Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010422
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116010422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov
senátu JUDr. Dušana Krč - Šeberu a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti odsúdenému C. B.,
nar. XX.XX.XXXX v U., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, prejednal
sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Pp/38/2016 zo dňa
07.07.2016 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného C. B.

z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 3Pp/38/2016 zo dňa 07.07.2016 podľa § 415 ods.1
Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného
C. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn.:2T/165/2013 z 18.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn.: 3To/11/2014 z 06.03.2014 pre trestný čin podľa §14 ods.1 k § 200 ods.1, ods.2 písm.
b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a), c), § 137 ods.1, ods.5 Tr. zákona, v trvaní 4 roky.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
odsúdený. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že počas celého výkonu trestu bol pracovne zaradený,
kontaktoval sa s rodinou, riadne si plnil povinnosti. Má dcéru, ktorá je na neho citovo naviazaná, i on na
ňu. Jediným jeho negatívom bola závislosť na alkohole. I v civilnom živote pracoval až do chvíle, kedy
bol obmedzený na slobode. Mal problémy s gamblerstvom, ale posledné 3 roky (pracoval v zahraničí) s

touto závislosťou problém nemal. Nemal zlú finančnú situáciu, každý mesiac mu na účet chodila výplata
vo výške 2000 €. Svoju závislosť na alkohole má vyriešenú, chce viesť riadny život a nemôže si dovoliť
žiadne pochybenie. Preto žiadal, aby súd svoje rozhodnutie prehodnotil a jeho žiadosti vyhovel.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením zamietol návrh
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.

Odsúdený začal trest vykonávať 14.05.2013 a jeho koniec je určený na 14.05.2017. Lehotu

na podmienečné prepustenie splnil 14.01.2016. Správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo v
minulosti na požadovanej úrovni, vyskytovali sa menšie nedostatky. V záťažových situáciách reagovalegocentricky až hostilne. V súčasnosti je na požadovanej úrovni. Vykonal nariadené protialkoholické
liečenie, nie je motivovaný k abstinencii. V programe zaobchádzania má rezervy v oblasti edukácia, má
nekritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a nedostatočne kritický postoj ku konzumácii alkoholu.

Bol raz disciplinárne postihnutý, disciplinárnu odmenu nezískal. Resocializačná prognóza je menej
priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. V minulosti bol raz súdne trestaný. Odsúdený
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho
podmienečné prepustenie neodporúča.

Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v
ktorej sa vyžaduje preukázanie polepšenia a dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného
na slobode. Poukázal pritom na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza
odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený je k
spáchanej trestnej činnosti nekritický, počas výkonu protialkoholického liečenia riadne nespolupracoval,

vyvolával konfliktné situácie. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa príliš vysoké. U
odsúdeného preto zatiaľ neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie
nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne
zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za

dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje
pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je

nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne
i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú
vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený mal problémy s adaptáciou na výkon
trestu i výkon ochranného liečenia, nezískal žiadnu odmenu, jeho postoj k trestnej činnosti je nekritický,
k abstinencii nie je motivovaný. Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na základe
stredného rizika sociálneho zlyhania.

V danom prípade teda nie je splnená materiálna podmienka na podmienečné prepustenie, pretože
doterajší výkon trestu nedáva dostatočnú záruku, že odsúdený povedie riadny život.

Odsúdený síce verbalizuje ochotu zmeniť štýl života, skončiť so závislosťou a správať sa v súlade
so zákonom, vzhľadom na uvedené okolnosti však krajský súd toto jeho tvrdenie nepovažuje za

presvedčivé.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, pričom svoje rozhodnutie náležite a fundovane zdôvodnil. S daným
odôvodnením sa krajský súd v plnej miere stotožňuje.

Krajský súd sa preto stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov
preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.