Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617202513
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617202513.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobkyne: T. T., L. XX.XX.XXXX, P. J. O.
W., XXX XX B., štátny občianka Slovenskej republiky proti žalovanému : Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, na ktorú odkazuje Žiadosť
o výplatu zrážok zo mzdy zo dňa 26.06.2014 v súvislosti so Zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú dňa XX.XX.XXXX žalovaný uzavrel so žalobkyňou.

II. Súčasný zamestnávateľ žalobkyne : Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská cesta 1, 832
72 Bratislava, IČO: 35 914 939 j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, ktoré
sú vykonávané na základe dohody o zrážkach zo mzdy, na ktorú odkazuje Žiadosť o výplatu zrážok zo
mzdy zo dňa 26.06.2014 v súvislosti so Zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX, ktorú dňa XX.XX.XXXX žalovaný uzavrel so žalobkyňou.

III. Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Lučenec môže podať proti žalobkyni žalobu

o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 21.02.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia totožného
s výrokom tohto uznesenia. Súčasne navrhla, aby súd v prípade, ak dospeje k záveru, že nariadeným
neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, aby jej súd uložil povinnosť v
primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

2. V návrhu neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný doručil jej zamestnávateľovi Žiadosť o výplatu
zrážkach zo mzdy zo dňa 26.06.2014 (ďalej „Žiadosť“) v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX
(ďalej „Zmluva o úvere“). Žiadosť odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej „Dohoda o zrážkach“)
o ktorej je informácia na prvej strane úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uvedená
iba takmer nečitateľným číslom v spodnej časti Zmluvy o úvere.

3. Zamestnávateľovi žalobkyne zaslal žalovaný v priebehu mesiaca jún 2014 Žiadosť, na základe ktorej
došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonať zrážky vyplývala priamo
z § 551 Občianskeho zákonníka.

4. Zrážky zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ a zrážky zo mzdy trvajú doposiaľ.5. Podľa žalobkyne jediným riešením ako zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry
prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva
veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý

rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné
považovaťvzmysleustanovenia§52ods.1OZzaspotrebiteľskúzmluvu.Právažalovanéhonariadením
neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky
podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.

6.Žalobkyňasúčasnepoukázalanaskutočnosť,žeZmluvaoúvereneobsahujenáležitostipodľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „ZoSÚ“) a to podľa písm. f) - dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. j) - ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú výšku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, podľa písm. k) - výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Dôsledkom absencie obligatórnych náležitostí je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 9
ods. 2 citovaného zákona, žalovaný má nárok iba na zaplatenie istiny poskytnutého úveru. K zásahom
do majetkovej sféry žalobkyne došlo v momente, keď bola žalobkyni zrazená suma nad rámec istiny
300,-Eur. Z potvrdenia, ktoré je prílohou žaloby je zrejmé, že iba zrážkami zo mzdy bola zrazená

suma 616,05 Eur. Minimálne suma 316,05 Eur bola zrazená zo mzdy bez právneho titulu. Žalobkyňa
uhrádzala aj splátky pred samotnými zrážkami vo výške 61,20 Eur. Dohoda o zrážkach zo mzdy
má svojvoľný a neprijateľný charakter, pretože žalovaný si formou nekontrolovaných zrážok zo mzdy
uplatňuje pohľadávku, na ktorú neexistuje platný právny titul a teda výška pohľadávky je založená len
na subjektívnej predstave veriteľa.

7. Súd po preštudovaní obsahu a právnom posúdení listín predkladaných žalobkyňou v tomto spore
konštatuje neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

8. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou typovej formulárovej Zmluvy o úvere formulovaná v

spodnej časti Zmluvy o úvere drobným, takmer nečitateľným písmom.

9. Dohoda je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Keďže ide o zmluvnú

podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pričom žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu,
že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu
je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle § 336 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

10. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana,
ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných
inštitútoch,ktorésúobsahomsamotnýchzmlúvaichprílohakosamotnýdodávateľ.Zuvedenéhomožno
logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s Dohodou o zrážkach zo

mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občianskoprávnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

11. Ďalej má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na
subjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstva.Ideomimosúdnezrážkyzomzdy,
ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči

svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.

12. Spotrebiteľ je už v čase vzniku (dňa 26.06.2014) právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber,
uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému

konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade.

13. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je
prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej na základe svojich subjektívnychpredstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym
prieskumom jej oprávnenosti.

14. Podľa názoru žalobkyne predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje základné právne
princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z
dôvodu,ževrozporespožiadavkamidobrejvieryalegitímnymizáujmamispotrebiteľaspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. Žalobkyňa tiež poukázala na tú skutočnosť, že po doručení žiadosti zamestnávateľovi ,
zamestnávateľ začal zrážky realizovať a to na základe neplatnej dohody a práva žalobkyne boli
mimoriadne negatívne dotknuté, čo je potvrdené tým, že:
- žalovaným požadovaná suma je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu,
- v Žiadosti o zrážky zo mzdy nie je uvedená konečná výsledná suma, ktorú má zamestnávateľ zraziť
zo mzdy žalobkyne.

Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že existuje odôvodnená obava, že vykonanými zrážkami zo
mzdy, resp. ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu
peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.

16. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni uskutočňuje,

zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd nenariadil navrhované neodkladné
opatrenie, bude naďalej trvať vzniknutý protiprávny stav a žalobkyňa bude zbavená akéhokoľvek
účinného prostriedku na svoju obranu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje základné právne
princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z
dôvodu,ževrozporespožiadavkamidobrejvieryalegitímnymizáujmamispotrebiteľaspôsobujeznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (rozsudok NS SR
sp.zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa 18.11.2015).

17. Podľa § 324 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

18. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie
pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa

odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak
bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

22. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred

začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia
podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže
týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy

spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.23. Nová právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej. Zo žalobného návrhu mal súd preukázané, že žalobkyňa sa domáha

nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa má žalovaný a rovnako aj zamestnávateľ žalobkyne
zdržať vykonávania Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretej
dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a žalovaným, prípadne, ak by mal súd za to, že nariadeným
neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov navrhla, aby jej súd uložil povinnosť
v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

24. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal listom zo dňa 26.06.2014 (č. l. 10 spisu)
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
obsiahnutej v Zmluve o úvere (č. l. 4 spisu) za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej
na základe Zmluvy o úvere a to až do úplného zániku záväzku. Na základe Zmluvy o úvere žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť formou 60 mesačných splátok vo

výške 14,05 Eur, termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru. RPMN od 36,2 do 38,2
%, ročná úroková sadzba 31,92% a celková výška nákladov na poskytnutý úver 604,80 Eur. Podľa
predloženého listinného dôkazu (č.l. 15 spisu) na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ
žalobkyne vykonal zrážky vo výške 616,05 Eur k 31.01.2017.

25. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, ktorý umožňuje veriteľovi
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia
súdom, či iným nezávislým tribunálom, t.j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si
veriteľ diktuje sám, zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré nemá možnosť zastaviť. Dlžník je tak
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

26. Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese

zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje
uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd
ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná

sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).

27. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto Dohody

o zrážkach zo mzdy a platiteľovi mzdy realizovať Dohodu o zrážkach zo mzdy je opatrenie proti postihu
majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by
sa na základe takto uplatnenej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne
finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

28. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd
za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená
(absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. f),

j) a k) ZoSÚ s následkom podľa § 11 citovaného zákona, že taký úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Zmluva o úvere obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sa dajú považovať za neprijateľné
zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ a taktiež za nekalé podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice
93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Dohodaozrážkachzomzdyjejednou
z neprijateľných zmluvných podmienok.

29. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne uložil
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava
pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne), preto súd v súlade s § 336 ods. 1Civilnéhosporovéhoporiadku vovýrokuuznesenianeurčovalpovinnosťžalobkynepodaťžalobuvoveci
samej. S poukazom na § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zároveň súd poučil žalovaného o
možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky

úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že v súdnom spore bude Zmluva
o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú
výšku dlhu žalobkyne voči žalovanému, ako aj lehotu do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. V
prípade úspechu žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru súd v zmysle § 337 ods. 3 Civilného
sporového poriadku aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe

vo veci samej vyhovie.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. Podľa § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

33. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Vznikol jej nárok na náhradu trov konania, ktoré jej

preukázateľne nevznikli (žalobkyňa nepreukázala žiadne trovy na ktorých náhradu by mala právo) a
preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na
Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.