Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201183
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014201183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: K. J.,
bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný
dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. decembra 2014, č. k.
2Sd/88/2014-25, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 05. decembra 2014, č. k.
2Sd/88/2014-25, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 05. decembra 2014, č. k. 2Sd/88/2014-25, zrušil rozhodnutie odporkyne číslo
XY z 21. augusta 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa
o starobný dôchodok, ktorou si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od 26. júna 2014 a vec
vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím z 21. augusta 2014 odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 26. júna 2014 s odôvodnením, že ku dňu XY, kedy
dovŕšil 62 rokov veku, nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, keď vo všeobecnom systéme
dôchodkového zabezpečenia získal len 11 rokov a 56 dní dôchodkového poistenia a dobu základnej
vojenskej služby a obdobie výkonu funkcie colníka mu nebolo možné v zmysle § 60 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok, pretože mu už boli zhodnotené pre nárok na
výsluhový príspevok v III. pracovnej kategórii.

Krajský súd s poukazom na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí
č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky ako aj rozsudok sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012 konštatoval, že
odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích
základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
príspevkualebovýsluhovéhodôchodkuzacelérokypoistenia,čobyzodpovedaločl.33ods.2Dohovoru

č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č.
416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky) pritom označil také
hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolozískané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému
dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. S názorom krajského súdu
nesúhlasila z dôvodu, že navrhovateľ nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú u
neho splnené podmienky pre zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné pri posudzovaní jeho
nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Nakoľko navrhovateľ nezískal potrebnú dobu, najmenej 15 rokov dôchodkového

poistenia vo všeobecnom systéme, na vznik nároku na starobný dôchodok, ale iba 11 rokov a 56 dní,
jeho žiadosť bola zamietnutá. Z uvedených dôvodov odporkyňa namietla, že rozhodnutie krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zrušil a rozhodnutie č. XY z 21. augusta 2014 ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka hodnotenia doby výkonu služby colníka pre nárok na starobný
dôchodok.

Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že žiadosťou z 26. júna 2014
požiadal navrhovateľ o starobný dôchodok od 26. júna 2014. Rozhodnutím z 21. augusta 2014
odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že nebol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že doba výkonu

služby colníka mu nemohla byť zhodnotená podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože ju získal
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok a v civilnom zamestnaní získal len 11 rokov a
56 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení do 31. augusta 2012,

poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Odporkyňavodôvodnenírozhodnutiaz21.augusta2014poukázala na§60ods.2zák.č.461/2003Z.z.,
v zmysle ktorého obdobie výkonu služby colníka sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia,

keďže navrhovateľ získal uvedené obdobie v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok.

V zmysle potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pre nárok na výsluhový príspevok
(podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov), ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, od 01. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi zhodnotená doba
výkonu štátnej služby v rozsahu 27 rokov a 297 dní za dobu trvania služobného pomeru v colnej správe
(od 01. júna 1973 do 31. marca 1999) a za dobu výkonu základnej vojenskej služby (od 02. októbra
1969 do 24. septembra 1971).

Podľa § 202 ods. 1 písm. d/ a 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení
niektorých ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.1999, príspevok patrí oprávnenému vo výške
30%zozákladuprevýpočetdávky,akslužobnýpomertrvalaspoň15rokov.Zakaždýďalšískončenýrok
trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa odseku 1 písm. d/ zvyšuje o 1,5% zo základu

pre výpočet dávky.

Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp.
naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobnéhodôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), napriek tomu, že príspevky za službu
podľa § 119 ods. 3 zákona č. 410/1991 Zb. nepatrili po dosiahnutí veku 60 rokov. Z čl. 19 Dohovoru o

invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou
republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov (ďalej len „Dohovor“)
priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas
celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá
priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho

vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred
zákonom č. 461/2003 Z.z. a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu.

Podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., účinného od 01. júla 2002, výsluhové príspevky, na ktoré
vznikol nárok po 30. júni 1998 podľa § 202 ods. 1 písm. d/ a odsek 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej
službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tento

nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo
výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že výsluhový príspevok priznaný podľa § 202 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 200/1998 Z.z. nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Výsluhový

príspevok je naďalej výsluhovým príspevkom a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa
predchádzajúcich predpisov.

Navrhovateľ má nárok iba na výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona

č. 328/2002 Z.z.), preto je vylúčená aplikácia ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 126 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Výsluhový príspevok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia a považovaný za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných

predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru.

Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)

je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom
rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový

dôchodok.

Záver odporkyne, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií
v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia
vo všeobecnom (11 rokov) a osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (27 rokov) spolu v
rozsahu viac ako 15 rokov dňom dovŕšenia 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Rozhodnutie odporkyne preto považoval za nesúladné so zákonom a preto podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok ku dňu 26.
júna 2014 znovu rozhodnúť, pričom na účely stanovenia sumy jeho starobného dôchodku do dobydôchodkového poistenia okrem doby tzv. civilného zamestnania započíta aj doby, hodnotené na účely
výsluhového príspevku a neboli zhodnotené pre výšku výsluhového dôchodku, pričom je viazaná
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a §
250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo úspešnému navrhovateľovi, ani odporkyni,
žiadne trovy nevznikli.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.