Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237249
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114237249.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu Štátny fond
rozvoja bývania, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zastúpeného AENEA Legal
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jozefská 3, proti žalovanému D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., P.
XXXX/X, v konaní o zaplatenie 17 822,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/96/2015-145 zo dňa 24. mája 2016 v spojení s opravným uznesením
č. k. 14C/96/2015-179 zo dňa 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 14 849,54 eur, zmluvný úrok
vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur, odvolaním nenapadnutý, ponecháva
nedotknutý.

Výrok rozsudku, ktorým rozhodol o úrokoch z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, zrušuje a
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
14 849,54 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 14 849,54 eur od 31. 12. 2015 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30

dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a opravným uznesením opravil zápisnicu z vyhlásenia
rozsudku a výrok rozsudku tak, že tento má správne znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
istinu vo výške 14 849,54 eur, zmluvný úrok vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur
a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur odo dňa 31. 12. 2015 do zaplatenia s
tým, že vo zvyšnej časti návrh zamieta. Súčasne v rozsudku po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany
žalobcu rozhodol aj o čiastočnom zastavení konania. Mal za preukázané, že žalobca uzatvoril 19. 03.

2003 so žalovaným podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania zmluvu o poskytnutí
podporynavýstavbubytu,nazákladektorejmuposkytolúver23235,74eur(700000,-Sk)sdohodnutou
úrokovou sadzbou 2,6 % ročne pri dobe splatnosti 30 rokov a výške mesačnej splátky 93,04 eur (2 803,-
Sk). Žalovaný sa so splnením splátok dostal do omeškania, a preto žalobca dôvodne od zmluvy podľa čl.
VIII bod 8.4. odstúpil 22. 12. 2014 po márnom uplynutí lehoty na splnenie, čím zmluva zanikla a vzniklo
mu právo požadovať späť zostatok úveru, zmluvný úrok, úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu.

Nestotožnil sa však s postupom žalobcu po odstúpení od zmluvy, keď úhrady zo strany žalovaného
započítaval podľa Obchodného zákonníka a započítané mali byť podľa § 566 Občianskeho zákonníka,
keďže právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje zákonom č. 124/1996 Z. z. a mimo obligatórnych
ustanovení zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku režimom Občianskeho zákonníka, aj keď
sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže úver nebol poskytnutý za účelom zisku, či v rámci
podnikania alebo inej ziskovej činnosti, ale za účelom financovania štátnej podpory, ktorú štát poskytuje

prostredníctvom zriadeného fondu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, pri ktorom vzťahu
absentuje úplne charakter obchodno-záväzkového vzťahu a má skôr verejnoprávny charakter, a pretoako pri posudzovaní vzťahov so spotrebiteľom aj pri verejnoprávnom charaktere je potrebné posudzovať
vzťahy medzi verejnoprávnym subjektom a nepodnikateľom v zmysle predpisov občianskeho práva.
Podľa § 566 Občianskeho zákonníka je potrebné úhrady, ak dlžník neurčí inak, započítať najskôr na

úhrady istiny a až následne na príslušenstvo pohľadávky. Po odstúpení od zmluvy o úvere 22. 12. 2014
žalovaný uhradil 1 344,- eur (splátkami zo dňa 21. 01., 20. 02., 17. 03., 22. 04., 26. 05., 01. 07., 27. 07.,
26. 08., 29. 10., 24. 11., 30. 12. 2015 a 29. 02. 2016, ktorú sumu odpočítal od uplatnenej istiny 16 193,54
eur a priznal mu 14 849,54 eur, ako aj vyčíslený zmluvný úrok do odstúpenia od zmluvy vo výške 2,6
% ročne ako podiel úroku vo vyššie vyčíslených splátkach, s ktorých úhradou bol žalovaný v omeškaní

spolu 269,43 eur. Súčasne priznal žalobcovi aj úhradu na úroku z omeškania z uplatnených nárokov
podľa podaní žalovaného. Po vykonaných späťvzatiach si uplatňoval úrok z omeškania od 25. 11. 2015,
preto mu nemohol priznať úrok z omeškania za obdobie aj pred týmto dňom, hoci aj keď späťvzatie
vykonávaltitulomzapočítania,ktorévšakneboloúčinné,nakoľkobolovrozporesozákonom.Nestotožnil
sa s požadovanou výškou úroku z omeškania po odstúpení od zmluvy, keďže odstúpením od zmluvy s
následným zánikom zmluvy nedochádza k zmluvnému plneniu, ale k vydaniu splatných nárokov titulom

účinkov ex tunc, preto výšku úrokov z omeškania nie je možné opierať o vznik záväzkového vzťahu,
ale ku dňu vzniku nároku na vydanie plnenia, a to uplynutím lehoty na vydanie splatných nárokov do
30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi, teda výška úrokov z omeškania sa riadi predpisom účinným k 29.
04. 2015, keď žalovaný sa do omeškania dostal márnym uplynutím lehoty na plnenie dňa 28. 04. 2015,
teda v omeškaní je od 29.04.2015. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov

z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto uložil žalovanému úhradu úroku
z omeškania k 29. 04. 2015 vo výške 0,05 % + 5 %, t. j. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54
eur od 31. 12. 2015 do zaplatenia, pričom úroky odo dňa 25. 11. 2015 do 30. 12. 2016 vo výške 5,05
% ročne zo sumy 14 849,54 eur nemohol priznať, nakoľko nárok číselne predstavuje 77,99 eur, avšak

žalobca vzal žalobu späť v časti vyčíslených úrokov vo výške 82,79 eur, teda vo väčšom rozsahu ako by
mal nárok. Keďže strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednali zmluvnú pokutu, zaviazal
podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaného aj na jej zaplatenie vo výške 10 % z celkovej
dlžnej sumy vo výške 1 646,97 eur. Návrh preto vo zvyšku (úhradu istiny nad sumu 14 849,54 eur,
úrok z omeškania nad sadzbu 5,05 %) zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti uvedenému rozsudku v spojení s opravným uznesením, v zákonom stanovenej lehote, podal
odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku,
keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho žiadal zmeniť tak, že
žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15 657,61 eur spolu so zmluvným úrokom vo
výške 269,43 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur od 25. 11. 2015
do 30. 12. 2015 vo výške 30,07 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur
od 31. 12. 2015 do 29. 02. 2016 vo výške 210,65 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo

sumy 15 657,61 eur od 01. 03. 2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a nahradiť
trovy konania, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že zmluva,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, nie je spotrebiteľská, rovnako ako úver, keďže podľa
§ 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie je úver poskytnutý na účely podľa osobitných predpisov

pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú
na finančnom trhu, pričom osobitným predpisom je aj zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania,čovyplývaajz§24azákonač.129/2010Z.z.Zmluvaniejeanispotrebiteľskouzmluvoupodľa§
52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, keďže žalobca nie je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže
nevykonáva samostatne sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Žalobca nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, je účelovým fondom zriadeným na financovanie priorít
štátnej bytovej politiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, čiže nedochádza k rozdeleniu zisku

ako pri obchodných spoločnostiach, ale prostriedky môžu byť použité len na uvádzané účely. Nekoná
za účelom dosiahnutia zisku, keďže úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 2,6 % s lehotou splatnosti
30 rokov, pričom banky v rozhodnom čase poskytovali porovnateľné úvery v úrokovej sadzbe v rozpätí
nad 10 až 13 %. V zmysle zákonného kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodnéhozákonníka, ktorý má prednosť pred zmluvnou úpravou, sa jedná o absolútny obchodno-záväzkový vzťah
bez ohľadu na povahu účastníkov, a preto sa na uzatvorenú zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka, ktorých aplikáciu nemôžu zmluvné strany

vylúčiť (§ 261, 263 Obchodného zákonníka), keďže inak by dochádzalo k obchádzaniu zákona. Ako
bolo konštatované, od zmluvy odstúpil dôvodne, zmluva odstúpením zanikla a počítanie jednotlivých
úhrad malo byť vykonané podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri plnení peňažného
záväzku sa započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu, a to u záväzku najskôr splatného, tak
ako to učinil v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20. 11. 2015 a 25. 04. 2016, keď úrok z omeškania

si uplatnil z istiny za jednotlivé obdobia podľa čiastočných úhrad žalovaného vo výške prislúchajúcej ku
konkrétnemu dňu omeškania. Poukázal na ust. § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa
ktorých výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, keď podľa predpisov účinných

k 31. januáru 2013 bola výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. úrok z omeškania
bol uplatnený správne, t. j. vo výške 8,05 %.
Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj proti opravnému uzneseniu vo výroku, ktorým
návrh vo zvyšnej časti zamietol podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, keďže nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto
ho žiadal zrušiť. Mal za to, že uvedený výrok neuviedol v pôvodnom rozsudku a z toho dôvodu nemal
možnosť podať voči nemu odvolanie s náležitým odôvodnením. K doplňujúcemu výroku neuviedol

skutkové ani právne zdôvodnenie podľa § 157 ods. 2 O. s. p., a preto rozsudok v spojení s opravným
uznesením sú nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podaných
odvolaniach (§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v časti napadnutej

odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil na
ďalšie konanie a v časti odvolaniami nenapadnutej ho ponechal nedotknutý.

4. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom hájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

5. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v čase rozhodovania súdu vymedzovalo ust. § 157 ods.
2 O. s. p. (v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá

pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom citovaných
ustanoveníO.s.p.potomtrebadospieťkzáveru,žesvnichuvedenýmipožiadavkamijevrozporenielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia v napadnutom výroku, ale aj existencia
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne
závery zo skutkových zistení nevyplývajú, a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie

jednotlivých dôvodov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného
práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť

náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a
dokonca aj mimoriadnych opravných prostriedkov.6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa
spravuje zákonom č. 124/1996 Z. z. a mimo obligatórnych ustanovení zmluvy o úvere upravenej v
Obchodnom zákonníku režimom Občianskeho zákonníka, aj keď sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, vzhľadom k tomu, že žalobca neposkytol úver žalovanému ako nepodnikateľovi v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ani o spotrebiteľský vzťah, ale vzhľadom na účel poskytovania úveru štátom
prostredníctvom žalobcu na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu má tento záväzkový vzťah z
poskytnutej podpory skôr verejno-právny charakter, pri ktorom je potrebné posudzovať vzťahy medzi
verejno-právnym subjektom a nepodnikateľom v zmysle predpisov občianskeho práva, ktorý právny

záver však nijako nezdôvodňuje podradením pod príslušné ustanovenie zákona, resp. iného právneho
predpisu tak isto ako aj konštatovanie absolútnej absencie charakteru obchodno-záväzkového vzťahu
napriek ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa
ktorého sa ním bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú vzťahy zo zmluvy o úvere, teda jedná sa o
absolútny obchodno-právny vzťah.

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku teda neriadil dôsledne ustanovením §
157 ods. 2 O. s. p. platným v čase vyhotovenia rozsudku (v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP) a svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čo ho činí nepreskúmateľným. Neodôvodnené alebo nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania (ale ani odvolaciemu súdu) posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné hmotno-právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka v takej miere, že
došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a teda k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže nedostatok
riadneho odôvodnenia nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, čo sa vzťahuje aj na opravné
uznesenie, ktoré nebolo vo vzťahu k výroku ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol odôvodnené

vôbec, navyše (vychádzajúc z odôvodnenia opravného uznesenia), keď výrok o zamietnutí návrhu vo
zvyšnej časti opomenul vyhlásiť, a preto o tejto nerozhodnutej časti konania mal rozhodnúť dopĺňacím
rozsudkom podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku a nie opravným uznesením podľa § 164 O. s.
p. (v súčasnosti § 224, 225 CSP).

8. Pri právnom posúdení záväzkového vzťahu založeného zmluvou medzi účastníkmi, ktorej predmetom
bolo poskytnutie podpory na rozvoj bývania (výstavba bytu žalovaného) z prostriedkov žalobcu ako
Štátneho fondu rozvoja bývania, bol rozhodujúci druh podpory vo forme úveru, keďže podpora mala
v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 124/1993 Z. z. tri základné druhy a jedným z nich bol úver, čo bolo
zásadné pre aplikovanie osobitnej výlučnej úpravy úveru v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a

vychádzajúc tiež z ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy aj zo zmlúv o úvere (§ 497). Postavenie, teda právny charakter účastníkov zmluvy, v rámci úpravy
tzv. absolútnych obchodov cez § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka potom nebol relevantný.
Mohlo ísť i o fyzické osoby a štátny fond bez toho, aby muselo ísť o podnikateľské subjekty, keď i za

uvedeného (nepodnikateľského) charakteru účastníkov zmluvy cez uvedené zákonné ustanovenie mala
byť primárne aplikovaná úprava Obchodného zákonníka.

9. Vzhľadom na uvedené započítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa ust. § 330
Obchodného zákonníka najskôr na úroky a potom na istinu, a to u záväzku najskôr splatného. Žalovaný

ako dlžník je povinný zaplatiť úroky z omeškania z nezaplatených splátok do doby zániku záväzku
odstúpením od zmluvy (§ 349 ods. 1, § 351 Obchodného zákonníka) vo výške 8,05 % ročne (§ 369 ods.
2 Obchodného zákonníka, § 3, § 10c nariadenia Vlády SR 87/1993 Z. z.) a po odstúpení od zmluvy vo
výške 5,05%, keďže došlo k zániku záväzku a vznikol záväzok nový od uplynutia 30 dní po doručení
výzvy na zaplatenie (§ 340 ods.1, § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, čl. VIII ods. 4 zmluvy).

10. V ďalšom bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného právneho posúdenia veci po
tom, čo prípadne požiada žalobcu doložiť ďalšie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa výšky nároku vzhľadom na rozdielnosť úroku z omeškania do a po odstúpení od zmluvy, o nároku
žalobcu opätovne rozhodnúť vrátane trov konania (§ 396 ods. 3 CSP) a svoje rozhodnutie odôvodniť

v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).