Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014200486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej

a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: H. F.,
Z., zastúpený: JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému :
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/51438/ 2014/4989 z 27. januára 2014, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/44/2014-42 zo 14. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/44/2014-42 zo
14. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 168,84 € na
účet právneho zástupcu žalobcu advokáta JUDr. Jozefa Brázdila do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd" alebo „súd prvého
stupňa") zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako
„OSP") rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/51438/2014/4989 z 27. januára 2014, ako aj rozhodnutie

Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/4646888/2013/StrM z 15. októbra 2013 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní
úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 594,22 €.

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správne orgány sa neriadili
ustanoveniami § 44 ods. 1 a § 45 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím daňové konanie zaťažili takou

vadou,ktorámohlamaťzanásledoknezákonnosť rozhodnutiasprávcudaneinapadnutéhorozhodnutia
žalovaného.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu
žalovaného, ako aj Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane") za preukázané, že
správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali jednak z dôkazov predložených počas daňovej
kontroly samotným žalobcom a jednak z dôkazov ktoré vykonal, resp. zabezpečil správca dane počas

daňového konania. Žalobca počas daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie jún 2012 správcovi dane okrem
iného predložil doklady, ktorými osvedčoval uplatnenie odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry č. 260612
z 30.06.2012 (dodávateľ DREVO DM, s.r.o. Halič) a dodávateľskej faktúry č. 090602012 z 25.06.2012(dodávateľ C. K. - REK, Lučenec) a to faktúry, dodacie listy, doklady o zaplatení (príjmové a výdavkové
pokladničné doklady), záznamy o výkone a prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy. Správca
dane vykonal aj ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov - konateľ dodávateľa DREVO DM, s.r.o., Halič

a R. K., pričom zo zápisnice o výsluchu týchto svedkov vyplynulo, že obaja konatelia potvrdili trak
vyhotovenie faktúr, ako aj dodanie tovaru žalobcovi s poukazom na predložené listinné dôkazy a ich
obsah. Žalobca bol prítomný na výsluchu týchto svedkov a preto neboli porušené jeho práva v zmysle §
45ods.1písm.e/Daňovéhoporiadku.Krajskýsúdmalvšakzadministratívnehospisuzapreukázané,že
správca dane nepostupoval v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď žalobcu počas výkonu daňovej

kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly,
neumožnil mu nahliadnuť do zápisníc z miestneho zisťovania vykonaného u iných daňových subjektov
v súvislosti s kontrolou vykonávanou u žalobcu, čím bolo súčasne porušené právo žalobcu v zmysle §
45 ods. 1 písm. d/ a f/ Daňového poriadku.

4. Zvážiac všetky uvedené skutočnosti, krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ OSP zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

5.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§250kods.1OSPavkonaníúspešnémužalobcovipriznalnáhradu
trov konania v celkovej sume 594,22 €.

II.

6. Rozsudok krajského súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc
sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu

zamietne.

7. Žalovaný namietal, že krajský súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne, keďže žalovaný
postupoval v súlade s § 3 a 46 Daňového poriadku.

8. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe oznámenia č. 9600404/2454651/2012/Šta zo 6.
septembra 2012 vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie DPH
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012. O začatí daňovej kontroly správca dane spísal so
žalobcom dňa 21. septembra 2012 zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej bol žalobca poučený o
svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich mu z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. a/ až g/ a ods. 2

písm. a/ až h/ Daňového poriadku a žalobca mal teda možnosť ale aj povinnosť počas výkonu daňovej
kontroly predkladať doklady preukazujúce jeho tvrdenia a to aj bez vyzvania správcom dane.
9. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal so žalobcom ústne pojednávanie o čom spísal
zápisnicu. Zároveň žalobcovi položil otázky, týkajúce sa jeho obchodnej činnosti a vyzval ho na podanie
vysvetlenia k zdaniteľným obchodom deklarovaným na základe dodávateľských faktúr vyhotovených

dodávateľom DREVO DM, s.r.o. a R. K. - REK. Na otázky správcu dane žalobca odpovedal a zápisnicu
podpísal bez pripomienok.

10. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal za prítomnosti žalobcu dňa 26. marca 2013 miestne
zisťovanie na prevádzke žalobcu - Píla Málinec, o čom bola spísaná zápisnica, ktorú žalobca podpísal

bez pripomienok. Súčasne žalovaný uviedol, že žalobca nevyužil možnosť klásť svedkom a to konateľovi
spoločnosti DREVO SM, s.r.o. H. H. a R. K. otázky, čo znamená podľa žalovaného, že žalobca nebol
ukrátený na svojich právach.

11. Žalovaný poukazoval aj na to, že z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu nazrel aj do

spisových zložiek z daňových kontrôl DPH za zdaňovací obdobie jún 2012 u dodávateľov žalobcu a to
spoločnosti DREVO DM, s.r.o. a R. K. - REK. O tejto skutočnosti správca dane spísal zápisnicu

12. S výsadkami daňovej kontroly správca dane oboznámil žalobcu dňa 17. septembra 2013 a v tento
istý deň mu odovzdal protokol č. 9601403/5/4229607/2013 zo 17. septembra 2013 spolu s výzvou na

vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

13. Žalovaný uviedol, že žalobca sa v lehote 15 dní k protokolu nevyjadril a preto podľa názoru
žalovaného nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku.14. K vytýkanému postupu správcu dane, že nepostupoval v zmysle ustanovenia § 46 ods. 4 Daňového
poriadku a žalobcovi neoznámil as nevyzval ho, aby sa k pochybnostiam správcu dane o správnosti,

pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal, žalovaný uviedol, že s týmto záverom krajského súdu nesúhlasí a má za to,
že žalobca bol povinný v priebehu daňovej kontroly v zmysle § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku
predkladať dôkazy v priebehu výkonu daňovej kontroly. Z čoho podľa žalovaného vyplýva, že žalobca

mal možnosť a povinnosť predkladať počas výkonu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
a to aj bez vyzvania správcom dane.

15. K vyhodnoteniu dokladov - záznamov o výkone a prevádzke nákladného vozidla (stazky a
tachografové záznamy) žalovaný uviedol, že na základe vyjadrenia svedka R. K., že prepravu tovaru si
odberateľ zabezpečoval sám svojimi dopravnými prostriedkami, žalovaný uvedené doklady neskúmal,

keďže tieto neboli súčasťou obsahu administratívneho spisu predloženého správcom dane.

16. Správca dane nazrel aj do spisovej dokumentácie z daňovej kontroly DPH za predmetné zdaňovacie
obdobie u daňového subjektu DREVO DM, s.r.o., pričom zistil, že spoločnosť mala dubovú drevnú
hmotu nadobudnúť od spoločnosti KEVOLA, s.r.o. Preverením obchodných vzťahov medzi týmito

spoločnosťami bolo zistené, že spoločnosť KEVOLA, s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila
konateľa a novým konateľom sa stal C. G., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou
osobou. Doklady za rok 2012 ku kontrole predložené neboli. Bývalý konateľ Y. L. v postavení svedka
na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody síce potvrdil, ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by deklarované zdaniteľné obchody potvrdili. Ďalej správca dane zistil, že najväčším obchodným

partnerom spoločnosti KEVOLA, s.r.o. bola spoločnosť KALIPO, s.r.o., ktorá na drese sídla nemala
žiadne administratívne priestory v prenájme a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, na adrese
sídla nepreberá poštové zásielky, nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadny hmotný investičný
majetok, nebola odberateľom energii, konateľ R. F. je maďarský občan, ktorý nevedel, že je konateľom
spoločnosti KALIPO, v roku 2012 na Slovensku nebol a nepodpísal žiadne doklady.

17. Počas výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane využil aj ďalšie zistenia z iných konaní
(č. ČVS: PPZ-571/NKA-FP-ST-2012 z 3. marca 2013) a to výsluchy svedkov - bývalých konateľov
spoločnosti KALIPO, s.r.o. Z. S. a H. F., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA, s.r.o. Y. L. a účtovníčky
pre spoločnosť KEVOLA, s.r.o. H. O.. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že spoločnosť KALIPO,

s.r.o. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, žiadny tovar a teda ani deklarovaný tovar (drevo) reálne
nenadobudla a ani reálne nedodala spoločnosti KEVOLA, s.r.o. a teda ani spoločnosť KEVOLA, s.r.o.
ani reálne nedodala predmetný tovar spoločnosti DREVO DM, s.r.o.

18. Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním krajského súdu, že žalobca nebol oboznámený so zisteniami

zadováženými správcom dane, pretože mal možnosť sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadriť, čo
nevyužil.

19. Žalovaný tvrdil, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, a správca
dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Uviedol, že správca dane iba

prejednáva dôkazy predložené žalobcom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane
žalobcu.

20. Žalovaný uviedol, že neprenášal dôkazné bremeno na dodávateľov žalobcu ani na subdodávateľov,
a teda na osoby a teda na osoby, s ktorými žalobca žiadne zmluvy neuzavrel.

21. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že správca dane v daňovej kontrole preukázal, že tovar
deklarovaný predmetnými dodávateľskými faktúrami nebol žalobcovi reálne dodaný dodávateľmi na nich
uvedenými, t.j. spoločnosťami DREVO DM, s.r.o. a R. K. - REK.

III.

22. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a zákonný a preto žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecnesprávny. Zároveň žiadal, aby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v
celkovej výške 170,44 €, pozostávajúcu z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu) vo výške 134,- € plus 20% DPH v sume 26,80 € a jeden režijný paušál v sume 8,04 € plus

DPH , paušálnej náhrady hotových výdavkov 7,63 € a DPH vo výške 20% v sume 1,60 €.

23. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi správca dane položil otázky okrem iného
týkajúce sa jeho obchodnej činnosti a vyzval žalobcu na podanie vysvetlenia k zdaniteľným obchodom
deklarovaným na podklade dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou DREVO DM, s.r.o. a R.

K. - REK, , toto tvrdenie je v rozpore s obsahom zápisnice z 20. novembra 2012. Z obsahu tejto zápisnice
vyplýva, že správca dane nepredložil svedkovi ani jednu otázku týkajúcu sa uvedených dodávateľov.
Otázky položené správcom dane boli všeobecného charakteru a týkali sa celej obchodnej činnosti
daňového subjektu v kontrolovanom období. Pri ústnom pojednávaní v uvedený deň neboli prijaté žiadne
závery ani opatrenia, daňový subjekt nebo vyzvaný na predloženie ďalších vysvetlení, vyjadrení ani
dôkazov. Ďalej uviedol, že nikdy netvrdil, že pri vypočutí svedkov R. K. a H. H. bol ukrátený na svojich

právach. Žalobca však namieta postup správcu dane, ktorý nebol v súlade s ustanovením § 3 ods. 3
Daňového poriadku. Žalovaný nepostupoval v daňovej kontrole v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď ho
počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu
daňovej kontroly, pričom žalobcovi súčasne neumožnil nahliadať do zápisníc z miestneho zisťovania
vykonaného u iných daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou, čím bolo porušené právo

žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. d/ a f/ Daňového poriadku.

24. Žalobca poukazoval na zápisnicu z ústneho pojednávania z 17. septembra 2013, kde na str. 2,
sa správca dane odvoláva na svedeckú výpoveď svedka Y. L., pričom žalobca ani nebol privolaný k
výsluchu tohto svedka, čo bolo poručené jeho práva klásť tomuto svedkovi otázky.

25. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že dňa 17. septembra 2013 správca dane
oboznámil daňový subjekt s výsadkami daňovej kontroly, o čom bola spísaná zápisnica č.
9601403/5/4227895/2013/StrM a súčasne pri tomto oboznamovaní správca dane doručil žalobcovi 19
stranový protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie, z čoho vyplýva, že obidva dokumenty

boli vyhotovené pred spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní. Je preto evidentné, že správca dane
mal protokol vyhotovený pred vykonaním oboznámenia daňového subjektu so zisteniami správcu dane v
daňovejkontrole.Žalobcatvrdil,žetentoúkonvykonalsprávcadanelenformálne,neposkytoldaňovému
subjektu reálny časový priestor, aby sa tento mohol oboznámiť s výsadkami zisťovaní správcu dane a
mohol k nim zaujať relevantné stanovisko.

26. Žalobca ďalej namietal, že zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými orgánmi neboli
zahrnuté medzi skutočnosti, s ktorými správca dane oboznamoval daňový subjekt. Uviedol, že správca
dane počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil daňový subjekt o to, že boli vykonané miestne
zisťovania u iných daňových subjektov v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou a ani v zápisnici

z 17. septembra 2013 správca dane neuviedol tieto zápisnice, ktoré sú uvedené v protokole o daňovej
kontrole, a preto žalobca nemohol reálne využiť svoje právo počas výkonu daňovej kontroly v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku.

27. Ďalej žalobca poukazoval n skutočnosť, že správca dane ani teoreticky nemohol, resp. neplánoval

žalobcovi poskytnúť zákonnú lehotu na podanie vyjadrenia ku skutočnostiam uvedeným v zápisnici z
ústneho pojednávania z 17. septembra 2013, pretože by musel poskytnúť daňovému subjektu lehotu
nie kratší ako 8 dní, v zmysle § 27 ods. 1 daňového poriadku, t.j. do 25. septembra 2013, potom by však
protokol o daňovej kontrole nemohol doručiť skôr ako 25. septembra 2013, čím by zmeškal zákonnú
ročnú lehotu na ukončenie daňovej kontroly.

28.Žalobcaďalejnamietal,žepokiaľsprávcadaneneskúmaldokladytýkajúcesaprepravypredmetného
tovaru, t.j. stazky a tachografové záznamy, potom správca dane súhlasil s deklarovanou skutočnosťou,
že tovar prepravený bol.

29. K tvrdeniu krajského súdu, že žalovaný nepredložil kompletný žurnalizovaný spisový materiál,
žalobca uviedol, že argument žalovaného, že súdu predložil spis tak, ako ho správca dane predložil
žalovanému môže byť dôvodom na ospravedlnenie neúplnosti spisového materiálu.30. K svedeckým výpovediam získaným od Policajného zboru Banská Bystrica, o ktorých žalovaný tvrdí,
že tieto dôkazy možno v daňovom konaní použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, žalobca
uviedol, že ak správca dane považoval za potrebné vypočuť osoby, ktoré boli vypočuté orgánmi činnými

v trestnom konaní, mal týchto svedkov vypočuť aj v daňovom konaní.

31. Žalobca tvrdil, že z jeho strany boli kontrolnému orgánu predložené všetky relevantné doklady a
dôkazy preukazujúce dodanie tovaru dodávateľmi, ktoré vystavili predmetné faktúry. Nepriznanie nároku
na odpočítanie dane je len vecou nesprávneho postupu správcu dane, ktorý na základe nepriamych

dôkazov mal snahu spochybniť dodávky tovaru. Podľa názoru žalobcu správca dane porušil zásadu
objektívneho hodnotenia dôkazov.

IV.

32. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v

zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

33. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach

podanéhoodvolania(§212ods.1OSPvspojenís§246cods.1vetaprváOSP);odvolanieprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
SR www.nsud.sk

53. Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno,
ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 až 3 Daňového poriadku,
ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať

extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou
nezabezpečoval.

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné sa vyjadriť k vyššie uvedeným
skutočnostiam, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v ostatnom sa v plnom
rozsahu pridržiava odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 2 OSP) považujúc aj

za vyčerpávajúci krajským súdom predostretý návod na doplnenie dokazovania v následnom daňovom
konaní, ktorým je žalovaný v zmysle ustanovenia § 250j ods. 7 OSP viazaný.

55. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP, potvrdil.

56. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP a § 224
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 168,84 €. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania
pozostáva z odmeny za 1 úkon právnej služby vykonaný dňa 23. februára 2015 (vyjadrenie žalobcu

k odvolaniu žalovaného - § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) v
sume 134,- €, plus DPH 20% v sume 26,80 € a z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky
v sume 8,04 €. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi
žalobcu JUDr. Jozefovi Brázdilovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.