Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204745
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514204745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: V.. I. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XX/XXXX, XXX XX G. U., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát so
sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno-obchodné
družstvo Údol, so sídlom 065 45 Údol, IČO: 00 204 455, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Petrovský,
advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Cpr/2/2014-100
zo dňa 28.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ich výške súd rozhodne po právoplatnosti veci samej
samostatným uznesením.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 1 ods.1,2,3, § 42 ods.1 Zákonníka práce,

§ 237, § 243 ods.1,2,3, 5 a 6, § 247 ods.1,2 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že má za to, že funkcia štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná
v rámci výkonu práce, to znamená, že nie je možné vykonávať funkciu štatutárneho orgánu na základe
pracovnej zmluvy a nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce zahŕňa
činnosti spadajúce pod rozsah činnosti štatutárneho orgánu. Ak z vymedzenia druhu práce v prípadnej
pracovnej zmluve je zrejmé, že sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom funkcie štatutárneho orgánu,

táto pracovná zmluva je neplatná. Pretože nejde o pracovný pomer, neplatia preň ustanovenia o
skončení pracovného pomeru. Je možné uzavrieť pracovnú zmluvu len na činnosti, ktoré presahujú
rámecfunkcieštatutárnehozástupcu. PoukázalnazáverNajvyššiehosúduSRvrozsudkuz26.11.1997,
sp.zn. 5 Cdo 92/97 vyslovil právnu vetu: „Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je
výkonom práce v pracovnom pomere...“. V odôvodnení rozsudku vzťahujúcom sa na prejednávaný
prípad Najvyšší súd SR konštatuje, že medzi konateľom a spoločnosťou s ručením obmedzeným
môže síce byť platne uzavretý pracovný pomer, avšak len za podmienky že je „dohodnutý so všetkým

náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé,
že došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru“ a že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je
splnená táto podmienka, pracovný pomer nemôže vzniknúť, a to ani konkludentne. Nie je prípustné,
aby člen štatutárneho orgánu mal so spoločnosťou, resp. družstvom uzatvorenú pracovnú zmluvu,predmetom ktorej je výkon činnosti štatutárneho orgánu, tak ako je to v súdenej veci, keď žaloba
mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s druhom práce - predseda družstva. Takto upravený druh práce
- predseda družstva nie je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, preto je pracovná zmluva

uzavretá dňa 21.7.2011 neplatná, z čoho vyplýva, že pracovný pomer na základe tejto pracovnej
zmluvy medzi stranami sporu nevznikol. Súd prvej inštancie sa zároveň stotožnil s tvrdením žalovaného
v tom, že dôvodom neplatnosti pracovnej zmluvy je aj skutočnosť, že pracovná zmluva nebola zo strany
žalovaného podpísaná spôsobom ako to upravujú Stanovy žalovaného a ako to vyplýva z výpisu z
obchodného registra žalobcu (Listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma, podpisuje

okrem predsedu aj člen predstavenstva) v danom prípade na pracovnej zmluve je jeden nečitateľný
podpis.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že pracovná zmluva uzavretá dňa 21.07.2014 je neplatná. Neplatnosť
pracovnej zmluvy znamená to, že je neplatná od momentu jej uzavretia. To znamená, že od svojho
vzniku nebola spôsobilá zaväzovať jej strany (zamestnanca a zamestnávateľa) k povinnostiam alebo

týmto priznávať nejaké práva. Teda medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnávateľom nedošlo k
vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Keďže medzi žalobcom a žalovaným nevznikol pracovnoprávny
vzťah, neplatia preň ustanovenia o skončení pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov, keďže súd
nemal na základe čoho posudzovať otázku platnosti skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi
konania ani otázku náhrady mzdy žalobcovi v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
účinnéhodo30.06.2016,tedapodľazásadyúspechu.Úspešnémužalovanémupriznalprávonanáhradu
trovkonaniaodneúspešnéhožalobcu.Namiestourčeniavýškypriznalúspešnémužalovanémunáhradu

trov konania vyjadrenú percentom podľa ust.§ 151 ods.7 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 (ďalej O.s.p.).

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a určiť, že skončenie
pracovného pomeru oznámením zamestnávateľa zo dňa 04.07.2014 dané zamestnancovi je neplatné,

respektíve rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Žalobca opätovne
odvolaciemu súdu uviedol, že nie vinou žalobcu má žalovaný v stanovách ustanovenia, ktoré odporujú
Obchodnému zákonníku, pričom tieto ustanovenia Stanov sú podľa názoru žalobcu ex lege neplatné.
Ide napríklad o článok XVIII. V zmysle Obchodného zákonníka nemôže byť predseda družstva aj

členom predstavenstva' v prípade, ak orgánmi družstva sú predstavenstvo a aj predseda družstva.
Predseda družstva sa tak stáva od predstavenstva samostatným, nepovinne zriadeným orgánom
družstva. Skutočnosť, že v zmysle Stanov žalovaného predsedom predstavenstva je predseda družstva
a zároveň predseda družstva je samostatným orgánom družstva, ktorý organizuje a riadi rokovanie
predstavenstvajevhlbokomrozporesObchodnýmzákonníkom.Žalobcajetohonázoru,žeakpredseda

družstva v zmysle Stanov žalovaného je samostatne zriadeným orgánom družstva (článok XVI, bod
1, písm. d/ Stanov žalovaného) v žiadnom prípade nemôže vykonávať nič z toho, čo má vo výlučnej
právomoci predstavenstvo družstva. Žalobca v skutočnosti riadil a vykonával všetky činnosti, ktoré
sú v kompetencii predstavenstva (Článok XVIII. Stanov žalovaného) ako aj v kompetencii predsedu
družstva (Článok XIX Stanov žalovaného). Žalobca však bol členskou schôdzou zvolený do orgánu

družstva - predseda družstva v zmysle vôle členskej schôdze družstva (všetkých členov družstva),
avšak nie žalobcovým zavinením bol nútený vykonávať v zmysle Stanov žalovaného (Stanov, ktoré
žalobca pred voľbou za predsedu nemohol ovplyvniť) aj kompetencie ďalšieho orgánu družstva (viď
Článok XVI Stanov žalovaného), ktorým je predstavenstvo družstva. Z uvedeného teda vyplýva, že
keďže žalobca bol v dvoch orgánoch družstva, na vykonávanie kompetencií v predstavenstve družstva

mal a musel mať uzavretú pracovnú zmluvu. Žalobca mal v pracovnej zmluve uvedený ako druh práce
predseda PVOD, avšak v skutočnosti, reálne a fakticky žalobca vykonával i kompetencie predstavenstva
(žalobca bol v skutočnosti predsedom predstavenstva, riadil činnosť družstva, rozhodoval o všetkých
záležitostiach družstva v zmysle Stanov družstva, zvolával zasadnutie predstavenstva, vymenovával a
odvolával vedúcich pracovníkov družstva) a na túto skutočnosť, by mal odvolací súd prihliadať. Žalobca

nesúhlasil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pracovná zmluva uzavretá medzi ním a
žalovaným nespĺňa zákonné náležitosti pracovnej zmluvy. Zmluvu za žalovaného podpísal pán D. I.,
ktorý bol podpredsedom družstva a tento bol v zmysle Stanov družstva oprávnený za predsedu družstva
v čase jeho neprítomnosti podpisovať všetky písomnosti. Teda pracovnú zmluvu podpísal žalobca,ako aj žalovaný prostredníctvom D. I.. Skutočnosť, že došlo k platnému uzavretiu pracovnej zmluvy
preukazuje podľa názoru žalobcu veľmi dôležitý fakt, že samotný žalovaný na pojednávaní konanom
dňa 25.01.2016 uviedol, že odvody za žalobcu žalovaný vykonával v zmysle uzavretej pracovnej

zmluvy, t.j. odvody za žalobcu ako zamestnanca družstva do Sociálnej poisťovne, ako aj príslušnej
Zdravotnej poisťovne žalobcu. Teda žalovaný nepochybne akceptoval, že medzi žalobcom a žalovaným
je uzavretá platná pracovná zmluva, aj vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle uvedenej pracovnej zmluvy
vykonával odvody do príslušných poisťovní. K tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného učineného na
pojednávaní konanom dňa 25.01.2016, ktorý uviedol, že pracovná zmluva musí byť uzavretá písomne

žalobca uviedol, že toto tvrdenie neobstojí, že o danej otázke už rozhodoval súd v konaní vedenom
na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 1/2010. V uvedenom konaní súd v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu skonštatoval, že k tomu, aby došlo k uzavretiu platnej pracovnej zmluvy, nie je
potrebná písomná forma. Žalobca nemá právnické vzdelanie, po zvolení žalobcu členskou schôdzou
za predsedu družstva bola žalobcovi predložená pracovná zmluva, tak ako všetkým jeho predchodcom
(úplne rovnaká predtlač pracovnej zmluvy) a túto ako všetci jeho predchodcovia podpísal. Žalobcovi ako

zamestnancovi nemôže byť kladené za vinu, že bola predložená zamestnávateľom pracovná zmluva a
ževzmysleStanovzamestnávateľamalvykonávaťčinnosťvdvochorgánochzamestnávateľa.Žalovaný
nepochybne akceptoval, že medzi žalobcom a žalovaným je uzavretá platná pracovná zmluva, a to aj
vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle uvedenej pracovnej zmluvy vykonával odvody do príslušných
poisťovní.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.
Žalobca v podanom odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom
rozsudku správne vyporiadal. Pre rozhodnutie súdu je irelevantné, či žalobca vykonával činnosti ako
predseda predstavenstva alebo ako predseda družstva, nakoľko v oboch prípadoch sa jedná o orgán,

resp. člena orgánu družstva a nie o výkon závislej činnosti, ktorá by napĺňala pojmové znaky pracovného
pomeru. Samotný žalobca potvrdil, že žiadnu inú činnosť nevykonával. V tejto súvislosti poukázal
žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo /92/1997. K námietke žalobcu, že pracovná
zmluva je platná napriek absencii druhého podpisu, žalovaný poukázal na Stanovy článok XVIII. bod
4 s tým, že listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma podpisuje aj jeden člen

predstavenstva. Pracovná zmluva žalobcu je neplatná nie pre nedodržanie písomnej formy, ale pre
nedodržaniespôsobukonaniazažalovaného,tedaprerozporsozákonom.Žalovanýpredložilmandátnu
zmluvu, kde je podpísaná za mandanta jednak Ing. I. I. ako mandant plus ďalší člen predstavenstva,
teda pokiaľ by bol žalobca nevedel, že na písomné právne úkony družstva je potrebný podpis dvoch
členov, podpísal by mandátnu zmluvu len sám. Skutočnosť, že z účtu žalovaného boli hradené za

žalobcu odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne nemá pre posúdenie platnosti pracovnej
zmluvy žiaden právny význam. Odvody navyše boli platené v čase, keď bol žaloba predsedom družstva
a predsedom predstavenstva a teda na takýto postup dal sám pokyn. Preto žalovaný navrhol rozsudok
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom

aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského
súdu v Prešove dňa 03.02.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V prvom rade si súd
musel vyriešiť otázku či medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny vzťah, teda či došlo k vzniku
pracovného pomeru alebo obchodnoprávny vzťah a či je možno uzatvoriť pracovný pomer s druhom
práce predseda družstva a aké je postavenie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločností (družstve).V pracovnej zmluve mal žalobca dohodnutý druh práce - predseda družstva. Žalobca pred súdom
uviedol, že okrem druhu práce - predseda družstva vykonával aj predsedu predstavenstva, iný druh
práceprežalovaného nevykonával.PodľacitovanýchustanoveníObchodného zákonníka aleajStanov

žalovaného štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo, predsedom predstavenstva je predseda
družstva. Predseda družstva riadi rokovanie predstavenstva, zastupuje družstvo navonok, organizuje
a riadi bežnú činnosť družstva. Predsedu družstva žalovaného podľa Stanov volí členská schôdza.

11. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že funkcia štatutárneho orgánu nemôže

byť vykonávaná v rámci výkonu práce, teda nie je možné vykonávať funkciu štatutárneho orgánu na
základe pracovnej zmluvy a nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce
zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsah činnosti štatutárneho orgánu. V tejto súvislosti aj odvolací súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.1997 sp.zn. 5Cdo/92/97, z ktorého vyplýva,
že vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere. Odvolací
súd súhlasí i so záverom uvedeným v dôvodoch tohto rozhodnutia, ktorý je možné aplikovať aj na

prejednávanú vec, teda že medzi žalobcom a žalovaným mohol byť platne uzavretý pracovný pomer,
ale len za podmienky, že náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa by bola nezameniteľná, teda že
činnostisivzájomnenekonkurujú.Aktátopodmienkasplnenánieje, nemôževzniknúťpracovnýpomera
to ani konkludentne. V danom prípade mal žalobca uzavretú pracovnú zmluvu s druhom práce predseda
družstva. Uvedený druh práce nie je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, teda pracovná zmluva

zo dňa 21.07.2011 je neplatná. Pracovný pomer na základe tejto pracovnej zmluvy medzi stranami
sporu platne nevznikol. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že keď medzi
žalobcom a žalovaným nedošlo k vzniku pracovnoprávneho vzťahu, neplatia pre ňho ustanovenia o
skončení pracovného pomeru. Preto ani odvolací súd nemal na základe čoho posudzovať otázku
platnosti skončenia pracovného pomeru medzi stranami sporu a ani otázku náhrady mzdy žalobcovi.

Uvedený vzťah medzi stranami sporu skončil iba fakticky. Preto bolo namieste žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť iný záver ako bol záver súdu prvej
inštancie. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný akceptoval pracovnú zmluvu, pretože na základe
nej odvádzal odvody do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne, odvolací súd uvádza, že
v čase, keď tieto odvody boli realizované žalobca bol štatutárnym zástupcom žalovaného. Preto otázka

akceptácie, či neakceptácie tejto pracovnej zmluvy je vo vzťahu k tejto námietke právne irelevantná. K
otázke písomnej formy pracovnej zmluvy odvolací súd uvádza, že túto otázku nepovažuje v súvislosti
s rozhodnutím vo veci za podstatnú z dôvodu, že tak ako uviedol vyššie došlo ku konkurencii žalobcu
ako štatutárneho orgánu a pracovnou zmluvou na druh práce - predseda družstva. Už z toho dôvodu
je pracovná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 21.07.2011 neplatná. Teda pracovný pomer na

základe tejto pracovnej zmluvy medzi stranami sporu nevznikol. Preto otázka podpisu nie je podstatná.
Pracovný pomer nemohol vzniknúť ani konkludentne, tak ako konštatoval odvolací súd už vyššie, ako
to vyvodil aj súd prvej inštancie. Keďže nevznikol riadne pracovný pomer nemožno ho skončiť platne
a ani neplatne. Preto neexistuje dôvod na určenie, že skončenie pracovného pomeru oznámením
zamestnávateľa zo dňa 04.07.2014 dané zamestnancovi je neplatné. Oznámenie zo dňa 04.07.2014 nie

je právnym prostriedkom na základe ktorého je možné skončiť platný pracovný pomer (výpoveď, dohoda
a ďalšie). Súd prvej inštancie správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ust.§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§

255ods.1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.