Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010505
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010505.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. marca 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

Y. O.

nar. X.XX.XXXX v X. nad X., trvale bytom X. B. X., K B.. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/127/2016-165 zo dňa 21.11.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/127/2016-165 zo dňa 21.11..2016 bol obžalovaný Y.
O. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. pretože v presne
nezistených dňoch v období od 29. augusta 2015 do 18. septembra XXXX v G. S. S. číslo XXX/X,
X., okres L., opakovane požadoval od poškodeného W. J., nar. XX.XX.XXXX, aby mu odovzdal jedlo
pod hrozbou, že ak tak neurobí, tak ho zbije, zabije a urobí z neho placku, taktiež ho následne po
odovzdaní jedla fackoval a kopal, v dôsledku čoho mu poškodený zo strachu viackrát dal svoje jedlo,

pričom obžalovaný vedel, že W. J. ešte nemal XX rokov.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2
Trestného zákona, § 117 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.5 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného
zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody
v trvaní 2 roky. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého

trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v
Bánovciach nad Bebravou, sp. zn. 1T 9/2016 zo dňa 30.03.2016, právoplatný dňa 30.03.2016, ako aj
ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
svoj podklad.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním
obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. Obžalovaný popiera, že by poškodenému bral
jedlo, ani sa mu nevyhrážal, ani mu neubližoval. Namieta výpovede poškodeného J., ako aj svedka R.,
pretože tieto nemožno brať ako vierohodné, nakoľko v jednotlivých výpovediach nevypovedali rovnako a
výpovede trpeli rozpormi. Na druhej strane poukazuje na výpovede ďalších svedkov - zamestnancov G..,
ktorí uviedli, že poškodený sa im v žiadnom smere nesťažoval na správanie sa obžalovaného. Je toho

názoru, že by bolo potrebné z hľadiska preverenia vierohodnosti výpovedí poškodeného vyžiadať si na
tohtohodnoteniezreedukačnéhocentraatiežvyšetriťjehoduševnýstav,činemásklonykukonfabulácii.Poukazuje na rozsudok Okresného súdu Košice I, na základe ktorého bol poškodený umiestnený aj
na psychiatrickom oddelení v Košiciach a je charakterizovaný ako osoba s poruchami správania, ktorá
chce zo svojho konania len ťažiť. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por.

zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa s tým, aby bol
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť
a zákonnosť napadnutého rozsudku a odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Tr. por. ako

nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa §317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil

pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.
V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v
rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich

súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne
správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Obžalovaného z predmetného skutku jednoznačne usvedčujú poškodený W. J. a svedok I. R.. Ich

jednotlivé výpovede mali síce drobné rozpory, avšak podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné
predovšetkým zohľadniť mentálnu vyspelosť týchto osôb a s prihliadnutím na tento fakt sú ich
výpovede zodpovedajúce ich mentálnej úrovni. Odvolací súd preto nepovažuje za potrebné nariadiť,
resp. vykonať u poškodeného W. J. skúmanie duševného stavu tak, ako sa toho domáhal obžalovaný
svojím odvolaním. Napokon na podporu jeho výpovede je potrebné poukázať aj na okolnosti prípadu,

kedy poškodený v dôsledku konania obžalovaného ušiel z reedukačného centra, ale nepotuloval
sa, išiel na železničnú stanicu v S. kde pracovníčku tejto železničnej stanice požiadal o privolanie
príslušníkov polície. V prvotných oznámeniach týmto podrobne popísal dôvod svojho úteku. Pokiaľ
sa teda týka výroku o vine, v tomto smere odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa nezistil žiadne
pochybenie, plne si osvojil jeho závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolacím

námietkam obžalovaného prisvedčiť nemohol.
Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne
pochybenie. Súd prvého stupňa po zohľadnení všetkých okolností majúcich vplyv na ukladanie trestu
a dodržaním základných zásad pre ukladanie trestu, vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák.
uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, ktorý aj odvolací súd považuje za zákonný a správny

a potrebný k tomu, aby bol splnený jeho účel.
Z takto uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné a
toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.