Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Kanás
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/172/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407210809
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kanás
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2010:4407210809.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudcom JUDr. Jozefom Kanásom, v právnej veci navrhovateľa: P. M. B., nar.
XX. X. XXXX, bytom Izrael, K., K. XX/XX,. H., I.-XXXXX,. v konaní zastúpený JUDr. E. B., advokátom,
N. Z., B. X,. proti odporcom: v 1. rade Ing. M. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. Z., J. X,. v 2. rade Mgr. Z.
Ď., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Z., J. X,. v konaní zastúpení JUDr. M. A., advokátkou, N. Z., F. R. XX,.
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade sumu 638,76 eura z titulu náhrady trov
konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, právnej zástupkyni JUDr. M. A., na účet XXXXXXXXX/
XXXX,. vedený vo V., pobočka N. Z..
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručeným tunajšiemu
súdu dňa 17. 7. 2007 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. 9812
kat. územie N. Z., parcela č. 10192/3 orná pôda o výmere 2607 m2, parcela č. 10192/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 10 m2 a parcela č. 10192/5 orná pôda o výmere 2621 m2 a náhrady trov
konania, poukazujúc na tú skutočnosť, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú zapísaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností, na základe rozhodnutia tunajšieho súdu vedeného pod
číslom konania 9C 232/01 zo dňa 29. 5. 2002, v ktorom bolo určené, že vlastníkmi vyššie uvedených
nehnuteľností sú odporcovia v 1. a v 2. rade.
Napriek rozhodnutiu tunajšieho súdu, ktorým bolo určené vlastnícke právo odporcov v 1. a v 2.
rade k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, navrhovateľ sa domáha, že skutočným vlastníkom týchto
nehnuteľností je a aj bol navrhovateľ naďalej, nakoľko jeho právny predchodca - jeho otec, ktorý zomrel
v Izraeli v roku 1982 nikdy sporné parcely nepredal a ani inak nescudzil. Bolo mu povedané, že
s najväčšou pravdepodobnosťou po vysťahovaní právneho predchodcu navrhovateľa do Izraela tieto
nehnuteľnosti, ktoré patrili židovským obyvateľom mesta N. Z., prevzalo do svojej správy vtedajšie
MsNV. Niektoré časti prešli do vlastníctva štátu v správe MsNV. Teraz sú vo vlastníctve mesta a
ďalšie časti boli vydané zo strany mesta ako náhradné pozemky za užívanie iných nehnuteľností
dotknutých občanov, ktorí si boli vedomí toho, že tieto nehnuteľnosti nemohli vydržať, lebo vedeli,
že ide o inštitút užívania a nie o prevod vlastníckeho práva. Inštitút vydržania Občiansky zákonník z
roku 1964 ani nepoznal. Ďalej uviedol, že odporcovia v predchádzajúcom konaní vo veci 9C 232/01
nepreukázali, že sú oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností tak, ako to má na mysli § 130
odsek 1 Občianskeho zákonníka. Je možné, že odporcovia splnili a to aj prostredníctvom svojich
právnych predchodcov len druhú časť podmienky vydržania a to je nepretržitá držba po dobu desať
rokov. V intenciách vyššie uvedených skutočností navrhovateľ nikdy neprestal byť vlastníkom sporných
nehnuteľností. Odporcovia nepreukázali v predošlom i v tomto konaní dobromyseľnosť, t.j. titul
nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností, nakoľko toto nemôžu preukázať, keďže takýto dokument ani
neexistuje.
Odporcovia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení uviedli, že vyššie
uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, sú bezpodielovým spoluvlastníctvom
manželov podľa právoplatného rozsudku tunajšieho súdu pod číslom konania 9C 232/01, ktorým súd
zákonným spôsobom rozhodol o sporných pozemkoch, ktoré niekedy v roku 1985 nadobudol od pána
J. S. otec odporcu v 1. rade B. Ď. a ktorý ich v roku 1990 odporcom daroval. Sporné pozemky boli
od roku 1985 titulom kúpy v dobromyseľnej nerušenej držbe odporcov v 1. a v 2. rade a nikto ich v
tejto držbe nerušil. Ďalej preukázali, že navrhovateľa na určení vlastníckeho práva zaťažuje dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Taktiež poukázali na predložené archívne listiny -
fotokópiu notárskeho protokolu N 279/64 zo dňa 3. 3. 1964, N 280/64 zo dňa 3. 3. 1964 a rozhodnutie
ONV zo dňa 11. 3. 1974, kde bolo preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa sa písomne zriekli
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj hnuteľného majetku, ktorý vlastnili a ktorý by v budúcnosti
mali nadobudnúť do vlastníctva. Z tohto jednoznačne vyplýva, že v čase smrti vlastníkov, t.j. právnych
predchodcov navrhovateľa, neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností a preto nemohli byť predmetom
následného rozhodnutia dedičského konania, ako to jednoznačne vyplýva z prednesu navrhovateľa, aj z
vyššie uvedených archívnych listín, že na strane navrhovateľa absentuje aktívna legitimácia a naliehavý
právny záujem na tomto spore a preto navrhujú návrh zamietnuť a žiadajú priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - navrhovateľa a odporcu v 1. rade, listinnými
dôkazmi - LV č. 9812, rozsudkom tunajšieho súdu pod číslom konania 9C 232/01, rozhodnutím 8D
540/2002, notárskym protokolom N 279/64, N 280/64, rozhodnutím ONV zo dňa 11.3.1974, identifikáciou
parciel, kópiou z katastrálnej mapy, správou Správy katastra N. Z., výpisom z pozemkovej knihy, zápisom
vkladového práva, zálohovaním konania, pozemno-knižnou vložkou 5310 a zistil tento skutkový a právny
stav:
Nehnuteľnosti vedené na pozemno-knižnej vložke č. 5310 parcely č. 5062/4, 5062/5, 5062/6 nadobudol
do vlastníctva A. B. v celosti, titulom daru zo dňa 30. 10. 1947.
Notárskym protokolom pod č. N 279/64 zo dňa 3. 3.1964 pred štátnym notárom K. B. právny predchodca
navrhovateľa prehlásil, že žiadny majetok, ani hnuteľnosti, ani nehnuteľnosti nemá, a ani pohľadávky z
titulu válečných škôd, prípadne z titulu znárodnenia majetku. Predsa ale, keby vyšlo najavo, že nejaký
majetok má, tento majetok postupuje v prospech Čsl. socialistického štátu. Zástupca Československého
štátu pán E. M. v mene Čsl. socialistického štátu toto prehlásenie bral na vedomie a majetok prijíma. Toto
prehlásenie nadobudlo účinnosť zo strany Čsl. socialistického štátu po schválení finančným odborom
ONV N. Z., pritom tento notársky protokol bol po poučení prečítaný a vysvetlený aj v maďarskej reči.
Účastníci konania uznali, že listina obsahuje ich skutočnú vôľu a po porozumení bol podpísaný všetkými
prítomnými: K. B. - štátnym notárom, A. B. a E. M..
Ďalším notárskym protokolom zo dňa 3.3.1964 pod číslom konania N 280/64 pred štátnym notárom K.
B. a zástupom Čsl. štátu E. M. prehlásila podpísaná L. B. rod. P., a v mene svojho maloletého syna
P. B., nar. XX. X. XXXX, že žiadny majetok nemajú, ani hnuteľnosti ani nehnuteľnosti, ani pohľadávky
z titulu válečných škôd, prípadne z titulu znárodnenia majetku. Predsa ale, keby vyšlo najavo, že
nejaký majetok má, tento majetok postupuje v prospech Čsl. socialistického štátu. Toto rozhodnutie -
prehlásenie zástupca Čsl. socialistického štátu bral na vedomie a majetok prijíma. Taktiež uviedli, že
toto prehlásenie nadobúda účinnosť zo strany Čsl. štátu len po schválení finančného odboru ONV N.
Z.. Tento notársky protokol bol po poučení prečítaný a vysvetlený aj v maďarskej reči. Účastníci konania
uznali, že listina obsahuje ich skutočnú vôľu a po porozumení bol podpísaný všetkými prítomnými: K.
B.- štátnym notárom, L. B. a E. M..
Okresný národný výbor N. Z., odbor finančný, rozhodnutím zo dňa 11. 3. 1974 rozhodol, že
Československý štát v zastúpení Finančným odborom ONV v N. Z., nadobudol notárskym protokolom
spísaným na Štátnom notárstve v N. Z. dňa 3. 3. 1964 pod č. N 279/1964 podpísaným A. B. a
vyrozumením Správy pasov a víz MV v P. č.j. 639200/1964 do vlastníctva nehnuteľnosť vedenú v bývalej
pozemno-knižnej vložke č. 5310 kat. územie N. Z., parc. č. 5062/4 - záhrada o výmere 8632 m2, parc.č.
5062/5 - záhrada o výmere 8632 m2, parc. č. 5062/6 -záhrada o výmere 8632 m2 na mene A. B., dľa
B.2 v celosti, v EN u n.p. Geodézia v N. Z., vedená pod číslom EL: 200 a 576, k.ú. m. N. Z., parc.č.
5062/4 - roľa o výmere 14615 m2, parc. č. 5062/5 - dvor o výmere 5396 m2, parc.č. 5062/6 - záhrada
o výmere 4183 m2.
Finančný odbor v N. Z. v zmysle § 347 v spojitosti s § 68 Zák. č. 37/1971 Zb. a § 12 vyhl. Min. fin. číslo
104/1966 Zb. prevádza tento nehnuteľný národný majetok do správy Mestského národného výboru v N.
Z. v celosti. MsNV v N. Z. sa upravuje, aby tento nehnuteľný národný majetok pojal do svojej evidencie.
Podľa tohto rozhodnutia sa vykoná zápis vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností u n.p. Geodézia
v N. Z. na Československý štát v správe MsNV N. Z. v celosti, na základe osobitného návrhu MsNV v
zmysle Upozornenia FO ONV N. Z..
Mestský národný výbor, odbor finančný, predložil stredisku Geodézia dňa 6. 4. 1974 zápis vlastníckych
práv v zmysle rozhodnutia ONV v N. Z., č. Fin. 4/216/74/Sg. zo dňa 11.3.1974, vo veci prevodu
nehnuteľností patriacich vlastníckym právom A. B., zapísané v kat. území N. Z., v pozemno-knižnej
vložke č. 5310 parc.č. 5062/4, 5062/5, 5062/6 na Československý štát v správe MsNV v N. Z..
Rozhodnutím MsNV v N. Z., odbor výstavby, rozhodol o vyvlastnení pre výstavbu Úprava rieky N. Ž. v
N. Z. nehnuteľnosti a k nim patriace v správe tretích osôb zo dňa 15. 1. 1969, taktiež okrem iných aj
nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 5310 v kat. území N. Z., parcela 5062/4, 5062/5, 5062/6 o výmere
5599 m2, ktorých vlastníkom je A. B. v celosti.
Rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky pod číslom konania 9C 232/01 zo dňa 29.5. 2002, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 8. 2002 súd určil, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré boli zamerané geometrickým plánom pod č.
14427508-74/2001, z pôvodných parciel vedených v pozemno-knižnej vložke č. 5310.
V dedičskom konaní pod číslom konania 8D 540/05 navrhovateľ nadobudol osvedčením o dedičstve
nehnuteľnosti okrem sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania a ktoré boli vedené v
pozemno-knižnej vložke č. 5310, po nebohom právnom predchodcovi A. B., ktorý zomrel 19. 3. 1982
v Izraeli.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa narodil v N. Z. v roku XXXX. a taktiež jeho otec v roku XXXX,.
mali veľký majetok v N. Z.. Jeho otec tento majetok užíval do roku 1948. V rokoch 1950 - 1951 museli
opustiť rodinný dom v N. Z., otec stratil zamestnanie a boli vysťahovaný do nejakej obce. Ako otec
stratil zamestnanie, od tej doby sa nezamestnal v poľnohospodárstve. V tom čase mal navrhovateľ 3
roky. Zobrali im traktory, kone, kravy, všetko čo mali. Potom otec pracoval v továrni ako zásobovač,
zabezpečoval drevo. Bývali v N. Z., nie vo vlastnom dome, odkiaľ chodil navrhovateľ do školy. Naposledy
bývali v činžiaku na ulici S. v N. Z.. Má ešte jednu nevlastnú sestru z prvého manželstva jeho otca.
Keď sa vysťahovali, navrhovateľ mal 16 a pol roka, v tom čase sa učil za automechanika v B.. Nebol
už malé decko. Nevedel, kto nehnuteľnosti užíval. Uviedol, že medzi rokmi 1948 až 1964 jeho rodina
chcela, pretože otcov brat a mamičkina sestra bývali v Izraeli, aby celá rodina bývali spolu v Izraeli.
Prvý krát, keď mali možnosť vycestovať, bolo to v roku 1964. Bolo to veľmi dôležité, aby sa celá rodina
stretla, nakoľko väčšina rodín neprežila Holokaust a nevrátila sa naspäť a preto otec urobil všetko, aby
mohli vycestovať z Československej republiky do Izraela. Pred vycestovaním nebohý otec dostal všetky
dokumenty a spomínal, že napísal nejaké prehlásenie o majetku. Navrhovateľ sa nepamätal, o čom
to bolo, že to bola podmienka a podklad pre vysťahovanie. Navrhovateľ tomu tak rozumel, že pokiaľ
by otec nepodpísal tie dokumenty, tak by ich neboli pustili do Izraelu. Pre nich bolo najdôležitejšie,
stretnúť sa v Izraeli, ako dať pozor na tento majetok v N. Z.. Otec zomrel v roku 1982 a zanechal mu
všetky doklady ohľadne vlastníctva nehnuteľností a dúfal, že bude deň, keď dostane rodina majetok
na Slovensku späť. Keďže bolo možné realizovať majetok na Slovensku, tak požiadal Ing. L. T., s
ktorým sa poznali 50 rokov, aby mu pomohol vybaviť čo môže ohľadne majetku. Ešte v roku 1992 jeho
matka taktiež prostredníctvom advokáta sa snažila vybaviť majetok, ale sa jej to nepodarilo. V roku 2006
splnomocnil Ing. L., aby ho zastupoval pri vybavovaní dedičstva po jeho otcovi. Okrem týchto sporných
nehnuteľností, ostatné boli prevedené do vlastníctva navrhovateľa, nakoľko tieto sporné nehnuteľnosti
už boli zapísané na iné meno. Podľa doporučenia Ing. L. sa obrátil na prítomného právneho zástupcu o
usporiadanie vlastníckeho vzťahu k týmto nehnuteľnostiam žalobou.
Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva
rozhodnutím tunajšieho súdu - rozsudkom z roku 2002, ktorý nadobudol tiež právoplatnosť v roku 2002.
Jedná sa o vinohrad a sad. Ešte v roku 1976 ich otec na jednej z parciel začal robiť záhradu. V tom
čase odporca mal 9 rokov a nevedel uviesť, či to bolo na základe rozhodnutia mesta. Ako túto parcelu
začal užívať, tak si ju oplotil a spolu s pánom S. začali robiť vinohrad na jednej z parciel. Jednalo sa
o parcelu č. 10192/3, 10192/5. Túto nehnuteľnosť pán S. dostal od pôvodných vlastníkov a začali tam
robiť vinohrad. Keďže sa jednalo o obe parcely, na druhej si pán S. sadil kukuricu a na druhej boli
vinice a na polovici sad. Tieto nehnuteľnosti mu po smrti svojej matky pridelil otec tak, že spornú časť
dostal odporca a druhu časť sestra. Keďže ostatní si vybavili tieto pozemky do vlastníctva a odporcovia
ich nemali vo vlastníctve, poprosili pani právnu zástupkyňu, ktorá vzhľadom na to, že pôvodný vlastník
sa vysťahoval do Izraela, na základe toho podala žalobu o určenie vlastníctva sporných nehnuteľností,
ktorou bola určená súdom v prospech odporcov v 1. a v 2. rade.
Svedok Ing. T. L. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa pozná od detstva, aj rodičia sa
navzájom poznali, bývali spolu dovtedy, dokedy sa nevysťahovali do Izraela. Rodina B. sa zaoberala
poľnohospodárstvom a chovom dobytka a bývali na B. námestí v poschodovom dome, ktorý aj v
súčasnosti stojí, s veľkým dvorom, kde mali maštale, čo bolo treba k hospodáreniu. Hospodárili až
do začiatku 50-tich rokov, až kým vtedajší režim ich nedal na B listinu, čo znamenalo vysťahovanie,
opustenie bydliska a odovzdanie bytu do 24 hodín, čo bolo podmienkou pre vysťahovanie do obce Č.,
okres N. Z.. Oni sa nevysťahovali a pritúlila ich rodina v N. Z., preto mohli zostať v N. Z.. Dôsledkom B -
listiny museli taktiež zanechať všetku poľnohospodársku pôdu a hospodárstvo, ktoré dovtedy vykonávali.
Nakoľko v tom čase všetka pôda musela byť obrábaná, tak táto pôda bola pridelená do JRD v N.
Z.. V rokoch 1960, keď sa zlúčili dve družstvá v N. Z., taktiež sa zjednotili malé parcely do veľkých
plôch a taktiež boli parcely, ktoré boli vo vlastníctve takých vlastníkov, ktorí odmietli vstúpiť do družstva.
Tieto boli rozorané a namiesto nich dostali náhradné pozemky. Navrhovateľ spolu s rodičmi odišli na
vysťahovalecký pas, pretože pani B. mala v Izraeli sestru. B. neboli emigranti, odsťahovali sa. V
rokoch 2005 - 2006 bol splnomocnený navrhovateľom na vyporiadanie dedičského konania po jeho
rodičoch. Pani notárka svedkovi oznámila, že nemôže vyporiadať všetok majetok, nakoľko už na časť
nehnuteľnosti je založený LV č. 9812.
Svedok ďalej uviedol, že aj jeho otca v roku 1963 donútili podpísať prehlásenie, že sa vzdáva majetku v
prospech štátu. B. pochodili podobne, že to vie z jeho poznatkov, na ktoré prišiel len v neskoršej dobe. Z
vlastnej skúsenosti vie, že rozhodnutie tunajšieho súdu, keď prerokoval jeho žiadosť, že takéto postupné
prehlásenia, ktoré prehlásil aj nebohý B., ktorým sa vzdal majetku, nezakladali prechod vlastníckeho
práva, pretože boli urobené v tiesni, atď., lebo inak by ich neboli pustili von a majetok neprešiel do
vlastníctva štátu, lebo to nemalo silu vkladovej listiny.
Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
Podľa odseku 2 citovaného zákona, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 80 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.
Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva
účastníkom konania, je potrebné rozlišovať takzvanú vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav
vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré
je predmetom súdneho konania. V dvojstranných právnych úkonoch (v sporových konaniach) ide o
vecnú legitimáciu aktívnu na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu na strane odporcu, žalovaného.
Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej, tzn. že navrhovateľ, ktorý v konaní tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto konaní a nie je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti.
Účastníci majú procesné právo, účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz
na preukazovanie ním tvrdených skutočností. V tomto prípade, ak navrhovateľ v žalobe tvrdí, že je
vlastníkom sporných nehnuteľností po nebohom jeho otcovi, ktorý zomrel v roku 1982 v Izraeli, na
znak tohto jeho tvrdenia nepreukázal a nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, avšak navrhovateľ tieto
svoje procesné povinnosti nesplnil a procesným výsledkom jej nesplnenia je nedostatok neunesenia
dôkazného bremena navrhovateľa v konaní. Odporcovia namietali v konaní nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie, nakoľko navrhovateľ v čase smrti jeho nebohého otca nemohol nadobudnúť dedičstvo,
keďže už jeho otec v čase smrti sporné nehnuteľnosti nemal vo vlastníctve a preto z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie navrhovateľa žiadali, aby súd návrh zamietol.
Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané z notárskych protokolov N
279/64 zo dňa 3. 3. 1964, N 280/64 zo dňa 3. 3. 1964, že nebohý otec navrhovateľa A. B. a jeho
nebohá matka previedli sporné nehnuteľnosti týkajúce sa hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré mali
vo vlastníctve, na Československý štát dňa 3. 3. 1964 s tým, že dobrovoľne prišiel za notárom K.
B. na spísanie notárskeho protokolu, v ktorom protokole N 279/64 zo dňa 3.3.1964 sa vzdal majetku
hnuteľného a nehnuteľného, za prítomnosti štátneho notára a zástupcu Československého štátu. Tak
isto učinila v druhom notárskom protokole N 280/64 zo dňa 3. 3. 1964 navrhovateľova matka za
prítomnosti notára, prišla dobrovoľne a vzdala sa hnuteľného a nehnuteľného majetku v prospech
Československého štátu, ktoré notárske protokoly po náležitom poučení vlastnoručne podpísali. Nebolo
preukázané zo strany navrhovateľa, ako aj zo strany svedka, tak ako tvrdil vo svojej výpovedi, že tieto
úkony boli urobené zo strany jeho nebohého otca pod nátlakom, čo nebolo zo strany navrhovateľa
žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané. Ba naopak, z výpovedi navrhovateľa súd mal
preukázané tak ako uviedol, že prvoradým ich cieľom bolo stretnúť sa, za účelom vycestovania, s celou
rodinou v Izraeli. Súd mal preukázané, tak ako namietali odporcovia v 1. a v 2. rade, nedostatok aktívnej
legitimácie navrhovateľa, že v čase smrti nebohý otec navrhovateľa nevlastnil sporné nehnuteľnosti,
nakoľko týchto nehnuteľností sa dobrovoľne vzdal a previedol ich na Československý štát, ktorý tieto
nehnuteľnosti následne previedol do správy Mesta N. Z.. Preto na strane navrhovateľa chýbala aktívna
legitimácia, keďže súd tieto úkony prevedené v notárskych protokoloch zo strany nebohého otca
navrhovateľa, pretože tieto úkony boli robené dobrovoľne, bez nátlaku, považuje tieto notárske protokoly
N 279/64, N 280/64 za platné a taktiež rozhodnutia Okresného národného výboru v N. Z., odbor finančný
z roku 1974. Preto súd návrh zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Súd priznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania - odporcom, ktorí boli v konaní
úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania v sume 638,76 eura, ktoré pozostávajú zo 7 právnych
úkonov: 22. 9. 2007 prevzatie a príprava zastúpenia 2750,-Sk + 178,-Sk, 17. 10. 2007 vyjadrenie sa k
návrhu 2750,-Sk + 178,-Sk, 9. 11. 2007 zastúpenie na pojednávaní 2750,-Sk + 178,-Sk, 12. 12. 2008
zastúpenie na pojednávaní 2750,-Sk + 178,-Sk, 17. 4. 2009 zastúpenie na pojednávaní 91,29eura +
6,95 eura, 12. 3. 2010 zastúpenie na pojednávaní 91,29 eura + 7,21 eura, 1. 4. 2010 vyhlásenie rozsudku
91,29 eura + 7,21eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre, v 3 vyhotoveniach.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.