Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717202068
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7717202068.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcu : TRA.CE.R. export - import, s.r.o., so sídlom
Hospodársky dvor Meďov, Michalovce, IČO: 36 208 621, zastúpeného advokátom : JUDr. Ján Kizivat,
Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanému : MANGINI s.r.o., so sídlom Michalovská 1, Sobrance,
IČO: 36 191 141, o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 6.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu 9.2.2017 navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie , podľa
ktorého žalovaný je povinný vydať žalobcovi nespracovanú neextrudovanú sóju o hmotnosti 79.205 kg
v sídle navrhovateľa, a to v lehote do 10 dní odo dňa doručenia neodkladného opatrenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom úrody sóje dopestovanej v r. 2016 v
celkovommnožstve107.580kg.Predmetnýtovarvuvedenommnožstvožalobcanazákladeinominátnej
zmluvy uzatvorenej ústnou formou odovzdal v mesiaci október 2016 žalovanému s tým, že žalovaný
predmetnú sóju uskladní a následne na základe požiadaviek, žalobcu túto po procese extrúzie vydá
žalobcovi, resp. spracuje do kŕmnych zmesí pre potreby žalobcu, resp. iného obchodného partnera
žalobcu na základe pokynov žalobcu.

Žalobca ďalej uviedol, že celkové množstvo 107.580 kg žalovanému odovzdal po častiach dňa
17.10.2006 v množstve 14.460 kg, dňa 26.10.2016 množstvo 32.620 kg, dňa 26.10.2016 množstvo
29.300 kg a toho istého dňa množstvo 31.200 kg. Dôkazom o tom, že žalovanému odovzdal toto
množstvo sóje, sú predložené váženky z vyššie citovaných dní, s množstvom uvedeným na samotných

váženkách, tak ako to tvrdí žalobca vyššie /č.l.6,7/.

Žalobca ďalej uviedol, že v súlade s vyššie citovanou nepomenovanou zmluvou, žalovaný časť tejto
sóje spracoval, vydal dňa 21.10.2016 žalobcovi spracovanú sóju o hmotnosti 13.740 kg a následne
14.11.2016 množstvo 13.220 kg, spolu 26.960 kg. Ďalšiu časť zásob sóje, či už spracovanú, alebo

nespracovanú, žalovaný odmietol vydať.

Žalobcapodanímzodňa22.12.2016oznámilOkresnejprokuratúreMichalovcepodozreniezospáchania
trestného činu žalovaným s poukazom na trestný čin sprenevery alebo neoprávneného užívania cudzej
veci. V tomto podaní žalobca uviedol, že správaním žalovaného mohlo dôjsť k prisvojeniu cudzej veci,

ktorá mu bola zverená /č.l.10,11/.V článku II.návrhu žalobca uviedol, že v prípade spracovania sóje dochádza k úbytku cca 5 %. Po
zohľadnení tohto úbytku pri spracovaní a množstva sóje, ktoré žalovaný vrátil, žalovaný neoprávnene

disponuje s nespracovanou sójou o hmotnosti 79.205 kg, ktorej vydania sa domáha neodkladným
opatrením.

V článku III.návrhu poukázal na to, že konaním žalovaného hrozí na strane žalobcu vznik škody

značného rozsahu, ktorá by mohla byť spôsobená úhynom hospodárskych zvierat, keďže uvedenú sóju
potrebuje ako krmivo pre zvieratá a má s tým aj zvýšené náklady.

Poukázal na ust. § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nemusí uložiť povinnosť v určitej lehote podať
žalobu, pokiaľ neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a

žalobca je toho názoru, že v danom prípade nariadením neodkladného opatrenia bude možné dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Žalobca je toho názoru, že vyššie uvedený skutkový stav odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy

pomerov medzi účastníkmi.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa ods. 2, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od

doručenia návrhu.

Podľa ods. 3, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je
súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.Podľa ods. 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, účelom neodkladného opatrenia je
dočasná úprava pomerov účastníkov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prvej skupine
neodkladných opatrení musí byť preukázaná naliehavá bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov a v druhej skupine je obava, že by exekúcia /výkon rozhodnutia/ bol ohrozený. U obidvoch

skupín sa vyžaduje osvedčenie uplatneného nároku. Aj pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, nemožno ho
vydať bez toho, aby bol aspoň osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a podľa
listín k nemu pripojených. Tento postup predpokladá samotné ustanovenie § 329 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Týmto postupom sa sleduje rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia malo
trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného
inštitútu zmarený. Právna úprava výslovne neustanovuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní

skutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, avšak vyššie citovaná úprava v ust. § 329
ods. 1 CSP, dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Medzi osvedčením a
dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní
uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné
opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo vylúčené.

Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčovanie skutočností sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.

Žalobca vo svojom návrhu tvrdí, že je výlučným vlastníkom sóje dopestovanej v r. 2016 v celkovom
množstve 107.580 kg. Predmetnú sóju na základe nepomenovanej zmluvy uzatvorenej ústnou formou
odovzdal žalovanému, s tým, že žalovaný predmetnú sóju uskladní a následne na základe požiadaviek
žalobcu túto po procese spracovania vydá žalobcovi, resp. spracuje do kŕmnych zmesí pre potreby
žalobcu, resp. iného obchodného partnera žalobcu na základe pokynov žalobcu.

Je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník umožňuje uzatvoriť zmluvu okrem písomnej formy,
konkludentnej formy /§ 275 ods. 4/ aj ústnym spôsobom. Pri uzatvorení zmluvy ústnou formou je pri
sporoch medzi účastníkmi zmluvy obtiažne zistiť obsah tejto zmluvy, práva a povinnosti jednotlivých
účastníkov. Pokiaľ účastníci uzatvoria nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka musia si byť vedomí následkov, ktoré sú spôsobené nie jasnou zrozumiteľnou formuláciou
jednotlivých práv a povinností účastníkov tejto zmluvy. Obsah takejto zmluvy ako je to v tomto prípade,
je ťažšie zistiteľný aj z dôvodu, že sa jedná o zmluvu nepomenovanú, obsahom ktorej je niekoľko
naväzujúcich povinností zo strany účastníkov týchto zmlúv. Z obchodnej praxe nie je obvyklé, aby
účastníci zmluvy, s obsahom tak ako to uvádza žalobca uzatvárali takúto zmluvu ústnou formou. Zo

samotného návrhu, príloh nie zrejmé stanovisko žalovaného, či v danom prípade došlo k uzatvoreniu
nejakej zmluvy a čo bolo obsahom tejto zmluvy. Pokiaľ sa týka samotného obsahu zmluvy žalobca
v návrhu udáva, že predmetom zmluvy bola povinnosť žalovaného sóju uskladniť a následne túto
spracovať, vydať žalobcovi, resp. iným obchodným partnerom. Žalobca však k návrhu nepripojil
žiaden dôkaz o tom, že vyzval žalovaného na vydanie tovaru, tak ako to tvrdí v samotnom návrhu.

Žalobca neudáva, medzi ktorými osobami, štatutárnymi zástupcami, alebo inými osobami malo dôjsť
k uzatvoreniu zmluvy, s obsahom ako to tvrdí vo svojom návrhu. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu,
že v danom prípade na strane žalobcu vzniká obava, že nebude môcť v budúcnosti použiť tento
tovar pre účely zabezpečenia krmiva a že táto potreba je u žalobcu naliehavá, k tomu je potrebné
uviesť, že predložené dôkazy tomuto záveru nenasvedčujú. Žalovaný časť tovaru spracovaného

vrátil, naposledy 14.11.2016, pričom návrh na neodkladné opatrenie bol podaný vo februári 2017. Zo
samotného návrhu nie je zrejmá ani lehota plnenia zo strany žalovaného, v akej lehote má odovzdať
žalobcovi spracovanú sóju, ani ďalšie práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy, z ktorých by bolo
možné posúdiť opodstatnenosť samotného nároku žalobcu.Na preukázanie nároku žalobcu je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v súlade s ust. § 185 a
nasledujúcich CSP, ktoré presahuje rámec dokazovania pri neodkladnom opatrení.

Keďže žalobca nepreukázal, neosvedčil uplatnený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd
tento návrh zamietol ako neopodstatnený.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.