Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/412/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314226415
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314226415.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinovač.25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné
námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 21.9.2012, doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda 27.9.2012 domáhal,
aby rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu pod sp. zn. I., ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
(ďalej len „zmluva o úvere) dlžníkom: O. G., nar. X.X.XXXX, a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
z titulu majetkovej škody 4.155,41 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 831,08 Eur, do troch dní od
právoplatnostirozsudku,vrátenetrovkonania.Žalobcasvojnárokodôvodnilporušenímústavnéhopráva
na súdnu ochranu, nakoľko mu nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite, pretože konanie

o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie začalo 4.11.2010 a exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia až 7.9.2011 (omeškanie viac ako 307 dní); porušením princípov právneho štátu
- najmä princípu legality, a teda, že exekučný súd prekročil mieru možného rozhodovania, opätovne
posúdil nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté a existenciou rozhodnutia exekučného súdu bola vytvorená
prekážka rozhodnutej veci. Žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním
veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu
Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a

účastníkom konania. Žalobca v žalobe cituje znenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) účinných v období od 1.2.2002 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od
1.6.2011. V argumentácii žalobca ďalej uviedol, že vec prejednávaná exekučným súdom nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Ďalej, podľa žalobcu sa
exekučný súd postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu

a tým prekročil mieru rozhodovania. Exekučný súd nie je súdom podľa § 40 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „ZoRK“), nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný súd
tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhuv časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku rozhodnutej veci v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným zo zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul, ktorý nie

je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 ZoRK a na druhej strane, nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s
príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka právoplatne
rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú
je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa žalobcu je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným

exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Žalobca
uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca si ďalej uplatňuje náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že ak by došlo
k rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, mohol by efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti svojej pohľadávky

a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup
exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Uviedol, že náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
a základných práv a uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy,
a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťousúdnehouplatňovaniapohľadávkyajejpríslušenstvavyvolalaužalobcu,resp.
u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo na rovnosť v spoločnosti, vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva k spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej

príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov, vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov, k nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy

Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný
aplikovaťústavnúpožiadavkujednoduchéhopráva,žekaždýmáprávonarozhodnutiepodľarelevantnej
právnej normy a realizácia základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práva a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu) sumu 831,08 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona o ZZŠ a písomne požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagoval. Žalobca za dôkazy označil exekučný spis (exekučný súd, ohľadne I.) a sprievodný list k
žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 25.5.2012 (exekučný súd, Spr. XXX/

XXXX).
2. Okresný súd Dunajská Streda, uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-X z XX.XX.XXXX vec (XXC/XXX/
XXXX) spojil na spoločné konanie s inými konaniami, ktoré inicioval žalobca z toho istého titulu, t.j.
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, do jedného konania vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/
XXXX. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd“), uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX z XX.XX.XXXX vylúčil

veci spojené Okresným súdom Dunajská Streda na samostatné konanie. Veci, ktorá je predmetom tohto
sporu bola pridelená sp.zn. XC/XXX/XXXX.
3. K žalobe z 21.9.2012 sa vyjadril žalovaný v podaní z 27.3.2013, kde navrhol žalobu zamietnuť.
V zhrnutí žalovaný namieta nasledovné: Zo žaloby nie je jasný titul nároku na náhradu škody -jednak žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia v zákonnej lehote a tiež namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej, všeobecný súd nie je podľa žalovaného oprávnený
posudzovať prieťahy. K porušeniu princípu legality - vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Pätnásťdňová lehota podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku sa podľa žalovaného nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.
Ďalej žalobca nepreukázal existenciu škody, nakoľko žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul.
Ak došlo k škode na strane žalobcu, tak iba jeho vlastnou nečinnosťou. Nárok v časti nemajetkovej
ujmy je v rozpore s dobrými mravmi, lebo práve činnosť žalobcu podnietila diskusiu a zvýšenú ochranu

práv spotrebiteľov. Žalovaný priložil aj list Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť
(JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360), ktorý je adresovaný stálemu predstaviteľovi pri Európskej únii.
Európska komisia sa dozvedela o praktikách žalobcu kvôli prejudiciálnemu konaniu, ktoré inicioval
Krajský súd Prešov (vec C/76/10), kde sa konštatujú viaceré možné porušenia práv spotrebiteľov v
SR. Dňa 23.4.2012 žalobca doručil žalovanému prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Podľa žalovaného, neboli splnené základné podmienky pre priznanie náhrady škody

podľa zákona č. 513/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ZZŠ“). Žalovaný odkázal na úpravu v ustanovení § 15
ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona o ZZŠ. Z uvedených ustanovení vyplýva, že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný má zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na

súde. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Žalovaný preto, ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona
vo ZZŠ, nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný. Zákon o ZZŠ ustanovuje nasledujúce
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci

pri výkone verejnej moci: 1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3)
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Ohľadne
„nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote“, žalovaný
poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 16/2002, ktorá konštatuje že pri posúdení

či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vzhľadom na povahu úkonu a zákonom
ustanovenú lehotu a lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradnýpostup.Ohľadne„rozhodnutiaopoverenieexekútorapopätnásťdňovejlehote“,žalovanýuviedol,
že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli
súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Žalovaný

poukazuje aj na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, a to že 15-
dňová lehota na vydanie poverenia vo veci exekúcie sa neuplatní v prípade ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a teda o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov, rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Žalovaný opäť poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu SR, sp. zn. I. Ú 16/ 2002. Konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ohľadne „zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po pätnásťdňovej lehote“, žalovaný má za to, že akýkoľvek postup súdu ktorý
nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom
na účely zákona o ZZŠ. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
preto v predmetnom prípade vylúčená. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší
v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne
nie je v prípadoch o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalovaný
poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na základe ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex

offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej v rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, ako mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaný poukazujetiež na skutočnosť, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva,
že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
povolenia k existencii prieťahov v konaní. Ohľadne „existencie prieťahov v konaní“, žalovaný poukázal

na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu,ktorýspočívavprieťahoch,jemožnévychádzaťlenzvýsledkuvybaveniasťažnostinaprieťahy,
zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorá
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Efektívnosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody podľa zákona o ZZŠ, Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. V tomto smere žalovaný
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9 Co/285/2011. K uplatnenej materiálnej
škode žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné
považovať za hypotetické. K nemajetkovej ujme uviedol, že žalovaný nemal za preukázaný tak vznik

nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, nakoľko pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Nie je tiež možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,

súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť

konštatovania porušenia práva. Z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhradu škody v zmysle zákona o ZZŠ, žalovaný považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania.
4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním z 7.6.2013, doručené súdu 21.6.2013. Žalobca

vytkol žalovanému len všeobecnosť vyjadrenia, t.j., že nebolo adresné k uplatnenému nároku. K
argumentu, že nie je jasný titul uplatneného nároku, žalovaný špecifikuje, že uplatňuje nárok z titulu
nesprávneho úradného postupu, nakoľko exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote. Žalobca ďalej
opísal konkrétne kroky, ktoré mal učiniť, aby docielil posun v exekučnom konaní. K námietke, že
pätnásťdňová lehota sa nevzťahuje na zamietnutie žiadostí o vydanie poverenia v exekučnom konaní,

žalobca odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.9.2010, sp. zn. III. ÚS
201/2010, z ktorého vyplýva, že tomu tak nie je. K predčasnosti podania žaloby žalobca uvádza, že z
dôvodovej správy k zákonu o ZZŠ vyplýva, že neuplynutie lehoty nebráni podaniu žaloby pred uplynutím
šiestich mesiacov. Žalovaný dal vypracovať znalecký posudok a žiadal aby súd vykonal tento znalecký
posudok ako dôkaz. Žalobca ďalej poukázal na závery Súdneho dvora EÚ, kedy exekučný súd porušil

správny úradný postup aj tým, že neumožnil stranám sa k veci vyjadriť, vynechal dokazovanie a to
napriek tomu, že podľa žalovaného vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Uviedol, že exekučný súd mal upozorniť spotrebiteľa a počkať na to, aby tento dal najavo, či zamýšľa
uplatniť jej neprijateľnosť, a to aj bez toho, aby o svojom zámere upozornil oprávneného a umožnil
sa mu vo veci vyjadriť. Podľa žalobcu, ochrana spotrebiteľa nie je a nemôže byť akceptovateľným

ospravedlnením pre porušovanie práv účastníkov exekučného konania. Žalobca zotrval na svojich
nárokoch a žiadal súd, aby podľa toho rozhodol.
5. Žalobca podaním z 9.7.2015 navrhol prerušiť konanie z dôvodov, že pred Okresným súdom Prešov
prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, a v tomto
konaní budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný

význam pre rozhodnutie súdu o návrhu a teda je daný dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109
ods. 2 písm. c) v O.s.p. Uznesením č.k. 5C/412/2014 - 59 z 20.7.2015 súd zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.8.2015.6. Súd nariadil pojednávanie na 23.1.2017, na ktoré sa nedostavili strany, ani ich právni zástupcovia,
pričom svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti. Žalobca požiadal o možnosť vyjadrenia sa,
a teda o odročenie pojednávania iba v prípade, že by z ostatných okolností vyplývala podstatná zmena z

tvrdení zo strany žalovaného. Žalovaný uviedol, že očakáva, že súd rozhodne v súlade s prebiehajúcou
rozhodujúcou praxou. Na pojednávaní súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom žaloby z 21.9.2012, z
vyjadrenia žalovaného z 27.3.2013 a 7.6.2013, so Znaleckým posudkom I. S. N. č. X/XXXX, ktorý sa
nachádza na súde pod spisovou značkou Spr. XXX/XXXX, s podstatným obsahom spisu Okresného

súdu Dunajská Streda, sp. zn. XEr/XXXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
8. Z exekučného spisu Okresného súdu Dunajská Streda (sp. zn. XEr/XXXX/XXXX) súd zistil, že
návrh na vykonanie exekúcie je datovaný 4.11.2010, na exekútorskom úrade M.. F. G. v N.. Až dňa
21.12.2010 podal súdny exekútor M.. F. G. na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci žalobcu proti žalovanému na vymoženie istiny 914 Eur, spolu s príslušenstvom,
pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. XXXXX/XX, ktorý vydal

Slovenská rozhodcovská, a.s. 26.8.2010, právoplatný 4.10.2010 a vykonateľný 7.10.2010. Exekučný
súd predtým ako rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vyzval výzvou z 9.2.2011 rozhodcovský
súd o predloženie rozhodcovského spisu vzťahujúceho sa k vyššie uvedenému exekučnému titulu. Na
základe uvedeného exekučný súd doručil súdu požadované dokumenty dňa 25.3.2011. Exekučný súd
následne rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to uznesením č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX, z 11.7.2011

a to tak, že túto zamietol v celom rozsahu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.10.2012.
Exekučný súd na základe uvedeného právoplatného uznesenia exekúciu zastavil uznesením č.k. XEr/
XXXX/XXXX-XX, z 12.7.2013.
9. Zo znaleckého posudku I. S. N. vyplýva, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,
nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív

realizoval výpočet majetkovej ujmy nasledovne: žaloby NZP a NP v spolu 30,76 Eur, žaloby ZE spolu
31,68 Eur.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených zákonom o ZZŠ za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti zákona o ZZŠ, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods.

2 citovaného ust., uvedenej zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
11.Podľa§4ods.1písm.a)zákonaoZZŠ,vzneníúčinnomdo31.12.2012,vovecináhradyškody,ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
„žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
15. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný
bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk.

17. Podľa § 17 ods. 2 zákona o ZZŠ, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.18. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

19. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
20. Podľa § 41 ods. 2 písm. d), zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010

do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
21. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2011
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do

31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
23. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2011
do 31.12.2011, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
24. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona o ZZŠ je
osobitnou objektívnou zodpovednosťou. Zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti musia byť
splnené kumulatívne, pričom pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne

a pri splnení všetkých podmienok naraz sa takejto zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Medzi tri
základné predpoklady patrí: 1/ nesprávny úradný postup, 2/vznik a existencia škody, 3/príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
25. Žalobca uplatnil nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko exekučný súd nerozhodol
v zákonnej lehote a to tak ako to predpokladá zákon o ZZŠ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 126/2009 z 30.6.2010, nesprávnym úradným postupom môže byť
aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo
jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V prvom rade súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu ohľadne

postupu exekučného súdu nezodpovedajú skutočnostiam zisteným z exekučného spisu. Žalobca v
žalobe uvádza, že exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia 7.9.2011. V skutočnosti však
exekučnýsúdžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepovereniazamietoluznesenímz11.7.2011.Žalobca
tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 307 dní, avšak súd
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá od jej doručenia exekučnému súdu do 202

dní. Žalobca uvádza v žalobe viaceré nesprávne údaje. Súd má za to, že pri uplatnení svojho nároku
nepristupoval dôkladne a to čo vytkol žalovanému vo vzťahu k jeho vyjadreniu („všeobecnosť“), sa
rovnako podľa súdu vzťahuje aj na žalobcu. V súlade so súdnou praxou (napr. I. ÚS 41/02) je možné
pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona o ZZŠ až v prípade, ak o existencii
prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie

je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. V opačnom prípade by dochádzalo k
porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu
o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Tiež, nedodržanie lehotyna rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(IV. ÚS 471/2012). Žalobca ďalej namietol postup súdu v tom, že tento neumožnil stranám sa k veci
vyjadriť, vynechal dokazovanie a to napriek tomu, že podľa žalovaného vznikol spor o uplatniteľnosť

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nie je kompetentný rozhodovať o veci samej a
uplatniť proces, ktorý sa aplikuje k takémuto rozhodovaniu (t.j. nemôže vykonať dokazovanie v rozsahu
aký sa predpokladá na rozhodovanie vo veci samej). Exekučný súd v zmysle zákona návrh exekútora
na vydanie povolenia na vykonanie exekúcie preskúma (teda vec neprejednáva, ani nerozhoduje) z
pohľadu súladu návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a v prípade, že zistí nesúlad, takýto návrh

zamietne. Súd je povinný chrániť spotrebiteľa z úradnej povinnosti, preto námietku žalobcu v tom, že
exekučný súd sa mal dotazovať spotrebiteľa či uplatňuje súdom avizovanú neprijateľnosť podmienky,
súd vyhodnotil ako bezpredmetnú. Súd má za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu.
26. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže
byťviacpriznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonanívedenom

proti dlžníkovi vo vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca by však musel najprv preukázať, že by
mu súd priznal bez akýchkoľvek pochybností požadované nároky od dlžníka v sume, ktoré ich požaduje,
čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže (dlžník by mohol byť insolventný, po smrti a pod.). Žalobca
mal preukázať, že pohľadávka je nevymožiteľná z dôvodu pochybenia exekučného súdu. Teda, že nebyť
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo by k vymoženiu pohľadávky. Nároky, ktoré si

žalobca uplatňuje je možné považovať teda len za hypotetické. Určenie výšky škody nie je dôkaz o
vzniknutej škode. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd pred
všeobecným súdom, ktorý by ex offo prihliadol na právne predpisu ohľadne ochrany spotrebiteľa. Súd
sa uplatnenou výškou škody nezaoberal, keďže mal zato, že k vzniku škody ani nedošlo. Ak nedošlo k
škode, nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi škodou a konaním exekučného súdu. Žalobca

tiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.
Subjektívnypocitujmy(pocitfrustrácie,pocitnespravodlivosti)niejepostačujúcimdôvodompripriznanie
takejto satisfakcie.
27.Súdnazáveruvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkouúčastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998). Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom súdu spočívajúcu v tom, že súd mal o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť po zákonom
stanovenej lehote, resp. vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.
28. Súd na základe uvedeného zamietol žalobu v celom rozsahu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné
bremeno - nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane
sporuvznikloprávonanáhradutrovkonania.Nakoľkovšaksúdnemalzapreukázané,žebyžalovanému
v konaní nejaké trovy vznikli, alebo že by mu nejaké vyplývali zo spisu, prípadne, že by si žalovaný
nejaké uplatnil, súd mu ich náhradu preto nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).