Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804899750
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3804899750.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: COOP Jednota Prievidza, spotrebné družstvo,
so sídlom v Prievidzi, A. Hlinku I.437, IČO: 00 169 005, zastúpeného JUDr. Evou Matulayovou,
PhD., advokátkou v Bojniciach, Tále 34/908, proti odporcovi: Obec Valaská Belá, IČO: 00 318 531,
zastúpenému JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou v Prievidzi, Bakalárska 4, o zaplatenie sumy 74.520
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti výroku, ktorým bolo v časti vyhovené nároku, rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. februára 2012, č. k. 5C/166/2004-466, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo návrhu v časti vyhovené a výrokoch o trovách konania
z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie s tým , že vo výroku o zamietnutí
návrhu vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. februára 2012, č. k. 5C/166/2004-466, bolo rozhodnuté

tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 58.487,69 eur spolu s 11% ročným úrokom
z omeškania od 25.04.2004 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd
návrh zamietol, navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu náhradu trov konania štátu v
sume 93,42 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odporcu zaviazal zaplatiť na účet okresného
súdu náhradu trov konania štátu v sume 340,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 8.030,37 eur na účet právnej zástupkyne

JUDr. Evy Matulayovej, PhD., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi
pôvodnedomáhalzaplateniasumy1.762.000Sk(58.487,69eur)spríslušenstvom.Návrhzdôvodniltým,
že s právnym predchodcom odporcu, MNV Valaská Belá, sa na základe zmluvy z 10.07.1972 podieľal
na výstavbe budovy, v ktorej je umiestnený MNV a reštaurácia „B.“ vo Valaskej Belej. Navrhovateľ

sa podieľal na financovaní výstavby budovy podielom 69%, t.j. sumou 1.762.000 Sk. Zo zmluvy z
10.07.1972 vyplýva, že objekt mal slúžiť pre potreby oboch účastníkov konania a navrhovateľ finančné
prostriedky do objektu vložil len z dôvodu, že budovu bude užívať podľa účelu, na aký bola postavená,
a to neurčitý čas. Odporca však navrhovateľovi dal 21.09.1998 výpoveď z nájmu nebytových priestorov
a navrhovateľ odovzdal nebytové priestory 30.05.2003 na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 25.03.2003, sp. zn. 12C/204/2002. Keďže, že zo strany odporcu došlo k zrušeniu zmluvy zo

dňa 10.07.1972, odporca je povinný vydať navrhovateľovi všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal. Odporcu
písomne vyzval na zaplatenie sumy 1.762.000 Sk v lehote 10 dní. Výzva mu bola doručená dňa
14.04.2004, uvedenú sumu mu však neuhradil. V priebehu konania na základe znaleckého posudku
Ing. T. L. navrhovateľ svoj návrh podaním zo dňa 23.02.2011 rozšíril a od odporcu žiadal zaplatiť
sumu 74.520 eur spolu s 13% úrokom z omeškania od 31.05.2003 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že podľa jeho názoru nebola preukázaná jeho pasívna

legitimácia.Vsúladesozákonomč.138/1991Zb.omajetkuobcíprešlapredmetnánehnuteľnosťdojeho
vlastníctva, ale neexistuje žiadna listina, ktorou by na odporcu prešiel záväzok súvisiaci so združenýmifinančnými prostriedkami. V čase prechodu vlastníctva bola nehnuteľnosť zaťažená nájmom a odporca,
ako nadobúdateľ nehnuteľnosti, vstúpil do postavenia prenajímateľa. Iné povinnosti na neho neprešli.
Odporca tiež uviedol, že právny predchodca navrhovateľa s MNV Valaská Belá uzatvoril dňa 04.03.1968

Dohodu o združenej výstavbe, ktorá upravovala postup pri realizácii stavby, ako aj postup a spôsob jej
financovania. Po dostavbe nehnuteľnosti bola zo strany tých istých účastníkov uzavretá dňa 10.07.1972
zmluva, predmetom ktorej bola dohoda o spôsobe užívania a udržiavania uvedenej stavby. Podľa
dohody sa vlastníkom stavby stal MNV Valaská Belá a právny predchodca navrhovateľa nadobudol
právo bezodplatne užívať podiel na budove vo veľkosti 69%. Iné práva v jeho prospech upravené

neboli a ani MNV Valaská Belá nebol v tejto zmluve zaviazaný žiadnou inou povinnosťou. Keďže
zmluva bola uzatvorená podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka, aj prípadné nároky z tejto
zmluvy by sa mali posudzovať jeho ustanoveniami. Odporca tiež uviedol, že zmluva z 10.07.1972
nebola zrušená, ani nezanikla, došlo len k transformácii užívacích práv k nebytovým priestorom na
základe zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a postavenie právneho
predchodcu navrhovateľa sa zo zákona zmenilo na postavenie nájomcu. Súčasne odporca vzniesol

námietku premlčania voči nároku uplatnenému navrhovateľom.

Okresný súd poukázal na obsah vykonaných dôkazov a na znenie ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 100
ods. 1 a 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že
podľa Dohody o združenej výstavbe zo dňa 04.03.1968, ktorej súčasťou je aj zmluva zo dňa 10.7.1972,

sa účastníci (resp. ich právni predchodcovia) dohodli na výstavbe objektu budovy MNV a reštaurácie
„B.“. Navrhovateľ sa na tejto výstavbe podieľal 69%, čo predstavuje sumu 1.762.000 Sk, t.j. 58.487,69
eur. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zmluvy zo dňa 10.07.1972. Účastníci (ich právni predchodcovia)
si dohodli spôsob užívania nehnuteľnosti s tým, že šlo o užívanie trvalé na neurčitý čas. V zmluve bolo
dohodnuté, že vlastníkom budovy bude MNV vo Valaskej Belej, čo vyplývalo z vtedy platných predpisov

(§ 4 vyhl. č. 104/1966 Zb.). Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo vlastníctvo
k nehnuteľnosti na odporcu. Súčasne v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona prešli na odporcu do
výšky nadobudnutého majetku priamo zo zákona aj všetky súvisiace záväzky. Neexistencia písomného
protokolu o postúpení majetkových práv a záväzkov podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona na tejto
skutočnosti nič nemení. V dôsledku toho je vo veci daná pasívna legitimácia odporcu. Pokiaľ odporca

uvádzal, že navrhovateľ si mal nárok uplatniť voči štátu podľa § 18 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu, okresný súd vyslovil názor, že toto zákonné ustanovenie sa nemôže vzťahovať na daný
prípad, pretože sa vzťahuje na majetok štátu a v danej sa nejedná o majetok štátu. Okresný súd ďalej
zistil, že v súvislosti s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov došlo ku dňu 01.05.1990 k zmene právneho vzťahu účastníkov, vzniknutého na základe

zmluvy zo dňa 10.07.1972. K tomuto dňu sa právo užívania nebytových priestorov zmenilo na nájom
nebytových priestorov. Táto zmena právneho vzťahu medzi účastníkmi nastala priamo zo zákona. Toto
stanovisko vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 63/02 (vydaný v súvislosti so návrhom
odporcu voči navrhovateľovi na vypratanie nebytových priestorov). Okresný súd mal preukázané, že
odporca dal navrhovateľovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov, v dôsledku čoho navrhovateľ

bol nútený tieto priestory odporcovi odovzdať. V dôsledku výpovede z nájmu nebytových priestorov
došlo k zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi, založeného zmluvou zo dňa 10.07.1972, ktorá je
súčasťou dohody zo dňa 04.03.1968 a tým odpadol právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ
(resp. jeho právny predchodca) vložil do nehnuteľnosti investície a podieľal sa na jej výstavbe majoritnou
väčšinou. V dôsledku toho podľa názoru okresného súdu vznikla povinnosť vydať navrhovateľovi

majetkový prospech, získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 Občianskeho zákonníka).
Zo záverov znaleckého posudku okresný súd zistil, že hodnota podielu navrhovateľa, ktorú vložil do
predmetnej nehnuteľnosti s prihliadnutím na amortizáciu, predstavuje ku dňu 30.05.2003 (t.j. ku dňu
odovzdania nebytových priestorov zo strany navrhovateľa odporcovi) 74.520 eur. Odporca vzniesol voči
nároku navrhovateľa námietku premlčania. V danom prípade ide o nárok z bezdôvodného obohatenia

a premlčacia doba je v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná. Začína plynúť od
okamihu, kedy sa navrhovateľ o bezdôvodnom obohatení, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil,
dozvedel. Tento okamih nastal dňom, nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu o
povinnosti navrhovateľa vypratať nebytové priestory, t.j. 21.05.2003 (rozsudok okresného súdu pod sp.
zn. 12C/204/2002). Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 58.487,69 eur (1.762.000 Sk)

spolu s 11% úrokom z omeškania od 25.04.2004 do zaplatenia dňa 30.04.2004. Preto v tejto časti jeho
okresný súd nepovažoval tento nárok za premlčaný. Svoj nárok navrhovateľ rozšíril podaním, došlým
okresnému súdu dňa 23.02.2011, na sumu 74.520 eur s 13% úrokom z omeškania od 31.05.2003 do
zaplatenia. Vzhľadom na uplynutie dvojročnej premlčacej doby okresný súd dospel k záveru, že je nároknavrhovateľa, prevyšujúci sumu 58.487,69 eur a úrok z omeškania nad rámec 11% zo sumy 58.487,69
eur od 25.04.2004 do zaplatenia, premlčaný. Preto v tejto časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol
ako nedôvodný. Na základe uvedených skutočností okresný súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť

navrhovateľovi sumu 58.487,69 eur spolu s 11% úrokom z omeškania od 25.04.2004 (t.j. odo dňa,
nasledujúceho po uplynutí doby na dobrovoľné plnenie, poskytnutej odporcovi v liste navrhovateľa zo
dňa08.04.2004,ktorýodporcaprevzaldňa14.04.2004)aždozaplatenia vlehote3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

V súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vznikli štátu trovy na vyplatenie časti odmeny znalca
vo výške 434,32 eur. V zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku túto sumu sú povinní uhradiť
účastníci konania podľa výsledku konania. Navrhovateľov neúspech v konaní predstavuje 21,51%,
neúspech odporcu 78,49%. Súd preto uložil povinnosť navrhovateľovi uhradiť sumu 93,42 eur (t.j.
21,51% zo sumy 434,32 eur) a odporcovi sumu 340,90 eur (t.j. 78,49% zo sumy 434,32 eur) na účet
tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
sa domáhal zaplatenia sumy 74.520 eur, priznaná mu bola suma 58.487,69 eur. Jeho úspech v konaní
predstavuje 78,49%, úspech odporcu 21,51%. Čistý úspech navrhovateľa v konaní je teda 56,98%.
V tomto rozsahu mu okresný súd priznal náhradu vzniknutých trov. Navrhovateľovi vznikli v konaní

trovy za zaplatený súdny poplatok vo výške celkom 3.725,98 eur, zaplatený preddavok na znalecké
dokazovanie vo výške 300 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 10.067,34 eur (3 úkony právnej
pomoci podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. po 16.174 Sk /prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva,
podanie návrhu na súd/, 3 x paušál po 136 Sk, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.: 4 úkony právnej pomoci
po 16.250 Sk /vyjadrenie k odporu, ďalšia porada s klientom 07.05.2007, účasť na pojednávaní dňa

09.05.2007, písomné vyjadrenie zo dňa 15.06.2007/, 2 úkony po 32.500 Sk /účasť na pojednávaní dňa
21.03.2007 presahujúcom 2 hodiny; ďalšia porada s klientom dňa 20.03.2007 presahujúca 1 hodinu -
t.j. po 16.250 Sk za každú aj začatú hodinu/, 1 x paušál po 150 Sk, 5 x paušál po 178 Sk, spolu trovy
právneho zastúpenia v Sk 179.970 t.j. 5.973,90 eur, 3 úkony právnej pomoci po 539,40 eur /účasť na
pojednávaní dňa 19.10.2009, písomné vyjadrenie z 24.11.2009, účasť na pojednávaní dňa 27.01.2010/,

1 úkon právnej pomoci vo výške 1, t.j. 269,70 eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu /§ 14 ods. 3
písm. b) vyhl. 655/2004 Z. z./, 4 úkony právnej pomoci po 536,89 eur /písomné vyjadrenie z 25.11.2010,
účasť na miestnom šetrení k znaleckému posudku dňa 12.01.2011, vyjadrenie k znaleckému posudku z
22.02.2011, účasť na pojednávaní dňa 08.02.2012/, 3 x paušál po 7,21 eur, 2 x paušál po 7,41 eur a 1 x
paušálpo7,63eur).Celkomvzniklitrovynavrhovateľovivkonanívovýške14.093,32eura56,98%ztejto

sumyje8.030,37eur(ztohotrovyprávnehozastúpeniasúvovýške5.736,37eur).Navrhovateľsiuplatnil
náhradu trov aj za písomné vyjadrenie zo dňa 03.05.2007, na predloženie takéhoto vyjadrenia však
nebol vyzvaný, preto mu súd náhradu za tento úkon nepriznal. Rovnako nebola priznaná ani náhrada za
úkony - štúdium spisu a účasť na stretnutí k vypracovaniu znaleckého posudku, pretože podľa názoru
súdu za takéto úkony odmena podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. právnemu zástupcovi navrhovateľa nepatrí.

Proti výroku tohto rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal včas odvolanie odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na to, že zákonom č. 116/1990 Zb. došlo k transformácii užívacích práv k nebytovým priestorom a
postavenie právneho predchodcu navrhovateľa, ako užívateľa predmetnej nehnuteľnosti na základe

zmluvyz10.07.1972,sazmenilo.Včaseúčinnosti§15uvedenéhozákona(01.05.1990),ktorýmodpadol
dôvod plnenia zo zmluvy zo dňa 10.07.1972, bola predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu a v
správe MsNV. Zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli ako samostatný subjekt zriadené
obce a zákonom č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí, teda aj odporcu, veci vymedzené týmto
zákonom. Odporca poukázal na znenie § 4 ods. 2, § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 a § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Zo znenia uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že povinnosť vydať
bezdôvodnéobohateniesaneviažekveci,alekosobe.Keďženaodporcuprešielmajetokzozákona,nie
je možné konštatovať, že by odporca týmto zákonným prechodom vlastníctva získal nejaké bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietne a odporcu zaviaže k náhrade trov konania. Pre prípad

potvrdenia rozsudku žiadal, aby odvolací súd pripustil možnosť dovolania, lebo otázku, či záväzok z
titulu bezdôvodného obohatenia zhodnotením veci je súvisiacim záväzkom, ktorý prešiel na obec spolu
s majetkom, odporca považuje za otázku zásadného významu.K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. V písomnom vyjadrení poukázal na obsah
odvolania odporcu a na obsah odôvodnenia okresného súdu, so správnosťou ktorého sa stotožňuje.
Vyjadril tiež názor k odporcom navrhnutej alternatíve povoliť možnosť dovolania, podľa ktorého

nepovažuje odporcom formulovanú otázku za otázku zásadného významu. Preto navrhol potvrdiť
rozsudok okresného súdu.

K vyjadreniu navrhovateľa sa následne vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo
vyjadrení zopakoval dôvody svojho odvolania. Dodal, že nebol preukázaný prechod záväzku z titulu

investície právneho predchodcu navrhovateľa na odporcu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Ak
by však takýto záväzok aj prešiel na odporcu priamo zo zákona, bol by už premlčaný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Odporca v odvolaní namietal správnosť právneho posúdenia veci okresným súdom vo výroku, ktorým
bolo návrhu vyhovené. Podľa jeho názoru na odporcu prešiel majetok zo zákona dňom 1.4.1991.
Preto nie je možné konštatovať, že by odporca týmto zákonným prechodom vlastníctva získal nejaké
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, že by takýto

záväzok prešiel na odporcu priamo zo zákona, bol by takýto záväzok premlčaný, nakoľko si navrhovateľ
neuplatnil svoje práva po prechode vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na odporcu v lehotách
stanovených zákonom.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové závery okresného súdu sú

správne a majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd považuje za správne
aj právne závery okresného súdu, podľa ktorých v súvislosti s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov došlo ku dňu 01.05.1990 k zmene právneho
vzťahu účastníkov, vzniknutého na základe zmluvy zo dňa 10.07.1972. K tomuto dňu sa právo užívania
nebytových priestorov zmenilo na nájom nebytových priestorov. Okresný súd správne poukázal na to, že

táto zmena právneho vzťahu medzi účastníkmi (ich právnymi predchodcami) nastala priamo zo zákona,
ktorý právny záver vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 63/02 (vydaný v súvislosti
so návrhom odporcu voči navrhovateľovi na vypratanie nebytových priestorov). Do uvedeného vzťahu
vstúpil odporca nadobudnutím účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., na základe ktorého sa odporca stal
vlastníkom nehnuteľnosti, prenajímanej navrhovateľovi, so všetkými účinkami, teda aj nadobudnutím

práv a povinností prenajímateľa podľa 1 ods. 2 a § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
č. 116/1990 Zb. neobsahuje úpravu zmeny vlastníctva prenajatých nebytových priestorov.

Odvolací súd považoval za správne aj všetky úvahy okresného súdu, súvisiace s otázkou premlčania,
riešenou okresným súdom na základe vznesenej námietky premlčania odporcom. Na základe

existujúceho právneho vzťahu medzi účastníkmi okresný súd správne vyvodil, že k prípadnému
bezdôvodnému obohateniu z titulu investície navrhovateľa do výstavby prenajímaných nebytových
priestorov mohlo dôjsť až momentom ukončenia reálneho užívania týchto priestorov navrhovateľom,
keďže vložené investície predstavujú navrhovateľom poskytnutú protihodnotu za užívanie nebytových
priestorov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd ustálil dôvod vzniku

bezdôvodného obohatenia skončením právneho vzťahu účastníkov v dôsledku výpovede z nájmu, ktorú
okolnosť subsumoval pod pojem odpadnutie právneho dôvodu podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Z
uvedených dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom odporcu v odvolaní, podľa ktorého
ak by existoval prípadný záväzok odporcu vrátiť bezdôvodné obohatenie v súvislosti s investíciou do
výstavby prenajímanej nehnuteľnosti, tento mohol na odporcu prejsť už účinnosťou zákona č. 138/1991

Zb. a bol by už bol premlčaný.

S poukazom na uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého v dôsledku
investície navrhovateľa do výstavby predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku ukončenia nájomného vzťahu
nie je vylúčené, že by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd správne zistil, že navrhovateľ investoval do výstavby
predmetnej nehnuteľnosti peňažné prostriedky vo výške 1.762.000 Sk (58.487,69 eur), za čo mu
bola poskytnutá protihodnota, spočívajúca v práve bezplatného užívania nebytových priestorov vnehnuteľnosti. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. s účinnosťou od 01.05.1990
došlo transformácii uvedeného právneho vzťahu účastníkov na nájom nebytových priestorov podľa
uvedeného zákona, z ktorého nájomného vzťahu vyplýva najmä povinnosť prenajímateľa umožniť

užívanie nebytových priestorov nájomcovi a povinnosť nájomcu platiť nájomné vo výške, určenej
všeobecne záväzným predpisom, inak dohodou (§ 7 uvedeného zákona). Na základe povinnosti
nájomcu platiť nájomné za nájom nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. odvolací súd
dospel k právnemu záveru, že v prejednávanom prípade v dôsledku ukončenia právneho vzťahu
medzi účastníkmi, teda ukončenia nájmu nebytových priestorov, nie je možné považovať celú investíciu

navrhovateľa do výstavby nehnuteľnosti, ako protihodnotu za jej užívanie, za neoprávnený majetkový
prospech odporcu na základe odpadnutia právneho dôvodu podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom, vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.08.2002, sp. zn. 2Cdo/63/2002, podľa ktorého podľa hospodárskej zmluvy zo dňa
10.07.1972 vzniklo navrhovateľovi právo dočasného užívania nebytových priestorov na dobu neurčitú

a užívanie bolo následne poskytnuté bezodplatne. Najvyšší súd tiež uviedol, že ku dňu 01.05.1990 sa
toto dočasné bezodplatné užívanie nebytových priestorov transformovalo na nájom v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 116/1990 Zb., na základe čoho sa zmenil obsah predmetného právneho vzťahu priamo zo
zákona, ktorá zmena nevyžadovala žiaden právny úkon a nebolo jej možné právnym úkonom zabrániť.
V zmysle uvedených právnych záverov odvolací súd dodáva, že podľa jeho právneho názoru uvedená

zmena obsahu právneho vzťahu účastníkov v dôsledku transformácie znamená aj zmenu bezplatného
užívania nebytových priestorov na nájom nebytových priestorov, ktorý je podľa platnej právnej úpravy
odplatný. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že ustanovenie zákona
č. 116/1990 Zb. konkrétne neupravuje dôsledky transformácie na povinnosť nájomcu podľa tohto
zákona platiť nájomné pre prípad, že transformované právo používania nebytových priestorov bolo

pred transformáciou dohodnuté ako bezodplatné. Z uvedeného odvolací súd vyvodzuje, že samotnou
transformáciou bezplatného práva užívania nebytového priestoru podľa § 15 ods. 1 zákona 116/1990
Zb. došlo zo zákona k zmene obsahu tohto vzťahu aj v tom smere, že sa uvedený vzťah zmenil na
odplatný nájom nebytových priestorov.

Aj keď podľa zmluvy zo dňa 10.07.1972 pôvodne vzniklo navrhovateľovi právo dočasného bezplatného
užívania nebytových priestorov, v širších súvislostiach tohto právneho vzťahu nemožno hovoriť o
absolútnej bezodplatnosti. Ako protihodnota tohto práva bola navrhovateľom poskytnutá protihodnota
vo forme investície do výstavby nehnuteľnosti, ktorej sa toto právo týkalo. Túto skutočnosť podľa názoru
odvolaciehosúdujepotrebnémaťnazreteliajpriposudzovaní,čivdôsledkuskončeniaprávnehovzťahu

medzi účastníkmi došlo v súvislosti s vloženými investíciami navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu
odporcu na úkor navrhovateľa a v akom rozsahu.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k právnemu názoru, že vložené investície navrhovateľa
do výstavby budovy, v ktorej sa nachádzali nebytové priestory, užívané navrhovateľom, je potrebné

považovať za poskytnutú protihodnotu za toto užívanie. S poukazom na zákonnú transformáciu
bezplatného práva navrhovateľa užívať nebytové priestory podľa § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990
Zb. na odplatný nájom nebytových priestorov, bolo v zmysle uvedeného zákona, ako špeciálnej
úpravy k všeobecnej úprave podľa § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, potrebné pri
posudzovaní návrhu navrhovateľa vychádzať z povinnosti navrhovateľa platiť nájomné za nájom

nebytových priestorov. Odvolací súd z uvedených dôvodov nepovažoval za správny právny názor
okresného súdu, na ktorom založil výrok rozsudku vo veci samej a podľa ktorého zánikom nájmu
nebytových priestorov by odporca získal bezdôvodné obohatenie najmenej vo výške vloženej investície
do výstavby nehnuteľnosti. Takýto právny záver by sa podľa názoru odvolacieho súdu priečil aj zákonom
zakotvenému odplatnému charakteru nájomného vzťahu a porušoval by právo prenajímateľa (vlastníka

prenajímanej veci) na úžitok z veci z titulu nájomného vzťahu. Preto v prejednávanom prípade bolo
potrebnéskúmať,vakejvýškevzniklanavrhovateľovipovinnosťplatiťnájomnévdôsledkutransformácie
vzťahu účastníkov na základe § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. a zistiť, či investícia navrhovateľa
bola následne v rámci vzťahu účastníkov spotrebovaná. Len v rámci zistenia prebytku investície by bolo
možnépovažovaťtentoprebytokzabezdôvodnéobohatenieodporcuztituluplneniazprávnehodôvodu,

ktorý odpadol,. podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Pretopodľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil napadnutý výrok rozsudku, ako aj výroky o trovách konania,
ktoré zrušením napadnutého výroku vo veci samej stratili podklad a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bude úlohou okresného súdu doplniť
dokazovanie k otázke zistenia výšky nájomného za nájom predmetných nebytových priestorov s tým,
že ak výšku nájomného nebude možné určiť v zmysle špeciálnej úpravy, podľa ustanovenia § 7 zákona
č. 116/1990 Zb., bude potrebné postupovať podľa všeobecnej úpravy, teda podľa ustanovenia § 671

ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .