Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201722
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615201722.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie sumy 2.241,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/203/2015-36 zo dňa 12. januára
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana
Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.03.2015. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2,
3, 5, § 53 ods. 4 písm. a), k), r), v), § 53 ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak

arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava, rozhodcu JUDr. Tamary Piškovej, sp. zn. 48/09/14 zo
dňa 13.11.2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie istiny vo výške 2241,41 eura s
príslušenstvom. Za preukázané považoval, že dňa 23.08.2013 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom
úvere č. 8400057678, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria zmluvné dojednania o revolvingovom úvere
oprávneného. Podľazmluvybolpovinnémuposkytnutýúvervovýške1170,-eur,ktorýmaloprávnenému
vrátiť spolu s úrokom v 42-och mesačných splátkach vo výške 62,69 eur. Celkovo tak mal povinný

zaplatiť úver zvýšený o úrok v sume 2632,98 eur. Zo zmluvy súčasne vyplýva, že povinnému bola
schválená výška revolvingu (automatického poskytnutia ďalšieho úveru - peňažných prostriedkov) v
sume 616,87 eura s tým, že podmienky poskytnutia revolvingu sú upravené v zmluvných dojednaniach
(čl. 4). Zmluvné dojednania upravujú aj ďalšie podmienky zmluvy o revolvingovom úvere, napr. sankcie,
ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy - zmluvnú pokutu, úrok z omeškania (čl. 14).
V bode 8 obsahuje zmluva Dohodu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka (ďalej aj len dohoda o odklade splátok alebo dohoda), ktorej predmetom je podľa zmluvy
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu
spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a súčasne záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi za poskytnutie možnosti odkladu splátok odplatu vo výške 168,17 eura s tým, že táto
odplata je splatná dňom uzavretia dohody. Podľa dohody (bod 8.4) sa mali veriteľ a dlžník dohodnúť na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka (povinného) voči veriteľovi (oprávnenému)

na poskytnutie schváleného úveru oproti pohľadávke veriteľa (oprávneného) voči dlžníkovi (povinnému)
na zaplatenie odplaty za možnosť odkladu splátok, a to ku dňu poskytnutia úveru. Z karty klienta kzmluve o úvere ku dňu 25.9.2015 vyplýva, že poskytnutá čiastka 1170,- eur, vyplatená čiastka 1001,83
eura dňa 23.8.2013, splatená suma 391,57 eur s tým, že zostáva doplatiť 2241,41 eura. Zo spisu
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/204/2015 bolo zistené, že oprávnený podal návrh na vykonanie

exekúcie proti povinnému aj na základe rozhodcovského rozsudku Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna
56, Bratislava, rozhodcu JUDr. Tamary Piškovej, sp. zn. 49/09/14 zo dňa 13.11.2014, a to pre vymoženie
sumy 2241,41 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k.
8Er/204/2015-14 zo dňa 11.3.2015 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.
Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k.

11CoE/248/2015-70 zo dňa 30.9.2015 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z uznesení
vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8400057677 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 23.8.2013. Aj táto zmluva obsahuje
v bode 8 dohodu o odklade splátok úveru sa odplatu vo výške 168,17 eur. Z uznesení o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia tiež vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť
svoj spor z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami taktiež dňa 23.8.2013, ktorá

bola súdom prvého stupňa aj odvolacím súdom posúdená za absolútne neplatnú podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Porovnaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej k zmluve č. 8400057677 s
rozhodcovskou zmluvou uzavretou k zmluve č. 8400057678 (obidve zmluvy boli účastníkmi uzavreté v
ten istý deň) bolo zistené, že ide o obsahovo totožné rozhodcovské zmluvy. Rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy. Keďže medzi účastníkmi ide o

spotrebiteľský vzťah, bola rozhodcovská zmluva podrobená súdnej kontrole aj podľa kritérií, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy. Podľa
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným (veriteľom) a povinným (dlžníkom) dňa 23.8.2013
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú

riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z dvoch stálych rozhodcovských súdov vymenovaných v rozhodcovskej zmluve s tým,
že výber rozhodcovského súdu oprávneného vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh (bod 5 rozhodcovskej zmluvy). V rozhodcovskej zmluve dlžník vyhlásil, že
s jej uzatvorením súhlasí, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o

revolvingovom úvere, že nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, o čom
bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (body 1, 2 rozhodcovskej zmluvy). Podľa
bodu 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred jej uzatvorením poučil dlžníka, že dôsledkom uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a
dlžník uzatvoria, v rozhodcovskom konaní, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber

jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská zmluva (v bode 7) upravuje
aj možnosť odstúpenia od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do štrnástich dní od uzavretia zmluvy s
tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Rozhodcovská
zmluva obsahuje v bode 5 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej budú spory medzi zmluvnými stranami
riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská doložka

nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53
ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014 - § 879s OZ). V skutočnosti však rozhodcovská
doložka možnosť riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde spotrebiteľovi prakticky neposkytuje,
pretožeoformekonania(súdnehoaleborozhodcovského)rozhoduježalobca,čovzhľadomnacharakter
sporov zo zmluvy o úvere znamená, že o forme konania rozhodne oprávnený (dodávateľ). Súdu je z

jeho činnosti známe, že práve oprávnený je ten, kto si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním
žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď výber medzi rozhodcovským
a súdnym konaním určil oprávnený, ktorý podal žalobu na rozhodcovskom súde, pričom po podaní
žaloby sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR
garantovanéhoprávakaždéhonaspravodlivýsúdnyprocesprednezávislýmanestrannýmsúdom(čl.46

ods. 1 Ústavy SR) v mieste bydliska povinného. Rozhodcovská doložka v bode 5 rozhodcovskej zmluvy
jevzhľadomnauvedenéneprijateľnýmdojednanímzdôvodu,ževylučujeprávospotrebiteľa(povinného)
podať žalobu na všeobecný súd potom, čo dodávateľ (oprávnený) podá žalobu na rozhodcovský súd.
Rozhodcovská zmluva vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa, pričom z predložených listín
nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy

nemožno dospieť k záveru, že by povinný napríklad mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,
miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaní, bez pojednávania) a pod. Predtlačené
poučenie v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch jej uzavretia za situácie, keď je rozhodcovská zmluva
predložená dlžníkovi na podpis v rovnaký deň spolu so zmluvou o úvere, súd nepovažoval zakvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Predformulované vyhlásenie
spotrebiteľa, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a že bol informovaný, že nie je povinný
prijať jej návrh, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Podľa názoru súdu rozhodcovskú

zmluvu za individuálne dojednanú nerobí ani to, že povinný mal možnosť od nej odstúpiť, ale z
vlastného rozhodnutia túto možnosť nevyužil. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v
rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. S ohľadom
na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez
právomoci na jeho vydanie. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní
neúplnezaoberalrozhodcovskouzmluvou,čomalozanásledokchybyanedostatkyvzistenískutkového
stavu, a namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená

rozhodcovská zmluva ako samostatný právny úkon, pričom táto zmluva nebola nikdy podmienkou
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Dlžník mohol od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia, a tak mohol dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy

bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva preto
spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Povinný z
vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pripojenie súhlasu na
zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov
v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúcu osoba zaviazať. V danom

prípade rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním, a preto nespĺňa ani definíciu neprijateľnej
podmienky podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Okrem toho veriteľ nad rámec zákona
povinného poučil, čo však súd považoval za nepostačujúce. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia
odvolacích súdov SR.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 12.01.2016, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 22.02.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne posúdil, že rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, v dôsledku
čoho rozhodcovský súd na základe takejto rozhodcovskej zmluvy (doložky) nemal ani právomoc
rozhodovaťsporúčastníkovkonaniaavydaťpredmetnýrozsudok.Podľanázoruodvolaciehosúduzáver
súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
23.08.2013 je správny. Súd mal právo preskúmavať a posudzovať predmetnú rozhodcovskú zmluvu

z hľadiska jej prijateľnosti pretože nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Správne súd
prvej inštancie konštatoval, že posudzovaná rozhodcovská zmluva nebola povinným ako spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, tento nemal možnosť jej obsah ovplyvniť, pretože jej obsah bol vopred pripravený
a naformulovaný oprávneným ako dodávateľom. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že podľa
bodu 7. rozhodcovskej zmluvy mal možnosť povinný od zmluvy odstúpiť. Uvedené nie je dôvodom,

aby posudzovaná rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne dojednanú. Tento záver treba
prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred
rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie
aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. Iba skutočnosť, že v
zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok

platnosť celej rozhodcovskej zmluvy, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal je
typovou zmluvou, ktorá nebola individuálne dojednaná.

11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva je
v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Za predpokladu, tak ako je tomu aj v tomto prípade, že

podľa rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného ako dodávateľa,
spotrebiteľ je bez výnimky nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôležitým je aj to, že tento
postup bol spotrebiteľovi nanútený formulárovou zmluvou - rozhodcovskou zmluvou, prípadne konaním
dodávateľa.

12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení

súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).