Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716204711
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2716204711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C.

P., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov:
G. X., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, R., občianka SR a H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. H. P. Č.. XX, občan
SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. C. P., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 5.9.2016, pričom
obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 150 eur mesačne, s účinnosťou od 5.9.2016 splatnej

k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výžinom na mal. C. za obdobie od 5.9.2016 do 30.11.2016 v sume 220 eur,
súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky
počínajúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,stým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledok
zročnosť celého plnenia.

Súd upravuje styk otca s mal. C. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v
roku v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk otcovi pripraviť a
v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi, otec je povinný na tom istom mieste dieťa
matke riadne a včas vrátiť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.9.2016 domáhala, aby súd zveril maloletú C. do jej
starostlivosti, otcovi určil výživné na dieťa na 150 eur s účinnosťou od 1.9.2016, upraviť styk otca s

dieťaťom na každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, čo súd umocnilo v myšlienke, že nemá vážne námietky voči návrhu
matky. Otec sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania. Z
toho dôvodu súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 31 C.m.p.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa,

potvrdeniami o príjme rodičov, správou kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil
tento skutkový stav veci:4. Mal. C. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva s dieťaťom a jeho matkou v spoločnej
domácnosti od augusta 2016, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala z dôvodu otcovho alkoholu. Otec
od augusta 2016 posiela na výživu maloletej sumu 70 eur , podľa slov matky kúpil dcére i topánky. Otec

si dieťa brával maloletú na styk každú druhú sobotu na celý deň. Otec okrem mal. C. inú vyživovaciu
povinnosť. Matka má vyživovaciu povinnosť k dvanásťročnému synovi H. X. pochádzajúcemu z jej
predchádzajúceho manželstva, na ktorého platí matke jeho biologický otec výživné mesačne po 70 eur.

5. Matka má netto mesačný príjem 627,92 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti cca 47 eur a

výživné od každého otca jej detí po 70 eur mesačne. Matka býva s deťmi v dvoj izbovom byte, ktorý je
jej výlučným vlastníctvom. Mesačné výdavky spojené s bývaním v byte má vrátane energií cca 210 eur.
Mesačne spláca hypotéku na byt vo výške120 eur, poistku na byt 25 eur.

6. Zo správy zamestnávateľa otca ( Eissmann Automotive Slovensko s.r.o.) mal súd preukázané, že za
obdobie posledných 12 mesiacov ( 9/2015-8/2016) mal otec netto mesačnú mzdu 1.104,07 eur.

7. Matka k otcovi uviedla, že má vedomosť, že otec je na protialkoholickom liečení, sú spolu v kontakte,
otec jej voláva. Zároveň sa vyjadrila k pomerom otca. Uviedla, že otec je vyučený ako opravár šijacích
strojov. Má vedomosť, že otec nemá priateľku ani družku. Otec má zdravotné problémy s pažerákom.
Otec býva v svojom rodinnom dome v H. P. a podľa jej vyjadrenia má mesačné výdavky s bývaním v

dome cca 300 eur. Matka ďalej uviedla, že má vedomosť, že otca prepustili z práce a zoberú ho späť,
ak z liečebne prinesie papier, že je vyliečený. Dôvod skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa s
otcom dieťaťa sú jeho absencie, otec nedal sám výpoveď u zamestnávateľa.

8. Mal. C. chodí do materskej škôlky. Mesačné výdavky na škôlku predstavujú sumu 50 eur. Dieťa nemá

žiadne zdravotné problémy.

9. Zo správy kolíznej opatrovníčky súd zistil, že v starostlivosti o dieťa neboli u matky zistené žiadne
nedostatky. Otec platí na dieťa výživné mesačne po 70 eur a do októbra 2016 sa s malou stretával každý
druhý víkend. Dieťa chodilo k otcovi do H. P. a otec sa o dieťa dobre staral, uvaril jej obed, hral sa s ňou.

Podľa slov matky mohla otcovi dôverovať, že počas jeho stretnutia s dieťaťom alkohol nepožíval. Kolízna
opatrovníčka navrhla zveriť dieťa matke, otcovi určiť výživné primerané potrebám dieťaťa a možnostiam,
schopnostiam otca. K matkou navrhnutému styku sa mienil vyjadriť až po vypočutí účastníkov konania.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.15. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na
jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní
dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov

i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi.

21. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne,
keďže matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti od konca júla 2016, na výživu maloletej jej otec
mesačne od augusta 2016 prispieva sumou 70 eur a každý druhý týždeň sa malou i stretávala. Nakoľko v
starostlivosti matky o mal. C. neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril C. do jej osobnej starostlivosti

súčinnosťouod5.9.2016,kedybolsúdudoručenýnávrhnasúd.Súdurčil,žeobajarodičiasú oprávnení
dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, lebo matka ničím objektívne nepreukázala, prečo by mala
len ona dieťa zastupovať. Súd určil tiež výživné od 5.9.2016. Súd mal preukázané, že matka má netto
mesačný príjem 627,92 eur, poberá mesačne rodinné prídavky na dve deti a výživné od ich otcovi spolu
140 eur ( 2 x 70 eur). Matka má vyživovaciu povinnosť ešte k jednému maloletému dieťaťu.

23. Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že za posledných 12 mesiacov mal netto
mesačný príjem 1.104,07 eur, okrem C. iné maloleté deti nemá. Súd pri určovaní výšky výživného
posudzuje nie len schopnosti povinného rodiča, ale aj možnosti. Súd pri výpočte výživného vychádzal
z zaužívanej súdnej praxe počítať výživné pri veku mal. C. ako 20 % z čistého príjmu otca a tú sumu

vydeliť počtom maloletých detí, ktoré sú na otca výživou odkázané. Otec mal za posudzované obdobie
preukázateľne čistý príjem 1.104,07 eur. 20% z 1.104,07 eur predstavuje sumu 220,81 eur. Keďže matka
žiada určiť otcovi výživné 150 mesačne, súd hodnotí takéto výživné za primerané. Súd sa vyporiadal
aj z tvrdením matky, že aktuálne je otec na protialkoholickom liečení, má skončený pracovný pomer u
zamestnávateľa vlastnou vinou (absencie). Otec žiadne z týchto skutočností súdu neoznámil, preto ich

súd nemohol považovať jednoznačne za preukázané. Ale pokiaľ by aj preukázané boli, súd by vychádzal
z toho, že otec sa svojim vlastným pričinením pripravil o zamestnanie a preto by súd opäť vychádzal z
hore už uvádzaného jeho čistého príjmu.24. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 5.9.2016, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 5.9.2016 do 30.11.2016 ( lebo súd rozhodoval po 15 dni v mesiaci) vo výške 220 eur
( výpočet: za 26 dní mesiaca september 2016: 26/30 x 150 = 129,99 eur. Za mesiace 10-11/2016:

2 x 150 eur. 129,99 eur +300eur = 429,99 eur. Od sumy vypočítaného nedoplatku 429,99 eur súd
odpočítal výživné otcom reálne zapaltené v sume 210 eur ( 3 x 70 eur) a dostal sumu 219,99,
zaokrúhlene 220 eur.), ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s
bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho mesačného platenia bežného výživného.
Pri výpočte mesačnej splátky vychádzal súd z zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na domu

36 mesiacov. Súd záverom dodáva, že otcovi, ale nič nebráni vyplatiť nedoplatok jednorázovo či vo
vyšších mesačných splátkach.

25. Na žiadosť matky súd upravil styk otca s dieťaťom tak aby sa realizoval od augusta 2016 a to raz za
dva týždne v konkrétnych časových intervaloch v zmysle návrhu matky. Súd vychádzal z toho, že otec
sa písomne nevyjadril ani k navrhnutému styku. Taktiež tu súd dodáva, že na prvom mieste je dohoda

rodičov a pokiaľ sa budú vedieť dohodnúť na inom či širšom styku, nič im v tom nebráni.

26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky dieťaťa a kolízneho opatrovníka
dieťaťa, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 C.s.p.

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie
vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.