Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216670
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116216670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00
Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: I. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX XX O. XXX, Š. Q. N.,
o zaplatenie 1.092,13 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 1.092,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy
1.092,13 eur od 16.07.2014 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.06.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 23.06.2016 sa žalobca domáhal
vydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyžalovanémubolauloženápovinnosťzaplatiťmusumu1.092,13
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.092,13 eur od 16.07.2014 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Všeobecná úverová
banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj ako „VUB“) uzavrel
dňa 15.07.2009 so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX,

evidovanú aj ako č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo
výške 3.286,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 84,01 eur
splatnými k 15. dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol dohodnutý ku dňu
15.08.2009 a poslednej mesačnej splátky ku dňu 15.07.2014. V rozpore s ustanoveniami spotrebiteľskej
úverovej zmluvy a čl. IV. Všeobecných obchodných podmienok VUB na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, platným a účinným odo dňa 01.01.2009 porušil žalovaný svoju
povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania

s vrátením časti poskytnutého spotrebiteľského úveru. V konaní si tak žalobca uplatňoval právo na
zaplatenie neuhradených splátok spotrebiteľského úveru, a to splátok č. 48 (splatnej dňa 15.07.2013)
až 60 (splatnej dňa 15.07.2014). Nakoľko žalovaný tento svoj dlh v sume 1.092,13 eur pozostávajúci
z 13 neuhradených splátok spotrebiteľského úveru vo výške 84,01 eur neuhradil, odo dňa 16.07.2014
je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 1.092,13 eur s príslušenstvom. Žalobca v ďalšom
uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzavretej medzi VUB ako
postupcom a ním ako postupníkom bola pohľadávka VUB voči žalovanému z titulu nesplateného úveru

č. XXXXXXXXXXXXXXX v celosti postúpená. Uplatňuje si tak voči žalovanému iba špecifikovanú časť
z takto postúpenej pohľadávky. Žalobca si napokon uplatňoval nárok na úroky z omeškania s odkazom
na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe a jej prílohám v súdom stanovenej lehote aj napriek výzve
písomne nevyjadril.
4.Súdvovecinariadilnadeň06.12.2016pojednávanie,naktorésastranysporu,akoajprávnyzástupca

žalobcu neustanovili. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 29.11.2016 žiadal, aby súd z dôvodu
hospodárnosti rozhodol na pojednávaní bez jeho účasti, ako aj účasti žalobcu. Žalovaný, ktorý mal
predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 111 ods. 3 CSP, sa na
pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil a nepožiadal o odročenie pojednávania.
5. Súd tak vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 06.12.2016 v neprítomnosti strán sporu a

právneho zástupcu žalobcu.
6. Súd na základe dôkazov produkovanými žalobcom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Dňa 15.07.2009 uzavrela VUB ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 4 spisu), ktorej
predmetom bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru dlžníkovi v sume 3.286,- eur a za
nasledovných podmienok: výška úrokovej sadzby: 16,90 %, výška RPMN: 20,61 %, celkové náklady

spotrebiteľa: 5.065,11 eur, čerpanie úveru jednorazovo dňa 15.07.2009, mesačná anuitná splátka: 84,01
eur, celkový počet splátok: 60, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky: 15.08.2009 a 15.07.2014, výška
poplatku za poskytnutie úveru: 65,72 eur, výška poplatku za vedenie úverového účtu: 1,83 eur mesačne,
typ poistenia schopnosti splácať úver: A základný súbor poistenia.
8. Podľa výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu) bol

VUB žalovanému poskytnutý úver v sume 3.286,- eur dňa 15.07.2009. Žalovaný vykonal na predmetný
úver platby v celkovej výške 1.401,31 eur (posledná úhrada vo výške 2,- eurá dňa 15.02.2011), pričom
zmluvne dojednané splátky vo výške 84,01 eur so splatnosťou dňa 15.07.2013 až 15.07.2014 žalovaný
neuhradil.
9. Listom zo dňa 08.10.2014 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 13

spisu) VUB oznamovala žalovanému, že ku dňu 29.09.2014 pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.07.2009 uzavretej so žalovaným ako dlžníkom, a to ku dňu 12.08.2014
v celkovej výške 4.775,13 eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, postúpila na žalobcu.
10. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 568/2007 účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
12. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 10.06.2010, na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
(§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov)
14. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.
15. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
16. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy otichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
17. Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a

včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.
18. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. V danom prípade tak bol predmetnou zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXXzodňa15.07.2009založenýmedziVUBakoveriteľomažalovanýmakodlžníkom
záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplynula VUB povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok

žalovanému úver - peňažné prostriedky do sumy 3.286,- eur a žalovanému ako dlžníkovi poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť VUB aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 84,01 eur so splatnosťou do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, so
splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2009 a poslednej splátky dňa 15.07.2014. Túto zmluvu vzhľadom
k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa bez najmenších

pochybností poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. -
banka) spotrebiteľovi (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.; keďže išlo o bezúčelový úver, t. j. nie o
úver a výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) možno podradiť pod právnu úpravu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č.
258/2001 Z. z. nie je samostatným zmluvným typom, možno konštatovať, že z hľadiska zmluvného typu,
išlo medzi účastníkmi zmluvy o uzavretie zmluvy o úvere podľa ust. § 497 ObZ.
24. Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ] riadil sa
záväzkovo-právny vzťah medzi zmluvnými stranami ustanoveniami tretej časti ObZ (§ 261 a nasl.).

25. Žalobca si tak v konaní uplatňoval pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal nadobudnúť ako
postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2014 podľa cit. ust.
§ 524 OZ od VUB ako pôvodného veriteľa a postupcu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o poskytnutí
spotrebnéhoúveruč.XXXXXXXXXXXXXXX.Pokiaľsatýkapasívnejvecnejlegitimáciežalovaného,túto
vyvodzoval z jeho dlžníckeho záväzku podľa cit. ust. § 497 ObZ a z tej skutkovej okolnosti, že žalovaný

ako dlžník nesplnil svoj peňažný zmluvný záväzok splácať splátky úveru riadne a včas, konkrétne splátky
vo výške 84,01 eur so splatnosťou 15.07.2013 až 15.07.2014 v celkovej sume 1.092,13 eur (13 splátok
x 84,01 eur).26. Súd sa v danej veci zaoberal samotným postúpením žalovanej pohľadávky pôvodným veriteľom
VUB na žalobcu. Keďže v danom prípade išlo o pohľadávku pôvodného veriteľa VUB ako banky, ktorá
poskytlapredmetnýúverdlžníkovi-žalovanému(akoklientovi)jepotrebnévsúvislostispostúpenímtejto

pohľadávky brať zreteľ aj na právnu úpravu oprávnenia banky postúpiť pohľadávku za podmienok podľa
cit.ust.§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,ktorájeprávnouúpravoulexspecialiskust.§524
a nasl. OZ. Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
bez súhlasu klienta iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky,
že klient (dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením

tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne ust.
§ 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Súd musí konštatovať, že
žalobca v konaní nepreukázal naplnenie vyššie uvedených podmienok pre vznik oprávnenia banky
postúpiť žalovanú pohľadávku voči dlžníkovi - klientovi banky - žalovanému z predmetnej zmluvy
o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX. Žalobcom nebolo preukázané naplnenie

podmienok pre vznik oprávnenia banky (VUB) bez súhlasu dlžníka (žalovaného) postúpiť pohľadávku
z predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere, a to aj napriek tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť
nastala pred postúpením pohľadávky, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že k tomuto omeškaniu
došlo aj napriek písomnej výzve VUB podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Keďže v konaní
nebolo preukázané naplnenie uvedených podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

pre vznik oprávnenia VUB postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu, súd hľadel na dvojstranný právny
úkon VUB a žalobcu, t. j. na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2014 v časti postúpenia
žalovanej pohľadávky, ako na neplatný právny úkon urobený v rozpore so zákonom podľa cit. ust. § 39
OZ. Na základe neplatného právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku
s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol

oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.
27. K zásadne rovnakému právnemu záveru, ako súd v prejednávanej veci, dospel aj Krajský súd v
Košiciach v publikovanom rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19.11.2015 (na ktorý poukázal
VÚO), v ktorého odôvodnení sa udáva: „Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú

už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo
bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky, takéto
postúpenie pohľadávky je neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie

zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy
banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní.“. Obdobne tiež judikoval Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 6Co/203/2015-394
zo dňa 19.05.2015, v ktorého odôvodnení sa udáva: „Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon
o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá

nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova
uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila
zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s §
92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý

úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“.
(obdobne judikoval Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016 a v
rozsudku č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016)

28. S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, t. j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva
voči žalovanému, a preto žalobu už bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.
29. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku

na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015
zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).