Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/647/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203731
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113203731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 19C/76/2013-58 zo dňa 21. novembra 2014 a uzneseniu Okresného súdu

Trnava č. k. 19C/76/2013-70 zo dňa 13. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
bolo medzitýmnym rozsudkom určené, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), a bolo mu uložené zaplatiť
náhradu škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 885,12 eura s príslušenstvom,
vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože tento nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu v
zákonom stanovenej lehote. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie,
ktorému bolo vyhovené tak, že súdnemu exekútorovi bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Žalobcavšaknepreukázalsúčasnúexistenciunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdu,reálne
nepreukázal ani vznik škody, chýba tak príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. V uvedenom konaní žalobca ako oprávnený nepodal návrh na zmenu exekútora, pričom
sám žalobca si v tomto konaní nesplnil elementárnu dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoj nárok,
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok a preto je žaloba v celom rozsahu nedôvodná.
Tým nie sú splnené zákonné predpoklady náhrady škody a žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný.
V dôsledku uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15, § 16, § 17
ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 120 Občianskeho súdneho
poriadku (v ďalšom texte „OSP“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP,úspešnému žalovanému však náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich v zákonnej lehote nevyčíslil
a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalobcu účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla
účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho
rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že

účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa
odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na

ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže
mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného
titulu so zákonom. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženým

znaleckým posudkom, z ktorého vyplýva výška majetkovej škody, ktorá žalobcovi vznikla. Podľa žalobcu
mal súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o jeho návrhu na prerušenie konania
z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 eur s tým, že ak sa
poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd vymáhať.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie
neobsahuje riadne odôvodnenie, žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu.
Súdny poplatok vo výške 20 eur mu bol vyrubený za podané odvolanie. Súd však uviedol, že súdny
poplatok bol vyrubený v zmysle položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k

zákonu č. 71/1992 Zb. (v ďalšom texte ZoSP). Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa
poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobený nezákonným úradným rozhodnutím orgánom
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného
úkonu, spoplatneniu podliehajú len žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony
vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych

poplatkov. Žalobca však podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na
zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRz29.marca2007 sp.zn.4Cdo/39/2007.VpríloheZoSPniejejasneajednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Použitie analógie legis pri
vyrubení súdneho poplatku je vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Navyše podľa ustanovenia §
18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo za účinnosti zákona č.

286/2012 a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.
Do 30.09.2012 bolo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku vecne oslobodené.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - CSP ), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, aktuálne § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, aktuálne
§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,
aktuálne § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. a), c), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e), h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie
sú vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

7.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom

na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a
presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom
žiada dodať už len nasledovné:

8. Žalobca sa žalobou domáhal priznania náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonnej lehoty. Súd prvej inštancie mal obsahom exekučného spisu Okresného
súdu Senica sp. zn. 3Er/1472/2008 preukázané, že žalobca ako oprávnený nepodal návrh na zmenu

exekútora,pretožepovydanípovereniaboloexekučnékonanienazákladepodnetupoverenejexekútora
zastavené. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal splnenie
podmienok stanovených zákonodarcom pre priznanie náhrady škody spôsobenej nerozhodnutím o
žiadosti žalobcu ako oprávneného o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote. Tieto skutočnosti
jednoznačne a nespochybniteľne vyplývajú z obsahu spisu a preto ich za v konaní preukázané považuje

aj odvolací súd.

9. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 362 CSP
a § 365, § 380 ods. 1 CSP) viazaný, čím sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu
maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní. Odvolací súd je viazaný dôvodmi

uvedenými v odvolaní, ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 279/2010 z 11. januára 2011).

10. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a

sčasti zmätočné. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, toto
svoje tvrdenie bližšie nekonkretizoval. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu
nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom,
ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku). Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie dokazovania vo veci svojím záverom o

neexistencii nesprávneho úradného postupu. Tým, že nie je daný nesprávny úradný postup ako jedna z
nevyhnutných podmienok pre priznanie uplatnenej náhrady škody, nebolo potrebné vykonávať vo veci
ďalšie dokazovanie. Takýto postup súdu prvej inštancie je hospodárny a správny, odvolacia námietka
žalobcu smerujúca k tomu, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie na určenie výškyškody, je preto nedôvodná. K námietke „inšpirácie“ súdu prvej inštancie pri rozhodovaní v merite veci
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že
namietanú retroaktivitu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvej inštancie

správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Zmätočná je námietka
navrhovateľa, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani polemizovanie súdu prvej inštancie o limitácii dĺžky súdnych
konaní. Z obsahu spisu nevyplýva ani návrh žalobcu na prerušenie konania, nie je preto dôvodná ani

táto odvolacia námietka.

11. Ako odvolací súd už vyššie konštatoval zhodne so súdom prvej inštancie, základné podmienky
pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené
kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol

vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom
na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
sporového konania, skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo
nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i

nekorešpondujúcou s argumentáciou súdu prvej inštancie), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už
irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto
odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov

konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

12. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote troch dní
od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 eur s tým, že
ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd vymáhať. Predmetom odvolacieho konania je

preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

13. Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ZoSP). Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú

obsiahnuté v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Odvolacie konanie
na základe odvolania žalobcu bolo začaté podaním jeho odvolania proti napadnutému rozsudku dňom
12.01.2015, na uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie je preto potrebné
aplikovať zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase začatia odvolacieho
konania, teda ku dňu 12.01.2015.

14. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie.

15. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom
odvolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je

pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1). Ak
je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2).

16. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.10.2012 (teda v čase

začatia odvolacieho konania) zo žaloby na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

17. S poukazom na citované ustanovenia súd prvej inštancie v preskúmavanej veci postupoval správne,
ak žalobcovi za podané odvolanie, doručené dňa 12.01.2015, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok

vo výške 20 eur. Poplatková povinnosť žalobcu za podané odvolanie sa neodvodzuje zo ZoSP v znení
účinnom ku dňu podania žaloby na súd prvého stupňa, ale v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej
povinnosti t.j. kedy žalobca doručil odvolanie súdu, čím začalo odvolacie konanie. V preskúmavanom
prípade sa tak stalo za účinnosti ZoSP v ktorom zákonom č. 286/2012 Z.z. bol s účinnosťou od01.10.2012 doplnený sadzobník súdnych poplatkov o položku 7a, ktorá zakotvila poplatkovú povinnosť
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupomvovýške20eurapretojepotrebnéaplikovaťtotozákonnéustanovenie.

Neobstojí preto námietka žalobcu, že súd prvej inštancie uložením povinnosti zaplatiť uvedený súdny
poplatok určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.

18. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, len ktorá
je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľ nemôže byť
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Podľa § 1 ZoSP sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto
vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony, ktoré
sa spoplatňujú, od konaní súdov.

20. Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred

súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 ZoSP). Citované
ustanovenie § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

21. Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 ZoSP). Pod pojem návrh treba

subsumovať aj odvolanie, ako návrh na odvolacie konanie. ZoSP síce pri vymedzení pojmov nie je
dôsledný, avšak z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov v sadzobníku tvoriacom prílohu ZoSP
nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na
celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom

prostriedku. Podľa názoru odvolacieho súdu aj poznámku 3 uvedenú len k položke 1 v znení „Poplatky
podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej“, je preto potrebné vykladať v
kontexte s konštrukciou celého zákona včítane sadzobníka súdnych poplatkov (oddelené štyri časti) tak,
že sa vzťahuje na celú prvú časť upravujúcu poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, teda aj
k položke 7a, ktorou je určený súdny poplatok za občianske súdne konanie o žalobe na náhradu škody

spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.

22. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný rozsudok vo veci samej v
zákonnej lehote odvolaním, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne podľa položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie

a to v správnej výške 20 eur.

23. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako v
celom rozsahu vecne správne, s použitím § 219 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).