Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203822
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203822.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu B.. P. P. a sudcov B.. J. C. a M.. M. I.
v spore žalobcu: CD R., s.r.o., O. vězňů XXXX/XX, G. M., O. 1, Y. P., T.: XXX XX XXX, zastúpený: Y.
O., s.r.o., W. 4, K., T.: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. V., nar. XX.X.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., o
zaplatenie X,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k.
8C/103/2014-78 zo dňa 28.9.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
X,XX % denne a X % ročného úroku zo zmenkovej sumy do XX.X.XXXX, zamietol. Vyslovil, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle
čl.4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške X,XX eur, zmenkového úroku vo výške X,XX % denne zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do

X.XX.XXXX, zo sumy XXX,XX eur od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX, zo sumy XXX,XX eur od X.XX.XXXX
do X.X.XXXX, zo sumy XXX,XX eur od X.X.XXXX do X.X.XXXX, X % ročného úroku zo zmenkovej
sumy XXX,XX eur od X.X.XXXX do X.XX.XXXX, zo sumy XXX,XX eur od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX,
zo sumy XXX,XX eur od X.XX.XXXX do X.X.XXXX, zo sumy XXX,XX eur od X.X.XXXX do X.X.XXXX,
zmenkovej odmeny vo výške X/X % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma X,XX eur a zároveň si
uplatnil náhradu trov konania.

3. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: XC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške X/X % zmenkovej sumy,
teda X,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

4. Proti predmetnému rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe X,XX % denne
zo zmenkovej sumy, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie.

5. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu

predchádzalo, rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Odvolací súd považoval v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,

že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

6. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia

(uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: XCo/XX/XXXX - XX zo dňa XX. 9. XXXX) tunajší súd
doručil žalobcovi tlačivo B, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov
svedčiacich o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky.

7. Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie

sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu
súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje XXXX,XX eur.

8. Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd, alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.

9. Podľa čl. 4 odsek 4 uvedeného nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré

poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B,

ako je uvedené v prílohe II.

10. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak žalobca tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

11. Žalobca, reagujúc na vyššie uvádzanú výzvu tunajšieho súdu na základe tlačiva „B“ Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, doručil súdu dňa XX.X.XXXX podanie zo dňa
X.X.XXXX, v ktorom (okrem iného) uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky.
Žalobca predložil súdu originál zmenky. Zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na

uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v
konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Zároveň uviedol, že predmetom konania je
výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Žalobcavkonaníuplatňujebezpodmienečnýzáväzok
žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

12. Dňa XX.XX.XXXX prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I.
Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súdpristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať

až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

13. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

15. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

16. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

18. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis

neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za

odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zastáva súd prvej inštancie názor, že dohodnutá výška

zmenkového úroku XX,XX % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných
ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako XX % ročne pri spotrebiteľských
úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o
zmenkovomúrokuvrozporesdobrýmimravmi,atedaneplatnávzmysleustanovenia§39OZakocelok.

20. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má
na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých
úrokov považuje súd prvej inštancie za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie.

21. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
X,XX% denne, teda XX,XX% ročne zo zmenkovej sumy, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.22.PokiaľideozaplateniezákonnéhoúrokuX%ročneododňazročnostizmenkyvzmysleust.§48ods.
1 zák. č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanému predložená zmenka na
platenie,akedysatedastalazročnou.Súdprvejinštanciezároveňdodáva,ževbode8.1štvrtomodseku

návrhunauplatneniepohľadávky,kdežalobcaopísalokolnostipredloženiazmenky(aanivinýchbodoch
návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu a uvedené je len
všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k
tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou XX.X.XXXX, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo

na žalobcovi. Súd prvej inštancie preto ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému ako
deň, kedy žalovanému bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (X.X.XXXX) a následne
zročnosť zmenky nasledujúci deň, t. j. XX. X.XXXX, od ktorého priznal navrhovateľovi X % ročný úrok zo
zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto súd prvej inštancie
žalobu o zaplatenie X % ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol.

23. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

24. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej odmeny, bol však neúspešný

v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške X,XX % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne
prevyšuje žalovanú istinu a aj ohľadom uplatneného X % ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto súd
prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal
s poukazom na vyššie citované ustanovenie.

25. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

26. Svoje odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. s tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365

ods. 1 písm. b) C.s.p., súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

27. Ďalej v dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,

že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom a listinnými
dôkazmi. Žalobca podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovaním úverových zmlúv,
exekučných spisov a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

28. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súci vychádza

len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednania
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového
konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník
musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností
účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme,

že uniesol bremeno tvrdenia.

29. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči

forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci.

30. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj
iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne,

ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.31.Potrebavykonaťďalšiedôkazymusívyplynúťzosamotnéhodoterajšiehodokazovania(zdoterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov

sporových strán počas písomnej fázy - konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

32. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov

pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení
rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.

33. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

34.Žalovanýmoholnazákladečl.5ods.3aods.6Nariadeniavzniesťnámietkyvočizmenke,aktakvšak
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia
§120 ods. l veta práva in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o

porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva
na spravodlivé súdne konanie.

35. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaný sa

tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju
prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd

teda túto ochranu žalovaného prakticky nanútil, bez jej vôle.

36. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

37. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

38. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek

spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke medené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

39. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

40. Súd prvého stupňa predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, podľa ktorého cit: „Kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka." Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným

majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo 3/2008 zo dňa 22.
októbra2008,podľaktoréhocit.:,,Zpovahyzmenkyakoabstraktnéhoanespornéhozáväzkuvyplýva,že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia §17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že
kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je
však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi

(povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude
nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z
odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného)“.

41. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky

voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaná v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a
iniciatívunaseba(protivôližalovaného)prevzalsúdasuplovalaktivituodporcu.Uvedenénámietkymajú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného
na nich ani upozorniť (ustanovenie §5 ods. 1 O.s.p.).

42. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia §5 ods. l O.s.p., sud porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

43. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. Cdo/1839/2000,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co79/2013 zo dňa 5.9.2013.

44. „Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý

nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.“

45. „Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na
zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. (...) Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky

a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok nevylučuje §17 ZZŠ.“

46. „Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových vzťahov. V prípade

vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. (...) Aj takáto zabezpečovacia zmenka má
skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.“

47. „Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ

zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava
všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom
originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto
poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch.
Ust. §17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi

zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším majiteľom,
okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Výnimku zo
zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná námietka
dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr. v prípade
dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie

a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálnej námietky vyplývajúce z jeho vzťahu
k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.“

48. „Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať
výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie

pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
Vzorovéhotlačivapísm.Capripojívšetkypríslušnépodpornédoklady,alebosavyjadríakýmkoľvekiným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia
ďalšie dôkazy by mohol tak žalobca, ako aj žalovaná predkladať v priebehu celého prvostupňovéhokonania. Pokiaľ však samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie
je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok
o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. §7 ods. 3

Nariadenia, ktorý ustanovuje takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity
žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď',
musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie
uvedenévči.§7ods.1Nariadenia.Tentozávervyplývazprvejvetyuvedenéhočlánku,ktorýpodmieňuje
vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede odporcu. Nemôže teda takéto dokazovanie

vykonávať v štádiu pred doručením odpovede odporcu súdu.“

49. Takisto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/l0/2013 zo dňa 21.11.2013,
ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzuje uvedené závery žalobcu.
Krajský súd ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza:

50. Podľa čl 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade
písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá
zo strán. V odpovedi žalovaného ako reakcie na návrh žalobcu, ktorý žalovanému súd zaslal s výzvou
na vyjadrenie na tlačive C žalovaná uviedol, že dlh žalovaného sčasti uhradil. Vo vyjadrení nie je ani
zmienka o tom, že by voči žalobcovi a nároku zo zmenky vzniesol relevantné námietky, príp. že by

navrhol vykonať nejaké dôkazy. Napriek tomu súd účastníkov konania predvolal na ústne pojednávanie
s poučeniami obsiahnutými v predvolaní, aj keď žalobca s prejednaním veci na ústnom pojednávaní
nesúhlasil a ani žalovaný pojednávanie vo veci nenavrhol. (...) Okresný súd bol oprávnený postupovať
v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že nárok uplatnený žalobcom
patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný žalobcom v súlade sčl. 4 ods. 1 Nariadenia a

bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom
pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania
rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania.

51.Postupokresnéhosúdu,keďpredvolalúčastníkovnapojednávaniebeztoho,žebytobolktorýkoľvek

z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex
ojfo a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania,
nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý
získal žalobca ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s

Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie a
toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany žalovaného, ktoré jediné by ho na postup, ktorý
zvolil, oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

52. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil

preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako
jeho neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie z hmotnoprávneho. (...)
Z obsahu návrhu žalobcu však jednoznačne vyplýva, že si uplatnil nároky zo zmenky, ktorú žalovaný
podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, preto nemôže byť žalobcom uplatnený
nárok neprípustný.

53. Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120
ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané
natvrdeniažalobcu,ktorýjasne,úplneazrozumiteľnevtlačiveauplatnilprávazozmenkyaktorýuviedol,

že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovaného, ktorý voči forme
a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

54. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať apreukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka

stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej
viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

55. Odvolací súd považuje (...) zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba
splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako
to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej
predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote
4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nie je preto daná
žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.

56. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k
žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi,
ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať. Žalobca v

konaníuplatňujezáväzokodporcu,žezazmenkuzaplatísumu,ktorúdoplnildozmenkypôvodnýmajiteľ,
pričom súd posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej
zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné.

57. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol

voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietkytýkajúcesaúverovejzmluvy,príp.zmenky,čobyvšakmuselvkonaníajpreukázať,atonapriek
tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods.
6 zák. č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.6.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou.
Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak

šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. XX% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu
zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so
zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu

neplatnosť zmenky.

58. Ustanovenie §17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník

preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu
je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má
podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

59. Z ustanovenia §17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je žalobca, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

60. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Nie je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak
je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať
o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa

preto nestotožnil s názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
vzťahu spotrebiteľského nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulovanéaobmedzenézákonom.(...)Podľazákonazmenkovéhoašekovéhobolpretosúdoprávnenýskúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne
do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

61. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda
o vyplňovacom práve bianko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v

čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon
súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod.
Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj bianko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. §
4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil

spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek.

62. Zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZaŠ''). Uvedené platí aj pre dohodu o
vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je
úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky.

63. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne
jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zásada
ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku
odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového
záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý

zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku).

64. K originárnemu nadobudnutie zmenkových práv indosatárom zo zmenky nadobudnutej derivatívne:

65. Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale

ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky.
Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo
zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom
a predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči
zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu.

66. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a dlžníkom,
sú námietky in personám, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na
základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom t.j. materiálnej
abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom.

67. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto
osobnej námietky a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu
vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého
úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Ide o iba o relatívnu námietku dlžníka.

68. Zákon zmenkový a šekový vychádza z toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník - zmenečník
sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky
námietkyzakladajúcesanaosobnýchvzťahochsremitentom(pôvodnýmmajiteľomzmenky),musítvrdiť
a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Z toho vyplýva

absolútne neprípustné prihliadanie na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového
dlžníka a remitenta, vo vzťahu k uplatnenému zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový
dlžník tzv. exceptio doli a ju aj nepreukáže.69. Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo,
vrátane § 37 ods. 1, § 39 ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v
Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. Zákon zmenkový a šekový však

výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné
spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný
dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník
preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po
indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich

nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli zjeho záväzkového vzťahu
s remitentom (indosantom), ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex offo prihliadanie súdu na
neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho
úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť
neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda
možná iba za výnimočných okolností (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a následne opäť iba na

námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od
1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až
voči zmenkám vystaveným po XX.XX.XXXX je možné „z úradnej povinnosti“ prihliadať na skutočnosti
odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personám
vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do

22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do XX.XX.XXXX.

70. Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku 93/2015 Zb. stanovísk NS a súdov SR vychádza vo svojich
úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak
by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej t.j. že by zmenkový dlžník chcel

tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel
dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až „v takomto konaní“ dokazovať,
že nadobúdať zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd SR si zjavne neuvedomil, že práve
exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť
prinadobúdanízmenky.NajvyššísúdSRsaodvolávanariešenierakúskejjudikatúry,ktorámalazabrániť

zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov
zmenkového vzťahu. Nezaškodí uviesť niekoľko príkladov rozhodnutí Oberster W. - najvyššieho
rakúskeho súdu v civilných veciach (rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí
Oberster W., takže rozhodnutia Oberster W. možno považovať za konečné v rámci súdneho systému
Rakúskej republiky):

71. V ďalších dôvodoch svojho odvolania poukázal na právnu prax Rakúskych a Nemeckých súdov v
obdobných veciach.

72. Pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného

nároku, jednoznačne je potrebné uviesť, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v
prípade výšky X.XX% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Samotné stanovisko NS SR však
jednoznačne v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh
v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v
prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment je predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od

tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške X% p.a.

73. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie, tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške: XX,X eur bez DPH za podané odvolanie a X,XX eur bez DPH režijný paušál, a to všetko

navýšené o DPH”.

74. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

75. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiťodvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

76. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

77. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

78. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu

odvolací súd uvádza nasledovné:

79. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel

vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

80. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod
4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia,

teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou predložiť súdu
doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol žalobca v návrhu
na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť
zjavne neopodstatnená.

81. Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca
poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál
zmenky,pretoniejezostranyžalobcučodoplniťaleboopraviť.Uviedol,žeakožalobcasiuplatnilvtomto

konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už
v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje
na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

82. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť O. s.r.o., O. XX, K. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na
predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych
a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo

spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov
voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiťnároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po 1.8.2008.
Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
s účinnosťou od X.X.XXXX neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani

platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

83. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou,
ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj

Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia
štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky
uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z

nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

84. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané
- v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore

zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatňované práva
veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky, má
podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky

podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v
prejednávanejveci zmenkovýúrokX,XX%denne,čopredstavujeXX,XX%ročnýúrok,ktorýjeuvedený
priamo na zmenke.

85. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou

konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

86. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však

jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe
č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované
dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa Zákona
č.191/1950Zb.-Zákonzmenkovýašekový.Navyše,súdprvejinštancieniejezmenkovýmsúdompodľa

§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na
základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky
ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.87. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom

konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

88. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto
zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu

pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu
svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvého
stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.

861/2007, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej
časti.

89. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

posudzujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. o trovách konania, pretože žalobca, ktorému vznikli v tomto
konaní na súde prvej inštancie trovy konania nemal úspech vo veci.

90.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení

s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

91.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).