosti s ustanovením § 351 Obchodného zákona mala za to, že odvolací súd uznesením, ktorým
zrušil rozsudok prvostupňového súdu nezohľadnil základné právne a skutkové argumenty odporcu,
ktoré majú zásadný vplyv na správne rozhodnutie v prejednávanej veci. Ustanovenie § 351 Obchodného
zákona, nie je kogentným ustanovením, od ktorého sa strany zmluvy nemôžu odchýliť. V súvislosti s

dispozitívnymi ustanovením a v súlade so zmluvnou voľnosťou platnou pre súkromno právnu úpravu
všeobecného znenia zmluvy o dielo číslo M. XXX/A G. I. D. XX. XX. XXXX medzi účastníkmi konania,
mala za to, že si dojednali pre prípad akýchkoľvek prác naviac, ktoré sa po podpise zmluvy o dielo
ukážu ako objektívne potrebné pre zhotovenie diela, budú zhotoviteľovi uhradené výlučne na základe
oboma účastníkmi zmluvy podpísaného písomného dodatku k zmluve o dielo. Uvedené základné

pravidlo obsahovali aj súťažné podklady tvrdeného obstarávania a žalobca mal o tejto skutočnosti
dostatočnú vedomosť, čo dokazovalo výpoveď svedka Saba. Zmluva obsahovala dostatočne určité
ustanovenia, podľa ktorých si bol zhotoviteľ vedomý, že akékoľvek práce naviac ( teda aj tie, ktoré neboli
zhotoviteľom ocenené pred podpisom zmluvy o dielo) idú na vrub zhotoviteľa (bod 3. 3, 14. 2, 14. 3, a
5. 3 zmluvy o dielo) pokiaľ s ním odporca na takéto naviac práce neuzavrie písomný dodatok k zmluve

o dielo. V súvislosti s nárokom navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol vzniknúť
nárok navrhovateľovi len výlučne v rozsahu uzavretej zmluvy o dielo, pričom navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že práce naviac vykonal na základe zmluvy o dielo. Rovnako nepreukázal, že zmluva o
dielo nestanovila dostatočne určito absenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prác nadjej rámec. Rovnako nepreukázal, to, že ustanovenia Obchodného zákonníka v rozsahu, v ktorom sa
domáha vydania a údajného bezdôvodného obohatenia od odporcu, § 351, 543 a § 544 sú kogentné,
a teda zmluva o dielo bola uzavretá v rozpore so zákonom, keď vylúčila zaplatenie prác nad zmluvu o

dielo. V tomto smere poukázala na súťažné podklady verejného obstarávania ,o ktorých navrhovateľ mal
dostatočnú vedomosť. Navrhovateľ si riadne nepreverili projektovú dokumentáciu, ktorú povinnosť mu
ukladali súťažné podklady verejného obstarávania a zmluva o dielo a svojim správaním nútil odporcu
akceptovať, že ním stanovená cena diela nie je správna. V tejto súvislosti poukázala na znenie zákona
číslo523/2003Z.z.overejnomobstarávanívplatnomznenído31.12.2009,ktoréneobsahovalozákonné

ustanovenie o možnosti a podmienkach zmien zmlúv uzatvorených procesom verejného obstarávania.
Majúc za to že ide o významnú absenciu zákonnej možnosti zmeny ceny zakotvenej v zmluve uzavretej
vo verejnom obstarávaní, a práve cena bola rozhodujúcou, a teda zásadnou podmienkou pri výbere
ponuky uchádzačov súťaží o spornú zákazku.. V tomto smere poukázala aj na slovenskú právnu teóriu,
že účastník obstarávania nesie podnikateľské riziko prípadného úspechu, z čoho vyplýva, že v prípade
úspechuvproceseobstarávaniamusísplniťto,načosavponukezaviazal.Pretobynemalibyťprípustné

také zmeny zmluvy, pri ktorých by došlo k úprave okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na ponuku alebo na ich
posudzovanie, respektíve na konanie ostatných záujemcov ( niektoré špecifiká zákazky ). Preto odporca
mal za to, že nemôže nezodpovedať za nečinnosť navrhovateľa pri získaní potrebných informácií na
spracovanie záväznej cenovej ponuky a žiadala, aby súd túto nečinnosti navrhovateľa posúdil ako
konanie, ktoré nemôže zakladať nárok na žalovanú sumu a riadne aplikovala tak liberalizačný dôvod

podľa § 442 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dohodnutou cenou v zmluve o dielo podľa článku
V mala za to, že táto bola záväzná a pevne dohodnutá , preto poukazujúc na ustanovenie § 547 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorých, pokiaľ je cena stanovená v zmluve, kde nemal zhotoviteľ
žiadne právo žiadať zvýšenie ceny počas zhotovenia diela, a to ani ak sa vyskytnú nové okolnosti. Toto
právo by mu vzniklo iba vtedy, ak by zmluva dohodu o cene neobsahovala a cena by bola dohodnutá iba

rozpočtom, pričom zo zmluvy by súčasne muselo dostatočne určito vyplývať, že rozpočet nie je úplný.

Podľa § 536 ods. 1 a 6 3 Obchodného zákona, Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo, a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba a vykonanie dohodnutej opravy, alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.

Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby, alebo jej časti.

Cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, iba, že strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 552 ods. 1 a 2 Obchodného zákona, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky

týkajúce sa veci, o ktoré sa má vykonať oprava, alebo úprava alebo miesta, kde sa má dielo vykonať,
a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to
bez zbytočného dokladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene
diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú
na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

Ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosti zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v
odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody, zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela,
ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odháliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Podľa § 547 Obch.zákona, Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý
je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje
jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví

potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia
zmluvy.Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa
zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne
vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.

Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny
podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto

prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného
vykonania diela podľa rozpočtu.

Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že spor medzi účastníkmi konania je sporom medzi
podnikateľmi, pôvodne spoločnosťou Y. G..Y.., Q. U. Č.. XXX/XX, R. X, Z. : XXXXXXXX, M. T. K. N.
J. Y. R. T. T. Č.. XXXX, X. U. M. T. R. X. Y. Y. Y..N..K.., U., J. Č.. XX/A, Z. : XXXXXXXX, zapísaný v

Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, T. T. Č.. XXX/B. Odporca právnická osoba - K. S., Y.
Y. T. S. Č.. XX, Z. : XXXXXXXX z dôvodu ktorého spor sa posudzuje podľa ustanovenia Obch. zákona
v zmysle § 1 ods. 1 keďže aj Obec ako právnická osoba má právo podnikať vo svojom mene.

Výpoveďami účastníkov konania bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu

zmluvy o dielo potom, čo právny predchodca navrhovateľa vyhral Tender na vybudovanie rekonštrukcie
infraštruktúry cestovného ruchu v areáli športovo rekreačného zariadenia v obci Lehnice, na základe
čoho bola uzavretá zmluva o dielo dňa 21.12.2005 pod č. M., objednávateľ vystupoval K. S., zhotoviteľ
právny predchodca navrhovateľa, predmetom ktorej zmluvy podľa článku III pod bod 3.1 bolo budovanie
a rekonštrukcia infraštruktúry cestovného ruchu v areáli športovo rekreačného zariadenia v obci Lehnice

v súlade s vypracovanou odsúhlasenou projektovou dokumentáciou a podmienok dohodnutých v
zmluve s tým, že položkovitý rozpočet stavby tvorilo prílohu číslo 1 k zmluvy. Prechod vlastníctva k
prevedeným prácam a materiálom prechádzal na objednávateľa momentom zabudovania a zaplatenia
ich ceny objednávateľom (bod 3.4). podľa zmluvy bola dohodnutá doba plnenia 13.5.2006 so zahájením
15.3.2006. V článku V. bod 5.1 bola dohoda o cene diela vo výške 39.996.535,-Sk s tým, že podľa

článku 5.2 v cene diela boli zahrnuté všetky náklady spojené s vyhotovením diela vrátane nákladov na
zriadenie staveniska, všetky spotrebné energie, stráženie, osvetlenie, vodné, stočné, odvoz a poplatky
za skládku vybúraného materiálu, požiarna ochrana, prípadné práce v noci, pracovné voľno, nadčasov,
poistenie diela, riešenie obmedzených priestorov, možnosti zariadenia staveniska, práce vykonávané v
zlom počasí a kompletná činnosť. V článku V pod bod 5.3 si účastníci dohodli, že počas realizácie diela

zhotoviteľ môže fakturovať ceny len v rozsahu skutočne vykonaných merných jednotiek. Každé zvýšenie
resp. zníženie merných jednotiek sa mali oceniť platnými jednotkovými cenami a v prípadoch nárokov
práce neocenené v rámci prieskumu trhu, zhotoviteľ mal vypracovať návrh kalkulácie ceny v zmysle
platného výmeru, a to odsúhlasiť objednávateľom, mala byť táto cena zavedená do dodatku k zmluve o
dielo. Cena dodávky prác nad rozsah záväzku zhotoviteľa podľa tejto zmluvy, ako práce naviac neboli

v cene diela zahrnuté. Podľa článku VIII bod. 8.6. bolo povinnosťou zhotoviteľa po obdržaní projektovej
dokumentácie bez zbytočného dokladu najneskôr však ku dňu podpisu zmluvy o dielo preveriť, či
nemá projektová dokumentácia, ktorá sa týka jeho dodávky zrejmé nedostatky a chyby, či neobsahuje
riešenia, materiály, konštrukcie, ktoré sa ukázali ako nevhodné pri realizácii predchádzajúcich stavieb,
pričom objednávateľ nemusel akceptovať neskoršie pripomienky zhotoviteľa projektovej dokumentácie

počas realizácie predmetu diela, že táto obsahuje chyby, z ktorých by mohli vyplynúť naviac práce pre
zhotoviteľa, ktoré by chcel uplatniť u objednávateľa.

Podľa článku V zmluvy o dielo, si účastníci konania upravili podmienky ceny vyhotovenia diela, kde bola
stanovená cena výsledná 39 996 535 SK, ktorá zahrňovala cenu stavebných a montážnych prácach

v rozpočte stavby podľa jednotkových cien tak na materiály, priame mzdy, ostatné priame náklady,
výrobná réžia, správna réžia. Súčasťou rozpočtu boli všetky náklady spojené s vyhotovením diela a to
zariadenie staveniska spotrebovaná energia, stráženie, osvetlenie, vodné stočné, odvoz a poplatky za
skládku práce v noci, poistenie diela prácu vykonanú v zlom počasí kompletná činnosť. Podľa Z bodu
5. 3 zhotoviteľ diela mohol fakturovať dcéry a len v rozsahu skutočne vykonaných merných jednotiek.

Zvýšená, respektíve zničené objemy merných jednotiek, než predpokladali východiskové podklady, mali
byť ocenené platnými jednotkovými cenami. V prípadoch nárokov prác ocenené v rámci prieskumu trhu,
zhotoviteľ mal vypracovať návrh kalkulácie ich ceny a po odsúhlasení objednávateľom, mala byť taktocena premietnutá do dodatku k zmluve o dielo. Cena dodávky a práce nad rozsah záväzku zhotoviteľom
podľa tejto zmluvy - práce naviac - nebola v cene diela zahrnutá.

Odporca písomne odstúpil od zmluvy dňom 4.5.2006, kde ako dôvod odstúpenia uviedol článok 8.6
Zmluvy, majúc za to, že navrhovateľ do dňa podpísania zmluvy nevzniesol námietky proti projektovej
dokumentácii, preto prerušenie zhotovenia diela hodnotili ako zastavenie zhotovenia diela bez
kvalifikovaných dôvodov, ktoré v zmysle článku XIII bod. 13.1 tretia odrážka oprávňovali objednávateľa
naodstúpeniaodzmluvy. PodľačlánkuXIIIpodbod13.1.odrážka3,objednávateľjeoprávnenýodstúpiť

od zmluvy v týchto prípadoch, ak zhotoviteľ bez kvalifikovaných dôvodov neprevezme stavenisko,
nedokáže zhotoviť dielo, alebo zastaví zhotovenie diela pred jeho dokončením.

Podľa dojednania v zmluve v článku VIII pod bod 8.6. mal navrhovateľ možnosť, keď obdržal projektovú
dokumentáciu v rámci Tendrových podkladov, aby bez zbytočného dokladu najneskôr ku dňu podpísania
zmluvy 26.11.2005 preveriť, či nemá projektová dokumentácia , ktorá sa týka jeho dodávky zrejme

nedostatky, a chyby, či neobsahuje riešenia materiály, konštrukcie, ktoré sa ukázali, ako nevhodné pri
realizácii predchádzajúcich stavieb.

Toto umožňovali aj pokyny, keď po jeho žiadosti mohla byť sprístupnená nehnuteľnosť, kde mohol
vykonať sondáž vrstiev, ornice na odstránenie a tieto vytknúť prípadne v projektovej dokumentácii, ktoré

právo nevyužil navrhovateľ ani potom, čo 1.3.2006 prevzal stavenisko, keď táto povinnosť mu vyplývala
z § 552 ods. 1 obch. zákona, keď už pri samotnom vykonávaní diela zistí skryté prekážky týkajúce
sa veci, na ktoré sa má vykonať oprava alebo úprava alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto
prekážky znemožnia vykonanie diela dohodnutým spôsobom, najneskôr do 15.3.2006, čo konštatoval
aj sám znalec, teda vtedy, keď započal so stavenými prácami. Iba v tom prípade mohol prerušiť tieto

práce, ak splní si túto úlohu, a oznámi odporcovi bez zbytočného odkladu a navrhne mu zmenu diela.
Iba za týchto okolností mohol zhotoviteľ prerušiť práce, a v prípade ak sa nedohodnú odstúpiť od zmluvy.
Navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť včas vytknúť skryté prekážky, a nesplnil si ani povinnosť dojednanú
v zmluve, z dôvodu ktorého nemohol prerušiť prevádzanie stavebných prác. Pre nedosiahnutie dohody
mohol navrhovateľ od zmluvy odstúpiť, ktoré právo nevyužil, ale vypratal stavenisko a zastavil práce,

potom, čo nedošlo k dohode s odporcom. Následne odporca potom, čo navrhovateľ opustil stanovisko
26.4.2006, dňom 4.5.2006 využil svoje právo v zmysle článku XIII pod bod 13.1. odrážka tretia, keď
navrhovateľ zastavil zhotovenie diela pred jeho skončením, bez kvalifikovaného dôvodu. Nebolo preto
možné považovať zastavenie prác navrhovateľom za kvalifikovaný dôvod, keď mal možnosť v zmysle
zmluvy vytknúť včas objednávateľovi nedostatky projektu, ktoré právo nevyužil, keď vzhľadom na svoje

odborné znalosti, tieto predpokladať mohol. Pokiaľ ide o ďalší dôvod odstúpenia od zmluvy v zmysle
§ 547 ods. 5 Obch. zákona, súd mal za to, že v tomto prípade neobstojí tvrdenie odporcu o navýšení
dohodnutej ceny diela o 10%, nakoľko pôvodne predložená ponuka naviac prác odhadom 4.500.000,-Sk
bola neskôr špecifikovaná 18.4.2006 podľa jednotkových mier vo výške 3.579.528,-Sk, ktoré obsahovalo
okrem vytknutej hrúbky ornice, jeho odstránenie, aj dovoz vytvorenia miestnej komunikácii a chodníky,

a kompletizovanie parkovísk, kde hodnota výrubu stromov , odvoz drevnej hmoty, odhumusovania
predstavovala 127.570,-Sk a hodnotu vyše 2.000.000,-Sk predstavovali komunikácie a chodníky bez
parkovísk. Vychádzajúc z dohodnutej ceny diela podľa článku V pod bod 5.1 Zmluvy bola stanovená
výška 39.996.535,-Sk, čo predstavuje 8,90% z ceny, vyčíslené naviac práce. Preto uvedený dôvod na
odstúpenie nebol opodstatnený zo strany odporcu. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže súd

posúdil odstúpenie od
Zmluvy o dielo.

Podľa § 351 Obchod.zákona, Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani

zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom

záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502.
Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa § 451 Obč.zák. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Obč.zák., Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy okrem výnimiek vymedzených v ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Všetky
právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením však zostávajú
zachované( M. XX/XXXX). Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktorej pred odstúpením
prijala. Ak plne nevracia tá strana, ktorá od zmluvy odstúpila, má právo na náhradu nákladov s tým
spojených. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka práva na náhradu škody, ktorá vznikla porušením

zmluvných povinnosti.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu za poskytnuté plnenie, ktoré mu vznikli vykonaním naviac prác na stavbe
oproti projektu, ktoré odporca odmietol uhradiť, fakturované faktúrou číslo XXXXXXX XXX v sume 2
081 801, 82 SK, splatnej 17. 1. 2007, ako práce nevyhnutné za tým účelom, aby bola stavba vyhotovená

kvalitne a následne nevznikali vady, ako aj náhradu škody, fakturovanú faktúrou číslo XXXXXXX XXX na
sumu 186 312, 35 SK za prestoje spojené s pozastavením prác na stavbe , odsťahovaním materiálov,
strojov vrátane nákladov na zabezpečenie stráženia staveniska.

V súvislosti s rozsahom vykonaných naviac prác, ich odsúhlasenia, následných jednaní o zaplatení ,

boli vypočutí svedkovia tak zo strany navrhovateľa, ako aj zo strany odporcu S vykonaním stavebného
dozoru podľa tohto článku bodu 8.17 bol poverený Z.. W. Q.. Podľa článku XIII pod bod 13.1 si
dojednali účastníci právo odstúpenia od zmluvy objednávateľom, ak zhotoviteľ bez kvalifikovaných
dôvodov zastaví zhotovenie diela pred jeho dokončením. Táto zmluva bola uzavretá dňom 29.11.2005.
navrhovateľ prevzal stavenisko dňom 1.3.2006 a začal so stavebnými prácami dňa 15.3.2006. Dňom

21.3.2006 oznámil navrhovateľ odporcovi rozsah naviac prác, ktoré zahrňovali cenu chýbajúcej šachty
v hodnote približne 30.000,-Sk, chýbajúce mreže na UV 250.000,-Sk, zmena šácht na UV parkoviská,
výškové nezhody parkoviska približne 620.000,-Sk, odhumusovanie predpoklad naviac prác 140.000,-
Sk, osvetlenie rozdiel 1.600.000,-Sk, obvodové komunikácie 850.000,-Sk, odvoz a odstránenie ornice
1.000.000,-Sk.Spolu4.500.000,-Sk,ktoréneskôrdňom18.4.2006znížilaoznámilodporcovi,žecelková

hodnota naviac prác predstavuje 3.579.528,-Sk, čo zahrňovalo prípravné práce výrub stromov, odvoz
drevnej hmoty, vytrhanie koreňov, odhumusovanie, miestne komunikácie a chodníky bez parkovísk,
parkoviská kompletne, podkanalizovanie parkovacích plôch, dažďová kanalizácia, sadové úpravy. Z
toho časť pohľadávky odporca zaplatil, keď rozdiel nezaplatenej časti prevedených prác požadované
navrhovateľom predstavovalo 2.081.801,82 Sk. Navrhovateľ v tomto smere tvrdil, že bola nedostatočná

projektová dokumentácia, ktorá bola predložená k samotnému Tendru, ako aj podkladom pre zmluvu,
keď realizačný projekt mali dostať až potom, čo došlo k začatiu prác po opakovaných urgenciách.
Odporca sa bránil tým, že navrhovateľ mal dostatočný priestor, aby prekontroloval stavenisko od
uzavretia zmluvy až do začatia prác, prípadne aj v čase vypísania Tendra, ktoré právo ani v jednom
prípade nevyužil a mohol včas vytknúť nedostatky na samotnom stavenisku.

Zo súťažných podkladov vyhotovených odporcom pre obstaranie budovania a rekonštrukciu
infraštruktúry cestovného ruchu v areáli športovo rekreačného zariadenia v K. S., vyplynulo, že tieto
obsahovali pokyny pre uchádzačov, ako aj vzor zmluvy o dielo, kde v časti II bod 15 pokynov pod bod
15.1 uchádzačom, odporúčania vykonať obhliadku miesta uskutočnenia prác tak, aby si sami overili

na vlastné náklady a získali potrebné informácie, ktoré budú potrebovať na prípravu a spracovanie
ponuky. Pričom v bode 15.2 mali možnosť takýto uchádzači dostať informácie telefonicky alebo faxom,
na telefónnych číslach priamo u zodpovednej osoby, K. Ú. S., kontakt na starostu obce, mobilné
telefónne číslo ako aj fax.

Y. R. Y. - zamestnanec navrhovateľa, ako kalkulant, jednal v mene navrhovateľa v rámci tejto súťaže, po
oboznámení sa s podmienkami súťaže, aj s obsahom budúcej zmluvy o dielo, nepovažoval za dôvodné
vykonanie obhliadky miesta vyhotovenia diela, keď ku kalkulácii ceny diela mal k dispozícii Tendrovú
projektovú dokumentáciu. Potvrdil, že samotný realizačný projekt bol poskytnutý až po uzavretí zmluvy.Z tejto projektovej dokumentácie podľa neho nebolo možné zistiť, akú hrúbku si vyžaduje odstránenie
ornice. Uvedená mala byť hrúbka bežná, 30cm. Svedok si bol vedomý, že vzhľadom na podmienky
dojednané v zmluve o dielo, každé navýšenie prác oproti dohodnutej v zmluve pôjde na vrub zhotoviteľa,

keď objednávateľ nemusel akceptovať akékoľvek naviac práce, uplatnené zhotoviteľom. Mal za to,
že tieto naviac práce boli udobrené stavebným dozorom, preto pokračovali v prácach, z obavy, aby
nedošlo k omeškaniu s odovzdaním diela a z toho vyplývajúcich sankcií. V súvislosti s vyčíslením naviac
prác, v prvom prípade malo ísť o odhad a následne už išlo o vyčíslenie naviac prác podľa presných
jednotiek prác, resp. jednotkovej ceny určenej v zmluve. Svedok nezistil žiadne nedostatky projektovej

dokumentácii, keďže na základe tejto projektovej dokumentácie vypracovali ponuky aj ostatní účastníci
súťaže.

V súvislosti s jednaniami o naviac prácach bol prítomný aj zamestnanec navrhovateľa Ľ. E. - ako
vedúci strediska, kde pôsobil do mája 2005. Tvrdil, že naviac práce mali byť odsúhlasené investorom
a žiadané, aby bolo pokračované v stavebných prácach, čo malo vyplynúť zo stavebného denníka a v

súvislosti s tým sa mal dožadovať navrhovateľ vyhotovenia dodatku k zmluve, ktoré sa odkladalo na
žiadosť investora, ktorý chcel konzultovať s projektantom otázku odhumusovania. Tvrdil, že geologický
prieskum projektovej dokumentácii dodaný nebol, a skontrolovať hrúbku ornice bolo povinnosťou
projektanta a po zistení stavu na mieste samom požadovať rozsah prepracovania projektu. K tomuto
stanovisku svedok o povinnosti projektanta vykonať geologický prieskum sa pripojil aj svedok Z.. W. Q.,

ktorý vykonával stavebný dozor na uvedenej stavbe tým, že robil zápisy do stavebného denníka, ktorý
bol vedený navrhovateľom. Rovnako skonštatoval, že hoci boli zistené naviac práce oproti projektovej
dokumentácie, tieto mohol zistiť navrhovateľ ešte v čase verejného obstarávania pri vykonaní prieskumu
miesta a vykonať určité sondy. K vykonaniu sondy došlo až potom, čo odstúpil odporca od zmluvy s
navrhovateľom ako aj k celkovému zameraniu terénu, vyčísleniu nákladov na odstránenie primeranej

hrúbky ornice, pritom sa zistilo, že náklady tvrdené navrhovateľom neboli úplne v takej výške, ako ich
vyčíslil. Mal za to, že navrhovateľ mohol predvídať odlišnú hrúbku ornice, keďže na niektorých miestach
bola časť zalesnená. Svedok mal za to, že projektová dokumentácia poskytnutá v súťaži postačovala
na vyčíslenie nákladov, pokiaľ by neboli zistené chyby.

Z výpovede svedka Z.. G.. R. D., ktorý vyhotovil projekt diela vyplynulo, že v projektovej dokumentácii,
keďže išlo o stavenisko pamiatkovo chránenej oblasti, bolo nevyhnutné zadovážiť stanovisko
pamiatkového úradu a 28 stanovísk dotknutých organizácii. Boli zabezpečené podklady z hľadiska
statiky. Tvrdil, že geologický prieskum nebol nevyhnutný. Robil sa len vtedy, keď o to požiadal niektorý
projektant čiastkovo, alebo sám investor, alebo sa to zistí. Keďže išlo o areál, kde sa nachádzali už

pôvodné stavby v súvislosti s ktorými mali k dispozícii podklady, nepovažoval za potrebné prevádzať
geologický prieskum. Poukázal na čiastkový projekt, ktorý obsahoval dendrologický posudok, ktorý
veľmi podrobne mal poznať uvedenú oblasť, ktorá bola vyhodnocovaná každoročne. Hrúbka ornice sa
dala zistiť kopanou sondou a keďže sa jedná o rovinaté územie, bolo málo pravdepodobné kolísanie
hrúbky ornice, pretože išlo o viac menej morfologicky podobné územie. Mal za to, že projekt obsahoval

dostatočnú rezervu, aby sa zmestili do množstva kubíkov odstránenia ornice, ktorá je stanovená z
výkazu výmer. Zásadne však podľa svedka platilo, že v prípade, ak sa jedná o cestné komunikácie,
nepredpokladá sa väčšie zaťaženie vozidlami, pretože komunikácia je projektovaná podľa únosnosti
podložia a typu zaťaženia, ktorá sa zisťuje výkopom na mieste samom. Poukázal na slabú súčinnosť
navrhovateľa v čase vypracovania realizačného projektu, ktorý bol vo vysokom štádiu rozpracovania v

čase prevzatia staveniska, kde mohol vytknúť určité nedostatky navrhovateľ ešte pred začatím stavby.
Svedok mal za to, že navýšenie prác zo strany navrhovateľa muselo byť účelové, keďže tieto vznikali
už od samého začiatku.

Odporca svoje tvrdenia o možnosti zrealizovania stavby za dohodnutú cenu navrhol vypočuť svedka R.

J., majiteľa spoločnosti P., ktorý dokončil prevedenie diela, v dohodnutej cene, akú mali navrhovateľ s
odporcom s tým, že dosiahli ešte zisk. Tiež poukázal na to, že zemné práce sú pre firmy najlukratívnejšie,
pretože tam sa môže zarobiť až 100% zisku, a na druhej strane môžu byť práce, ktoré sú stratové, ale
tieto sa dajú v rámci celkového prevedenia diela eliminovať. Preto on posudzoval stavbe v globále s
tým, že niekde sa získa a niekde sa navýšia tieto práce. Po vyčíslení prác prevedených navrhovateľom,

dokončili práce zhodne s vysúťaženou cenovou ponukou navrhovateľa.

S účelom zistenia hodnoty prevedených prác zo zrušenej zmluvy, ktoré nebolo možné vydať odporcom
navrhovateľovi, tieto boli zdôvodnené v znaleckom posudku znalca Z.. R. Y. Č. XX/XXXX, vyhotovenýdňa za 30. 4. 2013, z ktorého vyplynulo, že podľa geodetického zamerania, ktoré použil znalec,
boli prevedené prípravné práce na objektoch na odstránenie ornice v objeme 4505 m3, v prípade
komunikácii a chodníkov použitý násypový materiál 4856 t a v prípade parkoviska použitý násypový

materiál 4858 t. V každom jednom prípade znalec použil jednotkovú cenu podľa vysúťaženej ceny
a to v 1. prípade 16 SK na m3 v 2. prípade 280 SK na m3 a v v 3. prípade 180 SK na m3.
Rovnako skonštatoval, že všetky podklady predložené navrhovateľom preukázateľne potvrdili rozsah a
skutočnú množstvo použitého materiálu, dopravu a spracovanie, ktoré bolo zaplatené navrhovateľom
rovnako konštatoval, že geodetické zameranie a z toho vychádzajúce výpočty množstiev naviac prác

zodpovedajú fakturovaným cenám z faktúry číslo XX XX XX X XX G. Č. XXXX XX XX XXX.

Z dôvodu spochybnenia záverov znaleckého posudku odporcom, keď z posudku nevyplynula odpoveď
na zásadnú otázku v prejednávanej veci, či odporca neplnil navrhovateľovi za tie vykonané práce, ktoré
navrhovateľ vykonal na diele na základe a v rozsahu zmluvy o dielo. Bol vyzvaný znalec dňa 14. 10.
2013, keď sa vyjadril prípisom dňa 7. 11. 2013 odvolávajúc sa na údaje v znaleckom posudku, ako

rekapitulácia na strane 18 znaleckého posudku uviedol, že fakturované položky v modrom stĺpci na
sumu 6 744 858,74 SK predstavovali celkovú sumu prevedených práca do odstúpenia od zmluvy a práce
naviacvčervenomstĺpcivsume3397279,80SKaodpočetvžltomstĺpcivovýške1647866,50SK,kde
potom rozdiel predstavovalo sumu 1 749 413,30 SK (3 397 279,80 SK - 1 647 866,50 SK) . Konštatoval,
že rozdiel predstavuje výlučne práce naviac oproti projektovej dokumentácii len pri odstránení ornice .

Pokiaľ ide o dojednanie ceny diela podľa článku V bod 5. 1 stanovená podľa vysúťaženej ceny vo
výške 39 996 535, 00 SK( 1 327 641, 70 euro ) , s tým že zhotoviteľ mohol fakturovať cenu len
v rozsahu skutočne vykonaných merných jednotiek podľa jednotkovej ceny a podľa pod bodu 5. 3
zvýšené, respektíve znížené objemy merných jednotiek, než predpokladali východiskové podklady,

mali byť ocenené platnými jednotkovými cenami s tým, že v prípadoch nárokov prácu neocenené v
rámci prieskumu trhu, mal navrhovateľ vypracovať návrh kalkulácie ceny podľa článku IV bod 1 v a po
odsúhlasení objednávateľom, mohla byť táto cena premietnutá do dodatku k zmluve o dielo. Výslovne
bolo skonštatované že cena dodávky a prác nad rozsah záväzku zhotoviteľa podľa tejto zmluvy - práce
najviac- neboli zahrnuté v cene diela.

Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy odporcom, súd
posúdil nárok navrhovateľa v zmysle § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákona o vrátení poskytnutého
plnenia do odstúpenia od zmluvy stranou, ktorej plnenie poskytla. V danom prípade navrhovateľ
v dôsledku odstúpenia od zmluvy odporcom sa zmluva zrušila P. W., čím odporca bol povinný

nahradiť navrhovateľovi plnenie, spolu s príslušenstvom, ktoré nebolo možné reálne vydať, spočívajúce
v prevedených prácach, odhumusovanie a nanosenie štrku, ktoré už bolo zabudované následne
dokončením diela. Zásadne platí, že musí vydať plnenie ten, ktorý plnenie dostal, pričom môže to byť aj
je daná zo stránok, ak sa plnilo jednému z účastníkov. Výška tohto plnenia bola vyčíslená v znaleckom
posudku Z.. R. Y. T. Y. X XXX XXX,XX Y. (XX XXX,XX€ ),vychádzajúc cez podkladov predložených

navrhovateľom, ktoré náklady preukázateľne navrhovateľovi vznikli do doby odstúpenie od zmluvy
odporcom. Námietka odporcu, že znalec vychádzal z jednostranných dokladov, nebola opodstatnená,
nakoľko bolo dôkazné bremeno na strane navrhovateľa na preukázanie plnenia, či už v prevedených
prácach alebo materiálov, ktoré vynaložil do zrušenia zmluvy a na strane druhej bola dôkazná povinnosť
na strane odporcu, pokiaľ tieto spochybnil navrhnuté dôkazy spochybňujúce tvrdenia navrhovateľa.

Odporca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. V prípade, že nedôjde k zrušeniu zmluvy, mohli byť
predmetom dojednania v zmysle v článku V bod 5. 3., k čomu aj smerovali jednania medzi účastníkmi
konania, ako to vyplynulo z mailovej komunikácie svedka Y. s odporcom. Prevedené práce akceptoval
aj stavebný dozor Z.. W. Q., ktorý túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi. Súčasne konštatoval, že
tieto práce boli nevyhnutné pre riadne vyhotovenie diela. Zhodne so svedkom Sabom konštatovali, že

zo samotnej projektovej dokumentácie nebolo možné predvídať skutočnú hrúbku odstraňovanej ornice.

Išlo o práce poskytnuté na základe zmluvy o dielo, ktoré vyplynuli z existencie rozdielov medzi projektom
stavby a skutočnými nákladmi pri odhumusovaní, ktoré boli následne po odstúpení od zmluvy odporcom
premerané, za súčinnosti aj navrhovateľa a dospeli k záveru že boli vykonané naviac práce, ktoré

boli veľmi blízke výpočtom navrhovateľa. Sám stavebný dozor potvrdil predvídateľnosť rozdielností
hrúbky ornice oproti projektovej dokumentácii, pre zalesnenie časti terénu. Rovnako potvrdil, že pri
jednaniach investor v časti uznával naviac práce a akceptoval ich, konkrétne neuviedol ich rozsah.
V prácach pokračoval práve z dôvodu nie jednoznačného postoja odporcu, potvrdením naviac prácstavebným dozorom, ktorého poveril odporca na základe mandátnej zmluvy. V prípade, že tieto práce
boli nevyhnutné na realizáciu samotného diela a mohli byť predvídateľné odporcom a aj navrhovateľom,
keď investor, odporca, vopred vedel, že tieto práce budú prevedené, len nepoznali skutočný rozsah,

ktorý v rámci výkazu výmer v projektovej dokumentácii uviedol v hrubom priemere, bez dostatočných
informácii pre zhotoviteľa, keď opomenul vykonať geologický prieskum na stavenisku a bol uzrozumený
s tým, že tieto práce môžu byť v menšom, ale aj vo väčšom rozsahu . Tým, že tieto práce boli nevyhnutné
previesť, aby nevznikla závažná ujma u odporcu boli tieto naviac práce nevyhnutné pre dokončenie
predmetu pôvodnej verejnej zákazky. V skutočnosti išlo o dodatočné práce, nezahrnuté do pôvodného

výkazu výmer v dôsledku chyby projektanta ( Jurčík, R. Zákon o veřejných zákazkách. Komentáře 3.
vydání Praha: C.H. BECK strana 213 ).

Podľa § 544 Obč.zák. Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti

právnym predpisom (penále).

Vzhľadom na dôvodnosť nároku navrhovateľa z dôvodov uvedených ako vyššie, súd zaviazal odporcu
na zaplatenie dodatočných prácach spolu s dojednanou zmluvnou pokutou v zmysle zmluvy o dielo v
článku XI bod 11. 2 vo výške 0,05 % z nezaplatenej čilský faktúry za každý deň aj začatý omeškania s

poukazom na § 351 ods. 2, ktorí sú účastníci konania dojednali namiesto úroku z omeškania. Faktúra
číslo XXXXXXXXXX bola splatná ku dňu 17. 1. 2007, keď odporca sa dostal do omeškania dňom
nasledujúcim po splatnosti faktúry v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákona v platnom znení .

Nebola namieste námietka odporcu s priznaním nároku rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3

občianskeho zákona ktoré odôvodnil odkazom na uzavretú zmluvu a výpovede svedkov, tvrdiac, že
odporca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, vykonať prieskum pred uzavretím zmluvy
a súčasne vytknúť nedostatky projektu, s ktorým sa uspokojil, keď tomu mohol aktívnym správaním
sa zabrániť. Podľa prevažujúcemu výkladu, výkon práva v rozpore s dobrými mravmi neznamená,
že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorá vo

vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými
obecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti,
poctivosti, čestnosti, vzájomnou úctou, toleranciou a dôverou). V praxi rozpor s dobrými mravmi
znamená, že ide o prípady, keď výkon práv síce formálne neodporuje zákonu, ocitá sa však v rozpore
s dobrými mravmi, ako boli vymedzené. Tu postačuje objektívne posudzovanie výkonu práva v rozpore

s dobrými mravmi. Dôsledkom toho súd takémuto právu s poukazom na § 3 odoprie právnu ochranu.
Predmetom konania bolo zaplatenie dodatočných prác zo zrušenej zmluvy, ktoré mohli obe strany
predvídať, a pre prípadné naviac práce si dohodli uzavretie dodatku po odsúhlasení týchto prác. Tým,
že išlo o vysúťaženú cenu, zákon nevylučuje zvýšenie ceny diela pokiaľ to pomery odôvodňujú ( § 23
ods. 7 písm. a) Zákona o verejnom obstarávaní). Ako už bolo vyššie uvedené súd považoval tieto práce,

ktoré previedol navrhovateľ, za práce vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ako práce dodatočné nezahrnuté
do pôvodného výkazu výmer.

Právny názor rozsudku Q. Y. Y. Č. XObdo XX/XXXX nebolo možné aplikovať jednoznačne na predmetný
spor, nakoľko v uvedenom spore, ktorej predmetom boli naviac práce na vyhotovenie diela, kde v

dodatku k zmluve si účastníci výslovne vymienili, že zhotoviteľ garantuje realizáciu stavby v celkovom
finančnom objeme 10 000 000 SK, ktorá cena bola konečná a zo strany zhotoviteľa nebolo možné ju
prekročiť vo vecnom ani finančnom plnení. V prípade prekročenia nemal nárok na prípadnú úhradu
vykonaných prác a malo sa za to, že objednávateľ si takéto práce neobjednal.

V tomto konaní si účastníci dojednali možnosť úhrady naviac prác, ktoré neboli zahrnuté do ceny
diela, vzájomným odsúhlasením a vypracovaním dodatkov k zmluve. Odporca bol informovaný o
prevádzaných naviac prácach pre odstránenie ornice. Hoci sa presvedčil o ich dôvodnosti, do určitého
rozsahu po upozornení navrhovateľom, práce nezastaví. Hodnota vyčíslených naviac prác oproti cenediela predstavovala 5, 20 % ( cena diela 1 327 641, 7 eura, vyúčtované naviac prác 69 103, 16 euro )
tieto práce sú v skutočnosti dodatočnými prácami, ktoré neboli zahrnuté do pôvodného výkazu výmer v
dôsledku chyby projektanta , pretože nie je možné neúplnosť nepresnosť na zadávacie dokumentácie,

respektíve podkladov pre prípravu ponuky klásť len na ťarchu zhotoviteľa, ktoré bolo možné vylúčiť
dôsledným geologickým prieskumom, ktorého odporca opomenul.

V časti nároku, rozdielu uplatnenej pohľadávky, čo do vykonaných naviac prác, súd návrh zamietol ako
neodôvodnený, keď zo záverov znaleckého posudku v uplatnenej výške sa nepreukázali. Navrhovateľ

v tejto časti návrh nezobral späť.

Podľa § 373 Ob.Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 186.312,35 Sk, ktorá podľa faktúry Č..
XXXXXXXXXXspočívalavnákladochspojenésprestojom,pozastavenímprácavypratanímstaveniska,
materiálovastrojov,vrátanestráženia,nepovažovalsúdzadôvodné,potomčosapreukázaladôvodnosť
odstúpenia od zmluvy odporcom, po opustení staveniska navrhovateľom bez uvedenia kvalifikovaného
dôvodu. Vzhľadom na to, že nebol daný dôvod na pozastavenie prác zo strany navrhovateľa pre

správanie sa odporcu, nakoľko vynútenie uzavretia Dodatku k zmluve nebolo možné dosiahnuť pod
nátlakom. Navrhovateľ mal možnosť od zmluvy odstúpiť, ktoré svoje právo nevyužil. Povinnosťou
navrhovateľa bolo pokračovať v prácach, dokončiť dielo, a v prípade rozdielu vzniknutých nákladov po
ukončení diela pri celkovej kalkulácii uplatniť si nárok u odporcu.

Vzhľadom na záver súdu, keď konštatoval platné odstúpenie od zmluvy odporcom, ktorá skutočnosť
v ďalšom nebola sporná medzi účastníkmi konania, nebola zmluva porušená odporcom, naopak
navrhovateľ porušil podmienky zmluvy, keď nepokračoval v prácach na stavbe. povinnosťou odporcu
bolo zaplatiť cenu za zhotovenie diela navrhovateľovi v súlade s v položkovite rozpočtom stavby ako
prílohyčíslo1kzmluveodielo,ktorúpovinnosťodporcasplnil.Odporcanezaplatillennaviacpráce,ktoré

neboli dojednané v samostatnom dodatkov k zmluve o dielo. Len v prípade neplatného odstúpenia od
zmluvy, by to znamenalo porušenie zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu ( t. j. riadne odoberanie
ponúkaného dohodnutého plnenia ), čím by bol splnený jeden zo zákonných predpokladov vzniku práva
na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákona. Za predpokladu, že by navrhovateľovi vznikla
škoda, je nesporná aj príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody, ktorú

si uplatnil vo forme nákladov pri prestoji a vyprataní staveniska. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody v súvislosti so zrušenou zmluvou, keď odporca svoju
povinnosťvyplývajúcuzozmluvyžiadnymspôsobomneporušilčímchýbaljedenzpredpokladovkvzniku
škody.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Súd priznal navrhovateľovi pomernú časť trov konania ktoré mu vznikli
uplatnením práva. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku z návrhu Podľa položky 1
písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov 6 % z hodnoty konania najmenej 16, 50 euro ( 136 092 ,-Sk)
4517, 36 €., zložením preddavku na znalečné celkom 500 euro. Celková výška uplatnenej pohľadávky
predstavovala sumu 2 268 114, 17 SK ( 75 287, 60 euro ), priznaná pohľadávka 1 749 413, 30 SK ( 58

069, 88 euro ) Percentuálna úspešnosť navrhovateľa bola 77, 13 % a odporcu v 22, 87 % . Navrhovateľ
bol úspešný konaní rozdielu 77, 13 % - 22, 87 % = 54,26 %. Zo sumy zaplateného súdneho poplatku
4517, 36 euro a zaplatenej zálohy 500 euro predstavuje 54,26 % 2724, 42 euro.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Vznikli náklady štátu vypracovaním znaleckých posudkov ktoré neboli kryté

preddavkom. M. Z.. Y. boli priznané odmeny za 2 znalecké posudky v 1. prípade vo výške 694,30 euro,
keď bol zaplatený preddavok 400 euro rozdiel činí však 294,30 eura. V 2. prípade vo výške 749, 83
euro, kde bol zaplatený preddavok 300 euro navrhovateľom, neuhradená ostáva suma 449, 83 euro a
odmena pri účasti na pojednávaní vyúčtovaná v sume 41, 40 euro. Celkom trovy znalečného, 1 485,53
euro, z ktorej sumy podiel pripadajúci podľa úspešnosti navrhovateľa činí 45, 74 % 679,48€ na odporcu

54, 26 % 806,05€. Navrhovateľ zaplatil preddavok 500€ zo sumy 679,48€, rozdiel činí 179,48€. Odporca
zaplatil preddavok 200€, rozdiel činí 606,05€.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).