Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010257
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116010257.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. februára 2017
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného

G. T.

nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom N. U. H., V. II XX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 6T/15/2016-126 zo dňa 2.8.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 6T/15/2016-126 zo dňa 2.8.2016 bol G. T. podľa § 285 písm.
b) Tr. por. (správne má byť § 285 písm. a) Tr. por. tak, ako bolo na hlavnom pojednávaní aj vyhlásené)
oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne, sp. zn. 1Pv 852/15/3309-31
zo dňa 19.2.2016 pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť tak, že v presne nezistený deň v mesiaci august 2015 v byte č. XX, ktorý sa nachádza na X.
poschodí bytového domu č. XX/XX na ulici V. II v N. nad H. vyhrážal po predchádzajúcej slovnej hádke
svojej manželke M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom detto, že ju vyhodí z balkóna ich bytu, následne ju chytil
pod krk, dotiahol ju k balkónu, naklonil jej hlavu von a taktiež jej chytil nohu a násilím jej ju preložil cez
balkónové zábradlie a hrozil sa jej vyhodením z balkóna, na čo po jej prosbách upustil od svojho úmyslu,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor okresnej
prokuratúry. V písomných dôvodoch namietal, že so záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko
v prípravnom konaní, prinajmenšom na jeho začiatku obvinený pred sudcom pre prípravné konanie
pripustil, že poškodenej hrozil vyhodením z balkóna. Skutok ako taký nepoprel, popiera však naklonenie
hlavy poškodenej cez zábradlie, resp. prehadzovanie nohy cez zábradlie. Podľa jeho názoru výpoveď

poškodenej nie je možné vyhodnocovať ako nevierohodnú, pretože v znaleckom posudku znalkyne z
odboru psychiatrie sa uvádza, že u poškodenej pri vyšetrení nenachádza známky kvantitatívnych a
kvalitatívnych porúch, teda ani konfabulatórne tendencie. Poškodená viackrát povedala, že skutok sa
stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Žiadal preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pred sudcom pre prípravné konanie poprel akékoľvek
dvíhanie nohy poškodenej cez zábradlie balkóna ani iné konanie, ktoré by v nej mohlo vyvolať obavu, že
jej ublíži. V strese mohol pred sudcom pripustiť, že sa jej vyhrozil vyhodením z balkóna, ale keďže skutok

sa stal viac ako pred rokom na podrobnosti a či tomu bolo naozaj tak, si ani on nepamätal. Poškodená
bola závislá na alkohole, keď ju zatvoril na balkón, aby vytriezvela bola značne opitá a tak si nepamätá
na celú udalosť. Naviac uviedla, že jeho osoby sa nikdy nebála a vie, že by jej nikdy neublížil. Vzhľadom
na rozpory vo výpovediach poškodenej a svoje tvrdenia, ktoré sú pravdivé, súd prvého stupňa rozhodol
správne, a preto žiadal odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods.
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi

presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací

súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovala iba poškodená M. ktorej tvrdenia sú však tak rozporné,

nepresné a v niektorých podstatných okolnostiach prípadu tým nevierohodné, čo konštatovala aj
znalkyňa z odboru psychológie, ktorá vypracovala znalecký posudok na osobu poškodenej, že v
dôsledku takejto dôkaznej situácie nebolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uznať
obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku podrobne poukázal na tieto rozpory vyvolávajúce dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného

a odvolací súd sa s týmito v celom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil. Poškodená nielenže nevedela
ustáliť kedy malo k predmetnému skutku dôjsť, či v zime, či v lete, čo jej mal obžalovaný pritom hovoriť
ale vôbec si nepamätala na ďalšie, pre rozhodovanie súdu dôležité okolnosti uvedené v obžalobe a ako
uviedla, musela by klamať.

Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd teda správne podľa § 285 písm. a) Tr. por.
obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve
vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a tak je tomu aj
v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov

na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení
obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto
hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto

úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je
výsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúťžiadnepochybenie.Takjetomu
aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a
dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľazásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so
zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok