Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010335.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

N.. T. W.,

nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom X., U. S. č. XXX/X, t.č. dôchodcu,

ktorépodalprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidza,sp.zn.2T/99/2015zodňa17.augusta2016atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a trestná vec pre
skutok, že obžalovaný N.. T. W.

dňa07.02.2013o08:05hodinenacestepreddomomč.XnauliciU.S.vX.,okresPrievidza,poslovnom
nedorozumení a predchádzajúcom fyzickom konflikte napadol poškodeného L. Y. tak, že ho lopatou

udrel po hlave a pravej ruke a poškodenému L. Y. spôsobil zranenia - pomliaždenie a podkožný krvný
výron temena hlavy a pomliaždenie pravého predlaktia, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu
života 2-5 dní

kvalifikovaný obžalobou Okresnej prokuratúry Prievidza, sp.zn 1Pv 700/13/3307 zo dňa 24.6.2015 ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. sa z dôvodu podľa § 280 ods. 2

Tr.por. postupuje Obvodného úradu Prievidza, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal
iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N.. T. W. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák., pretože dňa 07.
02. 2013 o 08:05 hodine na ceste pred domom č. X na D. U. S. v X., okres Prievidza, po slovnom
nedorozumení a predchádzajúcom fyzickom konflikte napadol poškodeného L. Y. tak, že ho lopatou

udrel po hlave a pravej ruke a poškodenému L. Y. spôsobil zranenia - pomliaždenie a podkožný krvný
výron temena hlavy a pomliaždenie pravého predlaktia, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu
života 2-5 dní.

Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 2, 56 ods. 1, 2, 38 ods. 2 Tr.zák. k peňažnému trestu vo výške 600
€, pričom podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zmarený, mu

súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, písomne odvolanie obžalovaný N.. T. W.. Odvolanie
smerovalo proti výroku o vine. Obžalovaný svoje odsúdenie považuje ako veľkú nespravodlivosť a
nezákonnosť, pretože on počas konfliktu utrpel otras mozgu, ktorý mu spôsobil poškodený L. Y. údermi

päsťou do tváre a ďalšími zraneniami. Poškodený L. Y. bol aj za to odsúdený právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/127/2015. Uvedené vyplýva aj zo záznamu z kamery, že ako prvý
zaútočil poškodený L. Y., v dôsledku čoho niekoľko minút ležal v bezvedomí s otrasom mozgu a až
potom, čo ho prebrala fackovaním manželka poškodeného, zaútočil na poškodeného lopatou, čo si ale
vôbec nepamätá. V tej dobe mal otras mozgu, bol v šoku a bol v stave zmenšenej príčetnosti. Tieto

skutočnosti navrhoval obžalovaný dokazovať aj znalecky. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca obžalovaného alternatívne navrhol zrušiť rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr.por. a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie vo vzťahu k zisťovaniu príčetnosti obžalovaného. Obžalovaný tu
naďalej žiadal oslobodenie spod obžaloby. Prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na správnosť a

zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Senát odvolacieho súdu sa stotožnil aj so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, ktorý po
vyhodnotení dokazovania na hlavnom pojednávaní tieto upravil oproti skutku uvedenom v obžalobnom
návrhu.Možnoprisvedčiťnázorusúduprvéhostupňavtom,ženajmäpovyhodnotenípriamehovecného
dôkazu, keď inak výpovede osôb „stáli“ proti sebe (výpoveď obžalovaného, výpovede poškodeného a

jeho manželky), nebolo možné jednoznačne preukázať aj prvú časť konfliktu v podobe úderu päsťou
poškodeného do tváre.

Týmto priamym dôkazom bol kamerový záznam, na ktorom je prakticky zaznamenaný
celý „incident“ medzi obžalovaným a poškodeným. Z tohto záznamu predovšetkým vyplýva, že celý

„incident“ medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj jeho manželkou prebehol v troch fázach. V prvých
dvoch fázach obžalovaný opakovane padá na zem, pričom najmä v druhom prípade v dôsledku konania
poškodeného. Až v tretej fáze obžalovaný pomaly vstal zo zeme a opakovane udrel poškodeného
lopatou do hornej časti tela.
V súvislosti s týmito skutkovými zisteniami však súdu prvého stupňa uniklo pozornosti, že to bol práve

poškodený L. Y., ktorý ako prvý napadol obžalovaného slovne aj fyzicky (opakované údery päsťou,
vrátane sotenia na zem). Vyplýva to bez akýchkoľvek pochybností z vyššie uvedeného kamerového
záznamu, čo nakoniec bolo konštatované aj v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.
1T/127/2015 zo dňa 18. februára 2016, kde poškodený L. Y. bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., „pretože dňa 7. februára 2013 okolo 08.00 hodiny v Bojniciach,

okres Prievidza, na Ulici S. S., pred rodinným domom číslo XXX/X napadol poškodeného N.. T. W. tak,
že mu najskôr vulgárne nadával a následne ho opakovane poudieral päsťou do tváre, ktorému útoku sa
poškodený bránil a cúval pred obžalovaným, ktorý ho sotil na zem a v dôsledku napadnutia poškodený
utrpel zranenie - otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie a odreniny tváre v oblasti čela a pravého líca, čo
si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného 4-5 dní“.

Preto skutkové zistenia súdu prvého stupňa v aktuálne prejednávanej trestnej veci v tom, že obžalovaný
N.. T. W. po slovnom nedorozumení a predchádzajúcom fyzickom konflikte napadol poškodeného L. Y.
tak, že skutok dňa 07. 02. 2013 o 08:05 hodine na ceste pred domom č. 5 na ulici U. S. v X., okres
Prievidza, po slovnom nedorozumení a predchádzajúcom fyzickom konflikte napadol poškodeného L.

Y. tak, že ho lopatou udrel po hlave a pravej ruke a poškodenému L. Y. spôsobil zranenia - pomliaždenie
a podkožný krvný výron temena hlavy a pomliaždenie pravého predlaktia, čo si vyžiadalo narušenie
obvyklého spôsobu života 2-5 dní,nie sú presné v tom, že obžalovaný N.. T. W. napadol poškodeného L. Y. až po tom, čo bol sám týmto
poškodeným značne fyzicky napadnutý až formou „zrazenia“ na zem. Táto okolnosť má pritom veľký
význam z hľadiska správnosti použitej právnej kvalifikácie súdom prvého stupňa, ako na to bude nižšie

poukázané.

Súčasne sa však senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obžalovaného a jeho obhajcu v tom, že
konanie obžalovaného spočívajúce v úderoch lopatou poškodeného, by mohlo ísť na vrub nepríčetnosti,
resp. zníženej príčetnosti obžalovaného v dôsledku utrpeného otrasu mozgu I. stupňa. Je síce možné

prisvedčiť obhajcovi v tom, že aj otras mozgu môže spôsobiť krátkodobú duševnú poruchu, avšak z
konania obžalovaného, keď tento druhýkrát vstal zo zeme, nevyplýva, že by tento bol významnejšie
„dezorientovaný“, keď proti fyzicky silnejšiemu poškodenému berie lopatu a tohto udiera prakticky ako
odplatu za svoje „zbitie“.

Z pohľadu právnej kvalifikácie síce je možné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v tom, že obžalovaný

sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (lopata). Formálne teda boli naplnené znaky prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. Súčasne však senát odvolacieho súdu
vyslovuje názor, že s prihliadnutím na materiálny korektív uvedený v § 10 ods. 2 Tr.zák. je možné dospieť
k záveru, že závažnosť konania obžalovaného je nepatrná.

Nie je možné pripustiť, aby občan, ktorý si pred svojím domom ráno odhŕňa sneh, pri ktorej činnosti bol
fyzicky napadnutý (obžalovaný tvrdí, že ho predtým mala „zraziť“ aj manželka poškodeného pri cúvaní
autom) a zranený aj na hlave, vrátane utrpeného otrasu mozgu I. stupňa, bol postihovaný prostriedkami
trestného práva, ak prakticky koná v súlade s prirodzeným právom človeka „brániť sa“ voči napadnutiu. V

tomto prípade síce neboli splnené podmienky nutnej obrany. Útočník si ale musí byť vedomý, že obrana
napadnutého môže byť s útokom súčasná, ale aj následná, po skončení útoku. V takomto prípade riziko
následkov musí znášať útočník. Dovolávanie sa útočníka ochrany prostriedkami trestného práva, keď aj
následok, ktorý mu vznikol na zdraví, je prakticky menší, ako on spôsobil napadnutému, v tomto prípade
preto neprichádza do úvahy.

V súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Tr.zák. vzhľadom na vyššie uvedené v prospech obžalovaného
svedčia, najmä následky činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia, ale aj jeho pohnútka.
Obžalovaný N.. T. W. preto nenaplnil všetky zákonné znaky predmetného prečinu.

Súčasne však senát odvolacieho súdu nemohol prehliadnuť, že konanie obžalovaného voči
poškodenému bolo tiež protiprávne, avšak intenzitou, ktorá by mohla naplniť znaky priestupku. Tu
odvolací súd vyslovuje právny názor, že v prípade naplnenia formálnych znakov prečinu, kde k uznaniu
viny v trestnom konaní nedôjde len v dôsledku uplatnenia materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2
Tr.zák. spravidla vždy pôjde o spáchanie priestupku, ako nižšej formy protiprávneho konania.

Obžalovaný sa síce svojho konania dopustil v roku 2013, avšak v súčasnosti platné ustanovenie
priestupkového zákona (zák. č. 372/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) umožňujú prejedanie veci
ako priestupku tak, že doba, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie, sa do doby premlčania priestupky (2
roky) nezapočítava.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.