Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202022
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714202022.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa 1) U. J., D. N.,

I. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika 2) I. K., D. N., I.T. XXXX/XX, štátne občianstvo
Slovenská republika, obe práv. zast. S.. A. B., O. I. I. N., B.. X. K. XX, proti odporcom 1) K. N., D. N., N.
XXXX/X, štátne občianstvo Slovenská republika 2) S. N., D. N., N. XXXX/X, štátne občianstvo Slovenská
republika, obe práv. zast. S.. N. Ď., I..W..V.., O. I. I.A. N., I. XXXX/X, 3) Č. N., O..I.., I. I. D. XX, C. XXX/
B, N..V..D. XX, v konaní o ochranu osobnosti s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke v 1./rade 12.500,- eur a navrhovateľke v 2./rade
12.500,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv a uhradiť im trovy konania

predstavujúce odmenu právneho zástupcu vo výške 497,- eur , trovy na účet právneho zástupcu vedený
v T. O..I.. Č.. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom doručeným súdu dňa 21.2.2014 domáhali, aby zaviazal odporcov zaplatiť
im každej 300.000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv. Zároveň
si uplatnili náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že dňa 1.12.2012 vo večerných hodinách
odporca v 1./rade viedol od obce I. T. smerom na N. osobné motorové vozidlo, ktorého majiteľkou

je odporkyňa v 2./rade, pričom za objektom plynovej regulačnej stanice predchádzal pred ním idúce
nezistené motorové vozidlo, pričom v dôsledku nesprávneho predchádzania, neprispôsobenia rýchlosti
jazdy, nesprávnej technike jazdy a oneskorenej reakcii prednou ľavou časťou vozidla zrazil chodcov
K. J. O. U. J. označených na odeve reflexnými páskami a idúcich po ľavej krajnici smerom na N.,
pričom pri zrážke K. J. utrpel zranenia, na následky ktorých na mieste nehody podľahol. Za tento
skutok bol odporca v 1./rade uznaný vinným a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody.
V odsudzujúcom rozsudku súd odporcovi uložil nahradiť poškodeným škodu vo výške 4.279,20 eur,

ktorá bola uhradená zo zákonného poistenia odporcom v 3./rade. Navrhovateľky tvorili s nebohým K.
J. plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Existovali medzi nimi silné
sociálne morálne a citové putá, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Nečakanou
smrťou navrhovateľky stratili možnosť viesť s nebohým súkromný život. Prežívali pocity úzkosti, smútku,
zúfalstva a šoku. Túto stratu prekonávajú s výraznými ťažkosťami. Navštevujú pravidelne psychiatra
a užívajú tabletky, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie sa so stratou manžela a otca. Navrhovateľka
v 2./rade plánovala ukončiť zahraničný pobyt a spolu s rodinou pokračovať v spoločnom živote s

nebohým.Protiprávnymkonanímodporcuv1./radedošlokdeštrukciitýchtomedziľudskýchväziebatým
k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život a právo na ochranu
osobnosti navrhovateľky. Následky tohto stavu nie je možné odstrániť iba morálnou satisfakciou,
pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyváženáa zmiernená vzniknutá nemajetková ujma navrhovateliek. Vzniknutá trauma je zo života navrhovateliek
prakticky neodstrániteľná. Pretože odporca v 1./rade viedol osobné motorové vozidlo, ktorého majiteľkou
je odporkyňa v 2./rade , ktorá mala uzavreté povinné zmluvné poistenie s odporcom v 3./rade, týmto

je daná pasívna legitimácia žalovaných. Rozhodnutím súdneho dvora Európskeho spoločenstva z
24.10.2013 vo veci C-22/12 v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného Krajským
súdom v Prešove a týkajúceho sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovýchvozidiel-smernica72/166/EHS-článok3ods.1-smernica90/232/EHS-článok1-dopravná
nehoda - smrť cestujúceho - právo partnera a maloletého dieťaťa na náhradu ujmy - nemajetkovej ujmy

- krytie povinným poistením, súd konštatoval, že článok 1 prvý odsek tretej smernice rady 90/232/EHS
zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo

veci samej. Navrhovateľky preto majú právo domáhať sa ochrany osobnosti, a to ich osobnostných
práv, do ktorých žalovaní neoprávnene zasiahol ako vodič motorového vozidla a zavinením ktorého
došlo k usmrteniu ich manžela a otca. So zreteľom na všetky skutkovo a právne relevantné okolnosti,
za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a jeho negatívnym dôsledkom si uplatnili každá náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka v 1./rade ďalej na pojednávaní uviedla, že v trestnom

konaní jej bola priznaná náhrada škody súvisiaca s jej práceneschopnosťou a nákladmi na pohreb
nebohého. S nebohým žili ako manželia od roku 1981, vychovali spolu dve deti, z ktorých syn tragicky
zahynul. V čase nehody spolu s manželom spoločne podnikali. Predmetom ich podnikania bola zdravá
výživa. Spoločne navštevovali prednášky, podujatia v danej téme a sami boli ich organizátormi. Manžel
bol hlavným živiteľom rodiny. Udalosť ju postihla zdravotne, psychicky aj fyzicky. Sama už tieto aktivity

nezvláda. Manžel jej pomáhal v domácich prácach. Vdovský dôchodok jej bol vyplácaný rok a následne
jej bol odňatý z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Uplatnenú sumu 300.000,- eur pokladá za
primeranú z titulu zadosťučinenia. Život manžela mal pre ňu nevyčísliteľnú hodnotu. Plánovala s ním
budúcnosť a danou udalosťou sa jej osobný život prakticky zrútil.

Navrhovateľka v 2./rade na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka v 1./rade je jej matkou a nebohý
bol jej otcom. S rodičmi žila v spoločnej domácnosti do roku 2000. Z dôvodu práce sa presťahovala
do zahraničia, kde žila 12 rokov. Zarobené peniaze investovala do stavby rodinného domu v obci K. H..
Počas pobytu v zahraničí bola s rodičmi v pravidelnom kontakte a domov dochádzala asi 3x ročne. Po
návrate v roku 2013 plánovala, že otec sa bude venovať individuálne jej dcére, teda vnučke. Smrťou

otca došlo k zmareniu všetkých týchto plánov. Udalosť ju nepriaznivo zdravotne poznačila. Navštevuje
psychiatrickú ambulanciu a pravidelne berie lieky. Sama nebola materiálne závislá od otca. Prianím otca
bolo to, aby sa jeho deti venovali zdravej výžive, preto sama otvorila obchod s takýmto tovarom na jeho
pamiatku. Uplatnenú sumu 300.000,- eur nepokladá ani za zlomok sumy, čo jej spôsobil odporca v 1./
rade.

Odporcovia v 1. a v 2./rade vo svojom písomnom vyjadrení prejavili ľútosť nad úmrtím
rodinného príslušníka navrhovateliek. Výšku nemajetkovej ujmy však pokladajú za nezodpovedajúcu
spoločenským a ekonomických pomerom na Slovensku. Domnievajú sa, že za predmetnú udalosť by
mala za nich z titulu zákonného poistenia plniť poisťovňa v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka a §
15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nesúhlasili so žalobou v tom prípade, ak by poisťovňa

z titulu zákonného poistenia odmietala plnenie v žalobe uplatnené. Ďalej uviedli, že sú nemajetní, v
súčasnosti bez pracovného pomeru. K samotnej nehodovej udalosti konštatovali, že k dopravnej nehode
došlo cca 1 km od obce a vodič nepredpokladal, že na ceste sa budú nachádzať chodci. V čase nehody
jazdil rýchlosťou oveľa nižšou ako je povolená rýchlosť 90 km/hodina. Pokladá za zistené, že nebohý
K. J. mal požité alkoholické nápoje, pričom táto skutočnosť sa v žalobe nikde neuvádza, avšak mohla

mať vplyv na jeho reakciu, resp. mohla znamenať spoluzavinenie na dopravnej nehode. Daná udalosť
postihla aj rodinu žalovaných, pretože od danej nehody aj manžel odporkyne v 2./rade má psychické
problémy, depresie a lieči sa ambulantnou formou.

Odporca v 3./rade vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh voči nemu v celosti zamietnuť.

Poukázal na to, že priamy nárok poškodeného na plnenie voči poistiteľovi, ktorý ako samostatné
právo poškodenému vzniká na základe právneho predpisu, nemá povahu nároku na náhradu škody,
pretože je odvodený od právneho vzťahu medzi poistiteľom a poisteným škodcom a poistiteľ sa
tiež nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto škodcu. Je potrebné rozlišovať medzi právompoškodeného na náhradu škody voči škodcovi a špeciálnym právom poškodeného na výplatu plnenia
za poisteného škodcu. Vzhľadom na to, že náhrada škody ako aj ochrana osobnosti je pojmom
civilného deliktného práva, poisťovateľ poskytuje poškodenému poistné plnenie, nie náhradu škody,

hoci poistné plnenie má za účel škodu nahradiť. Ak sú poisťovňa a subjekt žalovaní v jednom konaní,
majú postavenie samostatných spoločníkov, a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich
zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi (poškodenému). Vo výroku rozhodnutia musí byť však
vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého. Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. K tomu citoval

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 168/2009 zo dňa 20.4.2011, v ktorom súd vo veci
pasívnej legitimácie poisťovne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
poisteného v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa
§ 13 v nadväznosti na § 11 OZ, sa viaže výhradne na osobu, ktorá sa zásahu do osobnostných práv
iného dopustila. Táto povinnosť neprechádza na ďalšiu osobu a OZ nemá ani ustanovenie, ktoré by
umožňovalo prechod tejto povinnosti. Rozsah poistenia náhrad škôd a iných nárokov oprávnených

subjektov upravuje expressis verbis lex specialis a to zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení. Ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú
poistnému krytiu a ktoré mimo písmena c), sú zhodné s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady
škody upravené v ust. § 442 a nasl. OZ. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je
poskytnúť fyzickej osobe priznanie peňažnej satisfakcie. Výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne

vyčísliť a teda ani preukázať. Táto ujma nespĺňa ani základný znak nároku na jej poistnú likviditu. Štát
si prostredníctvom zákona objednal u poisťovateľov rozsah poistenia zákonného povinného zmluvného
poistenia za škodu prevádzkou motorového vozidla a k tomu vytvoril primeraný právny rámec. Medzi
právom na ochranu osobnosti a právom na náhradu škody je pojmová a obsahová odlišnosť. Odlišnosť
nemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ a škody podľa ust. § 420 OZ, potvrdzuje tiež ust. § 16 OZ, podľa

ktorého, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu
podľaustanovenítohtozákonaozodpovednostizaškodu.Nemajetkovúujmuzazásahdoosobnostných
práv usmrtením blízkej osoby je možné uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu.
PoukázalďalejnarozhodnutieNajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo73/2006.Vovecisažalobcoviaakorodinní
príslušníci osoby usmrtenej pri dopravnej nehode domáhali voči žalovanému náhrady škody na zdraví,

ktorú utrpeli, keď sa dozvedeli o smrti svojho syna. Obaja sa psychicky zrútili a jeden z príbuzných
musel byť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení s podozrením na trvalé následky. Súd uplatnený
nárok na náhradu škody zamietol s odôvodnením, že protiprávny úkon žalovaného nesmeroval k
vzniku škody na zdraví žalobcov, ktorí neboli účastníkmi dopravnej nehody. Absentuje preto jeden zo
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom žalovaného a vzniknutou škodou na strane žalobcov. K argumentácii žalobcov poukazujúcich
na odôvodnenie rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C22/12 uviedol, že v čase vzniku škody
na zdraví poškodeného K. J. bola účinná smernica Európskeho parlamentu 209/103/ES zo 16.9.2009
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel článok 3 odsek 1, prvá
a druhá veta smernice Rady 72/166/EHS, je zhodná s článkom 3 prvý a druhý pododsek smernice zo

16.9.2009. Európsky súdny dvor v rozhodovanej veci neodpovedal na položené prejudiciálne otázky,
ale pretransformoval si ich z konkrétne položených otázok do stanoviska všeobecného charakteru.
Nevyjadril sa teda meritórne k tomu, že zákon č. 381/2001 Z. z. pokrýva aj náhradu nemajetkovej
ujmy, ale vyslovil presvedčenie, že v tých členských štátoch, kde upravuje vnútroštátne právo náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, pokiaľ sa

dosiaľ poistne nekryje táto ujma, tak by sa mala poistne pokrývať. Z takto formulovaného stanoviska
vyplýva iba odporučenie, že zákonodarný orgán štátu by mal zakotviť toto sporné odškodnenie do
svojho zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nasvedčuje tomu aj stanovisko vyjadrené v bode 55,
podľa ktorého členské štáty majú zaručiť, aby náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy blízkych
rodinných príslušníkov bola krytá povinným poistením. Ak si Slovenská republika tento názor osvojí,

mala by premietnuť túto skutočnosť do špeciálneho zákona o povinnom zmluvnom poistení. Náhrada
nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti dopravnej nehody nie je riešená právnym poriadkom EÚ a patrí
do právomoci národných štátov. Harmonizácia v rámci EÚ sa týka iba poistného krytia v rámci povinného
zmluvného poistenia. Vnútroštátny zákon nepokrýva uvedený druh nemajetkovej ujmy. Európsky súdny
dvor nekonštatoval, že ust. § 4 Zák. o povinnom zmluvnom poistení a ust. § 11 a § 420 OZ sú v

rozpore s únijným právom. Ani rozhodnutie Európskeho súdneho dvora nemá subsidiárny právny účinok
na právny poriadok SR v tom zmysle, že môže vypĺňať medzery v platnom právnom poriadku, tým
menej tam, kde je právo dané výslovnou úpravou. Súkromné právo členského štátu je oprávnený
vykladať iba Národný súd. Na pojednávaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie a poukázal nadôvody uvedené v rozsudku Krajského súdu Prešov v obdobnej veci vedenej na tomto súde pod sp.
zn. 12Co 89/2013, v ktorej súd vylúčil poisťovňu zo zodpovednostného vzťahu. Zákonodarný zbor
na svojom zasadnutí dňa 18.3.2014 pod bodom 34 sa zaoberal otázkou návrhu riešiť nemajetkovú

ujmu novelizáciou zákona, avšak tento návrh zákona nebol prijatý. Samotné rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora neriešilo právo platné v Slovenskej republike, ale rozhodným právom bolo právo Českej
republiky. Česká republika zapracovala do svojich zákonných noriem definíciu škody na zdraví a pri
usmrtení aj vo vzťahu k pozostalým osobám. V Českej republike sa v rámci rozhodovacej činnosti súdov
ustálili sumy primeraného zadosťučinenia v priemere od 7.000,- eur do 20.000,- eur. Z pripojených

lekárskych správ navrhovateliek sa javí, že u týchto sa jedná o škodu na zdraví, ktorá by mohla byť
uplatniteľná podľa príslušných ustanovení zákona ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Takáto
škoda sa dá definovať a stanoviť jej výška.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov a to vypočutím
navrhovateliek, oboznámením listinných dôkazov, výzvy navrhovateľov, oznámenia o likvidácii poistnej

udalosti, podania K. J., rozsudku Okresného súdu N. sp. zn. XT XX/XXXX, podania Kancelárie
zástupcu Slovenskej republiky pre súdy Európskej únie, správy K.. O. A. - K., oboznámenia rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora C22/2012 zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 31.7.2013 sp. zn. XT XX/XXXX súd schválil dohodu o

vine a treste uzavretú medzi obvineným K. N. a prokurátorom Okresnej prokuratúry v N. a potvrdil,
že K. N. je vinný, že dňa 1.12.2012 asi o 21.15 hod. po ceste č. III/018152 od obce I. T., V. N.,
smerom na N. viedol motorové vozidlo tov. značky O. O. X, ev. číslo N. XXXCR, kde za objektom
plynovej regulačnej stanice, na rovnom úseku cesty predchádzal pred ním idúce nezistené motorové
vozidlo, pričom v dôsledku nesprávneho predchádzania neprispôsobenia rýchlosti jazdy rozhľadu,

nesprávnej techniky jazdy a oneskorenej reakcie, prednou ľavou časťou vozidla zrazil chodcov K. J., R..
XX.X.XXXX a U. J.,R..X.X.XXXX, označených na odeve reflexnými páskami a idúcich po ľavej krajnici
smerom na N., pri zrážke K. J. utrpel masívne prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v pravej
čelovotemennozáhlavnej až pravej spánkovej oblasti, viacnásobné zlomeniny čelovej kosti, obdivoch
temenných kostí, obidvoch spánkových kostí, viacnásobné zlomeniny lebečnej spodiny, viacnásobné

roztrhnutie a prekrvácanie tvrdej pleny mozgu, roztrhnutie mozgových allokoch pravej mozgovej
pologule, roztrhnutie mozgu na zaobline ľavého čelového a temenného laloku, viacnásobné roztrhnutie
a prekrvácanie mäkkých plien mozgu, roztrhnutie hlavnej spodinovej tepny mozgu, zakrvácanie komôr
mozgu, ložiskové pomliaždenie pravých spodinových uzlín mozgu, natrhnutie spojenia mostu mozgu
s predlženou miechou, roztrhnutie obidvoch pologúľ mozočku na jeho spodine, zlomeniny rebier a

opuch mozgu, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody podľahol a U. J. utrpela podvrtnutie
krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny vpravo, pomliaždenie panvy s krvnou podliatinou sedacej
oblasti vpravo, pomliaždenie lakťového kĺbu vpravo, pomliaždenie pravého lýtka s krvnou podliatinou a
akútnu stresovú reakciu spojenú s otrasom celého tela, nespavosťou a nechutenstvom s priemernou
dobou liečenia v trvaní 5 týždňov. Teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal

závažnejším spôsobom konania, pričom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom, čím spáchal
prečin usmrtenia a prečin ublíženia na zdraví. Za to mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody
a povinnosť uhradiť navrhovateľke v 1./rade škodu vo výške 4.279,20 eur. Listom zo dňa 18.11.2013
odporca oboznámil právneho zástupcu navrhovateľa o likvidácii poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo
dňa 1.12.2012 poistenej S. N., ŠPZ poškodeného N. XXXCR, vodič K. N., poškodený nebohý K. J., U. J..

Poisťovňa vyčíslila výšku náhrady škody v sume 4.279,20 eur predstavujúce pohrebné náklady, bolestné
a stratu na mzde. Podaním zo dňa 26.9.2013 K. J., K. J. a A. V. špecifikovali svoj návrh na začatie
konania súvisiaci s uplatnením si náhrady nemajetkovej ujmy proti odporcom v súvislosti s úmrtím K.
J., každý po 50.000,- eur. Listom zo dňa 10.1.2014 právny zástupca navrhovateliek vyzval odporcu
v 3./rade na poskytnutie plnenia nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv navrhovateliek

vo výške 600.000,- eur. Podľa správy K.. K., navrhovateľky sú pacientkami psychiatrickej ambulancie
od 26.3.2013. Liečbe predchádzalo tragické úmrtie otca a manžela. Obe sú nastavené na liečbu
antidepresívami. Psychický stav sa u oboch zhoršuje. Prognóza liečby je dlhodobá. Dňa 29.3.2012
spracovala Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred súdmi Európskej Únie pod č. 00178/Os/2012/
AC písomné vyjadrenie Slovenskej republiky Súdnemu dvoru vo veci prejudiciálneho konania C-22/12

- Haasová, iniciovaného Krajským súdom v Prešove, v ktorom po zdôvodnení stanoviska navrhla
Súdnemu dvoru prijať odpoveď, podľa ktorej Právny rámec EÚ, týkajúci sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa má vykladať tak, že nevyžaduje, aby rozsahpoistného krytia zahŕňal aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli pozostalí po obeti dopravnej nehody
v dôsledku zásahu do ich osobnostných práv.

Podľa Čl.19 ods. 1,2 Ústavy SR
Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena.
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/ EHS z 24. Apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami:
Každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je
pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto
opatrení.

Podľa čl. (22) SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/103/ES zo 16. septembra
2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci,
cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by

malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie
podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo
úroveň výšky odškodného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Podľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 O.z.
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 15 O.z., po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a

deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Podľa § 16 O.z., kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 420 O.z.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 O.z.

(1)Fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanúosobitnoupovahou
tejto prevádzky.
(2)Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.
Podľa § 441O.z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola

škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 853 O.z., občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom,
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa § 4 zákona 381/2001 Z.z
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

(3)Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpríslušnýmsubjektom

6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského
štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych

predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo
na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

(6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho
štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného

členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na
ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z
(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)
(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

Príloha k zákonu č. 381/2001 Z. z. - ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV

EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 103,
2.5.1972.) v znení smernice Rady 72/430/EHS z 19. decembra 1972 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,

kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 291, 28.12.1972.) a smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 (Mimoriadne
vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú.v. ES L 8, 11.1.1984.).
2. Druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú.v. ES L 8, 11.1.1984.) v znení smernice Rady 90/232/EHS

zo 14. mája 1990 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 129, 19.5.1990.).
3. Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie
účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 172, 4.7.1988.) v znení smernice Rady 90/618/EHS

z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 330, 29.11.1990.), smernice
Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 228, 11.8.1992.).
4. Tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 129, 19.5.1990.).

5. Smernica 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica
o poistení motorových vozidiel) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 181, 20.7.2000.).6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou samenia a dopĺňajú
smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú.v.

EÚ L 149, 11.6. 2005.).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní
poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 335, 17. 12. 2009) v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16.novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12.
2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ

L 249, 14. 9. 2012), v znení smernice Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013), v
znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18.
12. 2013), v znení 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v.
EÚ L 153, 22.
5. 2014).

Podľa ROZSUDKU SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12, článok
3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/
EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má

pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že návrh navrhovateliek je čo do základu dôvodný. Navrhovateľky ako manželka a dcéra nebohého

K. J. sú aktívne legitimované na podanie žaloby. Smrť rodinného príslušníka fyzickej osoby pri
dopravnej nehode, ktorú títo rodinní príslušníci a ani fyzická osoba nezavinili, je neoprávneným
zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život. Súčasťou práva na ochranu súkromia
chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, je rodinný život spočívajúci v udržiavaní
a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a

konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim
znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Toto
konštatovanie vyplýva z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu Slovenskej republiky . V rozsudku z 27.
októbra 2010 sp. zn. 1Cdo 77/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky za správny označil záver súdov
nižších stupňov, že do osobnostných práv oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej

nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný (syn a brat), 2. v rozsudku zo 17. februára 2011 sp. zn.
5 Cdo 265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „ak medzi fyzickými osobami existujú
sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života,
môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie
druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva

na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo
úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru,
sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného
z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty
blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na inom mieste odôvodnenia tohto

rozsudkuNajvyššísúdSlovenskejrepublikykonštatoval,že„zásahdoemocionálnejsféryfyzickejosoby,
spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo
domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti“, 3.
existencia neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život, ktorý bol spôsobený usmrtením
blízkeho rodinného príslušníka pri dopravnej nehode, konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

v rozhodnutí z 20. apríla 2011 sp. zn. 4 Cdo 168/2009, 4. v rozsudku z 27, novembra 2012 sp. zn. 2Cdo
194/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky, i keď primárne riešiac otázku premlčania práva na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, konštatoval, že zavineným usmrtením chodca pri dopravnej nehode
bolo zasiahnuté do práva na súkromie a rodinný život jeho blízkej príbuznej.Na základe ustáleného skutkového stavu súd má za to, že je daná pasívna legitimácia všetkých troch
žalovaných.

Odporca v prvom rade zodpovedá za ujmu, pretože ju sám spôsobil svojim protiprávnym konaním, čo
nepochybne vyplýva z trestného rozsudku Okresného súdu Poprad.

Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená analógia. Analógia
legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť otázku, riešenie
ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného prípadu. Vychádza
sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad. Právnym
vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby
(§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti

za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka). V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej
osobyspôsobenýniekým,ktobolpoužitýprávnickouosobounarealizáciučinnostitejtoprávnickejosoby,
považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení z 23. augusta 2007 sp. zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že „podľa všeobecných ustanovení
občianskehohmotnéhoprávajeotázkazodpovednostizaškodu(vrátanezodpovednostizanemajetkovú

ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade
škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická
osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zásada, že
podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka)
zodpovedá právnická osoba aj za zásah do osobnostných práv bezprostredne spôsobený fyzickou

osobou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená právnickou osobou, nie je zásadou
výlučnou. Tak, ako sú zvláštnou skupinou zásahov do majetkovej sféry tie prípady, v ktorých škoda
bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov ( § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka), rovnako
osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej sféry, v prípade ktorých nemajetková ujma bola
spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je na mieste analogické použitie ustanovenia

§ 420 ods.2 Občianskeho zákonníka pri určení, či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie
fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v rámci
výkonu činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako na mieste analogické
použitie ustanovenia § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za
zásad do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc

z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá
tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach
fyzickej osobe. Je teda daná zodpovednosť odporkyne v druhom rade ako prevádzkovateľky osobného
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda.

Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd,
ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Usmrtenie pri dopravnej nehode je najzávažnejším
dôsledkom takejto udalosti. Podľa ustálenej súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva
nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený

zásah do osobnostných práv. Aj táto zodpovednosť musí byť predmetom občianskoprávneho poistného
krytia. Pri opačnom výklade to môže znamenať značné majetkové riziko subjektov v doprave
zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktorá by v individuálnych prípadoch mohla viesť k ich
finančnému kolapsu. Mohla by znamenať aj neistotu pozostalých o reálnom poskytnutí prisúdenej
náhrady prípadne vôbec vymožiteľnosti. Preto je potrebné pojem škoda pre účely Zákona o povinnom

zmluvnom poistení, vychádzajúc tiež z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-22/12 a príslušných
nariadení a smerníc interpretovať rozširujúco tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za
zásah do osobnostných práv pozostalých s právom pozostalých domáhať sa poistného krytia. Takýto
výklad je výkladom intra legem, nanajvýš rozširujúcim výkladom ust. § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. anie je možné ho pokladať za výklad contra legem či už v ponímaní Súdneho dvora Európskej Únie,
európskej legislatívy, Ústavy Slovenskej republiky alebo Slovenského právneho poriadku. Doslovný
gramatický výklad ust. § 4 zákona , na ktorý sa odvoláva odporca v treťom rade, nie je v danom

prípade náležitý. Rovnako právne nevýznamné je konštatovanie poisťovne, že zákonodarná iniciatíva ,
ktorá mala v novelizácii zákona o povinnom zmluvnom poistení zahrnúť likvidáciu aj nemajetkovej ujmy,
nebola završená prijatím zákona. Ak do Zákona o povinnom zmluvnom poistení boli prebraté smernice
Európskej Únie a Rady o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
ktoré predpisy používajú pojmy osobnej ujmy a škody na majetku, teda majetkovú aj nemajetkovú ujmu,

javí sa nelogickým, aby špeciálny právny predpis, do ktorého boli tieto európske normy inkorporované ,
dané pojmy definoval neprimerane zužujúco. Pretože Zákon o povinnom zmluvnom poistení ukladá
pod hrozbou sankcie povinnosť vodičovi, resp. prevádzkovateľovi motorového vozidla uzavrieť poistnú
zmluvu pre minimálnu výšku poistného krytia, stanoveného Európskou legislatívou, má legitímne
očakávanie, že v prípade vzniku poistnej udalosti všetky ujmy tak materiálnej povahy ako aj ujmy
vzniknuté pôsobením na telesnú a duchovnú integritu poškodených, budú odškodnené z povinného

zmluvného poistenia. Ak teda vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej
nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada má byť krytá povinným zmluvným
poistením motorového vozidla. Tým je podľa názoru súdu daná pasívna logitimácia aj odporcu v treťom
rade, u ktorého bol prevádzkovateľ motorového vozidla poistený.

Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, teda primerane s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý
následok neoprávneného zásahu. Nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo
všeobecnom zmysle slova ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné ani exaktne kvantifikovať
a vyčísliť. Namiesto nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia. Súd pri úvahe o primeranosti

tohto zadosťučinenia vychádzal z celkovej povahy aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu
(intenzita, spôsob neoprávneného zásahu k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, veku
postihnutých osôb, následky). Je nepochybné, že navrhovateľky - manželka a dcéra mali usporiadaný
a blízky rodinný vzťah s nebohým. Mali spoločné plány tak na úseku chodu rodiny, pracovných a
voľnočasových aktivít ako aj výchovy resp. spolupôsobenia na výchove vnučky . S jeho stratou sa stále

nedokázali vnútorne vysporiadať ani pri poskytnutej pomoci kvalifikovanej osoby psychiatra. Pri úmrtí
nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, iba zabezpečiť jej zmiernenie. Odškodnenie
by však nemalo predstavovať neprimeranú finančnú náhradu a jeho cieľom nie je zabezpečenie
náhrady príjmov alebo zdroja obživy ale sadisfakcia. Pri priznaní nemajetkovej ujmy súd prihliadol tiež
k rozhodovacej činnosti súdov (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 292/2009.

Súd neprihliadol, vychádzajúc z obrany odporcu v treťom rade, k právnemu názoru vyslovenému v
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 12 Co 89/2013 v obdobnej veci vychádzajúc z konkrétnych
okolností danéhoprípadu,ani vrozhodnutíNSSRsp.zn.4Cdo168/2009uskutočniacvýkladzákonavo
svetle rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Rovnako neuznal dôvodnou obranu odporcov v prvom

a druhom rade poukazujúcich na spoluzavinenie poškodeného, pretože skutočnosť požitia alkoholu
poškodeným, aj keď by bola preukázaná ,nemala žiadnu príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou a v
trestnom konaní nebola ani konštatovaná tak v súvislosti so zavinením páchateľa ako aj pri ukladaní
trestu.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p . Pri určovaní sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty priznanej istiny každej navrhovateľky
zvlášť v zmysle ust. § 10 ods. 8 v spojení § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ cit. vyhláška“). Sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby u navrhovateľky v 1./ rade vychádzajúc z určenej tarifnej hodnoty
predstavuje sumu 91,29,- eur za jedenúkon právnej služby. Sadzba tarifnej odmeny za jeden právny
úkon u navrhovateľky v 2./ rade vychádzajúc z určenej tarifnej hodnoty predstavuje sumu 91,29,- eur.
Odmenu v plnej výške súd priznal právnemu zástupcovi za úkony príprava a prevzatie zastúpenia 2x

91,29 ,- eur. Odmena ďalej patrí vo výške 50% tarifnej odmeny každej z navrhovateliek za spoločné
úkony pri zastupovaní za 3 úkony po 91,29 eur/ 2x 45,64,- ( písomné podanie na súd, účasť na
pojednávaní dňa 15.12.2014 a 11.3.2015), k tomu prináležiaca paušálna náhrada za rok 2014 4 x 8,04
eur a rok 2015 1 x 8,39 eur.O trovách právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust. § 1, 10 ods. 8, 13 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.
z. v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.