Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/277/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205300
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713205300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Serraghis

Loan Management Ltd. so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, HE
257931, zastúpeného splnomocnencom: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so
sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti odporkyni v 1. rade: X. Q., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom E.. S. XX, XXX XX I., štátny občan SR a odporcovi v 2. rade: X. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
E.. S. XX, XXX XX I., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1 201,27 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 54,22 € s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 5.2.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcom súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 30.7.2013 domáhal, aby súd uložil
odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 1 201,27 € s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 716,01 eur od 12.11.2010 do zaplatenia a trovy konania. Pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa a.s. uzavrel s odporcami dňa 11.2.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej

poskytol odporcom kontokorentný úver vo forme povoleného debetu k sporožírovému účtu s úverovým
rámcom vo výške 630,68 €. Pôvodný veriteľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/T. uzavretej dňa 21.10.2010 postúpil pohľadávku voči odporcom na spoločnosť APS SLOVAKIA,
a.s., ktorá ďalej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 postúpila pohľadávku
voči odporcom na spoločnosť Debtinvest Limited a tá na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 10.4.2012 postúpila pohľadávku na navrhovateľa ako postupníka. Žalovaná suma pozostáva podľa
navrhovateľa z istiny 716,01 €, z úrokov z omeškania 436,80 a nákladov 48,46 €.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ v
podaní zo dňa 4.3.2014 uviedol, že istina v sume 716,01 € pozostáva v zmysle výpisov z účtu zo dňa
21.10.2010 z položky „odpísanie pohľadávky z debetného účtu“ a to z nesplatenej istiny 716,01 €, z
úrokov 64,48 € a z poplatkov 14,21 €. Výška úrokovej sadzby zmluvného úroku z omeškania bola
stanovená na 26,40 % ročne a od 15.1.2009 sadzbou 8 % ročne. Odporcom boli účtované mesačné
poplatky za vedenie účtu 1,39 €, poplatky za vyhotovenie a doručenie výpisu 0,60 €, poplatok za

zrušenie účtu 6,64 €.

Navrhovateľ sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil
splnomocnenec navrhovateľa, prítomný na pojednávaní.Odporkyňa v 1. rade sa na výzvu súdu k návrhu vyjadrila tak, že žiada o splátkový kalendár. Odporca
v 2. rade sa k návrhu nevyjadril.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe
listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvami o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení
pohľadávky, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 11.2.2005, VOP, platobnou históriou odporcov,
podaním navrhovateľa zo dňa 4.3.2014, žiadosťami o splátkový kalendár a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 11.2.2005 uzavrel pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcami ako dlžníkmi Zmluvu o
kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úverový rámec vo výške 630,68 € (19
000 Sk). V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba premenlivá 11,35 % p.a., splatnosť úrokov mesačne,
k poslednému dňu v mesiaci, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca splatný
pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 0,20 % mesačne z výšky úverového rámca a konečná

splatnosť úveru dňa 10.2.2006. Podľa čl. III. bod 1 sa doba trvania zmluvy predlžovala vždy o dobu
jedeného roka. Touto zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcom úver takým spôsobom, že
bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v
č.l. I zmluvy aj v prípade, že nebude existovať odporcova pohľadávka z účtu a to do výšky úverového
rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru, v rozsahu

dohodnutého úverového rámca. Výška úroku z omeškania ani výška iných poplatkov než poplatku za
poskytnutie úveru a poplatku za správu úveru, nie sú v zmluve uvedené. Zmluva obsahuje iba v článku
II. v bode 6. odkaz, že veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške
určenej veriteľom zverejnením. Podľa bodu 3 je v prípade, ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako
je úverový rámec v čase pred termínom konečnej splatnosti, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z

prečerpania vo výške určenej veriteľom zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných
prostriedkov väčší ako výška úverového rámca. Podľa bodu 5 pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru
tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. V zmysle
bodu 7 za podmienok stanovených v zmluve je veriteľ oprávnený jednostranne zmeniť (znížiť alebo
zvýšiť) výšku úverového rámca (novourčený úverový rámec) a dlžník s tým súhlasí. Podľa bodu 8 sa

strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Dlžník v časti
III. v bode 5. prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním,
pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú VOP vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

Navrhovateľ súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1.8.2002 pripravené
na formulárovej predtlači nepodpísané odporcami. Podľa bodu 7.4.7. VOP je banka oprávnená
jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby, zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím banky
a podľa bodu 7.4.8. VOP je banka oprávnená jednostranne meniť výšku úrokov z omeškania, zmena
výšky úrokov z omeškania je účinná rozhodnutím banky. Podľa bodu 14.1. VOP je banka oprávnená

kedykoľvek započítať akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, proti akýmkoľvek pohľadávkam klienta
voči banke a to bez ohľadu na to, či sú budúce, alebo súčasné, podmienené, alebo nepodmienené.
Podľa bodu 14.5. pokiaľ nie je dohodnuté inak klient nie je oprávnený jednostranne započítať svoje
pohľadávky voči banke proti akýmkoľvek pohľadávkami voči klientovi. Podľa bodu 16.1.1. klient má
povinnosť platiť banke poplatky za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň

uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve. Podľa bodu 16.1.2. ak nie
je v sadzobníku údaj o splatnosti, poplatok je splatný v deň vykonania úkonu, poplatky ako pohľadávku
je banka oprávnená odpísať klientovi z ktoréhokoľvek účtu klienta a započítať ju voči pohľadávkam
vyplývajúcim z ktoréhokoľvek účtu klienta vedeného v banke. Podľa bodu 16.1.3. je banka oprávnená
sadzobník kedykoľvek meniť, zmenu určí banka zverejnením. Podľa bodu 16.3.1. okrem poplatkov

podľa sadzobníka podľa ust. 16.2.1. má klient povinnosť bezodkladne uhradiť banke všetky ďalšie
náklady a výdavky, ktoré banke vzniknú v súvislosti s uzatvorením, zmenami a ukončením zmluvného
vzťahu ako aj s navrhovaným vzťahom, najmä notárske, súdne, správne a iné poplatky, nákladyna dokumentáciu, náklady na právne služby, služby znalcov, daňových a ekonomických poradcov,
prekladateľov a tlmočníkov.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 pôvodný veriteľ oznamoval odporcom, že
postupuje pohľadávku vo výške 1 201,27 € vyplývajúcu z kontokorentného úveru na spoločnosť APS
Slovakia a.s. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2011 spoločnosť APS Slovakia a.s.
oznamoval odporcom, že postupuje pohľadávku vyplývajúcu z kontokorentného úveru na spoločnosť
Debtinvest Limited.

Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/T. zo dňa 21.10.2010 postúpil na postupníka APS Slovakia a.s. pohľadávku voči odporcom.
Spoločnosť APS Slovakia a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010
postúpil na postupníka Debtinvest Limited pohľadávku voči odporcom. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.4.2012 a k nej patriacou prílohou má súd preukázané, že postupca Debtinvest Limited

postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ v tomto konaní pohľadávku voči odporcom. Tým mal
súd preukázané, že aktívna legitimácia v konaní svedčí navrhovateľovi, ktorý sa stal novým veriteľom
odporcov nadobudnutím pohľadávky voči odporcom.

Podľa výpisu z účtu odporcov mali účet založený dňa 23.11.2004, účet bol odporcom vedený do

dňa 21.10.2010, kedy bola pohľadávka odpísaná z debetného účtu. Odporcom prišli na účet finančné
prostriedky vo výške 16 157,51 €, odporcovia vybrali z účtu finančné prostriedky vo výške 16 211,73 €.

Súdu boli predložené dve žiadosti o splátkový kalendár, jedna zo dňa 18.1.2011 podpísaná odporkyňou v
1.radeadruházodňa19.1.2011podpísanáodporcomv2.rade,pričomvobochformulárovýchtlačivách

bol zakomponovaný tiež text o uznaní dlhu určeného čo do dôvodu a výšky.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do
určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníúčinnomdo30.6.2006
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k
záveru, že predmetná zmluva o úvere vznikla ako spotrebiteľská zmluva. Pôvodný veriteľ - banka,

poskytol odporcom úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporcovia prijali finančnú
službu ako spotrebitelia. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v §
497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym
obchodom a postavenie odporcov v zmluve ako spotrebiteľov zodpovedá charakteristike spotrebiteľa,
danej v § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky, ktorá
poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporcom podľa zmluvy vyplýva z

ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z
postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom
podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z
údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporcovia požadovali poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ.
Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci

aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky na navrhovateľa a
nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - navrhovateľa, pretože tento sa stal
zo zmluvy o postúpení pohľadávky novým veriteľom- dodávateľom odporcov, pričom nebolo pochýb
ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pri

týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a
vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona
č. 258/2001 Z. z.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v
predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to
na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd preskúmal Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 11.2.2005 a zistil, že obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, z ktorých si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie. Súd je toho názoru, že
neprijateľnou je podmienka daná dodávateľom do článku II. bod 8, kedy sa zmluvné strany dohodli,
že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Zmluvná podmienka ako
taká dáva možnosť dodávateľovi na konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj úroky a poplatky. Keď
banka pripísala splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti k istine došlo následne k tomu,

že spotrebiteľ platil ďalšie úroky a úroky z omeškania aj z úrokov už pripísaných k istine a z poplatkov,
pričom zmluvné strany sa nedohodli na tom, že spotrebiteľ bude platiť úroky a úroky z omeškania z
úrokov a z poplatkov a z tohto dôvodu je podmienka neplatná.

Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí článku II. v bode 6. podľa ktorého, v prípade omeškania so

splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov spojených s úverom je dlžník povinný zaplatiť
úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Na základe uvedenej podmienky pôvodný
veriteľ v rozpore s predpismi občianskoprávnymi účtoval odporcom úroky z omeškania spotrebiteľovi v
nezákonnej výške 26,40 % ročne, čím poškodzoval spotrebiteľov pri vyrubovaní mu úrokov z omeškania
vo vyššej než zákonnej miere. Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úroky z omeškania vo

výške podľa Obchodného zákonníka, a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník,
vo vzťahu k spotrebiteľom sa jedná o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľov a značne
poškodzujúcu spotrebiteľov na ich práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovanýpodľa predpisov občianskeho práva, konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k nemu
vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. Z priložených listinných
dôkazov mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel s odporcami dňa 11.2.2005 Zmluvu o
kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo forme povoleného debetu
k sporožírovému účtu s úverovým rámcom vo výške 630,68 €. Výpisom z účtu odporcov má súd
preukázané, že odporcom prišli na účet finančné prostriedky vo výške 16 157,51 € a odporcovia vybrali

z účtu finančné prostriedky vo výške 16 211,73 €. Odporcovia tak na istine nesplatili finančné prostriedky
celkomvovýške54,22€.Konečnásplatnosťúverunastalapodľazmluvydňa10.2.2006,pričomvzmysle
článku II. bod 1 sa doba trvania zmluvy predlžovala vždy o dobu jedného roka. Podľa výpisu z účtu
bola pohľadávka z debetného účtu odpísaná dňa 21.10.2010. Keďže odporcovia ako dlžníci nesplatili
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi svoj záväzok, súd zaviazal odporcov spoločne a
nerozdielne na zaplatenie nesplateného zostatku poskytnutého úveru a to v sume 54,22 €. Uvedenú

sumu mal súd za preukázanú z výpisu z účtu odporcov, odporcovia v konaní nepreukázali, že by túto
sumu navrhovateľovi resp. jeho predchodcom splatili.

Keďže sa odporcovia so splatením svojho dlhu v sume 54,22 € dostali do omeškania, súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, avšak súd priznal navrhovateľovi úrok z

omeškania až odo dňa 5.2.2015, čiže odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporcom doručený návrh
s prílohami, t.j. kedy sa odporcovia dozvedeli, že ich záväzok voči navrhovateľovi je splatný, vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že vyzval odporcov na zaplatenie celého záväzku.

V zostávajúcej časti súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľom uplatňovaná istina vo

výške 716,01 € je tvorená nezaplatenými peňažnými prostriedkami poskytnutými odporcom 637,32 €,
úrokmi 64,48 € a poplatkami 14,21 €. V prvom rade súd uvádza, že pojem istina predstavuje pomernú
časť dlhu bez úrokov, v podstate musí ísť vždy o sumu poskytnutých peňažných prostriedkov znížených
o úhrady dlžníka na túto sumu. Používanie pojmu istina tak, ako to urobil navrhovateľ je zavádzajúce.
Navrhovateľ si vrátane „istiny“ v konaní uplatnil ešte poplatky vo výške 48,46 €. Čo sa týka sumy

vyčísleného úroku v tomto smere je nutné uviesť, že suma úroku bola navrhovateľom vyčíslená bez
bližšieho uvedenia výšky sadzby a príslušného obdobia, za ktorý je úrok počítaný a teda uplatňovaný
a taktiež z akej sumy. Špecifikácia tak, ako bola vykonaná zo strany splnomocnenca navrhovateľa v
podaní zo dňa 4.3.2014 nie je dostatočná. Navrhovateľ uviedol, že základná úroková sadzba pre účely
výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnych úrokových sadzbách pre poskytované produkty. Navrhovateľ sa

s odporcom dohodli na tom, že úroková sadzba nie je stanovená fixne, ale premenlivou sadzbou 11,35
% ročne. Či sa táto sadzba menila a akým spôsobom tak súdu nebolo poskytnuté ani vo forme tvrdení
ani vo forme dôkazov. Keďže navrhovateľ žiadal priznať úroky vypočítané pravdepodobne úročením
úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a istiny, súd návrh v tejto časti zamietol ako celok, nakoľko sa z
predložených listinných dôkazov nedalo oddeliť to, čo tvorí nárokovateľnú sumu na úroku a čo už nie.

Čo sa týka nepriznaných poplatkov vo výške 14,21 € vyčíslených ako súčasť „istiny“ a poplatkov vo
výške 48,46 € v tomto smere súd uvádza, že uvedené poplatky t.j. ich druh či výšku navrhovateľ bližšie
označil až v podaní zo dňa 4.3.2014, keď uviedol, že sa jedná o poplatky za výpisy z úverového účtu, za
výbery z bankomatu, za zrušenie účtu, za vedenie účtu a za vyhotovenie a doručenie výpisu. Vzhľadom

na skutočnosť, že uzatvorená zmluva neobsahovala údaj o takýchto poplatkoch, v zmysle § 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a preto súd nárok na tieto poplatky zamietol. Súd ďalej
poznamenáva, že súdu bola síce predložená časť sadzobníka poplatkov, kde sa nachádzali poplatky za
vyhotovenie výpisu, poplatok za vedenie účtu a poplatok za zrušenie účtu, avšak tento sadzobník bol bez

uvedenia dátumu účinnosti a preto ho súd ako dôkaz nebral do úvahy, nakoľko ním nebolo preukázané,
za aké obdobie bolo možné takéto poplatky účtovať. V zmluve je síce uvedený poplatok za správu úveru
vo výške 0,20 % mesačne z výšky úverového rámca, avšak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku z
ktorej súd navrhovateľovi nepriznal plnenie. Vedením úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú
činnosťpriposkytnutífinančnýchprostriedkov,úverovklientomaslúžibankenasledovaniestavuplnenia

na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka,
ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkom neposkytuje vedením
úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníkov. Banka ako dodávateľ finančnej služby musí
poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu vzmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Súd nepriznal navrhovateľovi ním na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky žalované úroky z
omeškania v sume 436,80 € žiadané v nezákonnej výške a z kapitalizovanej istiny.

Súdu bola predložená žiadosť o splátkový kalendár podpísaná obomi odporcami, v tlačive ktorej je

zároveňzakomponovanéuznaniedlhuodporcami.Ajpreplatnosťdohodyouznanízáväzkusavyžaduje,
keďže je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, aby nebola v rozpore so zákonom.
Zámer predchodcu navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním žiadosti o splátkový
kalendár, do ktorej textu bolo zakomponované tiež uznanie dlhu, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú
praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej
obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane predchodcu navrhovateľa a využitie

takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa
odporcov ako priemerných spotrebiteľov, ktorí v čase uzatvárania dohody nemali vedomosť o tom, koľko
navrhovateľovi dlžia, čo znamená uznanie záväzku a aké následky sa s ním spájajú. Samotná dohoda
je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár. Súd dohody vyhodnotil ako neplatné
a uznanie záväzku za neúčinné, nakoľko boli uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi po použití nekalej

obchodnej praktiky a preto v konaní na „dohody“ neprihliadal.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Odporcovia neboli v konaní celkom úspešnými účastníkmi oproti navrhovateľovi a preto súd vypočítal
ich pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní.

Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporcov zníženého o pomernú časť ich
neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1 201,27 €, z toho mu súd priznal sumu 54,22 €
a do zvyšku tejto sumy návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 4,51 % a u odporcov
95,49 %, čo znamená, že odporcovia mali neúspech v pomerne nepatrnej časti, čo by zakladalo v zmysle
§ 142 ods. 3 O.s.p. nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže si odporcovia náhradu trov konania

neuplatnili, pričom zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že sa im náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.