Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010157
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216010157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.

Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného J. Y., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T 30/2016 z 21.07.2016, na verejnom zasadnutí konanom 16.
novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

J. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom K. R. XXX

u k l a d á

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. , §
56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest 800 (osemsto),-Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovuje sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák.
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu na dobu 1(jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava II z 21.07.2016 sp. zn. 3T 30/2016 bol obžalovaný
J. Y. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

dňa 21.11.2015 v čase o 01.10 hod po predchádzajúcim požití alkoholických nápojov riadil osobné
motorové vozidlo továrenskej značky Volvo T evidenčné číslo NO XXXBL v Bratislave po Trenčianskej
ulici smerom od Dulovho námestie na Oravskú ul. , kde na križovatke W. - K. sa plne nevenoval
riadeniu vozidla a pri zatáčaní do prava na Oravskú ul. zachytil bočné zaparkované vozidlo zn. Hyundai
G., evidenčné číslo U vlastníka X. T.. Vodič Y. bol na mieste dopravnej nehody podrobený dychovej

skúške elektronickým prístrojom typu Alcotest XXXX číslo AR-XXXX s pozitívnym výsledkom v čase o
01:26 hod. hodnota 0,91mg/l (1,90 promile), a opakovane v čase o 01:44 hod. hodnota 0,93 mg/l (1,94
promile). Obvinený svojím konaním v súvislosti s dopravnou nehodou porušil ustanovenia § -u 4 ods.
1 písm. c/ a § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnejZa uvedený prečin bol obžalovanému J. Y. uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený

a bola mu určená skúšobná doba na 3 (tri) roky, a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Protitomutorozsudku,protivýrokuotreste,riadneavčaspodalodvolanieobžalovanýJ.Y..Vpísomných
dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa ku skutku priznal a jeho spáchanie

oľutoval a súd preto aj prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Trest zákazu činnosti, ktorý mu bol súdom
uložený, však považuje za neprimerane prísny. Poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne
trestaný, pred spáchaním skutku viedol riadny život, čo považuje za poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zák. Okrem toho sa priznal, skutok úprimne oľutoval a sľúbil, že takéhoto konania
sa viac nedopustí, čo považuje za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Taktiež sa
pričinil o odstránenie škodlivých následkov, škodu dobrovoľne nahradil, čo považuje za poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. V ďalšom dôvodil tým, že ide o jednorázové vybočenie v jeho
živote. Riadne pracuje (podniká) a v blízkej budúcnosti si plánuje založiť rodinu. Osobné motorové
vozidlo využíva tak v práci, ako aj na súkromné účely, keďže dochádza z miesta trvalého pobytu
(Oravská Polhora) do miesta podnikania (Bratislava) a takéto presúvanie sa motorovým vozidlom je
nevyhnuté pre uskutočňovanie jeho činnosti. Zastáva názor, že uloženie trestu zákazu činnosti kratšieho

trvania považuje na zabezpečenie ochrany spoločnosti za postačujúce. Navrhol preto, aby krajský súd
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti zrušil a uložil mu rovnaký druh trestu v kratšej
výmere.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa pridržal písomne vypracovaného

odvolania s tým, že toto modifikoval v tom smere, aby krajský súd uložil obžalovanému prísnejší peňažný
trest.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržal prednesu svojho obhajcu s tým, že
dodal, že má stavebnú firmu a osobné motorové vozidlo potrebuje pre výkon svojho povolania.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným J. Y. preskúmal v zmysle ustanovenia §

317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného J. Y. je čiastočne dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu
determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku.

Výnimkou uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, tj. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. Por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

Vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného J. Y. a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej
povinnosti, odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.

Po preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil zákonný dôvod na zmiernenie
trestu, ktorého sa obžalovaný svojim odvolaním domáhal.

Odvolacísúdpritomdodáva,že vzmysle§34ods.1,ods.2aods.4Tr.zák.trestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje

použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pri úvahách, aký druh a výmeru trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu,
a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným

z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom, potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Vzhľadom na všetky spomínané právne relevantné skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že
obžalovanému je možné ukladať peňažný trest a tento určil vo výmere 800,-Eur spolu s náhradný
trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Zohľadnil pri tom u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť

v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. , že obžalovaný sa priznal a skutok oľutoval, ako aj
poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j., že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. sa stáva v určitom zmysle kvalifikovanou
okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom

pojednávaní. Neakceptoval však obžalovaným navrhnutú poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Tr. zák. a to vedenie riadneho života, keďže z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný od roku
2009 spáchal štyri priestupky v súvislosti s vedením motorového vozidla a to vo všetkých prípadoch
porušil pravidlá cestnej premávky. Taktiež neakceptoval odvolaním navrhovanú poľahčujúcu okolnosť
v zmysle ustanovenia § 36 písm. k/ Tr. zák. , keďže z obsahu spisu nevyplýva okolnosť, že obžalovaný

by škodu nahradil. U obžalovaného však i za tejto situácie prevažovali poľahčujúce okolnosti a preto v
zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. por. sa znížila horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu. Súčasne súd uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
a to pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Krajský súd sa nestotožnil s výrokom okresného súdu , ktorým tento uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti na dobu 30 mesiacov. Je síce pravdou, že závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je
najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu (či iných návykových látok), pričom spoločenský
záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo pravidlom aj
vtedy, ak nevznikne škodlivý následok. Odvolací súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti, poukazuje na

takzvanú generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma porušovanie
dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi a to najmä porušenie zákazu viesť motorové vozidlá
pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré často končia dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami
iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným
spôsobom neporušili. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov. V

danom konkrétnom prípade však krajský súd dospel k záveru, že k náprave obžalovaného postačí aj
trest kratšieho trvania a to vo výmere jedného roka. Zohľadnil pritom okolnosti prípadu, za ktorých došlo
ku spáchaniu prečinu a to , že obžalovaný svoje osobné motorové vozidlo len preparkovával. Súčasne
však zohľadnil aj odvolacie námietky obžalovaného, že tento osobné motorové vozidlo potrebuje na
výkonsvojhopovolania.Zhľadiskatýchtoúvahodvolaciehosúdumožnopotomdospieťkzáveru,žeúčel

trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. možno u obžalovaného dosiahnuť aj peňažným trestom
a trestom zákazu činnosti kratšieho trvania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.