Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713211505
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713211505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: C.
A., nar. XX.X.XXXX, R. D..O.. R. X, zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83,
Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, C.. A. XXX, R., zast. JUDr.
Mikuláš Pinnel, Svätoplukova 1022/11, Senec, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. novembra 2015 č.k. 8C 219/2013-260 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia,
že sú so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemok parcela registra „C“ parcelné
číslo XX/X o výmere 386 m2, druh pozemku - záhrady, pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XX o
výmere 297 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavba, súpisné číslo XXX, ktorá stojí na
parcele číslo XX, druh stavby - rodinný dom, nachádzajúce sa v katastrálnom území: R., okres D., obec
R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedené Správou katastra D., každý v podiele jednej polovice
a že je povinná zaplatiť žalovanému sumu 45 807,61 EUR (1 380 000,- SK), ktorá jej bola vyplatená z

titulu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 18.7.2008, najneskôr do
90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, že so žalovaným uzatvorili po rozvode ich manželstva
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 11.09.2007, sp.zn. 17C/50/2007, právoplatným dňa
8.11.2007,dňa18.7.2008dohoduovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,podľaktorej

žalovanýnadobudoldosvojhovýlučnéhovlastníctvazanáhradunehnuteľnostipozemokparcelaregistra
„C“, parcelné číslo XX/X o výmere 386 m2, druh pozemku - záhrady, pozemok parcely registra „C“,
parcelné číslo XX o výmere 297 m2, druh pozemku - zastavané plochy, stavba, súpisné číslo XXX, ktorá
stojínaparcelečísloXX,druhstavby-rodinnýdom,nachádzajúcesavkatastrálnomúzemí:R.,okresD.,
obec R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedené Správou katastra D. (ďalej už len „nehnuteľnosť“).
Náhradu za prenechanie celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného vo výške 1 400 000
Sk (aj keď bola oproti sume 3000 000 Sk nevýhodná) akceptovala v tiesni, nakoľko nemala prostriedky

na úhradu obhajoby ich syna, o čom žalovaný vedel na druhý deň od jeho zadržania PZ 1.7.2008
a aj napriek tomu účelovo s ňou uzavrel dohodu za nápadne nevýhodných podmienok. Skutočná
hodnota nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku č. 63/2008 vypracovaného znalcom B.. O. Y. dňa
17.10.2008, v predmetom čase bola 6 010 837,55 Sk, zaokrúhlene 6000 000 Sk, t.j. 199 163,51 Eur, jejpodiel žalobkyne na nehnuteľnosti mal hodnotu 3000 000 Sk, t.j. 99 581,76 Eur. Žalovaný sa v dohode
zaviazal zaplatiť jej sumu vo výške 1400 000 Sk, t.j. 46 471,49 EUR, ktorá mala predstavovať dohodnutú
sumu náhrady za prenechanie celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Úhrada vyššie

uvedenej náhrady bola zmluvne dohodnutá tak, že žalovaný uhradí žalobkyni v hotovosti sumu vo výške
15 000, Sk, t.j. 497,91 Eur ihneď po podpise dohody, bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne
sumu vo výške 585 000 Sk, t.j. 19 418,44 Eur po podpise dohody, najneskôr však do 90 dní od podpisu
dohody, po podpise dohody uzatvoriť s peňažným ústavom zmluvu o úvere a bezodkladne po tom, ako
sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zriadiť k nej záložné právo v prospech peňažného ústavu

na zabezpečenie úveru, z ktorého mala byť vyplatená suma 800 000 Sk, t.j. 26 555,14 Eur priamo na jej
účet do 60 dní od uzavretia úverovej zmluvy, najneskôr však do 90 dní od podpisu dohody. Žalobkyňa
uviedla, že dňa 18.7.2008 jej bola žalovaným vyplatená suma vo výške 15 000 Sk, t.j. 497,91 Eur, dňa
28.7.2008 bola bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného uhradená na jej účet suma vo výške 505
000 Sk, t.j. 16 762,93 Eur, dňa 29.10.2008 bola bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného uhradená
na jej účet suma vo výške 860 000 Sk, t.j. 28 546,77 Eur. Napriek tomu, že žalovaný jej mal podľa

dohody uhradiť ako náhradu za prenechanie nehnuteľnosti sumu vo výške 1 400 000 Sk, t.j. 46 471,49
Eur, zaplatil jej dokladmi preukázateľne iba 1 380 000 Sk, t.j. 45 807,61 Eur, teda o 20 000 Sk menej.
Z dôvodu tiesne a nevýhodných podmienok zmluvy, ako aj z dôvodu nesplnenia záväzku žalovaného
zaplatiť jej dohodnutú sumu sa rozhodla využiť svoje právo od dohody odstúpiť. Samotné odstúpenie
od dohody zo dňa 12.7.2011 zaslala žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný

s odstúpením nesúhlasil.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne považoval tvrdenia žalobkyne za nepravdivé. Tvrdil,
ževyporiadanieBSMporozvodemanželstvasožalobkyňouzodňa11.9.2007boloukončenévzájomnou
dohodou dňa 18.7.2008, ktorá nebola urýchlená a pod nátlakom, bola v súlade s platnými právnymi

predpismi SR, pričom žalobkyňa nežiadala jednu polovicu hodnoty rodinného domu ako uvádza v žalobe
a nebola v tiesni. Z daného dôvodu pred vyporiadaním BSM nebol vyhotovený znalecký posudok, hoci
v prípade požiadaviek hociktorej strany bola na tento krok možnosť. Bol prizvaný za prítomnosti oboch
účastníkov realitný maklér, ktorý stanovil odhadovanú -predajnú trhovú hodnotu domu s pozemkom
v čase podpísania dohody o vyporiadní BSM. Znalecký posudok č.63/2008 vypracovaný B.. Y. bol

vypracovaný cca 1 rok po rozvode manželstva, po dostavbe garáže, čiastkovej rekonštrukcii interiéru,
ale hlavne po podpise dohody o vyporiadaní BSM. Tento znalecký posudok bol vypracovaný výlučne
pre účely hypotekárneho úveru, nakoľko bol nutným podkladom pre schválenie úveru v SLSP, a.s.
Posudok spoločne s ďalšími dokladmi boli odcudzené. Žalobkyňa mala v danom období voľný vstup do
rodinného domu ako aj k dokumentom, nakoľko aj bez jeho prítomnosti mala možnosť zdržiavať sa v

rodinnom dome a kde občas navštevovala maloletého syna Lukáša, ktorý bol zverený do starostlivosti
otca. Uviedol, že k cene 1 400 000 Sk so žalobkyňou dospeli po vzájomnej dohode a s prihliadnutím, aby
vyporiadanie bolo zrealizované v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka a to tak, že
by si nikto nevzal viac, ako do tejto hodnoty prispel, aby boli dodržané dobré mravy a s prihliadnutím na
skutočnosť, že v rodinnom dome majú domov aj spoločné deti, ktoré boli zverené do starostlivosti otca.

Pri stanovení tejto výšky, na ktorej sa so žalobkyňou dohodli sa prihliadlo na faktory, ako zabezpečenie
domova pre spoločné deti, keďže v danom období nevedeli, kedy budú domov potrebovať, v dobe keď
vybavovali stavebné povolenie, manželskú pôžičku, stavebnú pôžičku pozemok musel byť vo vlastníctve
oboch účastníkov konania, pričom pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, bol darom rodiny A.,
t.j. brata Miroslava a sestry Márie a na skutočnosť, že takmer polovica nákladov na výstavbu rodinného

domu bola krytá z výnosu predaja 2 izbového bytu, ktorý mu bol pridelený š. p. Západoslovenské
tehelne š.p. ako stabilizačný byt asi dva roky pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Za pridelenie
bytu sa musel zaviazať k odpracovaniu určitej doby v podniku ZST š.p. Žalobkyňa uvedenom podniku
nikdy nepracovala a k nadobudnutiu predmetného bytu neprispela žiadnym pričinením a ani finančnou
sumou a taktiež nemusela ani podpísať žiadny záväzok odpracovať určitú dobu pre ZST š.p. Tieto

skutočnosti žalobkyňa pri stanovení ceny v podpise dohody o vyporiadaní BSM sama chcela zohľadniť
a ani nenamietala, o čom svedčí skutočnosť, že dohodu o vyporiadaní BSM s akceptovaním sumy za
jej podiel bez akýchkoľvek námietok a problémov podpísala. Namietal aj žalobkyňou tvrdenú tieseň
pri uzavieraní predmetnej dohody s tým, že potrebovala finančné prostriedky na právneho zástupcu v
trestnej veci, nakoľko zálohovú faktúru začiatkom 07/2008 realizoval on a to prostredníctvom pána Ď. st.,

ktorého syn bol taktiež zapletený do trestnej činnosti. Po zistení potreby financovania advokáta pre syna
počas jeho zastupovania v trestnej veci, okamžite nariadil predaj synovi Adamovi motorovej štvorkolky.
Peniaze získané predajom štvorkolky potom syn Adam dal svojej žalobkyni pre právnika. Ďalšie finančné
prostriedky pre obhajcu vo veci syna Adama žalobkyni poskytol otec žalobkyne p. C. (výpoveď p. A. z15.01.2013 v konaní 28P/171/2012) formou pôžičky. Vzniknutá škoda v zmysle rozsudku 2T/93/2008
pre oboch obžalovaných spoločne bola vo výške 46 600 Sk. Žalobkyňa v inkriminovanom období
bola riadne zamestnaná, bola spoluvlastníčkou záhradnej chaty vo E. C.. Za nepravdivé mal tvrdenie

žalobkyne, že z dohodnutej sumy 1400 000 Sk jej bolo vyplatených len 1 380 000 Sk, nakoľko z
doteraz predložených listinných dôkazov mal jednoznačne preukázané a sama žalobkyňa toto vo svojich
výpovediach potvrdila, že prevzala celú dohodnutú sumu. Namietal, že žalobkyni nevyplatil sumu 20
000 Sk, potvrdenie o prevzatí ktorej sumy vlastnoručne podpísala. Uviedol, tiež, že vyplatenie jej sumy
1 400 000 Sk ako vyporiadanie BSM žalobkyňa viackrát jednoznačne a nespochybniteľne deklarovala

v roku 2009 pred Okresným súdom v Pezinku ako svedok, a v písomných listinách, toto potvrdenie
je deklarované v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 69/09-116, ktorého
text žalobkyňa nikdy nenamietala a nespochybnila. Poukázal aj na ust. § 457 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého platné odstúpenie od zmluvy predstavuje synalagmatický záväzok t.j. taký záväzok u
ktorých sa môže úspešne domáhať plnenia len ten, kto už sám dlh splnil, pri ktorých je plnenie vzájomne
podmienené. Žalobu žalobkyne považoval za jej účelovú snahu o bezdôvodné obohatenie, nakoľko za

posledných 6,5 rokov zrealizoval komplexnú rekonštrukciu rodinného domu v hodnote niekoľko desiatok
eur, ktoré financoval za pomoci ďalších osôb a aj z ich finančných prostriedkov.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa podaním zo dňa 11.2.2015 žiadala súd o rozšírenie
petitu že je povinná zaplatiť žalovanému sumu 45 807,61 Eur (1 380 000,Sk), ktorá jej bola vyplatená z

titulu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 18.7.2008, najneskôr do
90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré rozšírenie petitu uznesením pripustil.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedka C. C., listinnými
dôkazmi, rozsudkom Okresného súdu Pezinok 2T/93/2008 zo dňa 01.12.2008, rozsudkom Okresného

súdu Pezinok 11P/1144/2008-102 zo dňa, spisom 28P/170/2012, spisom 6C/168/2008, vyjadrením k
návrhu o zvýšenie výživného na mal. syna M. A. zo dňa 9.3.2009, vyjadrením k návrhu o zvýšenie
výživného na mal. Lukáša -doplnenie dokladov nad rámec výživného k sp.zn. 11P/1144/2008 zo dňa
18.5.2009, odvolaním voči rozsudku k sp. zn. 11P/1144/2008 zo dňa 8.7.2009, rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/69/2009-116 zo dňa 9.9.2009, vyjadrením žalovaného k návrhu

-dodatkom zo dňa 4.8.2014, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/170/2012-338 zo dňa
11.2.2014, spisom 6C/168/2008, čestným prehlásením C.. D. E., výpisom sms - správ, vyjadrením
žalovaného k zápisnici zo dňa 2.12.2014, stanoviskom G. I. zo dňa 15.9.2014, stanoviskom G.K. A.
zo dňa 21.9.2014, čestným prehlásením K. A. zo dňa 12.1.2015, hotovostným prevodom na sumu
150 000 Sk, úradným záznamom zo dňa 20.1.2015, odpoveďou znalkyne Y. W., rozšírením petitu zo

dňa 9.2.2015, vyjadrením k zápisnici zo dňa 14.1.2015, stanoviskom právneho zástupcu žalovaného k
rozšíreniu petitu zo dňa 22.6.2015.

6. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu III. sp.zn. 17C/50/2007,
právoplatným dňa 8.11.2007 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Žalobkyňa so

žalovaným uzavreli dňa 18.7.2008 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území: R., okres Pezinok, obec R.,
zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra Pezinok na LV č. XXX, parcela registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parc. č. XX/X o výmere 386 m2,druh pozemku- záhrady, spôsob využitia pozemku
XXXX, pozemok parcely registra „C“, parc. č. XX o výmere 297 m2, druh pozemku- zastavané plochy,

spôsob využitia pozemku XXXXX, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, súp.
č. XXX, ktorá stojí na parc. č. XX, druh stavby- rodinný dom. Hnuteľné veci si účastníci vyporiadali
vzájomnou dohodou pred podpisom tejto zmluvy. V dohode uviedli, že nemajú žiaden záväzok voči
bankovým ani nebankovým inštitúciám. Žalovaný nadobudol do svojho výučného vlastníctva za náhradu
nehnuteľnosti pozemok parcela registra „C“, parc. č. XX/X o výmere 386 m2, druh pozemku - záhrady,

pozemok parcely registra „C“, parc. č. XX o výmere 297 m2, druh pozemku - zastavané plochy, stavba,
súpisné číslo XXX, ktorá stojí na parcele číslo XX, druh stavby- rodinný dom, nachádzajúce sa v
katastrálnom území: R., okres Pezinok, obec R., zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra
Pezinok. V článku III. v dohode bolo uvedené, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
1400 000 Sk, ktorá predstavuje dohodnutú sumu náhrady za prenechanie celej nehnuteľnosti uvedenej v

článkuI.bod1.tejtodohodydovýlučnéhovlastníctvaazároveňjetamuvedenýspôsobplatby.Zvýpisuz
LVč.XXXsúdmalzapreukázané,žeparcelaregistra„C“,parc.č.XX/Xovýmere386m2,druhpozemku-
záhrady, pozemok parcely registra „C“, parc. č. XX o výmere 297 m2, druh pozemku - zastavané plochy,
stavba, súp. č. XXX, ktorá stojí na parc. č. XX, druh stavby- rodinný dom, nachádzajúce sa v kat. území:R., okres Pezinok, obec R., zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra Pezinok je vo vlastníctve
žalovaného. Žalobkyňa odstúpila od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorú účastníci uzatvorili dňa 18.7.2010 a to z dôvodu, že dohodcu uzavrela v tiesni a že žalovaný

v zmysle článku III. ods. 1 dohody bol povinný uhradiť žalobkyni sumu 1400 000 Sk, doposiaľ bola
uhradená suma 1380 000 Sk, s ktorým odstúpením žalovaný nesúhlasil.

7. Z výpovede svedka C. C. (otca žalobkyne) zistil, že žalobkyňa dohodu podpísala, lebo vďaka
staršiemu synovi sa dostala do problémov, chcela vysporiadať jeho trestnú činnosť finančne. Bolo

niekoľko dohôd, on navrhol kúpiť dom z ich strany. Poznal jeho hodnotu, nakoľko pracoval na jeho
stavbe a pracoval na investičnej výstavbe, preto vedel ohodnotiť dom a v tom čase mal dom hodnotu 5
000 000 Sk, preto ho výška o dohode BSM prekvapila. O tom, že žalobkyňa akceptovala sumu 1 400
000 Sk sa dozvedel až keď dohoda bola podpísaná. Požičal finančné prostriedky žalobkyni na právne
zastupovanie syna Adama začiatkom júla 2008. Na otázku súdu, či mu žalobkyňa spomínala, že bude
potrebovať peniaze na zastupovanie syna pred podpísaním dohody, uviedol, že si myslí, že dohoda už

bola podpísaná. Spomínala, že peniaze potrebuje na krátky čas, kým jej bude vyplatená suma z dohody.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p.“). účinného do 30.6.2016, je naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R
17/1972). Vyslovil, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Bol toho názoru, že žalobkyňa preukázala svoj naliehavý právny záujem, nakoľko bez rozhodnutia súdu
nie je možné dať do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

9. Predovšetkým potom skúmal, či boli naplnené dôvody na odstúpenie od dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to, či žalovaný v zmysle uzavretej dohody konkrétne
článku III. ods. 1 dohody uhradil žalobkyni celú sumu 1 400 000 Sk a či žalobkyňa bola v čase podpísania
dohody v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

10. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 48 ods. 2, § 49, § 149,ods. 2 § 150 Občianskeho
zákonníka.

11. Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli

dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 18.7.2008, od ktorej žalobkyňa
odstúpila dňa 12.7.2011. Vyslovil, že ak došlo iba k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, pričom
jeho opodstatnenosť je medzi účastníkmi sporná, musí súd riešiť ako prejudiciálnu otázku, či došlo k
zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol, takže vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia (R 1/1979). Konštatoval, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť

a unesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazné bremeno ohľadom tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok spočíva v tom, kto tieto skutočnosti tvrdí. Čo sa týka samotnej kategórie tiesne, musí
mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí teda byť pre ňu objektívny dôvod a
súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná ku svojmu
neprospechu. Tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy aj psychický stav,

ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje
v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. (Rozsudok NS ČR z
31.8.2005, sp.zn. 28Cdo/2752/2004). Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke, ktorou je tieseň. V tomto
prípade neprejavuje konajúci celkom slobodne svoju vôľu, nekoná pod vplyvom fyzického donútenia ani
bezprávnej vyhrážky, a preto právny úkon nie je absolútne neplatný. Uviedol, že žalobkyňa pripisovala

stav tiesne, že potrebovala finančnú hotovosť na právne služby pre obhajobu v trestnom konaní svojho
syna. Mal za preukázané, že dňa 16.5.2008 syn účastníkov konania spolu s jeho kamarátom sa dopustili
zločinu lúpeže spolupáchateľstvom dva mesiace pred podpisom dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalovaný mal v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM manželov
vedomosť, že syn sa dopustil trestného činu, nakoľko ho navštívil otec synovho kamaráta s ktorým

spáchali trestný čin, ktorý od neho žiadal finančné prostriedky na zastupovanie, ktoré mu vyplatil hneď
na druhý deň vo výške 15 000 Sk. Kde súdu doložil príjmový doklad o zaplatení právnemu zástupcovi C..
E. sumu vo výške 30 000 Sk zo dňa 7.7.2008. Žalobkyňa uviedla, že po spáchaní trestného činu syna
Adama sa dozvedela aká je zlá situácia a požičala si finančné prostriedky na právne zastupovanie odotca, nakoľko bolo potrebné zaplatiť za právne zastupovanie advokátovi. Po tomto spáchaní trestného
činu prišiel žalovaný, že sa chce dohodnúť o vyporiadaní BSM. Nakoľko bola vo finančnej tiesni ohľadom
spáchania trestného činu syna Adama, bola nútená na túto skutočnosť pristúpiť. Žalobkyňa podľa

neho nepreukázala, že dohodu uzavrela v tiesni, nakoľko samotná jej zlá finančná situácia nemôže
spôsobovať tieseň. Mal za preukázané, že obidvaja účastníci konania sa podieľali na financovaní trov
právneho zastúpenia advokátovi, ktorý zastupoval ich syna. Žalobkyňa v čase podpísania dohody riadne
pracovala, mala stály príjem a finančnú hotovosť na trovy právneho zastúpenie si požičala od svojho
otca, ktoré následne vrátila.

12. Vyslovil, že dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 OZ je existencia tiesne na strane
konajúceho subjektu, ktorá musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosť a účinnosť).
Tieseň však sama o sebe nestačí. Zákon súčasne vyžaduje ešte ďalšiu kumulatívnu podmienku, aby
k právnemu úkonu zo strany konajúceho došlo a to za veľmi nevýhodných podmienok pre osobu,
ktorá sa dovoláva práva odstúpiť od zmluvy. Nápadne nevýhodné podmienky, treba posudzovať podľa

konkrétnej okolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu
spočívaťvsubjektívnomcítenídotknutejosoby.Žalobkyňaodvodzovalanápadnénevýhodnépodmienky
s odvolávkou na znalecký posudok číslo 63/2008, znalkyne B.. O. Y. zo dňa 17.10.2008 v ktorom je
uvedená, že hodnota nehnuteľností je 6 000 000 Sk a z toho dôvodu vtedajší podiel mal podľa nej
hodnotu 300 000 Sk. Mal za preukázané, že tento znalecký posudok si dal na svoje súkromné účely

vypracovať žalovaný z dôvodu zriadenia záložného práva za poskytnutý úver. Nemal za preukázané,
že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrela žalobkyňa za nápadne
nevýhodných podmienok, nakoľko ako aj sama na pojednávaní dňa 14.1.2015 uviedla, že sama prišla
za realitným maklérom, ktorý dom nafotil a dal na internetový portál. Bol toho názoru, že už v tomto
štádiu Už v tomto štádiu žalobkyňa mala vedomosť za koľko sa predávajú nehnuteľností v danej lokalite,

poukázalajnalistžalobkynezodňa10.4.2008,zktoréhocitoval:„Vsúčasnostijaz5mil.majetkunemám
vôbec nič a niekto si ho užíva a zhodnocuje. A to žiadam len priemernú 1 ceny hodnoty nehnuteľnosti
zapísaného na LV. Cena realitnom trhu je 5,5 mil. Mám záujem o získanie priemerného bytu uvedeného
vyššie alebo o priemernú finančnú náhradu, ktorá by pokryla kúpu bytu (2,3 mil.)“. Žalobkyňa podľa
neho neuniesla dôkazné bremeno ani v druhej kumulatívnej podmienke, že dohodu uzavrela v nápadne

nevýhodných podmienkach, nakoľko mala vedomosť ohľadom trhovej ceny nehnuteľnosti. Za konania
ani nevyšlo najavo, že by žalobkyňa prejavila iniciatívu, aby dala urobiť znalecký posudok, ktorým by sa
určila reálna trhová cena nehnuteľností a to nemôže ísť na úkor žalovaného, nakoľko jej nič nebránilo,
aby si dala ohodnotiť nehnuteľností.

13. Pri skúmaní ďalšieho dôvodu na odstúpenie od zmluvy, a to, či žalovaný v zmysle uzavretej dohody
konkrétne čl. III ods. 1 dohody uhradil žalobkyni sumu vo výške 1400 000 Sk, vychádzal z tvrdenia
žalobkyne, počas celého konania, že žalovaný jej uhradil iba sumu vo výške 1 380 000 Sk. Uviedol,
že žalovaný predložil súdu fotokópiu príjmového dokladu na sumu 20 000 Sk zo dňa 18.7.2008, kde je
uvedené, že žalobkyňa potvrdzuje prijatie druhej splátky v sume 20 000 Sk od žalovaného - vyplatené

na vlastnú žiadosť. Zároveň súhlasila, aby vyplatená suma 20 000 Sk bola znížená v platbe bankovým
prevodom, ako je stanovené v dohode, bod III Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podpísanej dňa 18.7.2008. Keďže žalobkyňa spochybňovala jej podpis na príjmovom doklade
zo dňa 18.7.2008, súd prvej inštancie zisťoval u troch znalcov z odboru písmoznalectva, či je možné
overiť podpis žalobkyne na príjmovom doklade, ktorý je fotokópiou, nakoľko originál súdu nedoložili.

Všetci traja znalci zhodne uviedli, že overenie podpisu z fotokópie vykonávajú len veľmi výnimočne
nakoľko vedia dokázať len to, či podpis na fotokópii (ak je dostatočne čitateľný) vykazuje znaky, ale
nakoľkoideofotokópiu,nevediaoveriť,čidanúlistinupodpísalaosobaoktorejpodpiside,pretožemohlo
dôjsť k manipulácii či k falšovaniu ešte pred vykonaním fotokópie, preto všetci zhodne vyžadovali originál
listiny. Žalovaný sa počas celého konania odvolával na zápisnice a písomné vyjadrenia žalobkyne

v konaní, ktoré boli na Okresnom súde Pezinok sp.zn. 6C/168/2008, sp.zn. 11P/1144/2008, sp.zn.
28P/170/2012. Z pripojeného spisu sp.zn. 6C/168/2008, predmetom ktorého konania bolo výživné pre
dospelé dieťa zistil, že na pojednávaní dňa 12.2.2009 žalobkyňa (kde predstúpila ako svedkyňa) okrem
iného uviedla cit. „Žalovaný mi vyplatil 1400 000 Sk z 8 000 000 Sk majetku povedal, že mi to stačí, z
týchto peňazí v Pezinku bývanie nie je možné zabezpečiť“. Z pripojeného spisu sp.zn. 11P/1144/2008,

ktorého predmetom bolo zvýšenie výživného, mal za preukázané, že žalobkyňa vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 9.3.2009 okrem iného uviedla, že: „Na uvedenú sumu dohody BSM 1400 000 Sk
som pristúpila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov po zaplatení mesačných úverových dlhov
- hodnota majetku v čase dohody bola cca 7 mil. Osobne si myslím, že mi žalovaný vyplatil uvedenúsumu a podľa neho neúmerne zaťažil svoj rodinný rozpočet teraz odo mňa žiada tieto peniaze formou
zvýšenia výživného späť“. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.4.2009 na otázku súdu načo minula
sumu 1400 000 Sk, žalobkyňa uviedla, že zo 600 000 Sk boli vyplatené dlhy, ktoré mala v banke,

nebankovým spoločnostiam, tovar na splátky, 200 000 Sk vrátila otcovi, 150 000 Sk dala advokátovi.
Zvyšné peniaze dala dcére na stavebné sporenie. V zápisnici z pojednávania zo dňa 9.6.2009 uviedla,
že od manžela dostala 1380 000 Sk. Ďalej je uvedené, že v čase keď dostala 1400 000 Sk, sa byty
pohybovali cca 2,5 mil. chcela som si kúpiť byt, ale nie pre seba ale pre dcéru. Z vyporiadania BSM mala
úmysel dať peniaze do bytu svojho priateľa, kde mala úmysel ďalej žiť. V rozsudku Okresného súdu

Pezinok č.k.11P/1144/2008- 102 zo dňa 9.6.2009 je na strane č.l. 7 je uvedené, že nehnuteľnosti ktoré
sú predmetom tohto konania sú v súčasnosti výlučným vlastníkom otca (žalovaný) s tým, že vyplatil
sumu 1 400 000 Sk (podľa tvrdenia matky avšak v priebehu konania nepreukázaného, jej otec vyplatil
iba 1380 000 Sk). Zo sumy1400 000 Sk z ktorých jej otec (podľa jej tvrdení) vyplatil iba 1 380 000 Sk jej
ostalo iba 300 000 Sk, ktoré ma v súčasnosti na stavebnom sporení. Krajský súd v Bratislave č.k. 20CoP
69/09-116 zo dňa 9.9.2009 potvrdil rozsudok prvého stupňa. Zo spisu sp.zn. 28P/170/2012 zistil, že vo

výpovedi v zápisnici zo dňa 15.1.2013 žalobkyňa uviedla, že dostala 1 380 000 Sk. Z chronologického
zoznamu použitia finančnej sumy 1 380 000 Sk je uvedené, že suma bola uhradená nasledovne: 15
000 Sk pri podpise zmluvy BSM (syn Adam), 505 000 Sk prevod na účet 28.7.2008 a 860 000 Sk
29.10.2008, 20 000 Sk do zmluvne uvedenej sumy BSM 1 400 000 Sk nie je dodnes nevyplatené. V
rozsudku Okresného súdu 28P/170/2012 zo dňa 11.2.2014 na str. 9 je uvedené, že rozpor medzi matkou

a otcom vo výške vyplatených prostriedkov (matka uvádza výplatu prostriedkov vo výške 1 380 000 Sk
a otec 1400 000 Sk), nepovažoval z hľadiska hodnotenia majetkových pomerov za dôležitý. Uviedol,
že na základe uvedených zápisníc na jeho otázku žalobkyňa uviedla, že sumy proste zaokrúhľovala,
nakoľko išlo o výživné neriešilo sa 20 000 Sk.

14. Súd prvej inštancie mal za vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že jej nebola vyplatená suma 20 000
Sk, jej vlastnými výpoveďami na pojednávaniach, ako aj samotnými písomnosťami, ktoré doložila súdu
v konaniach sp.zn. 6C/168/2008, sp.zn. 11P/1144/2008. Až následne dňa 9.6.2009 zmenila svoju
výpoveď,kdeužtvrdila,žejejnebolovyplatených20000Skžalovaným,považovaltútozmenuvýpovede
za účelovú, nakoľko aj keď nemal za preukázané, že na príjmovom doklade nie je podpis žalobkyne, bol

toho názoru, že žalobkyňa nezaplatenie sumy 20 000 Sk žalovaným nepreukázala.

15. Poukázal aj na princíp právnej istoty, keď dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bola podpísaná dňa 18.7.2008, žalobkyňa odstúpila od dohody dňa 12.7.2011 a žalobu na
súd podala až veľkým časovým odstupom dňa 26.7.2013.

16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s odôvodnením, že
žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni podľa § 142 ods.1 O.s.p. s tým, že
o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

17. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolaniežalobkyňa,ktorážiadalanapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniťajejnávrhuvyhovieť
nesúhlasiac s názorom súdu prvej inštancie, že neexistovali dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Týmito
podľa nej boli nevyplatenie dohodnutej sumy v zmysle dohody o vyporiadaní BSM a jej podpísanie v

tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Poukázala na čl. IV dohody o vyporiadaní BSM, v zmysle
ktorého bola oprávnená od dohody odstúpiť v prípade, ak jej žalovaný nevyplatí dohodnutú sumu v
lehote do 90 dní od podpisu dohody sa žalovaný jej nevyplatil sumu 20 000 Sk (663, 88 Eur) teda
založil dôvod na platné odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM. Mala za to, že preukázanie vyplatenia
sumy 140 000 Sk mal súd prvej inštancie vyžadovať od žalovaného a nie od nej. K poukazovaniu

žalovaného na jej výpovede v súdnych konaniach, že jej mala byť žalovaným vyplatená suma 1400
000 Sk a že až po odstúpení od dohody o vyporiadaní BSM, mala uviesť, že jej bola ním vyplatená
len suma 1380 000 Sk, uviedla, že v pripojenom spise Okresného súdu Pezinok sp.zn. 11P 1144/2008
v zápisníc zo dňa 9.6.2009 uviedla, že od žalovaného obdržala len sumu 138/0 000 Sk a nie 1 400
000 Sk a rovnako to uviedla aj v konaní sp.zn. 28P 170/2012. Teda neuvádzala exaktnú sumu 1 380

000 Sk, ale aj sumu, ktorá mala byť vyplatená podľa dohody o vyporiadaní BSM, nakoľko vedela, že
pre posúdenie súdov v konaní o výživné je daný rozdiel irelevantný. Poukázala na to, že žalovaný v
konaniach o výživné doklad o vyplatení jej sumy 20 000 Sk nedoložil, tento doklad doložil len ako kópiu
v konaní o vyporiadanie BSM. Vedomá si toho, že jej nikdy nebolo vyplatených 20 000 Sk, požadovalavykonania znaleckého dokazovania na preukázanie, že sa nejedná o jej podpis. Tomuto jej návrhu súd
aj vyhovel, no znalecké dokazovanie podľa nej účelovo zmaril žalovaný, ktorý tvrdil, že má len kópiu a
originál mu bol aj s inými dokladmi odcudzený. Poukázala tiež na to, že žalovaný dôkaz na sumu 20 000

Sk predložil až v tomto konaní a nepredložil ho už v predchádzajúcich súdnych konaniach. Za identické
mala aj žalovaným predložené dôkazy, a to vyjadrenia G. I. a G. A.. Vytýkala súdu prvej inštancie, že
sa nevysporiadal s jej tvrdením, že v deň podpisu nepotrebovala vyplatiť sumu 20 000 Sk. Uviedla,
že z dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že jej do dvoch týždňov má byť uhradená suma 585 000
Sk čo žalovaný dňom 29.7.2008 sčasti splnil sumou 505 000 Sk, sumu 20 000 Sk jej v deň podpisu

dohody nevyplatil. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne preniesol bremeno dôkazu na ňu, pričom
to mal byť žalovaný, ktorý mal preukázať, že skutočne sumu 1 400 000 Sk jej vyplatil. Argumentáciu
súdu prvej inštancie ohľadom nápadne nevýhodných podmienok považovala za nelogickú, keď vyvodil
jej vedomosť o trhovej cene nehnuteľnosti z okolnosti, že mala danú vec riešiť s realitným maklérom.
Naopak, mala za to, že jej vedomosť o trhovej cene vo výške 5-6 mil. Sk, kde jej podiel by bol 2,5- 3 mil.
Sk, je dôvodom, pre ktorý uzatvorila dohodu o vyporiadané BSM so žalovaným, podľa ktorej jej tento mal

vyplatiť len 1 400 000 Sk, nebola jej slobodná vôľa, ale tieseň. Uviedla, že vedela o tom, akú hodnotu
má nehnuteľnosť, no žalovaný využil jej psychickú a finančnú tieseň a dotlačil ju k podpisu dohody za
omnoho nevýhodnejších podmienok, vedomý si toho, že peniaze súrne potrebovala na úhradu nákladov
obhajoby ich spoločného syna. Ak teda existuje znalecký posudok B.. Y. zo 17.10.2008, ktorá ohodnotila
lensamotnúnehnuteľnosťna6000000Sk,uniesladôkaznébremeno,žedohoduuzatvorilazanápadne

nevýhodných podmienok. Samotná nápadná nevýhodnosť ale nespôsobuje oprávnenie odstúpiť od
zmluvy, ak k tomu nepristúpi aj ďalšia právne významná skutočnosť, a tou je tieseň, pričom ani tieseň
nemal súd prvej inštancie u nej za preukázanú napriek vykonanému dokazovaniu. Uviedla, že dôvod,
pre ktorý uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM so žalovaným bol, ten, že bezodkladne potrebovala
peniaze na zaplatenie obhajcu svojmu synovi Adamovi, o jeho trestnej činnosti sa dozvedela dva týždne

a nie dva mesiace pred podpisom zmluvy. V rozpore so skutočnosťou označila aj konštatovanie súdu
prvej inštancie, že obaja, teda ona aj žalovaný sa podieľali na financovaní trov právneho zastupovania
advokátovi. Aj prvotnú platbu obhajcovi C.. E., ktorú mal uhradiť v polovici p. Ď. a žalovaný (každý
po 15 000 Sk), uhradila v konečnom dôsledku ona, nakoľko žalovaný jej túto sumu odpočítal zo sumy
vyplatenej jej podľa dohody o vyporiadaní BSM. Na nátlak žalovaného pristúpila na ústnu dohodu,

že 15 000 Sk uhradených v hotovosti žalovaným, ktoré vyplatil p. Ď., st. je pôžička jej poskytnutá na
zaplatenie prvotnej platby za obhajobu. Sám žalovaný v konaní Okresného súdu Pezinok 6C 168/2008
na pojednávaní dňa 12.2.2009 uviedol, že právnik si vypýtal za oboch aj za kamaráta 300 000 Sk, 150
000 Sk zaplatila ona z peňazí, ktoré jej vyplatil titulom BSM. Tým žalovaný potvrdil, že na obhajobu
syna nič nevyplatil a ani nebol ochotný nič vyplatiť : Podľa nej aj tým je preukázaná tieseň v tom, že

dôvodom podpisu dohody o vyporiadaní BSM za podmienok, ktoré jej predostrel žalovaný, bola potreba
zabezpečiť peniaze na obhajobu syna Adama. Peniaze potrebovala súrne, preto podpísala dohodu, aby
sa dostala k peniazom na obhajobu syna Adama.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalobkyne, že v konaniach o výživnom nepredložil doklad o
vyplatení jej sumy 20 000 Sk, uviedol, že nepredložil ani iné doklady o úhrade vyporiadania BSM,
nakoľko takýto doklad nikdy žalobkyňa ani súd od neho nežiadal. Tvrdenie žalobkyne o tom, že doklad
na sumu 20 000 Sk je vyfabrikovaný a falošný označil za nepravdivé, ktoré tvrdenie preverovalo aj
Okresné riaditeľstvo PZ v Pezinku, Odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania pod č. ČVS:

ORP-371/1-VYS-PK-2014zodňa13.10.2014,kdebolopodaniežalobkynezamietnuté,ktorúskutočnosť
žalobkyňa vo svojom odvolaní za zatajila. Uviedol, že krádež dokumentov priamo z rodinného domu
sama žalobkyňa potvrdila v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.1.2015 v konaní sp.zn. 8C 219/2013-260,
kdeuviedla,žejejsdokumentmipomoholsynAdamažalobkyňachodiladodomuajvjehoneprítomnosti
zas mal. synom Lukášom, ktorý bol po rozvode ich manželstva zverený do jeho starostlivosti. O

odcudzení dokumentov sa dozvedel až pri osobnom stretnutí po odstúpení od zmluvy žalobkyňou,
nakoľko ich uvidel v spise jej právneho zástupcu C.. E., ktorý mu na jeho otázku odpovedal, že
nie je podstatné ako k písomnostiam prišiel. Uviedol, že žalobkyňa v dobe podpisu zmluvy mala
vedomosť o cene nehnuteľnosti, keďže sama bez jeho vedomia o možnosti predaja rodinného domu
komunikovala s realitným maklérom, dala inzerát na jeho predaj bez jeho vedomia. Zotrval na svojom

tvrdení, že na výslednú dohodnutú cenu 1 400 000 Sk, ku ktorej dospeli po vzájomnej dohode, vplývali
tri hlavné faktory, a to zabezpečenie domova pre spoločné deti, skutočnosť, že pozemok, na ktorom
je rodinný dom postavený, bol darom jeho rodiny A. a skutočnosť, že takmer polovica nákladov na
výstavbu rodinného domu bola krytá z výnosu z predaja 2-izbového bytu, ktorý mu bol pridelený akostabilizačný byt Západoslovenskými tehelňami, š.p. dva roky pred uzavretím manželstva so žalobkyňou.
K tvrdeniu žalobkyne, že bola v tiesni, keďže potrebovala finančné prostriedky na právne zastúpenie
syna Adama, opätovne uviedol, že v prípade potreby mal syn Adam právne poradenstvo zabezpečené

a pre zastupovanie v trestnej veci p. C.. E. sa syn dohodol so žalobkyňou. Na jeho právne zastupovanie
prispel finančnou sumou, ktorej výšku si už presne nepamätá a tieto vyplatil priamo p. Ď., ktorý ho s
nezákonnou činnosťou jeho syna oboznámil. Na služby právneho zástupcu mali byť použité aj peniaze
z predaja štvorkolky, na zakúpenie ktorej mu dal 40 000 Sk a zvyšné peniaze na právneho zástupcu mal
poskytnúť otec žalobkyne p. C.Z., čo aj ako svedok dosvedčil v konaní na Okresnom súde v Pezinku.

Poukázal na to, že žalobkyňa ani neprejavila ochotu a schopnosť vrátiť sumu 1 400 000 Sk po odstúpení
od dohody o vyporiadaní BSM a sama v konaní potvrdila, že tieto peniaze na vrátenie nemá.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
prejednal vec bez pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

20. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, riadne zistený skutkový stav, ktorý

správne vyhodnotil a predmetnú vec aj správne právne posúdil. Z jeho závermi, ako aj s náležitým
odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

25. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia, že sú so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo XX/X o výmere 386 m2, druh pozemku -

záhrady, pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XX o výmere 297 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, stavba, súpisné číslo XXX, ktorá stojí na parcele číslo XX, druh stavby - rodinný
dom, nachádzajúce sa v katastrálnom území: R., Okres Pezinok, obec R., zapísané na liste vlastníctva
č. XXX vedené Správou katastra Pezinok, každý v podiele jednej polovice a že je povinná zaplatiť
žalovanému sumu 45 807,61 EUR (1 380 000,- SK), ktorá jej bola vyplatená z titulu dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 18.7.2008, najneskôr do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoj nárok odôvodnila skutočnosťami, že dňa 12.7.2011 zaslala žalovanému odstúpenie
od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavrela so žalovaným
dňa 18.7.2008, dôvodiac tým, že túto uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
Tieseň žalobkyňa odôvodňovala tým, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM potrebovala

finančné prostriedky pre právneho zástupcu na zastupovanie syna v trestnej veci a nápadne nevýhodné
podmienky tým, že sa dohodli na jej podiele z nehnuteľnosti, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva
žalovaného, vo výške 1 400 000 Sk, t.j. 46 471,49 Eur, pričom skutočná hodnota tejto nehnuteľnosti
bola podľa znaleckého posudku č. 63/2008 zo dňa 17.10.2008 ,vypracovaného znalcom B.. O. Y., 6 000
000 Sk, t.j. 99 581,76 Eur. Uviedla tiež, že žalovaný sa podľa uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM

zaviazal vyplatiť jej celkom sumu 1 400 000 Sk, t.j. 46 471,49 Eur, pričom jej vyplatil len 1 380 000 Sk.,
t.j. 45 807,61 Eur.

26. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je (okrem vecnej legitimácie účastníkov) aj naliehavosť
právneho záujmu na určení. Tento je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia postavenie žalobcu

stalo neistým, alebo bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou,
je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce
vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladumedzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Tým viac to platí v prípade, že
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.

27. Vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, keď žalobkyňa odstúpila od dohody o vyporiadaní
BSM ešte v roku 2011 a nedosiala zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo potrebné,
aby súd v danom konaní posúdil účinky tohto úkonu žalobkyne a následne rozhodol o podanej žalobe.
Pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností je
spôsobilé výrazne zlepšiť postavenie žalobkyne. Odvolací súd sa tak stotožnil názorom, podľa ktorého

v danej veci bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

28. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

29. Všeobecne tak platí, že pri vyporiadaní BSM by mali byť podiely oboch manželov pri vyporiadaní
BSM rovnaké, ale pri uzavieraní dohody o vyporiadaní BSM sa uplatní dispozitívna voľnosť účastníkov

občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne
menší podiel, nie je neplatná pre rozpor s §150 Občianskeho zákonníka.

30. Ustanovenie § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) umožňuje
účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, aby od tejto zmluvy

odstúpil. Právna teória aj súdna prax hovoria, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Podľa § 37
OZ je podmienkou platnosti právneho úkonu jeho slobodné vykonanie. Podľa § 39 je zas právny úkon
neplatný, ak je vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Bolo tak potrebné sa zaoberať otázkou, či zmluva
uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je zo svojej povahy platnou zmluvou, teda či od
nej treba v zmysle § 49 vôbec odstupovať.

31. V zmluvných vzťahoch sa uplatňuje zásada zmluvnej autonómie (voľnosti) potrebnú vyrovnávaciu
spravodlivosť (ekvitu). Obsah hypotéz noriem z § 39 a 49 sa v niektorých situáciách síce môže
prekrývať, no nie nevyhnutne vo všetkých: Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná možnosť
voľne sa rozhodnúť, či a akým spôsobom bude konať. Vôľa nie je slobodná, ak je urobená pod

nedovoleným fyzickým či psychickým nátlakom, v tiesni, za "nápadne" nevýhodných podmienok. V
takomto prípade konajúci neprejavuje svoju vôľu, ale vôľu donucovateľa. Nezáleží na tom, či účastník
koná pod nedovoleným nátlakom druhého účastníka alebo tretej osoby. Tento základný rámec slobody
vôle sa nedá absolutizovať. Jeho zúžením na nedovolený nátlak zo strany protistojaceho účastníka
právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), prípadne tretej osoby by sa mohlo dospieť k záveru o neslobode

vôle aj v prípade, keď by išlo napríklad len o konanie v tiesni, ale nie za nápadne nevýhodných
podmienok. Konanie v tiesni a zároveň za nápadne nevýhodných podmienok je konaním v neslobodnej
vôli. Nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj právny úkon, ktorý urobil konajúci v stave tiesne (§ 49),
ktorým sa podľa ustálenej judikatúry rozumie nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale
aj psychický stav osoby (napr. rozrušenie, obavy o blízku osobu a pod.). Konanie v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok je síce neslobodné, no ako následok takéhoto konania nepripúšťajú absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ale ako možnosť odstúpiť od zmluvy podľa ustanovenia § 49 OZ.

32. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že by bola pri uzavieraní dohody o vyporiadaní BSM so žalovaným dňa 18.7.2008 konala v tiesni a

za nápadne nevýhodných podmienok, ani nevyplatenie dohodnutej sumy žalovaným v zmysle dohody
o vyporiadaní BSM a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, nepovažujúc
námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní za dôvodné. Žalovaná nepreukázala nedostatok slobodnej
vôle pri uzatváraní predmetnej dohody o vyporiadaní BSM, v tiesni, ktorá mala spočívať v tom, že v tom
čase potrebovala finančné prostriedky na obhajobu syna pre jeho trestnú činnosť, keďže k spáchaniu

tejto, a to trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom došlo dňa 16.5.2008, teda dva mesiace pred
podpisom dohody o vyporiadaní BSM, teda nešlo o bezprostredný psychický stav žalobkyne, ktorý by
mohol jej konanie pri podpise dohody ovplyvniť a na právne zastupovanie syna finančne prispel aj
žalovaný (nie je rozhodujúce, či neskôr sa s ním žalobkyňa inak dohodla) a sama žalobkyňa potvrdila,že jej finančne pomohol aj jej otec, ktorý svojou svedeckou výpoveďou tiež potvrdil, že žalobkyni za
tým účelom peniaze požičal. Preto jej námietku uvedenú v odvolaní, že peniaze potrebovala súrne,
preto podpísala dohodu, aby sa dostala k peniazom na obhajobu syna Adama, nepovažoval odvolací

súd za dôvodnú. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala nápadne nevýhodné podmienky z ceny nehnuteľnosti
uvedenej v znaleckom posudku znalkyne B.. O. Y. zo dňa 17.10.2008 vo výške 6 000 000 Sk, z ktorej
polovica 3 000 000 Sk, t.j. 99 581,76 Eur. je vyššia ako jej vyplatený podiel z nehnuteľnosti vo výške 1
400 000 Sk, t.j. 46 471,49 Eur, v konaní bolo preukázané, že tento znalecký posudok bol vypracovaný
za účelom zriadenia záložného práva pre poskytnutia úveru žalovanému peňažným ústavom. Čo sa

týka dohodnutej ceny nehnuteľnosti, túto nikdy žalobkyňa neoznačila za spornú alebo nízku, v konaní
tiež potvrdila, že sama navštívila realitného makléra, aj ona tak prejavila iniciatívu, mala už v čase
uzavretia dohody vedomosť o trhových cenách nehnuteľností, pričom si mohla dať tiež vyhotoviť
znalecký posudok o hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Navyše k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM
došlo dňa 18.7.2008 a od tejto žalobkyňa odstúpila až dňa 12.7.2011. V konaní tiež nebolo preukázané,
že by jej nebol žalovaným vyplatený podiel z vyporiadania BSM z predmetnej dohody vo výške 1 400 000

Sk, t.j 46 471,49 Eur , pričom námietka žalobkyne, že preukázanie vyplatenia jej sumy 140 000 Sk mal
súd prvej inštancie vyžadovať od žalovaného a nie od nej, nebola dôvodná, nakoľko v danom prípade
síce dôkazná povinnosť preukázať splnenie si povinnosti vyplývajúcej z dohody o vyporiadaní BSM a
spočívajúce v preukázaní vyplatenia žalobkyni sumy 1 400 000 Sk, t.j. 46 471,49 Eur, spočívalo na
žalovanom, avšak predložením potvrdenia žalovaným o vyplatení aj sumy 20 000 Sk, ktorej vyplatenie

žalobkyňa a podpis na potvrdení popierala, došlo k presunutiu dôkaznej povinnosti na žalobkyňu. Jej
námietka v odvolaní, že preukázanie týchto skutočností bolo zmarené žalovaným, nebola dôvodná, ani
námietka, že žalovaným bol tento dôkaz predložený až v tomto konaní, a nie už v predchádzajúcich
konaniach, nakoľko nebol dôvod tento dôkaz v iných konaniach predložiť a ako dôkaz priamo súvisel
s týmto konaním. Za irelevantnú považoval odvolací súd jej obranu, že pokiaľ žalovaný uviedol, že v

niektorých súdnych konaniach uvádzala vyplatenie jej sumy 1 400 000 Sk, neuvádzala exaktnú sumu
1 380 000 Sk, ale aj sumu,1 4000 000 Sk, ktorá mala byť vyplatená podľa dohody o vyporiadaní BSM,
nakoľko vedela, že pre posúdenie súdov v konaní o výživné je daný rozdiel irelevantný, ako aj námietku,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v deň podpisu nepotrebovala vyplatiť sumu
20 000 Sk, čo nebolo v danom prípade podstatné. Odvolací súd tiež poznamenáva, že v prípade, že

žalobkyni nebola vyplatená celková suma na základe dohody o vyporiadaní BSM, mohla sa domáhať
jej vyplatenia od žalovaného aj súdnou cestou.

33. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku a náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 C.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).