Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/570/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207705
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpenom :
Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD. advokát a konateľ, proti žalovanému: P. A., nar. XX.X.XXXX, bydlisko M. o
zaplatenie 1.420,91 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 20.06.2016 pod č.k.10C/95/2014-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p

o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zo sumy 1.420,91 eura od 3.4.2011 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že
žalobca sa žalobou došlou súdu 17.4.2014 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania
žalovaného nazaplateniezmenkovejsumy1.420,91eura, zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezo
sumy 1.420,91 eura od 3.4.2011 do zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6% zo zmenkovej sumy 1.420,91
eura od 23.5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 4,74 eura a
trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 85,- eur a z trov právneho zastúpenia 190,58 eura.

Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť v rozsahu zmenkového

úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si
uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.
Žalovaný námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemal, preto konanie v časti o platenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP.

Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe,

t.j. na území Českej republiky. Žalovaný je fyzická osoba s trvalým bydliskom M., t.j na území Slovenskej
republiky. Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Predmetom
konania je cezhraničný spor v zmysle Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľkožalobca má sídlo v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota
pohľadávky nepresahuje 2.000,-eur a preto podľa Článku 2 bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie
v tejto veci treba aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Použitie právneho poriadku SR vyplýva

z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 5.11.2010
Túto sumu sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od
3.4.2011 .V zmenke je odkaz na číslo zmluvy : 400700574. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova
25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený
konateľom Q., ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia dátumu. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaný na zmenku podľa tvrdenia žalobcu neuhradil
žiadnu sumu, podľa žalovaného 3-4 splátky po 98,- Eur, o čom však dôkaz nepredložil.

Citoval Článok I. § 75,Čl. I § 5 ods. 1 ,Čl. I § 5 ods. 2,Čl. I § 5 ods. 3 ,Čl. I § 10 ZZŠ ,
Čl. I. § 11 ods. 1,3,Čl. I. § 14 ods. 1, Čl. I. § 20 ods. 1, Čl. I § 33 ods. 1,2,Čl. I. § 34 ods. 1 ,Čl.
I. § 48 ods. 1Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ustanovenia § 495 ,§ 3 ods. 1 , §
34 ,§ 39, Občianskeho zákonníka , § 79 ods. 3,4, § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ,§

4 ods.6 Zákona č. 258/2001 Z.z v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12. 2010 a uviedol, že žalobca
si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jeho
právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Predmetná zmenka
má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na

videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807
598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o., dátum a miesto vystavenia
zmenky-vKomárnedňa5.11.2010jepodpísanážalovaným-povinnýmzozmenky.Zlistinnýchdôkazov
predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavil žalovaný, táto listina predstavuje prejav jeho
slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, uhradenie zmenkovej sumy a platenie

zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 3.4.2011 mu boli známe. Podpísaním zmenky žalovaný
prejavil súhlas so zmenkovou sumou, so zmenkovým úrokom. Zo zmenky jednoznačne vyplýva doba
splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide o zmenku splatnú na videnie v súlade
s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v momente jej predloženia, pričom predložiť
ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote

4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým
remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím
do spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 5Er/1601/2012 zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako
oprávnená sa domáhala nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného v sume 1.420,91
eura spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od 3.4.2011 do zaplatenia, zákonným

úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 23.5.2011 do zaplatenia, trov konania a trov exekúcie
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 08207/11 zo dňa
30.8.2011. K návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníkom Attilom Bölcskeim zo dňa 5.11.2010, z ktorej vyplýva, že veriteľ

poskytol dlžníkovi úver v sume 600,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť zvýšenú o poplatok v sume
576,- eur 12-mi mesačnými splátkami po 98,- eur počnúc dňom 17.1.2010. Exekučný spis obsahuje
kópiu zmenky zo dňa 5.11.2010 vystavenú na sumu 1.420,91eura a Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej len VP). V Zmluve však nie sú uvedené podstatné náležitosti požadované ustanovením § 4
ods.1 písm. g, h, i, j, k) Zákona č. 258/2001 Z.z., a to: údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

o výške zmluvného úroku, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote RPMN, údaj o
výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch v dôsledku čoho úver je bezúročný a
bez poplatkov. Pre neprijateľné zmluvné podmienky priečiace sa dobrým mravom exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 14.3.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre 25CoE/60/2014-28 právoplatne zamietol.

Ďalej uviedol, že ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky.. Zmenka je dokonalý
cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované
výhradne zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovaťlen spolu s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným
obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na doplnenie
ktorejudelilzhotoviteľnadobúdateľovivyplňovacieprávo.Prípadneakolistina,ktorájezámernevzmysle

dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou, než tou,
ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť
zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie
vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej
medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom

dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú
doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe
zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že
vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom
vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom

práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 13 VP .Podľa neho na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto

vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh
splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto zmluvné dojednanie treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Bola
pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah spotrebiteľ žiadnym

spôsobom nemohol ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a
povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber. Buď súhlasil so všetkými
podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil
spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona
spotrebiteľom a jeho odkázanosť na poskytnutie úveru. Takéto konanie veriteľa považoval za nekalú

obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
túto zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú a z tohto dôvodu za neplatnú. Preto remitent na
základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky, čo má za
následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmenka bola vystavená
na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Na túto zmluvu treba aplikovať

aj príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. , resp. 129/2010 Z.z..
Preto ďalej skúmal, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru.Topotomznamená,zmenkuprijatú,resp.vyplnenúveriteľom vrozporespredchádzajúcou
vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Predmetná zmenka
bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., pretože bola vystavená na
sumu 1.420,91 eura, pričom úver bol poskytnutý v sme 600,- eur a výška úveru spolu s dohodnutým

poplatkom činí 1.176 eura. Zmenka teda nebola vystavená v súlade s vyššie uvedeným ustanovením
Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma presahuje výšku maximálne
30% istiny poskytnutého úveru. Preto zmenka je aj z tohto dôvodu neplatná.

V závere poukázal na judikované závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých

sú súdy povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa
skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Ďalej poukázal
na ustanovenie § 79 ods. 3 OSP,ktoré zaviedlo povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku
zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní,ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne
vydanú zmenku.

Vzávererozhodnutieuviedol,ževslovenskomprávnomporiadkuplatíustanovenie §5bZákonač.
250/2007Z.z.súčinnosťouod1.5.2014,§17ods.2Zákonač.191/1950Sb. vzneníZákonač.438/2015
Z.z., z čoho vyplýva ,že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať
na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto
povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter,

lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely
Zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č. 438/2015 Z.z. k
úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim. Žalovanému poskytol ochranu v súladu s právnymi ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa v
zmysle § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení noviel a za týmto účelom

vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli .
Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
tým neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu,
je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a uviedol, úspešnému žalovanému žiadne trovy
nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd náhradu trov konania mu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci( § 365 ods.1 písm. d/ CSP), v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 365 písm. b/ CSP , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane ,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365
ods.1 písm. h/ CSP)Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal
procesný postup súdu a vykonávanie dokazovania, keď mal vo veci rozhodnúť na základe predloženej

zmenky .Žalovaný mohol voči zmenke vzniesť námietky, neurobil to. Súd prvej inštancie sám z vlastnej
iniciatívy vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žalovaný so spoločnosťou
Pohotovosť uzatvoril úverovú zmluvu, sporná zmenka je zabezpečovacou zmenkou a žalovaný uzavrel
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. On a žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto
neexistuje spôsob, akým sa súd mohol dospieť k týmto záverom. Ďalej namietal aplikáciu nesprávnych

právnych predpisov a nesprávnu interpretáciu príslušných predpisov a práva Európskej únie. Uviedol, že
je majiteľom zmenky a nie je účastníkom spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Súd prvej inštancie ignoroval ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb..
Citoval rozhodnutia NS ČR,NS SR, ustanovenie § 79 ods. 3 OSP a § 372yOSP, § 39 ods.4,§243f na
základe ktorých mal za to, že povinnosť vyplývajúcu z ustanovenie § 79 ods.3 OSP nemožno aplikovať

na podanie urobené pred účinnosťou novely č. 438/2015Z.z.. zákona č.233/1995 Z.z..V závere opísal
takmer celé rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 10 Co 79/2013 z 05.09.2013,rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43 Co Zm 10/2013 z 21.11.2013.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4 Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k

názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací
súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa

predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými

tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní.
Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 20.06.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:

2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

8. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie

zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch

kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel

medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň

zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným

zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z
úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je
žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento
zákon v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých
upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie
povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o
možnosti uplatňovania námietok.

9. Odvolací súd riadiac sa judikátom R93/2015, preto by v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania( §379 CSP)k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým na

zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný
rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné

pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsa
konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je
možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým
aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či

ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky dôkaznú povinnosť upravuje v
ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi
navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Nový CSP v ustanovení §
295vdruhejhlaveoznačenejakosporysochranouslabšejstranyumožňujesúduvykonaťajakédôkazy,

ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a táto úprava definuje skupinu
sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického sporového konania a
vychádza z hmotnoprávnej úpravy. Základným odklonom od všeobecnej úpravy je zásada vyšetrovacia.
Súd aj bez návrhu obstará alebo vykoná dôkaz. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.

Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP
(teraz 295 CSP), správne v súlade s ustanovením § 132 OSP (teraz 191CSP) vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia
zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie celú dohodu o vyplnení blankozmenky vyhodnotil ako
neplatnú dohodu, preto pôvodnému reminetnovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na
žalobcu. Ďalej posúdil samotnú zmenku a dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená podstatne

vyššou sumou ako pripúšťalo zákonné ustanovenie. Konanie veriteľa spočívajúce v prijatí zmenky
prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi
nepožívajúcim právnu ochranu. Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal
vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého
založilsvojetvrdenieauznesenieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.10C79/2013z05.09.2013..Uvedené
rozhodnutianiesúzáväzné,vyjadrujúnázordvochsenátovobchodnýchkolégiínesúladnýchsjudikátom
R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súduprvej inštancie, len z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu
prvostupňový súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie

uvedených dôvodoch.

10. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli

záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie ktorým bola
žaloba žalobcu zamietnutá, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 387 CSP potvrdil.

12.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,

úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).