Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112244026
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112244026.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1./ L. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., Za G. XX, 2./ O.. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. G. S. X/V. a 3./ O.. O. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., G. G. S. X/., všetci zastúpení: JUDr. Jozef Franko, advokát, so sídlom v
Lemešanoch č. 62 proti žalovanému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. 1, zastúpený: PaeDr. Jozef
Kolen, bytom Prešov, Pavlovičovo nám. 11, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 11C/250/2013-306 zo dňa 02.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2 rade každému z nich po 104,70 eur s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 51,82 eur od 01.04.2011 do 31.03.2012 a zo sumy 104,70 eur od 01.04.2012
do zaplatenia a žalobcovi v 3. rade povinnosť zaplatiť 209,39 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 103,64 eur od 01.04.2011 do 31.03.2012 a zo sumy 209,39 eur od 01.04.2012 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť
štátu trovy konania vo výške 229,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného
súdu Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomzastavilkonanieožalobe

žalobcov v 1. a 2. rade nad sumu 104,70 eur a o žalobe žalobcu v 3. rade nad sumu 209,39 eur.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, každému z nich po 104,70
eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51,82 eur od 01.04.2011 do 31.03.2012 a zo
sumy 104,70 eur od 01.04.2012 do zaplatenia a žalobcovi v 3. rade povinnosť zaplatiť 209,39 eur s
úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 103,64 eur od 01.04.2011 do 31.03.2012 a zo sumy
209,39 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému
uložil taktiež povinnosť nahradiť štátu konania vo výške 229,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku na účet Okresného súdu Prešov. O trovách konania účastníkov rozhodne v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobou zo dňa 28.12.2012 uplatnili ako
spoluvlastníci parcely KN XXXX - ornej pôdy zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. A. nárok na zaplatenie
nájomného voči žalovanému, ktorý je užívateľom časti danej parcely ako záhrady v záhradkárskej
osade P.. Nárok uplatnili za roky 2010 a 2011, pričom v žalobe vychádzali z nájomného 0,63 eur/m2/
rok. Pozemok užívaný žalovaným pritom predstavuje podľa geometrického plánu parcelu č. XXXX/X o

výmere 807m2. Vychádzajúc z ich spoluvlastníckych podielov žiadali pôvodne žalobcovia v 1. a 2. rade
zaplatiť 254,21 Eur a žalobca v 3. rade sumu 508,40 Eur aj s úrokmi z omeškania. V priebehu konania
vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok v inej obdobnej veci a napokon aj v priebehu tohto súdneho
konania zobrali žalobu v časti o zaplatenie nad sumu 104,70 Eur žalobcovia v 1. a 2. rade žalobu späťa žalobca v 3. rade zobral žalobu späť nad sumu 209,39 Eur. Zároveň žiadali aj o priznanie úrokov z
omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal aby sa
pri výške nájomného vychádzalo zo znaleckého posudku Ing. T., ročné nájomné uhradil za roky 2011

a 2012 pokladníkovi záhradkárskej osady. Nájomné za rok 2010 bolo zaplatené za celú záhradkársku
osadu, ktoré však žalobcovia neprijali a vrátili späť. Mal za to, že pri výpočte nájomného za žalované
obdobie malo by sa vychádzať zo sumy 0,30 Sk/m2.
Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za zistené, že nárok žalobcov, ktorý zostal predmetom
konania po zastavení v časti, bol v celom rozsahu dôvodný. Základ nároku sporným nebol, žalobcovia

sú nepochybne spoluvlastníkmi parcely, z ktorej pozemok o výmere 807 m2 užíva žalovaný na základe
fikcie nájomnej zmluvy s poukazom na § 3 ods. 1 Zákona č. 64/1997 Z.z. Takýto stav bol aj v roku 2010
a 2011, t.j. v období, za ktoré bol nárok uplatnený. Spornou bola len výška nájomného za žalované
obdobie, jej výšku ustálil znalec, ktorého ustanovil súd. Keďže ide o pozemok v extraviláne, ktorý je stále
evidovaný v katastri nehnuteľností ako orná pôda, ustanovený bol znalec odboru poľnohospodárstva,
ktorý bol k vypracovaniu posudku oprávnený. Výpočet nájomného realizovaný súdom ustanoveným

znalcom mal súd prvej inštancie za správny. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania žiadal, aby sa
vychádzalo zo znaleckého posudku Ing. T., uviedol, že znalec Ing. T., ako aj súdom ustanovený znalec,
pri výpočte použili tú istú metodiku aj právny predpis aj tú istú hodnotu pozemku, a to metódu polohovej
diferenciácie a ten istý vzorec pre následný výpočet nájomného. Znalec L.. T., na ktorého sa odvolával
žalovaný, stanovil dokonca vyššiu všeobecnú hodnotu pozemku. Rozdiel vo výške nájomného súvisel

len s tým, že do toho istého vzorca pre výpočet boli dosadené iné hodnoty, pokiaľ ide o obdobie
predpokladanej návratností investície a tiež pokiaľ ide o úrokovú mieru ECB, čo však súvisí s iným
oceňovaným obdobím, keďže úroková sadzba ECB sa mení. Dosadzovanie hodnôt do vzorca pre
výpočet všeobecnej hodnoty nájmu podľa kapitoly G prílohy č. 3 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. je výlučne v
kompetencii znalca, ktorý zodpovedá za správnosť svojho znaleckého posudku a súd nemôže v tomto

smere zasahovať do jeho kompetencie. Nemal preto dôvod spochybniť záver znaleckého posudku
súdom ustanoveného znalca. Znalecké posudky, ktoré predložili účastníci (Ing. B. a Ing. T.), si dali
účastníci zhotoviť súkromne, a preto môžu slúžiť len ako listinné dôkazy, ktoré súd vyhodnotil ako
dôkazy nižšej dôkaznej hodnoty v porovnaní so znaleckým posudkom znalca ustanoveného súdom.
Súd prvej inštancie vychádzajúc zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. S. mal za to,

že nájomné za rok 2010 za pozemok užívaný žalovaným činilo 207,28 eur a za rok 2011 sumu 211,51
eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok po 1/4 vzhľadom na výšku ich spoluvlastníckeho podielu, čo
je 51,82 eur za rok 2010 a 52,87 eur za rok 2011. Žalobcovi v 3. rade prislúcha 1/2, teda za rok 2010
nájomné vo výške 103,64 eur a za rok 2011 vo výške 105,75 eur.
Súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcom aj úrok z omeškania. Žalovaný sa do omeškania s platením

nájomnéhozarok2010dostalod02.04.2011azarok201(zrejme2011-pozn.odv.súdu)od02.04.2012.
Je irelevantné pokiaľ platil nájomné tretej osobe, pretože nárok na nájomné vznikol len žalobcom.
Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa Zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených
záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim - § 2 ods. 1, §2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 v
znení účinnom v rozhodnom období, s poukazom aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

k sťažnosti č. 74258/01 v spojení s § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa § 517 Občianskeho zákonníka
a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Výrok o zastavení konania v časti odôvodnil ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p.
Výrok o náhrade trov štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie k trovám konania
účastníkov ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného rozhodnutie
súdu je protizákonné. Pozemok, ktorý je aj vo vlastníctve žalobcov je v katastri nehnuteľností evidovaný
ako trvalý trávnatý porast a nie ako záhrada. Samotný pozemok má v 80 % rozlohy svahovitosť 35
stupňov. Za sumu, ku ktorej dospel súd, by si mohol kúpiť 2,5 ha ornej pôdy na Žitnom ostrove. Okrem
toho, v metodickom usmernení na realizáciu Zákona č. 64/1997 Z.z. je uvedené, že ustanovenie §

3 ods. 1 zákona zaviedlo tzv. zákonný nájom medzi vlastníkom a užívateľom, a to pre prípady, že k
pozemkom v zriadených záhradkových osadách nebola do 26.03.1997 uzavretá nájomná zmluva podľa
Nariadenia vlády 208/1994 Z.z. Zákon upravuje aj výšku nájomného, a to v § 4 zákona, podľa ktorého
ročný nájom činní 10% z ceny vypočítanej podľa § 15 Vyhlášky 456/1991 Zb., najmenej však 0,30 Sk/
m2. Ustanovenia § 3 zákona o § 4 zákona sa vzťahujú iba na nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe

Zákona č. 64/1991 Z.z. Žalobcovia preto nemôžu žiadať vyšší nájom, lebo je to v rozpore so Zákonom
č. 64/1997 Z.z. Účinnosť zákona podľa žalovaného platí do 31.03.2011. Toto súvisí aj so znaleckým
posudkom súdom ustanoveného znalca, tam kde je zákonom ustanovená výška nájomného, nemôže
byťznaleckédokazovanie.Znaleckýposudokbolvypracovanýnarok2010a2011,pretovsúdnomsporenemá právne opodstatnenie. Pokiaľ súd prvej inštancie venoval značnú časť rozhodnutiu Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci kde Urbárska obec Trenčianske Biskupice žalovala Slovenskú republiku,
toto rozhodnutie sa týkalo všetkých zriadených záhradkových osád vysporiadaných i nevysporiadaných

v Slovenskej republike, a preto bol novelizovaný Zákon č. 64/1997 Z.z. a od 01.04.2010 aj Vyhláška č.
492/2004 Vyhláškou č. 254/2010, v ktorej boli stanovené kritériá pre vypracovanie znaleckých posudkov.
Vypracované bolo metodické usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva, ktorým sa určuje postup
správnych orgánov a organizačných útvarov fondu pri realizácií Zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní
pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim. Tvrdenie súdu, že

toto metodické usmernenie nie je pre súd smerodajné, je nesprávne, ide o svojvôľu okresného súdu.
Žiadal kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré súd nepovažoval za účelné. Nájomné za roky 2010 a 2011
zaplatil, odmieta zaplatiť za znalecké dokazovanie, poplatok nech zaplatí žalobca, lebo nesúhlasil so
znaleckým posudkom Ing. T., ktorý je v súlade so zákonom.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že žiadajú, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na metodické usmernenie ministerstva, toto

metodické usmernenie pre súd záväzné nie je.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu žiadne stanovisko nezaujal.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiajehoúčinnosti,zostávajúzachované,preskúmalnapadnutýrozsudokvrozsahuodvolania,
ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 nasl. CSP, bez
nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 16.11.2016 (§ 219 ods. 3 CSP) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchodvolacísúdjeoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.
6. Odvolaním, ako z obsahu vyplýva, nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie časti
zastavil. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením
ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

Čo sa týka výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcom v určenej lehote
sumy vo výroku rozsudku špecifikované a výroku, ktorým mu uložil zaplatiť trovy konania štátu, posúdil
odvolací súd relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného v kontexte s tým, či súd prvej
inštancie na skutkový stav, ktorý zistil, správne aplikoval príslušné právne predpisy s prihliadnutím na

to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku, alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie odvolaní (Ústavný
súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05)

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Oboznámením sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych záveroch súdu prvej inštancie sa nič

nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, z čoho vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne. Odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie stotožňuje, majúc za
to, že dôvody, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, sú totožné s dôvodmi ním prezentovanými v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré dal jasnú odpoveď súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
rozhodnutia. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia k odvolacím argumentom žalovaného dodáva:

Žalovaný namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj z rozsudku Európskeho
súdu pre ľudské práva k sťažnosti č. 74258/01, ktorý sa zaoberal problematikou nájomného za pozemky
v záhradkových osadách, nebolo to správne, nakoľko na základe tohto rozsudku došlo k zmene právnejúpravy v Slovenskej republike, ale až od 01.04.2011. Predmetom konania bol však aj nárok na nájomné
za obdobie predchádzajúce účinnosti tohto zákona.
8. Slovenská republika je, ako vyplýva v článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, právnym štátom.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná.

Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutím z 27.11.2007 vo veci sťažnosti č. 74258/01 Urbárska obec
Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike uviedol, že nájomné sa má realizovať za podmienok,
ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v danej lokalite a zákonom
stanovená výška nájmu je nezlučiteľná s právom na pokojné užívanie majetku v zmysle článku 1 ods.
1 Dodatkového protokolu.

Ak súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že záver rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva k
sťažnosti č. 47258/01 je potrebné aplikovať aj na obdobie pred účinnosťou novely Zákona č. 64/1997
Z.z., je jeho názor správny. Interpretácia tohto rozhodnutia platí pre všetky analogické prípady, aj
tie, ktoré sa týkajú obdobia pred novelou Zákona č. 64/1997 Z.z. realizovanou práve z dôvodu tohto
rozhodnutia.

9. Odvolacia námietka k údajnej nekompetentnosti súdom ustanoveného znalca a nerešpektovania
metodického pokynu neobstojí taktiež, nakoľko, ako súd prvej inštancie správne uviedol, že
cieľom zisťovania realizovaného znalcom bolo obvyklé nájomné za pozemok nachádzajúci sa v
extraviláne evidovaný v katastrálnom území stále ako orná pôda. Metodické usmernenie Ministerstva
pôdohospodárstva sa nemôže týkať postupu zvoleného súdom, týka sa len, ako súd prvej inštancie

správne uviedol, orgánov spadajúcich pod správu tohto ministerstva a Slovenského pozemkového
fondu. Súdom ustanovený znalec použil pri zisťovaní výšky nájmu tú istú metodiku, ktorú použil znalec
v znaleckom posudku, ktorý súdu predložil žalovaný.
Neobstojí ani námietka, že súd mal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Tento odvolací argument
evokuje úvahu žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. Uvedené

však nezodpovedá realite. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.10.2015 (č.l. 305 spisu) vyplýva, že
zástupca žalovaného sa výslovne vyjadril tak, že kontrolné znalecké posúdenie nežiada.
10. Čo sa týka odvolania voči rozhodnutiu, ktorým bol žalovanému uložené zaplatiť štátu trovy konania
za vypracovaný znalecký posudok, je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie súdu má zákonný základ v
ustanovení v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie platného Občianskeho súdneho poriadku - § 148

ods. 1, žalovaný bol v konaní neúspešný, je preto jeho povinnosťou nahradiť štátu trovy znaleckého
dokazovania platené preddavkov zo štátnych prostriedkov. Nariadenie znaleckého dokazovania bolo
účelné vzhľadom na postoj strán sporu k dôkazom k skutkovým okolnostiam, ktoré mal súd prvej
inštancie posúdiť.
11. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa §387 ods. 1 a

2 CSP potvrdil.
12. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Jeho povinnosťou bude preto rozhodnúť o všetkých trovách konania aj trovách konania
odvolacieho (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.