Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202520
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315202520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu D&H funky club, s.r.o.,
Budovateľská 1432/3, Snina, IČO: 44 584 377, zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom,
Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému PJ BIKE, s.r.o, Mierová 94, Humenné, IČO: 36 193
135, zastúpeného JUDr. Milošom Kunecom, advokátom, J. Bottu 151/11, Snina, o zaplatenie 30 000
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C 71/2015-33 zo dňa
09.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou po jej zmene domáhal náhrady škody spôsobenej porušením jeho vlastníckych
práv zo strany žalovaného, ktorý bezdôvodne zadržiava jeho hnuteľné veci.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou namietajúc premlčanie uplatneného nároku a absenciu svojej
zodpovednosti za škodu.

3. Okresný súd Humenné v ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„ Súd podanú žalobu z a m i e t av celom rozsahu.
Žalobca je p o v i n n ýuhradiť žalovanému trovy konania vo výške 2 796,43 eur, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia žalovaného, na adresu právneho zástupcu žalovaného a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola
dňa 13.11.2009 uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca ako nájomca užíval nebytový
priestor, a to za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti. Dohodou o ukončení nájmu sa účastníci
konania dohodli na okamžitom skončení nájomného vzťahu, a to dňom 31.1.2010. Nájomca bol povinný
odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr do 15 dní po uplynutí výpovednej lehoty, resp.
po skončení nájmu. Keďže žalobca po ukončení nájmu nevypratal nebytové priestory žalovaného, ten
tak urobil na vlastné náklady. Po faktickom vyprataní zariadenia nebytového priestoru zaslal žalovaný

list žalobcovi, ktorým mu oznámil, že pristúpil k faktickému uvoľneniu nebytových priestorov. Dňa
2.2.2009 uzatvorili kúpnu zmluvu predávajúci KALI AGRO, s.r.o. H. a kupujúci D&H funky club, s.r.o.
I., ktorou predávajúci ako vlastník hnuteľných vecí kompletného zariadenia baru Z. P. P. H. odpredal
kupujúcemu toto zariadenie baru za sumu vo výške 600 000,- Sk. Predmetom zmluvy uzatvorenoumedzi predávajúcim D&H funky club, s.r.o. I. a kupujúcim spoločnosťou IRIES, s.r.o. I. z 1.2.2010 bol
odpredaj hnuteľných vecí - kompletného zariadenia baru Z. P. P.. Podľa článku 3 tejto zmluvy, kupujúci
podpisom zmluvy potvrdil prevzatie vecí citovaných v bode 2 zmluvy. Predávajúci a kupujúci sa dohodli

nakúpnejcenevcelkovejvýške30000eur.Nároknanáhraduškodyodôvodniltým,žedošlokporušeniu
vlastníckych práv žalobcu vyplývajúcich z bezdôvodného zdržiavania hnuteľných vecí žalovaným a
nemožnosti odovzdať veci kupujúcemu spoločnosti IRIES, s.r.o. v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej
1.2.2010, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckych práv k hnuteľným veciam - kompletnému
zariadeniu baru Z. P. P., spolu so zásobami alkoholu a nealkoholických nápojov v celkovej sume 30 000

eur. Nemožnosťou plniť v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy tak bola žalobcovi spôsobená škoda vo
výške 30 000 eur. Voči uplatnenému nároku na náhradu škody vzniesol žalovaný námietku premlčania.
Keďžežalobcauplatnilnároknanáhraduškodyznemožnostinaplneniakúpnejzmluvyz1.2.2010,podľa
žalovaného premlčacia lehota uplynula dňom 1.2.2014 a žaloba na súd bola podaná až 23.4.2014.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná. Pôvodne žalobca

podal žalobu o vydanie hnuteľných vecí - zariadenie baru, ktorý prevádzkoval na základe nájomnej
zmluvy v priestoroch žalovaného. Až v priebehu konania, a to podaním z 25.3.2014 žalobca podal
návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že alternatívne uplatnil aj nárok na náhradu škody.
V priebehu ďalšej časti konania zobral žalobu späť, a to o vydanie hnuteľných vecí, a tak predmetom
konania zostal len jeho nárok na náhradu škody. Z podania žalobcu, ktoré súdu bolo doručené dňa

25.3.2014 vyplýva, že nárok na náhradu škody žalobca vyvodzuje z porušenia vlastníckych práv žalobcu
vyplývajúcich z toho, že žalovaný mu bezdôvodne zadržiava hnuteľné veci a žalobca nemôže tieto
veci odovzdať kupujúcemu - spoločnosti IRIES, s.r.o. v zmysle kúpnej zmluvy z 1.2.2010. Keďže touto
zmluvou boli odpredané hnuteľné veci za sumu 30 000 eur, žalobca odvodil výšku škody práve od
takto dohodnutej kúpnej ceny. V priebehu konania však samotný žalobca doručil do konania dodatok

č. 1 ku kúpnej zmluve z 1.2.2010. Podľa ustanovení tohto dodatku sa predávajúci a kupujúci dohodli,
že až do zaplatenia celej dohodnutej výšky kúpnej ceny je predávajúci vlastníkom predmetu zmluvy
podľa článku 2. V ďalšom odseku tohto dodatku sa predávajúci a kupujúci vzájomne dohodli, že ak
zo strany kupujúceho nebude zaplatená prvá splátka kúpnej ceny vo výške 10 000 eur v lehote do
28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej zmluvy odstúpili. V konaní bolo jednoznačne preukázané,

že kupujúci, spoločnosť IRIES, s.r.o. nevyplatila predávajúcemu, spoločnosti D&H funky club, s.r.o.
kúpnu cenu podľa zmluvy z 1.2.2010. Túto skutočnosť potvrdil tak konateľ spoločnosti IRIES, ako aj
konateľ žalobcu. K vyplateniu kúpnej ceny nemohlo dôjsť z dôvodu, že konateľ spoločnosti IRIES, s.r.o.
bol vzatý do vyšetrovacej väzby, nezačal prevádzkovať diskotéku tak, ako to mal v pláne a sám na
pojednávaní uviedol, že predávajúcemu nezaplatil nič, teda platí, že zmluvné strany od uzatvorenej

kúpnej zmluvy odstúpili. Konateľ spoločnosti IRIES, s.r.o. jednoznačne na pojednávaní uviedol, že sa
necíti byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve z 1.2.2010, a to práve z
dôvodu, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný konateľ žalobcu,
ktorý uviedol, že samotný predávajúci inicioval uzatvorenie dodatku č. 1 podľa ktorého, ak nebude
zaplatená prvá splátka v lehote do 28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej zmluvy odstúpili. Za

takejto situácie je nárok na náhradu škody tak ako ho odôvodnil žalobca neopodstatnený, lebo škoda mu
nemohlavzniknúťtým,ženemoholzadržiavanéhnuteľnéveciodovzdaťkupujúcemu,spoločnostiIRIES,
s.r.o. Keďže zmluvné strany od zmluvy odstúpili, žalobca ako predávajúci už nemal povinnosť hnuteľné
veci odovzdať kupujúcemu a zostal ich vlastníkom. Jediným právnym vzťahom medzi účastníkmi
konania bola nájomná zmluva uzatvorená dňa 13.11.2009. Podľa článku XI, bod 11.7. tejto nájomnej

zmluvy bol nájomca povinný odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr do pätnástich dní
po uplynutí výpovednej lehoty, resp. po skončení nájmu. V danom právnom postavení bol žalobca
nájomcom, a teda po ukončení nájmu bolo podľa tohto článku jeho povinnosťou vypratať predmet
nájmu najneskôr do 15 dní po skončení nájmu. Nájomný vzťah účastníkov skončil dohodou k 31.1.2010.
Samotný žalobca potvrdil, že v lehote 15 dní od skončenia nájmu, teda do 15.1.2010 predmet nájmu

nevypratal a žalovanému neodovzdal, a to z dôvodu, že stále rokoval so spoločnosťou IRIES, s.r.o.
o odpredaji zariadenia baru, ktorý prevádzkoval. Teda medzi účastníkmi konania nebolo sporné to,
že žalobca ako nájomca nedodržal článok XI bod 11.7. uzatvorenej nájomnej zmluvy. Keďže predmet
nájmu nevypratal podľa citovaného článku, súhlasil s tým, že tak urobí prenajímateľ, teda žalovaný,
ktorý bol oprávnený vysťahovať všetko čo sa v predmete nájmu nachádza a konať akékoľvek faktické

kroky k uvoľneniu nehnuteľnosti. Teda žalobca nepreukázal porušenie záväzkového vzťahu zo strany
žalovaného. Naopak, žalovaný v danom prípade postupoval v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy a
sám predmet nájmu vypratal, v súlade s článkom XI bod 11.7. tejto nájomnej zmluvy. Keďže nebolo
preukázané porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu, nemohlo dôjsť ani k preukázaniupríčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Žalobca nepreukázal
ani samotnú výšku škody a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy.
Žalobca výšku škody odôvodnil nemožnosťou plniť v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy so spoločnosťou

IRIES, s.r.o., kde kúpna cena bola dohodnutá na sumu 30 000 eur. Takto preukázaná výška škody je
neodôvodnená, pretože účastníci od kúpnej zmluvy odstúpili. Žalobca na preukázanie skutočnej škody
nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a nepredložil v tomto smere žiadne listinné dôkazy. Skutočnou škodou
by v danom prípade mohla byť len hodnota vecí, ktorú mali v čase vzniku škody, to znamená v čase
vypratania žalovaným. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, lebo žiadnym spôsobom

nepreukázal, ktoré veci žalovaný vysťahoval. Nepreukázal ani druh a počet vecí, hodnotu týchto vecí a
ich presnú špecifikáciu, a teda ani prípadným znaleckým dokazovaním by nebolo možné zistiť prípadnú
výšku škody. Žalobca nepreukázal ani porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu žalovaným, a
teda ani príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ale hlavne
nepreukázal ani výšku škody. Samotný žalobca výšku škody odôvodnil ako nemožnosť plniť si povinnosť
zkúpnejzmluvy,avšaksámpredložilsúdudodatok,podľaktoréhoodtejtokúpnejzmluvyodstúpil.Počas

celéhokonanianenavrholvykonaťanijedinýdôkaznapreukázanie,akáskutočnáškodamuvznikla,hoci
bol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. Súd prihliadol aj na vznesenú námietku premlčania
a uzavrel, že ak by aj nárok žalobcu bol opodstatnený, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by
bol premlčaný. Žalobca sa dozvedel o vyprataní veci listom žalovaného z 8.3.2010, ktorý žalovaný dal
na poštovú prepravu dňa 11.3.2010. Tento list bol žalobcovi doručený najneskôr 15.3.2010. V tomto liste

žalovaný žalobcovi oznámil, že vypratal jeho veci a zároveň pripojil faktúru na sumu 3 570 eur, splatnú
16.3.2010. Obidvaja konatelia tak C. H., ako aj A. vo svojich výpovediach uviedli, že žalobca tento list,
ako aj faktúru prevzal. Bezprostredne po prevzatí listu telefonicky kontaktovali konateľku žalovaného,
ktorá im oznámila, že nevie kde sa veci nachádzajú. Teda nielen z listu žalovaného z 8.3.2010, ale aj z
telefonickej komunikácie s konateľkou žalovaného musel mať žalobca vedomosť o tom, že jeho veci boli

vypratané a konateľka žalovaného nevie, kde sa nachádzajú. Takýmto spôsobom sa žalobca dozvedel
o škode, ale aj o tom, kto je povinný na jej náhradu. Keďže žalobca nárok na náhradu škody uplatnil
až 25.3.2014, stalo sa tak po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného by bol nárok žalobcu premlčaný aj v prípade, že by bol preukázaný.

6. Aplikoval ustanovenia § 379, § 397, § 398 Obchodného zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods.1 O.s.p., a priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,
že súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vec nesprávne
právne posúdil. Podľa jeho názoru podaná žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní ďalej
uviedol, že má zato, že žalovaný nemal zákonné a zmluvné právo podmieňovať si uzatvorenie novej

nájomnej zmluvy s kupujúcim dohodou o prevzatí záväzkov, keďže sa jednalo o nárok, ktorý si mohol
uplatňovať len voči žalobcovi. Toto tvrdenie preukazuje i tá skutočnosť, že žalovaný nakoniec prenajal
priestory inému nájomcovi, voči ktorému si už neuplatňoval prevzatie záväzkov, ktoré vznikli na strane
žalobcu. Žalobca má zato, že toto nezákonné konanie žalovaného zapríčinilo nenaplnenie uzatvorenej
kúpnej zmluvy, na základe ktorej vznikla na strane žalobcu škoda v žalovanej výške rovnajúcej sa

kúpnej cene. V predmetných prenajatých priestoroch, ktoré žalobca užíval zostali ku dňu skončenia
nájmu hnuteľné veci, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
Žalobca je toho názoru, že žalovaný sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti tým, ak tvrdí, že on
nevie, kde sa predmetné hnuteľné veci nachádzajú a prenášať zodpovednosť na spoločnosť, ktorá
vypratanievykonávala.Žalovaný,ktorýprostredníctvominejspoločnostivykonalvyprataniemalzákonnú

povinnosť všetky veci zápisnične zaprotokolovať a uskladniť, a to buď sám alebo prostredníctvom iného
tak, aby nedošlo k ich strate a zničeniu a oznámiť žalobcovi, kde sa veci nachádzajú. Žalobca nesúhlasí
s právnym názorom súdu, že lehota na uplatnenie žalovaného nároku začala plynúť od 15. 3. 2010, kedy
žalovaný oznámil žalobcovi, že došlo k vyprataniu prenajatého priestoru a keďže k uplatneniu nároku
došlo zo strany žalobcu až dňa 25. 3. 2014, nárok je premlčaný aj v prípade, ak by bol preukázaný.

Lehota na uplatnenie nároku začala plynúť odo dňa 17. 4. 2012, kedy žalovaný na pojednávaní uviedol,
že nevie, kde sa v súčasnej dobe hnuteľné veci nachádzajú. Dňa 15. 3. 2010 sa žalobca dozvedel len
to, že veci sa už nenachádzajú v prenajatom priestore, ale nie to, že kde a u koho.9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,
ods. 2 CSP).

11. Žalobca namietal, že v dôsledku nezákonného konania zo strany žalovaného, ktorý podmienil

uzavretie nájomnej zmluvy so spoločnosťou IRIES, s.r.o. s tým, že táto prevezme záväzky žalobcu,
pričom na to nemal žalovaný žiadne zákonné ani zmluvné právo, a tým nedošlo z dôvodu nesúhlasu
s takouto podmienkou k jej uzavretiu. Toto nezákonné konanie žalovaného zapríčinilo nenaplnenie
kúpnej zmluvy žalobcu so spoločnosťou IRIES, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v predmete nájmu za cenu 30.000 Eur. Nezákonné konanie

žalovaného malo za následok vznik škody rovnajúci sa kúpnej cene.

12. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že v slovenskom právnom poriadku platí zásada
zmluvnej voľnosti. Táto zásada v praxi znamená aj to, že nikomu nemožno jednostranne nanútiť
povinnosť uzavrieť zmluvu. Vzhľadom na zásadu zmluvnej voľnosti nie je daný právny nárok jednej z

kontrahujúcich strán na uzavretie zmluvy. Právny nárok spoločnosti IRIES, s.r.o. na uzavretie zmluvy
so žalovaným nebol daný, preto nemožno mať za to, že neuzavretím zmluvy medzi žalovaným a treťou
osobou, ktorej žalobca predal zariadenie baru sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, v dôsledku
ktorého žalobcovi mala vzniknúť škoda vo výške kúpnej ceny.

13. Žalobca namieta, že žalovaný sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti tým, ak tvrdí, že nevie,
kde sa predmetné hnuteľné veci nachádzajú. Žalovaný, ktorý prostredníctvom inej spoločnosti vykonal
vypratanie mal zákonnú povinnosť všetky hnuteľné veci zápisnične zaprotokolovať a uskladniť tak, aby
nedošlo k ich strate alebo zničeniu a mal povinnosť žalobcovi oznámiť miesto kde sa nachádzajú.

14. Je nesporné, že žalobca mal povinnosť po skončení nájmu predmet nájmu zápisnične odovzdať
žalovanému ( bod 11.7 článku XI. Nájomnej zmluvy). V tomto bode sa zmluvné strany dohodli, že
v prípade, že žalobca zápisnične neodovzdá žalovanému, je žalovaný oprávnený predmet nájmu
svojpomocne vypratať. Žalobca nerešpektovaním zákonných dôsledkov skončenia nájmu a porušením
povinnosti vypratať predmet nájmu porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám podľa § 415 Občianskeho zákonníka a hnuteľné veci vystavil hrozbe škody.
Žalovaný pri svojpomocnom vyprataní postupoval v súlade so zmluvou, prostredníctvom tretej osoby
zabezpečil vypratanie do vyhovujúcich priestorov v sklade a v konaní nebolo preukázané, že by veci
vystavil hrozbe zničenia. Žalovaný sa nedopustil v súvislosti s vyprataním vecí žalobcu protiprávneho
konania.

15. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého
zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Súd správne uzavrel,

že žalobca v konaní nepreukázal predpoklady zodpovednosti za škodu, a to najmä porušenie právnej
povinnosti zo strany žalovaného.

16. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, že lehota na uplatnenie žalovaného nároku začala
plynúť od 15.3.2010, kedy žalovaný oznámil žalobcovi, že došlo k vyprataniu a uplynula pred uplatnením

nároku na náhradu škody dňa 25.3.2014 a jeho nárok je premlčaný. Žalobca je názoru, že lehota na
uplatnenie začala plynúť odo dňa 17.4.2012, kedy žalovaný na pojednávaní uviedol, že nevie, kde sa
veci nachádzajú.17. Žalobca sa domáha svojho nároku titulom náhrady škody skutkovo vymedzeného nemožnosťou
odovzdať predmet kúpnej zmluvy spoločnosti IRIES, s.r.o., v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo
výške kúpnej ceny (č.l. 337 pripojeného spisu OS Humenné, sp.zn. 21C 88/2010). V zmysle §

397 Obchodného zákonníka je subjektívna premlčacia doba štvorročná a podľa § 398 Obchodného
zákonníka je objektívna premlčacia doba 10 ročná. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa
poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu uhradiť.
Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu oboch skutočností, t. j. škody a škodcu s tým, že nemusí byť
identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre možnosť

uplatnenia nároku na súde. Objektívna premlčacia doba sa uplatní len vtedy, keď nedošlo k uplynutiu
štvorročnej subjektívnej premlčacej doby k premlčaniu práva na náhradu škody. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný. Na rozdiel od súdu prvej
inštancie však odvolací súd má za to, že žalobca sa mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný
škodu uhradiť už dňa 1.3.2010, kedy v zmysle Dodatku č. 1 Kúpnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou
IRIES, s.r.o. došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Už v tomto čase mohol žalobca získať vedomosť o

rozsahu škody a o tom, kto je povinný škodu nahradiť. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody až dňa
25.3.2014, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby.

18. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).