Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200217
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712200217.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnave,vprávnejvecinavrhovateľky:T.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXX,D.,zastúpenej
advokátom: Mgr. Tomáš Kováč, so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti odporkyni: U. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/X, Y., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo dňa 23.09.2013, č.k. 3C/4/2012-174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva
a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach: Pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č.
16211/33 - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2
a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku

registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 19 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Skalica, na Liste vlastníctva
č. XXXX, pre okres Skalica, obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., rod. J., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Y., S. XXXX/X, PSČ: XXX XX a U. F.
rod. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený Správou katastra Skalica pod č. V-2232/2011 je voči navrhovateľke právne

neúčinná. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 99,50 Eur
a náhradu trov právneho zastúpenia Mgr. Tomášovi Kováčovi, advokátovi v sume 2.863,20 Eur a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 42a ods. 1,
2 a 3, § 42b ods. 1, 2, 3, 4, § 116 Občianskeho zákonníka a v časti o náhrade trov konania
s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.
Vecne argumentoval tým, v návrhu navrhovateľka tvrdila, že ako veriteľ s dcérou odporkyne M. F.,

rodenou J. (ďalej len „dlžníčka“), nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX dňa 01.12.2011 ako dlžníčkou
uzavrela Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla navrhovateľka sestre (?) odporkyne (ďalej v
texte označovaná ako „dlžníčka“) pôžičku v sume 1.800,- Eur. Peniaze dlžníčke vyplatila v hotovosti
pri podpise zmluvy. Dlžníčka sa zaviazala navrhovateľke peniaze vrátiť v celosti spolu s odplatou
vo výške 500,- Eur do mesiaca od podpisu zmluvy o pôžičke, t.j. spolu v sume 2.300,- Eur, lehota
na zaplatenie uplynula 01.01.2012. Dlžníčka ku dňu podania návrhu na súd nevrátila pôžičku ani

čiastočne, čím porušila dohodu zmluvných strán Zmluvy o pôžičke o tom, že v prípade nevyplatenia
pôžičky riadne a včas dlžník zriadi záložné právo v prospech veriteľa na nehnuteľnosti zapísanej
na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Skalica, nakoľko záložné právo
nezriadila, ale svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou na tretiu osobu
- svoju sestru H. J., rod. J.. Dlžníčka mala vedomosť o existencii pohľadávky voči navrhovateľke a
jej konaním - prevodom spoluvlastníckeho podielu na uvedenú nehnuteľnosť došlo k podstatnému

sťaženiu vymoženia pohľadávky navrhovateľky, ktorá je už splatná. Dlžníčka ďalej v snahe zbaviť sa
majetku previedla svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiachzapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. na svoju matku - odporkyňu - účastníčku
dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní. Nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Skalica tvoria pozemky registra „C“

evidované na katastrálnej mape parc. č. 16211/33 - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. 16211/34 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX,
nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č.
16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, ktoré dlžníčka nadobudla ako spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach z titulu dedičského rozhodnutia Okresného súdu Skalica

3D/4/2009 zo dňa 09.06.2011. Vklad dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva uzavretej medzi M. F.,
rod. J., odporkyňou U. F., rod. T., bol povolený Správou katastra Skalica pod č. V-2232/2011 zo dňa
15.12.2011.

Zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd záver, že návrh bol podaný dôvodne. Z dokazovania
vykonaného písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 01.12.2011 a tiež svedeckou výpoveďou M. F.

preukázané, že medzi navrhovateľkou a M. F. vznikol podľa ustanovenia § 488 záväzkový právny vzťah,
ktorým je podľa zákona právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Navrhovateľkou bolo zmluvou o pôžičke uzavretej
podľa § 657 preukázané, že prenechala dlžníčke peniaze. V konaní bola svedeckou výpoveďou M.
F. preukázaná existencia trvania jej záväzku voči navrhovateľke, vzniknutého zo zmluvy o pôžičke

zo 01.12.2011, podľa ktorej bola dohodnutá splatnosť vrátenia peňazí dňom 01.01.2012. Súd potom
uzavrel, že navrhovateľka ako veriteľ má voči dlžníčke M. F. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2011
vymáhateľnúpohľadávku,ktorájekudňurozhodnutiavovecisamejpolehotesplatnostiaveriteľjumôže
uplatniťvzákladnomsúdnomkonaní.Platnouzmluvouopôžičkebolapreukázanápozícianavrhovateľky
ako veriteľa a daná tým jej aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 2

OZ. Súd ďalej zistil, že žaloba bola podaná včas, keď vklad vlastníctva vklad do katastra nehnuteľností
podľadohodybolpovolenýSprávoukatastraSkalicapodč.V-2232/2011dňa15.12.2011.Navrhovateľka
podala žalobu dňa 11.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že bola dodržaná zákonná trojročná lehota na
podanie žaloby o odporovateľnosť právnemu úkonu.

Zo skutočností zistených v konaní bolo preukázané, že konaním dlžníčky, kedy previedla svoj
spoluvlastnícky podiel na LV č. XXXX dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní
na odporkyňu a predtým darovacou zmluvou pri prevedení jej spoluvlastníckeho podielu na LV č.
XXXX na svoju sestru, prišlo k zmenšeniu jej majetku, čím sa dlžníčka postupne zbavovala majetku
a tým sa stala platobne neschopnou. Navrhovateľka v konaní preukázala, že dlžníčkin právny úkon

ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa/navrhovateľky tým, že viedol k zmenšeniu majetku
dlžníčky, čo malo za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
dlžníčky, pričom ak by nebolo tohto úkonu, mohol by veriteľ svoju pohľadávku z majetku dlžníka
uspokojiť. Majetok dlžníčky sa zmenšil natoľko, že nevlastní taký majetok, ktorý by sám o sebe
postačoval k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Sama dlžníčka v konaní potvrdila, že nemá

peniaze na to, aby splácala svoje dlhy. Súd poukázal aj na článok IV. zmluvy o pôžičke, ktorý obsahuje
prehlásenie, že dlžníčka je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v bytovom dome na ulici M. X, Y.,
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX a súčasne, kde prehlásila, že do vyplatenia pôžičky nebude
s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, čo však dlžníčka porušila. V tomto prípade, nebolo potrebné
preukázať úmysel dlžníčky, že mienila ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa z dôvodu, že druhou

stranou je osoba blízka dlžníkovi - matka, úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa v tomto prípade zákon
predpokladá. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom, týmto
spôsobompresvedčila,žeprávnyúkonneukracujeveriteľadlžníkaavediejuktomu,abynerobilaprávne
úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová,
musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku,

ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri aj rozsudok NS ČR, sp. zn. 21
Cdo 864/2000 alebo rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Co 145/2007).

Výpovede odporkyne a dlžníčky M. F. sa vo viacerých častiach rozchádzali, dokazovaním však
bolo preukázané, že odporkyňa v čase, keď s ňou dlžníčka podpisovala Dohodu o vyporiadaní

spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, mala vedomosť o viacerých dlhoch svojej dcéry - dlžníčky,
čo potvrdila sama odporkyňa pri výsluchu, kedy predložila súdu aj viaceré exekučné príkazy, ktoré
jej chodili domov ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti. Súd teda prihliadol na blízky príbuzenský vzťah
medzi odporkyňou a svedkyňou v zmysle § 42 ods. 2 OZ. Odporkyňa nepreukázala, že by v dobeuzavretia odporovaného úkonu vyvinula takú aktivitu a s takou náležitosťou, aby úmysel dlžníčky ukrátiť
týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a preto sa odporovacej žalobe neubránila. Samotné
tvrdenie odporkyne ako osoby blízkej dlžníčke o tom, že o jej dlhoch a o jej úmysle ukrátiť veriteľa

uzavretím Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní nevedela, nakoľko jej
dlžníčka neoznámila svoje dlhy, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (NS ČR, sp.
zn. 21 Cdo 864/2000). Súdu nepostačovalo ani tvrdenie blízkej osoby (odporkyne) o tom, že s dcérou
(dlžníčkou) nekomunikuje, ani tvrdenie dlžníčky o tom, že dlhy boli manželove, že sa ich dlžníčka
snažila dať do poriadku, ani tvrdenie, že v čase uzavretia dohody nebola na katastri zapísaná žiadna

plomba, uvedené tvrdenia nenahradili dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka.
Pri starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedla odporkyňa súd
zhodnotil, že odporkyňa musela alebo mala vedieť o dlhoch svojej dcéry. Nakoľko odporkyňa nevyvinula
náležitú starostlivosť rozpoznať úmysel svojej dcéry ukrátiť veriteľa, odporkyňa sa odporovacej žalobe
neubránila, nepreukázala, že úmysel dlžníčky ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla
aj pri náležitej starostlivosti poznať. Súd prvého stupňa potom uzavrel, že dlžníčka urobila uvedený

právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa/navrhovateľa a keďže boli naplnené všetky hmotnoprávne
predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka návrh
o určenie, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní je voči navrhovateľke
právne neúčinná, je dôvodný.

Navrhovateľka bola v konaní účastníčkou úspešnou a preto jej súd priznal náhradu trov konania v sume
99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia k rukám jej advokáta v sume
2.863,20Eur,ktoréjepovinnáuhradiťodporkyňa.Priznanúnáhradutrovkonaniavďalšomsúdpodrobne
špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil, návrh zamietol a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť jej náhradu trov
konania. Odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že ako veriteľ s jej dcérou M. F., rod. J. dňa 01.12.2011 uzavrela zmluvu
o pôžičke so splatnosťou ku dňa 01.01.2012, na základe ktorej jej poskytla 1.800,- Eur za odplatu 500,-
Eur, tzn. spolu 2.300,- Eur. V rozsudku je chybne uvedené, že navrhovateľka poskytla peniaze sestre
odporkyni, pretože M. F. je jej dcéra a nie sestra. Navrhovateľka ďalej uviedla, že dlžníčka M. F. porušila
dohodu, že v prípade, ak nezaplatí riadne a včas dlžníčka zriadi záložné právo v prospech veriteľa na

nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Y.. Na tomto LV č. XXXX je zapísaný byt č. XX, súp. č.
XXXX s pozemkom a so zariadeným kat. úz. Y., parcela č. 2976/9, 2976/25, 2976/26. V zmluve o pôžičke
sa nehovorí o nehnuteľnostiach vedených v LV č. XXXX (ktorými je záhrada, chatka, pozemok pod
chatkou). Dlžníčka v obidvoch zmluvách o pôžičke klamlivo prehlásila, že je vlastníčkou nehnuteľnosti
zapísaných v LV č. XXXX, čo však nebola pravda. Dlžníčka bola spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom

podiele 1/4. Navrhovateľka si mala vo svojom vlastnom záujme pred vyplatením peňazí dlžníčke overiť
tak dôležité skutočnosti o vlastníctve. V súčasnosti nie je problém si vlastníka nehnuteľnosti overiť.
Navrhovateľka sama podcenila overenie si osoby, ktorej požičiavala peniaze. Išla teda do rizika, že
dlžníčka jej peniaze nevráti. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že už aj 07.11.2011 so splatnosťou 07.02.2012
poskytla M. F. peniaze, sumu 5.000,- Eur za odplatu 1.500,- Eur, tzn. 6.500,- Eur. Ak všetko čo uvádza

navrhovateľka je pravda, teda vedela, že dlžníčka z jej pôžičky zatiaľ nič nevrátila, sľuby nesplnila,
prečo jej teda poskytla ďalšie peniaze. Aj tu musela vedieť, že ide do rizika. Navrhovateľka vo svojej
výpovedi uviedla, že dlžníčke nedôverovala, že dlžníčka navrhovateľku mnohokrát podviedla. Je teda
nepochopiteľné, že aj tak jej dala k rukám tak veľké sumy. Nemožno sa stotožniť ani s konštatovaním
súdu o tom, že ona (odporkyňa) vedela o pôžičkách a dlhoch dlžníčky, teda svojej dcéry a rovnako sa

nemožno stotožniť ani s tým, že súd zobral do úvahy príbuzenský vzťah odporkyne a dlžníčky, keď v
konaní bolo preukázané, že o uvedených pôžičkách nikdy nemala žiadnu vedomosť a ani to nemala
možnosť ako zistiť a sama dlžníčka pred spísaným napadnutej dohody u mediátorky prehlásila, že nemá
žiadne dlhy. Ona ako odporkyňa podpisovala dohodu osobitne, nakoľko spolu nekomunikujú, dcéra sa
vyhýba stretnutiam s ňou. Dlžníčka pri výsluchu jasne uviedla, že jej nikdy nepovedala o pôžičkách, ktoré

jej poskytla navrhovateľka. V konaní bolo preukázané, že ich vzťahy nie sú vôbec priateľské, dokonca
naopak veľmi nepriateľské. S dcérou roky neudržiava kontakt, túto skutočnosť potvrdila aj sama dlžníčka
vosvojejvýpovedi.IchvzťahysanarušiliposmrtijejbývaléhomanželaH.J..Právezdôvodunarušených
vzťahov v rodine sa nemohli dohodnúť na úprave nevyriešených spoluvlastníckych vzťahov. Nevedelispoločne spravovať uvedené nehnuteľnosti a preto sa rozhodli riešiť a vyporiadať ich spoluvlastníctvo
formou mediácie. Teda nemožno poukazovať na ich príbuzenský vzťah v takomto zmysle. Síce sú vo
vzťahu matka a dcéra, ale to je všetko! Uzavretím dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom

vyporiadaní nemala úmysel ukrátiť navrhovateľku, ale vyriešiť ich rodinné vzťahy. Pokiaľ súd poukazuje
na darovaciu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi dlžníčkou a odporkyňou s týmto nesúhlasí, pretože
ona ako odporkyňa nikdy žiadnu darovaciu zmluvu s dlžníčkou neuzavrela. Súd teda dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej sa nemožno stotožniť ani so záverom
súdu, že odporkyňa zmenšila svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť

uspokojeniepohľadávkynavrhovateľky,žedňa08.11.2011,keďdlžníčkapodpisovalanapadnutúdohodu
o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní bola spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom
podiele 1/4 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Y.. Zdôrazňuje, že v uvedenom LV č. XXXX
je zapísaný byt č. XX, s.č. XXXX s pozemkom a so zariadeným kat. úz. Y., parcely č. 2976/9, 2976/25,
2976/26. Prevod bytu, teda darovacia zmluva, o ktorej ona nevedela na sestru dlžníčky sa uskutočnil
následne 20.12.2011. To je dôkaz, že dlžníčka v čase podpisu dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva

a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 08.11.2011 bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č.
XXXX, tzn. bytu s príslušenstvom. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením súdu, že darovacia zmluva na byt
bola uskutočnená pred dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní (záhradka LV
č. XXXX). Podľa súdu predloženého osvedčenia o dedičstve 3D/4/2009, D not 11/09K, podľa znaleckého
posudku Ing. Stanislava Lasicu, Ing. Ľubomíra Nečasa bola určená hodnota nehnuteľnosti uvedených

na LV č. XXXX chatka, záhradka a pozemok na sumu 11.285,- Eur z čoho 1/4 predstavuje 2.821,25
Eur. Hodnota nehnuteľnosti uvedených v LV č. XXXX byt s príslušenstvom je 41.200,- Eur z čoho 1/4
predstavuje 10.300,- Eur, pričom dlh predstavoval hodnotu 8.800,- Eur. Podľa uvedeného nie je možné
sa stotožniť so záverom ,že boli naplnené všetky hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej
žaloby. V ďalšom poukázala na znenie § 42a ods. 2, § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka.

Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V ďalšej časti odvolania napadla rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania s tým, že vyčíslené
a priznané trovy advokáta sú neprimerane vysoké, nepreskúmateľné a nesprávne vyčíslené. Ak ide o
položky za úkony právnej služby, stretnutie a porada s klientom a to v celkovom počte 6x, z vyčíslenia

advokáta nie je jasné, časové hľadisko trvania stretnutí a porád, čo je dôležité aká sadzba tarifnej
odmeny advokátovi patrí, či podľa § 14 ods. 2, 4 alebo 6 Vyhlášky, teda advokát neuviedol dobu trvania
úkonu a ani nijakým spôsobom vôbec nepreukázal samotné uskutočnenie úkonov, napr. zápisnica
alebo záznamom zo stretnutia. Ďalej pri výpočte hotových výdavkov za spotrebované pohonné hmoty
nesprávne, resp. nie v súlade s technickým preukazom od motorového vozidla, ktoré použil na cesty a

ktorý súdu doložil, kde uviedol spotrebu motorového vozidla a to 10 l/100km, avšak podľa technického
preukazu je spotreba motorového vozidla len 6,2 l/100km. Rovnako nesprávne je uvedená aj cena
pohonných hmôt za liter, kde advokát uviedol jednotnú cenu 1,60 Eur za 1 liter pohonných hmôt.
Túto cenu však žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nedoložil napr. pokladničný blok z rozhodného
času a preto súd mal použiť priemernú cenu pohonných hmôt za rozhodné obdobie zistiť na stránke

štatistickéhoúradu.Tiežpoukázalnato,žepokiaľsúdjejuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľkenáhradu
trov konania 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia Mgr. Tomášovi Kováčovi, advokátovi v sume
2.863,20 Eur, suma 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh je zarátaná aj do trov právneho
zastúpenia. Odporkyňa, teda ona, by tak podľa rozsudku mala nahradiť túto sumu dvakrát. Záverom
poukázala aj na skutočnosť, že sudkyňa JUDr. H. U. bola už v minulosti vylúčená z konania na Okresnom

súde Skalica pod sp. zn. 9Nc/4/01, 4C/3/01 z dôvodu zaujatosti. Námietku zaujatosti v danom prípade
nepodávalazdôvodu,ženepredpokladala,žesúdbudekonaťarozhodovaťtak,akosastalo.Zrozsudku
je zrejmá zaujatosť súdu voči jej osobe. Vzhľadom na celý priebeh tohto konania a nespravodlivého
rozhodnutia v ňom vo veci samej má pochybnosti o nezaujatosti sudkyne o tom, že jej rozhodnutie je
ovplyvnené jej osobným postojom k jej osobe.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne je treba priznať úspech, keďže napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.Podstatným odvolacím dôvodom je, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

V zmysle § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
osôb uvedených v písmenách a) až d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je okrem iných vymenovaných osôb i príbuzný
v priamom rade.

V zmysle § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť

veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo, že M. F. ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa
nesplnila svoj dlh voči navrhovateľke a to ani čiastočne a teda ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej
má navrhovateľka ako veriteľ voči dlžníčke vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je po lehote splatnosti a
ktorú veriteľ, t.j. navrhovateľka uplatnila v základnom súdnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom
súde Skalica pod sp. zn. 1Ro/343/2013.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 01.12.2011 vyplýva, že zmluvnými stranami na strane veriteľa bola
navrhovateľka a na strane dlžníka M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX. Predmetom zmluvy bola
pôžička vo výške 1.800,- Eur, ktorú sa veriteľ zaviazal vyplatiť dlžníčke v hotovosti, pri podpise zmluvy.
Zmluva obsahuje záväzok dlžníčky vrátiť veriteľovi pôžičku 1.800,- Eur spolu s odmenou vo výške 500,-

Eur, všetko podľa zmluvy do jedného mesiaca od podpisu zmluvy, celkom sa dlžníčka zaviazala vrátiť
2.300,- Eur do 01.01.2012 k rukám veriteľa. Zmluva o pôžičke v čl. IV obsahuje prehlásenie dlžníčky,
podľa ktorého dlžníčka prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome na ulici M. X, Y.,
nehnuteľnosť je zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Skalica. Strany sa podľa
uvedenia v zmluve o pôžičke dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas, dlžníčka zriadi

záložné právo k nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku je aj prehlásenie dlžníka, že do
vyplatenia pôžičky bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa.

Zo zmluvy o pôžičke zo 07.11.2011 bol preukázaný ďalší záväzok dlžníčky M. F., týkajúci sa pôžičky vo
výške 5.000,- Eur a odmeny za požičanie vo výške 1.500,- Eur, všetko splatné do 07.02.2012. Podľa

tvrdenia navrhovateľky aj táto zmluva obsahuje prehlásenie dlžníčky o jej vlastníctve nehnuteľností a
podmienku prevodu nehnuteľností iba so súhlasom veriteľky v presnom znení ako je uvedené v zmluve
z 01.12.2011.

Z Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 07.11.2011, ktorej neúčinnosť

je predmetom sporu vyplýva, že jej predmetom bolo zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným v LV č. XXXX v k.s. Y., obec Y., okres Skalica, ktoré mali v spoluvlastníckom podiele U. F. v
1/2-ine, M. F. v 1/4-ine a H. J. v 1/4-ine a o ktorých vyporiadaní sa dohodli tak, že U. F. nadobudla do
výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vednú na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., okres Skalica, a to parceluregistra „C“ KN č. 16211/33 a 16211/34 a stavbu záhradnej chatky s.č. XXXX na parcele 16211/34 všetko
v celosti 1/1 s povinnosťou finančného vyrovnania tak, že U. F. vyplatí účastníčke M. F. a účastníčke H.
J. čiastku vo výške 2.373,- Eur po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21.750,- Eur za predaj bytu č. XX.

K uvedeným nehnuteľnostiam bolo povolené vlastnícke právo na vklad Správou katastra Skalica dňa
15.12.2011, číslo vkladu V-2232/11.

Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie pre obec Y., časti parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape mal súd preukázané, že v parcelách číslo 2976/9, 2976/25 a

2976/25 - zastavané plochy a nádvoria sa jedná podľa súpisného čísla XXXX o bytový dom, vo vchode č.
X ktorého je zapísaný byt č. XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 66/3504, ktorý vlastnia odporkyňa U. F., r. T. v 1/2-ine titulom
zmluvyoprevodevlastníctvabytuV-76/99zo17.05.1999aďalejjezapísanáakospoluvlastníčkapodielu
1/2-ine dcéra odporkyne H. J., nar. XX.XX.XXXX. U titulu nadobudnutia je poznamenané Uznesenie
OS Skalica 3D/4/2009 z 09.06.2011 a Darovacia zmluva V 228/11 z 20.12.2011.

Vo vyjadrení odporkyne zo dňa 22.03.2012 je uvedené, že sa so svojimi dcérami nerozpráva viac rokov,
komunikuje s nimi len cez svoju právničku alebo formou SMS, pričom o existencii pohľadávok dcéry/
dlžníčky voči navrhovateľke nemala žiadnu vedomosť.

Navrhovateľka návrh o neúčinnosť právneho úkonu podala na súd včas 11.01.2012 a treba ustáliť i to,
že zostalo nesporným, že odporkyňa je blízkou osobou dlžníka.

Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho
dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia

veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Môže ísť o
úkon úplatný alebo bezúplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp. o úkon, ktorým
bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným predpokladom
odporovateľnosti právnych úkonov, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka

(jehomajetoksazmenšildotakejmiery,žetoohrozujeaspoňčiastočnéuspokojenieveriteľovhonároku).
Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa (veriteľov) a súčasne
druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon
urobený, vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi

(žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou
právneho úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a § 117 OZ). V takomto prípade zákon úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj
vedomosťdruhejstranyotomtoúmysle,súvobidvochprípadochpsychickýmstavom,teda samyosebe
nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho

sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje
navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť (por.
rozh. NS SR 2Cdo/109/2007).

Podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie

súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej
žalobe vyhovené, tak predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu
vydaného proti dlžníkovi, domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným)
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech

ktorej bol právny úkon uskutočnený. Z toho, ako cit. ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje
podmienkyodporovateľnostiprávnymúkonomdlžníka,nevyplýva,žebypredpokladomodporovateľnosti
muselo byť skrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, alebo splatnej pohľadávky
veriteľa. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľa (uskutočneným v
úmysle ukrátiť veriteľa), postačuje, aby dlžník sledoval svojím konaním ukrátenie akejkoľvek pohľadávky

svojho veriteľa. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ
skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. že je jeho veriteľom) a že dlžník uskutočnil právny úkon v
úmysle ukrátiť jej uspokojenie, t.j. že svojím právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi
znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku.Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú
k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za

následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by
nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a
ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn.
21 Cdo 2791/99). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú

uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (pozri napríklad rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 549/2001,
sp. zn. 30 Cdo 2435/2006).

Napokon odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne
úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom

ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu,
ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy
(NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, pozri aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999).

K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší

majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim
dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým
majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí!). V prípade, že dlžníkov
právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo
iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná

(rovnocenná) náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď
má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a k
uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív
- v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom
pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho

účinnosť, pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali
účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu
veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho významný len obsah
zmluvy či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené
veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná

skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada.

Aksavkonaníoodporovacejžalobezistí,žežalovanýnadobudoloddlžníkajehonehnuteľnosťbeztoho,
aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú
náhradu,jemožnénáležiteposúdiťajto,čidlžníknažalovanéhopreviedolnehnuteľnosťvúmysleukrátiť

veriteľa (pozri rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007).

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s okolnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania a nezameral
hodnotenie výsledkov dokazovania na to, o aký úkon ide v napadnutej Dohode o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, tzn. či úkon je odplatný, tzn. odporkyňa dlžníčke za podiel poskytla

primeranú finančnú odplatu a tiež na okolnosti a z akého dôvodu došlo k uzavretiu tejto dohody. Okrem
toho sa súd prvého stupňa nezaoberal ani tým, v akej majetkovej situácii bola dlžníčka v čase uzavretia
odporovaného právneho úkonu. Predmetná okolnosť je podstatnou, pretože aj keby došlo k situácii, že
realizáciou predmetnej zmluvy sa majetok dlžníka zmenšil, krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky
v zmysle § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni

uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o
tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ. Dôkazné bremeno
preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, je teda na
navrhovateľovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa
zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že došlo

ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.Súdprvéhostupňavšakvýsledky vykonanéhodokazovania nevyhodnotil,takako tovyžadujeust.§132
O.s.p. a v niektorých častiach je vyhodnotenie dokazovania v časti zistenia a popisu zmlúv uzavretých
dlžníčkou zmätočné a v tomto smere sú námietky odvolateľky opodstatnené.

Pri odporovacej žalobe nemôže byť totiž pochybnosti o tom, že zmena vlastníctva podielu na
nehnuteľnosti na financie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, transformáciou
(zmenou) formy majetku nesporne je, lebo sa jedná o odplatný ekvivalentný právny úkon. V
prejednávanom prípade potom je nutné posúdiť či suma určená za spoluvlastnícky podiel dlžníčky je

primeranou cenou, či bola odporkyňou dlžníčke vyplatená a či postačovala na splatenie jej dlhov a tiež
či disponovala v čase tohto prevodu aj iným majetkom, ktorý mohol slúžiť na uspokojenie dlhu voči
navrhovateľke.

Žiada sa pripomenúť, že žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu sa nevedie proti dlžníkovi - ktorý
bol predávajúci, ale proti odporkyni, ktorý bola nadobúdateľkou podielu a tak treba aj k jej posudzovaniu

a hodnoteniu výsledkov dokazovania pristupovať.

Nakoľko súd prvého stupňa sa síce odvolal na správne zákonné ustanovenie, ktoré upravujú
odporovateľnosť právnych úkonov, ale vec z hľadiska rozhodujúcich okolností dostatočne neposúdil,
preto so zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), bude zodpovedať vyššie uvedené všetky právne otázky, vysporiadať
sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, a následne vo veci opätovne rozhodnúť,

vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania s prihliadnutím na námietky uvedené v odvolaní odporkyne
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.