Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/400/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200814
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112200814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: LEGAL CARTEL s.r.o.,
Bratislava, Ľubinská 18, IČO: 36 677 175, zastúpenej: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o.,
Bratislava, Zámocká 5, IČO: 35 943 882, proti žalovanej: Ing. N. S., nar. X. Z. XXXX, bytom R., N. L. XXX,
zastúpenej zástupcom: Mgr. A. N., nar. XX. B. XXXX, bytom F., K. XX, o 5.769,42 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. februára 2015 č. k.
13C/24/2012-278 a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 7. júla 2015 č. k.
13C/24/2012-322 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r d z u
j e a v časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 4.454,54 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne od 9. júla 2011 do zaplatenia, v časti náhrady iných trov konania 188,29 eur a
trov právneho zastúpenia 1.140,31 eur, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady zavinených trov konania 181,65 eur odvolací
súd z r u š u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.454,54 eur s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania od 9. júla 2011 do zaplatenia a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu zavinených trov konania
podľa § 147 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný
do 30. júna 2016) vo výške 181,65 eur a o celkovej náhrade trov konania rozhodol uložením povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobkyni iné trovy konania vo výške 188,29 eur a trovy právneho zastúpenia 1.140,31

eur.Rozhodnutieodôvodnilustanovením§262ods.1,2,§358,§369ods.1,§566ods.1,2,§567ods.1
až 3, § 571 ods. 1, 2, § 572, § 575 ods. 1, 2 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 6 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2, 5, § 24 ods. 1 až 3 ZoA (zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii
v znení do 31. decembra 2011), § 580 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z..
Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o poskytovaní právnych služieb medzi žalobkyňou ako mandatárom
a žalovanou a jej manželom (Ing. Z. S.) ako mandantom dňa 1. júla 2009, podľa § 566 a nasl. ObZ,

ako i zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych služieb v
právnych veciach podľa jednotlivo udelenej plnej moci a v konaniach na právnu vec nadväzujúcich
alebo s právnou vecou súvisiacich podľa požiadaviek mandanta. V konaní bolo nesporné poskytnutie
preddavku pri podpise zmluvy mandátmi na trovy právneho zastúpenia vo výške 4.000 eur. Dňa 23. júna2009 žalovaná a jej manžel udelili plnomocenstvo žalobkyni na ich zastupovanie v konaní o náhradu
škody vedenom pred Okresným súdom Trebišov (pôvodná sp. zn. 15Ro/223/2009, neskôr evidovaná
pod sp. zn. 14C/74/2012), v ktorom sa domáhali náhrady škody spôsobenej trestným činom. K zániku

predmetnej zmluvy došlo na základe výpovede žalovanej (a jej manžela) písomnosťou z 28. apríla
2011 (výpovedná lehota začala plynúť 1. mája 2011 a uplynula 30. júna 2011), ktorá skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Podaním z 23. mája 2011 žalovaná (spolu s manželom) odvolala plnomocenstvo
udelené žalobkyni v označenej právnej veci pred Okresným súdom Trebišov. Výzvou z 11. mája 2011
žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu trov právneho zastúpenia a súdnych poplatkov za celkovo 19

súdnychkonaní,vktorýchžalovanú(ajejmanžela)zastupovala,medziktorýmibolooznačenéajkonanie
pred Okresným súdom Trebišov (ďalej len „OS Trebišov“) sp. zn. 15Ro/223/2009, pričom celková
výška trov právneho zastúpenia vo všetkých konaniach podľa predloženého vyúčtovania predstavovala
suma 39.007,26 eur, súdne poplatky 465,20 eur, a od vyčíslenej sumy žalobkyňa odpočítala zaplatený
preddavok 4.000 eur s DPH a sumu 1.647,89 eur, vymoženú v exekúcii, požadujúc tak zaplatenie sumy
33.824,57 eur. Žalovaná (a jej manžel) nesúhlasila s vyúčtovaním, namietajúc ho listom z 20. mája 2011

(doručenej žalobkyni 24. mája 2011). Následne žalobkyňa 1. júla 2011 vystavila faktúru č. 024/07/2011,
ktorou žalovanej vyúčtovala odmenu za poskytnuté právne služby v konaní pred OS Trebišov sp. zn.
15Ro/223/2009, v celkovej výške 5.769,42 eur (splatnosť faktúry, v súlade s čl. IV. ods. 7 Zmluvy, nastala
8. júla 2011). Výška odmeny za jednotlivé úkony právnej služby bola vypočítaná z tarifnej hodnoty
331.939,19 eur sumou 1.090,53 eur, znížená o 20% z dôvodu zastupovania dvoch osôb, t. j. 872,42 eur,

za prvé tri uplatnené úkony (prevzatie zastúpenia, žaloba, vyjadrenie súdu), pri ďalších štyroch úkonoch
právnej služby (vyjadrenie k odporu troch žalovaných, vyjadrenie k odvolaniu), realizovaných po 31. máji
2010, bola tarifná odmena znížená o 50% z rovnakého dôvodu, v dôsledku čoho odmena za jeden úkon
právnej služby predstavovala 545,26 eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov,ďalej

len „vyhláška“). Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2009 predstavoval 6,95 eur a v roku 2010 7,21
eur(§13ods.3vyhlášky)auplatnenábolaináhradaDPHvovýške19%.Súdprvejinštanciekonštatoval,
že úkony právnej služby, uplatnené žalobkyňou v konaní pred OS Trebišov boli aj skutočne vykonané.
Pri posudzovaní ich účelnosti mal súd prvej inštancie za nepochybné, že došlo k prevzatiu veci, ako
aj podaniu žaloby. Aj úkon z 22. februára 2010 bol vyhodnotený ako účelný, pretože tým žalobkyňa

písomne reagovala na výzvu súdu, hoci už z predchádzajúceho podania bolo zrejmé a jednoznačné,
v akej časti došlo k späťvzatiu žaloby a voči ktorým žalovaným sa akého nároku žalovaná domáhala
(voči Ľubomírovi Kurínskemu, v procesnom postavení žalovaného 2/ sa domáhala len zaplatenia úroku
z omeškania). Žalobkyňa bola preto povinná zaslať súdu uvedené podanie, ktorým bolo vysvetlené, že
pôvodne bol nárok uplatňovaný voči šiestim žalovaným (Mgr. U. R., Mgr. A. Z., R. E., S. E., A. S., A.

Q.), avšak podaním z 13. januára 2010 bola žaloba vzatá späť voči žalovanému 1/, žalovanému 6/. V
časti istiny bola vzatá žaloba späť voči žalovanému 2/ R. E., preto zostatok voči nemu uplatňovaného
nároku zahŕňal len úroky z omeškania. Súd prvej inštancie však konštatoval neúčelnosť samostatných
troch úkonov, označených ako samostatné vyjadrenia k odporom žalovaných 1/, 2/, 4/ v konaní sp.
zn. 15Ro/223/2009, hoci dôvody odporu boli odlišné. Žalobkyňa bola vyzvaná vyjadriť sa k odporom

žalovaných jednou výzvou, na ktorú reagovala vyhotovením troch samostatných vyjadrení k odporom z
rovnakého dátumu, ktoré mohli byť obsiahnuté v jednom podaní. Uvedené úkony nemožno považovať
za účelné úkony právnej služby, preto súd prvej inštancie považoval za dôvodné akceptovať odmenu
len za jeden úkon právnej služby ako vyjadrenie k odporom z 21. júla 2010. Mandatár prestal v konaní
zastupovať žalovanú (a jej manžela). Nárok mandatára na odmenu v zmysle zmluvy o poskytovaní

právnych služieb nezávisel od priznania náhrady trov súdneho konania, pretože mandanti sú povinní
ju zaplatiť na základe záväzkovoprávneho vzťahu, v zmysle predmetnej zmluvy. Za účelne vykonané
úkonyprávnejslužbypovažovalsúdprvejinštancieprevzatieaprípravuzastúpenia1.046,45eur(872,42
eur, 6,95 eur režijný paušál a 19% DPH), návrh na začatie konania 1.046,45 eur (872,42 eur, 6,95
eur režijný paušál, 19% DPH), písomné vyjadrenie z 22. februára 2010 vo výške 1.046,76 eur (872,42

eur, 7,21 eur režijný paušál, 19% DPH), vyjadrenie k odporom z 21. júla 2010 vo výške 657,44 eur
(545,26 eur, 7,21 eur režijný paušál, 19% DPH), vyjadrenie k odvolaniu z 19. októbra 2010 vo výške
657,44 eur (545,26 eur, 7,21 eur režijný paušál, 19% DPH), spolu 4.454,54 eur. Súd prvej inštancie
námietku žalovanej o nepostupovaní žalobkyne v súlade s ustanovením § 18 zákona o advokácii, keďže
ju náležite neinformovala o stave konania a učinila späťvzatie žaloby voči dvom žalovaným, vyhodnotil

ako nedôvodnú (žalovaná netvrdila vznik konkrétnej škody, výšku, nepredložila žiadne dôkazy, ako
ani príčinnú súvislosť). Obdobne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa svojich klientov
informovala o stave predmetného konania (elektronickou správou z 29. januára 2010 oznámila, že bol
podaný návrh na začatie konania, správou zo 6. apríla 2010 bol zaslaný platobný rozkaz). Iné relevantnéúkonydoodvolaniaplnomocenstvavykonanéneboli.Žalovanámalaprístupke-mailommanželaazjeho
adresy komunikovala o svojej účasti na pojednávaniach. Námietku žalovanej o započítaní pohľadávky
žalobkyne s pohľadávkou žalovanej vo výške 4.000 eur, predstavujúcu zaplatený preddavok, ako aj

vo výške 1.647,89 eur, vymoženej v exekúcii proti povinnému E. súdnou exekútorkou JUDr. Máriou
Zervanovou, súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Prevzatie uvedených súm žalobkyňa
nerozporovala, ale poukazovala na ich zohľadnenie vo vyčíslení trov právneho zastúpenia z 11. mája
2011, za celkovo 19 podaní. Keďže preddavok nebol poskytnutý v súvislosti s konkrétnym konaním,
žalovaná nevykonala úkon započítania kvalifikovaným spôsobom. Prejavom smerujúcim k započítaniu

nemohol byť návrh žalovanej, aby súd započítal jej pohľadávku proti pohľadávke protistrany, resp., aby
ju pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Z právneho úkonu započítania musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka
a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa, teda vyžaduje vykonanie
kompenzačného prejavu adresovaného priamo druhému účastníkovi. Súd ex offo takýto úkon nemôže
nahradiť. Označené exekučné konanie je vedené na návrh Ing. Z. S. proti povinnému R. E., teda
žalovaná nie je osobou oprávnenou v predmetnej exekúcii, nemôže byť preto veriteľom pohľadávky

a uplatňovať si uvedenú sumu voči žalobkyni. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa
nezastupovala žalovanú (a jej manžela) len v konaní o náhradu škody, ale aj v ďalších 18 konaniach,
preto zmluva o poskytovaní právnych služieb sa vzťahovala celkovo na všetky tieto konania, ako aj
konanie o náhradu škody. Pokiaľ bolo v zmluve uvedené, že mandanti poskytnú preddavok na právne
služby, tento sa vzťahoval na všetky konania, v ktorých žalobkyňa žalovanú (a jej manžela) zastupovala.

Žalovaná (ako i svedok S.) tvrdila poskytnutie preddavku v súvislosti s konaním o náhradu škody,
ale uvedenú skutočnosť nepreukázala žiadnym relevantným dokladom. Preddavok sa týkal zmluvy o
poskytovaní právnych služieb a preto ak žalobkyňa tento spotrebovala pri poskytovaní právnych služieb
v jednotlivých konaniach podľa svojho uváženia, mohla tak učiniť. Z výzvy na úhradu trov právneho
zastúpenia vyplýva, že žalobkyňa zastupovala žalovaných celkovo v 19 konaniach. Preddavok vo

výške 4.000 eur bol zohľadnený vo vyčíslení trov právneho zastúpenia a bolo oprávnením žalobkyne
spotrebovať ho podľa svojej úvahy. Žalovaná preto nepreukázala existenciu pohľadávky vo výške 4.000
eur proti pohľadávke žalobkyne uplatňovanej v danom súdnom konaní (poskytnutý preddavok bol
spotrebovaný v súvislosti so zastupovaním žalovanej a jej manžela v jednotlivých súdnych konaniach a
bol zohľadnený vo výzve z 11. mája 2010). Nárok žalobkyne v časti zaplatenia sumy 4.454,54 eur bol

preto súdom prvej inštancie vzhliadnutý ako dôvodný a v prevyšujúcej časti bol zamietnutý (za uplatnenú
odmenu za ďalšie dve samostatné vyjadrenia k odporom z 21. júla 2010). Z dôvodu omeškania žalovanej
s plnením dlhu žalobkyni prislúchal aj úrok z omeškania, vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.454,54 eur
od 9. júla 2011 do zaplatenia (výška úrokov z omeškania bola vypočítaná navýšením 8 percentuálnych
bodov nad základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu). Súd prvej inštancie rozhodol aj o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu
zavinených trov konania vo výške 181,65 eur, ktoré vznikli v súvislosti s účasťou žalobkyne na súdnom
pojednávaní 4. apríla 2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, pretože žalovaná 2. apríla 2012
doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Bolo poukázané
na uznesenie Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2013 č. k. 23Co/201/2012-45 (v súvislosti s

nárokom podľa § 147a ods. 4 O. s. p.), ktorý konštatoval, že svoju neprítomnosť žalovaná mohla
ospravedlniť s dostatočným časovým predstihom, ak tak urobila až dňa 2. apríla 2012, oneskorene,
odročenie pojednávania, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne, treba pričítať na ťarchu
žalovanej. Trovy konania predstavovali trovy právneho zastúpenia, pozostávajúce z odmeny 50,21 eur,
režijného paušálu 7,63 eur, náhrady cestovného 29,98 eur, náhrady za stratu času 63,55 eur, spolu

s DPH vo výške 20%, t. j. 30,27 eur. Rozhodnutie o celkovej náhrade trov konania bolo odôvodnené
poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), na základe ktorého žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešnávrozhodujúcejmiere,bolapriznanánáhradatrovkonaniavrozsahu54,42%(úspechžalobkyne
činil 77,21% a úspech žalovanej 22,79%). Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 2.095,39 eur,

z toho 54,42% bolo 1.140,31 eur. Iné trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku 346 eur, z
ktorej sumy 54,42%-ná pomerná časť predstavovala sumu 188,29 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu, alternatívne jeho

zrušením a vrátením veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil (v napadnutej časti). V konaní
bolo preukázané vykonanie úkonov právnej služby, zostávalo preto posúdiť ich účelnosť. Platobným
rozkazom boli žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej (a jej manželovi) sumu331.939,19 eur so 17,6%-ným ročným úrokom z omeškania od 4. júla 1999 do zaplatenia (žalovaný
2/ bol zaviazaný zaplatiť len úrok z omeškania). Proti platobnému rozkazu podali žalovaní 1/, 2/ a 4/
samostatný odpor, ktorý bol doručený spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa k uvedeným odporom.

Vykonanie troch samostatných úkonov právnej služby, spočívajúcej v podaní troch vyjadrení k odporom,
je treba považovať za účelne vynaložené úkony právnej služby v mene klienta (žalovanej). Každý
odpor podal iný žalovaný s odlišným odôvodnením, preto bolo potrebné podať rozdielne vyjadrenia,
ktoré sa týkali konkrétnych skutočností uvádzaných žalovanými v odporoch. Na strane žalovaných
nešlo o nerozlučné procesné spoločenstvo, teda každý zo žalovaných konal sám za seba. Nebolo

možné vyjadrovať sa ku všetkým odporom spolu v jednom vyjadrení, s prihliadnutím na odlišnosť
žalovaných, ako i rozdielnosť dôvodov odporov. Inak by spoločné vyjadrenie bolo nezrozumiteľné a
zmätočné, v dôsledku čoho by mohla protistrana uvedenú skutočnosť namietať. Bolo by neúčelné a
nehospodárne doručovať tri výzvy s tromi pripojenými odpormi v samostatných poštových zásielkach,
preto aj žalobkyňa doručovala konajúcemu súdu tri vyjadrenia k odporom v jednom spoločnom podaní z
26. júla 2010 (doručenom súdu prvej inštancie 30. júla 2010). Žalobkyňa nesúhlasila s argumentáciou,

že tri samostatné vyjadrenie k odporom by boli účelné, ak by ich žalobkyňa vypracovala v iný deň,
označila odlišným dátumom a boli by zasielané súdu samostatnými zásielkami. Záver, že účelným
bolo len jedno podanie, v ktorom by sa vyjadril klient k trom odporom je nesprávny a argumentácia
je nedostatočne odôvodnená, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Účelnosť
sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s

ústavne zaručeným právom na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy
právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné
uplatnenie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, aj keď má účastník nárok na ich
náhradu, každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. Platí, že trovy vynaložené
účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením

sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto
tvrdenému nároku. Prostredníctvom vyjadrení k odporom boli procesne presadzované nároky žalovanej
v konaní sp. zn. 15Ro/223/2009 a bolo nevyhnutné, aby nároky boli vyjadrené ku každému žalovanému
jednotlivo.Žalovanástakýmtopostupomsúhlasila,smandantmibolodkomunikovanýcelýpostup,každý
krok a úkon, v prípade nesúhlasu bolo možné ho namietať. Zamietnutie návrhu žalobkyne v zostávajúcej

časti bolo preto nesprávne a úvahy súdu prvej inštancie pre absenciu relevantného odôvodnenia
nepreskúmateľné.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie i žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že boli porušené jej procesné

práva, rozsudok bol doručený splnomocnencovi žalovanej na adresu R., N. L. XXX, ktorá nebola
uvádzaná. Jediná poštová adresa na doručovanie písomností bola F., K. XX. Súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Súd prvej inštancie nezohľadnil poskytnutý preddavok žalovanou vo výške 4.000 eur. V čase spísania

zmluvy o poskytovaní právnych služieb 1. júla 2009 a plnej moci z 23. júna 2009 pre konanie na
OS Trebišov sp. zn. 15Ro/223/2009, žalobkyňa nezastupovala žalovanú v žiadnom inom konaní a ani
neexistovali v čase poskytnutia preddavku indície, zakladajúce dôvodnosť podávania ďalších návrhov.
Žalovaná počas konania preukázala zaplatenie značnej časti nároku, ktorú skutočnosť potvrdil aj
svedok Ing. Z. S. (že daný preddavok bol viazaný na konanie o náhradu škody vo výške 331.939,13

eur). Nemožno súhlasiť ani s neuznaním vzájomného zápočtu pohľadávok. Žalobkyňa viackrát uznala
nárok žalovanej vo výške 4.000 eur, ktorá urobila relevantné kroky k započítaniu pohľadávky počas
mimosúdnych rokovaní, ako aj v priebehu konania. Žalobkyňa tento prejav vôle nikdy nespochybňovala.
O náhrade tzv. separovaných trov konania za neúčasť žalovanej na pojednávaní bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/201/2012, ktorým bola uložená povinnosť

žalovanejzaplatiťžalobkynisumu15eur.Jednotlivéfakturovanéúkonyprávnejslužbyžalovanáoznačila
za nehospodárne a neúčelné, v snahe žalobkyne neprimerane navýšiť svoj zisk a obohatiť sa na
jej úkor. Vyjadrenie na výzvu súdu žalovaná nepovažuje za úkon právnej služby, pretože žalobkyňa
bola vyzvaná na upresnenie nejasného, nezrozumiteľného a neurčitého návrhu. Neodborné konanie
žalobkyne pri poskytovaní právnych služieb nemôže byť na ťarchu žalovanej. Žalobkyňa počas konania

prezentovala skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, svojím konaním spôsobila žalovanej škodu,
ktorá spočívala v späťvzatí časti žaloby proti dvom žalovaným a o týchto krokoch žalovaná nebola
informovaná. Konaniu pred súdom sa dalo predísť, pokiaľ by žalobkyňa predložila žalovanej relevantné
vyúčtovanie za právne služby. Žiadala však výzvou z 11. mája 2011 uhradiť sumu 33.824,57 eur, nonapokon si prostredníctvom súdu uplatnila len sumu 5.769,42 eur. Priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia je preto nespravodlivé. Žalovaná súčasne požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov,
k čomu priložila príslušné tlačivo.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že tri samostatné úkony označené
ako vyjadrenia k odporu v konaní na OS Trebišov boli nehospodárne a neúčelné, aj konajúci súd vyzval
žalobkyňu jednou výzvou. Úkony neboli urobené po komplexnej analýze v záujme klienta, ale na jeho
ťarchu.

5. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanej čiastočné oslobodenie od súdnych
poplatkov vo výške 50%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1 O. s. p., § 2, § 3 zákona
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Vecne
zdôvodnil, že žalovaná má príjem z invalidného dôchodku 160,60 eur mesačne. Býva v rodinnom

dome, ktorého vlastníkom je jej dcéra. Vlastní lesné pozemky v katastrálnom území D., okres Senica
o výmere 25 m2, v trhovej cene približne 5 eur. Výdavky na bývanie činia 20 eur, výdavky na lieky
30 eur mesačne. Je vydatá, manžel, ktorý vlastní rodinný dom, má príjem z invalidného dôchodku
426,50 eur. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené za trvania manželstva. Súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že jej osobné, majetkové a sociálne pomery sú

také, že jej objektívne neumožňujú zaplatiť v tomto štádiu konania súdny poplatok. Spolu s manželom
poberajú príjem v celkovej výške 586,66 eur, čo prekračuje hranicu životného minima (plnoletá osoba a
spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba). Manžel žalovanej vlastní rodinný dom. S prihliadnutím
na mesačné výdavky žalovanej (50 eur mesačne), ako i výšku súdneho poplatku 346 eur, bol daný dôvod
napriznanieoslobodeniavrozsahu50%,keďžežalovanájeschopnázaplatiť,bezujmynajejzákladných

životných potrebách, súdny poplatok po zohľadnení priznaného oslobodenia, vo výške 173 eur.

6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov v plnom rozsahu. Poberá invalidný dôchodok vo výške 160,60 eur mesačne. Výška životného
minima na jednu plnoletú fyzickú osobu činí 198,09 eur. Mesačný príjem preto nedosahuje ani

zákonom stanovenú výšku životného minima. Okrem označených lesných pozemkov nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, nemá úspory, šperky a iné hnuteľné veci. Nemá založený účet v banke. K odvolaniu
predložilarozhodnutiaovýškeinvalidnéhodôchodku,akoajkópiurozhodnutiaozrušeníbezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie žalovanej je
dôvodné čiastočne.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a

dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

10. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa a spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Každý úkon alebokaždé plnenie trov je treba posudzovať samostatne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7M Cdo 1/2014).

11. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2013).

12. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne o nevyhnutnosti vyjadriť sa ku každému odporu
samostatne. V žalobe vyhotovenej žalobkyňou v konaní na OS Trebišov sp. zn. 15Ro/223/2009 bolo
výslovneuvedené,žedošlokprotiprávnemuúkonu,tedaúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom,
a to spoločným konaním žalovaných (predmetom skutku, ktorým mala byť spôsobená škoda žalovanej a
jej manželovi bol jeho únos, zmocnenie sa ho ako rukojemníka, s cieľom donútiť žalovanú pod hrozbou

jeho usmrtenia, odovzdať finančnú hotovosť 331.939,19 eur ako výkupné). V dôsledku podania odporu
proti vydanému platobnému rozkazu zo strany troch žalovaných 1/, 2/ a 4/, žalovaná prostredníctvom
žalobkyne (svojej zástupkyne) bola súdom vyzvaná na vyjadrenie sa k obrane týchto žalovaných.
Hoci bolo vyjadrenie k odporom podané ako samostatné vyjadrenie ku každému z nich, obsahovo i
formálne mali tieto vyjadrenia identickú štruktúru, a to v prevažujúcom rozsahu. V zostávajúcich častiach

sa obsah týchto vyjadrení líšil len o krátku individualizáciu skutočností uvádzaných v konkrétnom
odpore, s doplnením stručnej argumentácie k námietke premlčania, formulujúc tvrdenia vzťahujúce sa
na všetkých žalovaných, ohľadom ich spoločného konania, ako i k námietke absencie výzvy na plnenie
(žalovaný 1/), tiež k námietke miestnej príslušnosti (žalovaný 4/). V rozhodujúcej miere sa preto jednalo
o skutkovo a právne typovo zhodné vyjadrenia, v dôsledku čoho žalobkyňa svoju úlohu, spočívajúcu

v právnej pomoci žalovanej mohla a mala efektívne splniť aj jedným podaním, vzhľadom na spoločné
protiprávne konanie žalovaných, ktorí podali odpor. Priznanie trojnásobnej odmeny za v prevážnej miere
obsahovo rovnaké podania odporuje požiadavke rozumnosti a predstavovalo by zneužitie práva na
súdnuochranu.Rozdielnosťjednotlivýchvyjadrenínebolanatoľkorozsiahla,abyodôvodňovalaosobitné
priznanie odmeny, adekvátnej vynaloženému úsiliu zástupcu. Podstata odmeny zástupcu (advokáta)

spočíva v tom, aby jej výpočet vystihoval skutočný výkon právnej služby, teda primerané úsilie, ktoré
zástupca vynaložil pri poskytnutí právnej služby.

13. So zreteľom na uvedené odvolací súd sa stotožnil s akceptovaním odmeny za vyjadrenie k odporom
žalovaných ako odmeny za jeden úkon právnej služby. V takýchto prípadoch, kde sa obsah podaní v

rozhodujúcej miere nemení, nemožno považovať uplatnené trovy za tieto podania, podané samostatne,
ako nevyhnutné (účelne) vynaložené na uplatnenie práva.

14. Na uvedený záver nemal vplyv charakter procesného spoločenstva strán v konaní, ale ani spôsob
doručovania vyjadrení súdu (spoločne poštovou prepravou).

15. S poukazom na uvedené argument žalobkyne o nezrozumiteľnosti a zmätočnosti v prípade
spoločného vyjadrenia nemohol obstáť, aj vzhľadom na spoločné protiprávne konanie žalovaných.
Odvolacísúdnepopierazákladnéústavnéprávostranynaprávnupomoc,ktorézahŕňaprávozabezpečiť
si právne zastúpenie, ako i právo na náhradu trov konania. Typový spôsob vyjadrení by však formálne

generoval viacnásobné odmeňovanie rovnakého obsahu, čo je v rozpore s účelnosťou procesu a
predstavuje zneužitie práva na zastúpenie. Na naplnenie požiadavky účelnosti trovy, vrátane trov
právnehozastúpenia,nemávplyvaniprípadnýpokynmandanta.Činnosť,naktorúsamandatárzaviazal,
je povinný síce uskutočňovať podľa pokynov mandanta, avšak v súlade s jeho záujmami, kam patrí
aj dodržanie všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a

ústavnoprávny princíp proporcionality, chrániaci primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil.

17.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneajprávoúčastníkakonania,abysavšeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda abybolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa preto
nestotožnil s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím v tejto časti zasiahol do
práva na súdnu ochranu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti vo veci samej ako vecne správne potvrdil.

19. K odvolacej námietke žalovanej o doručovaní rozsudku jej zástupcovi na inú adresu ako uvádzal v

konaní, je potrebné uviesť, že napriek tejto skutočnosti bol rozsudok doručený do vlastných rúk tohto
zástupcu, ktorý si ho prevzal a v zákonnej lehote bolo podané odvolanie. Postup súdu prvej inštancie
nemal preto vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia a procesné práva žalovanej.

20. V preskúmavanej veci bolo nesporné poskytnutie preddavku žalobkyni vo výške 4.000 eur, na ktorom
sa zmluvné strany dohodli. Podľa čl. IV. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa strany dohodli na

zmluvnej odmene, pričom podľa bodu 8 sa dohodli i na poskytnutí preddavku za poskytovanie právnych
služieb (vo výške 2.000 eur bez DPH, t. j. 2.380 eur vrátane DPH). V konaní však nebolo sporné
poskytnutie preddavku vo výške 4.000 eur. Záväzku žalovanej zaplatiť preddavok za poskytovanie
právnych služieb, zodpovedal potom záväzok žalobkyne, zaplatený preddavok použiť na úhradu
pohľadávkyzaposkytnutéprávneslužby,ktorúbolažalovanápovinnáplniťžalobkynizaúčelomsplnenia

záväzku z mandátnej zmluvy, konkrétne uhradiť odplatu, príp. i ďalšie plnenia, vyplývajúce zo zmluvy
alebo zákona (teda zohľadniť už uhradenú časť z celkovej sumy peňažného nároku za poskytovanie
právnych služieb, odpočítaním tohto plnenia).

21. Vzhľadom na dohodnutý spôsob odmeny, ako i na to, že konkrétna výška odplaty, ako i prípadná

náhrada nákladov nevyhnutne alebo účelne vynaložených pri plnení záväzku, v čase uzavretia zmluvy
nebola známa, vznikla potreba vykonať vyúčtovanie, špecifikujúce splnenie záväzku a výšku odplaty
žalobkyne, príp. iných náhrad, a prihliadnuť na už uhradenú časť formou preddavku.

22. Výsledkom uvedeného je vystavenie faktúry (čl. IV. bod 5, 7 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb)

na vzniknutý a uplatnený nárok, s dohodnutou splatnosťou 7 dní od vystavenia faktúry. Ak súd prvej
inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí, že zaplatený preddavok bol už žalobkyňou zohľadnený
vo výzve z 11. mája 2010, nemožno s tým súhlasiť, keďže jeho záver je všeobecný a neobsahuje ani
minimálne zdôvodnenie konkrétneho spôsobu, akým malo dôjsť k zohľadneniu tohto preddavku, pretože
z označenej výzvy žalobkyne takáto skutočnosť nevyplýva. Rovnako nepreskúmateľný je jeho záver v

časti poukazujúcej na oprávnenie žalobkyne ako veriteľa spotrebovať (použiť) preddavok podľa vlastnej
úvahy. Preddavok predstavoval zmluvný záväzok žalovanej, slúžiaci na úhradu poskytovania právnych
služieb (čl. IV. bod 8 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb). Ak bol preddavok na konkrétnu činnosť
právnej služby žalobkyňou použitý, takýto postup mal byť konkretizovaný vo vyúčtovaní uplatňovaného
nároku na odmenu, príp. na ďalšie náhrady (čl. IV. bod 5 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb), v

súlade s dohodnutým predmetom zmluvy podľa článku II. bod 1, ako i článku IV. upravujúcom odmenu
mandatára. Právny úkon vyúčtovania uplatňovaného nároku na odmenu a náhradu výdavkov musí
taktiež spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 O. z..

23. Z písomnej výzvy žalobkyne na úhradu trov právneho zastúpenia a uhradených súdnych poplatkov

z 11. mája 2011 nevyplývalo či a akým spôsobom došlo k čiastočnému zániku konkrétneho záväzku
splnením (v dôsledku úhrady preddavku), príp. iným spôsobom, v súvislosti s nárokom na zaplatenie
odmeny za poskytnutie právnych služieb v konkrétnej právnej veci a náhrad, dohodnutej podľa článku
II. zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Hoci v závere výzvy sa uvádza zníženie výšky nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia a náhrad za zaplatené súdne poplatky, o poskytnutý preddavok vo

výške 4.000 eur (s DPH, ako i sumy 1.647,89 eur), takéto zníženie nároku, zohľadnením preddavku,
nie je určité vo vzťahu k predmetu zmluvy (podľa čl. II. bod 1 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb
bola predmetom zmluvy činnosť mandatára spočívajúca v poskytovaní právnych služieb mandantovi v
právnych veciach podľa jednotlivo udelenej plnej moci). Preto aj keď vo výzve v bode 13. je vyčíslená
výška odplaty za poskytnutie právnych služieb v konaní na OS Trebišov sp. zn. 15Ro/223/2009, sumou

5.769,42eur,zaplatenýpreddavoknebolpriradenýkžiadnejkonkrétnejprávnejvecioznačenejvovýzve,
pri ich celkovom počte 19. So zreteľom na to, že žalovaná preukázala úhradu preddavku v konkrétnej
výške, ktorú žalobkyňa nespochybnila, dôkazné bremeno preukázania legitímneho disponovania s
preddavkom, v zmysle zmluvných a zákonných dojednaní, žalobkyňa doposiaľ neuniesla. Nakladanie spreddavkom, predstavujúcim plnenie zo zmluvy, nemôže byť svojvoľné, vzhľadom na jeho uhradzovaciu
funkciu (v prípade vzniku nároku na odmenu a úhradu náhrad), majúcu za následok čiastočný zánik
záväzku.

24. Keďže závery súdu prvej inštancie o zohľadnení preddavku spotrebovaného pri poskytovaní
právnych služieb postrádali argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd podľa vyššie uvedených
kritérií preskúmať, nebolo možné v odvolacom konaní posúdiť opodstatnenosť týchto záverov.

25. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú
k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
abyúčastníkkonanianemuselhľadaťodpoveďnanastolenúproblematikuvrovinedohadov.Súdymusia
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci.

26. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho
celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny,

resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

27. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú

právnu argumentáciu účastníka konania, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka ju nemôže
odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré
sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v.
Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).

28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá

vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k hlavnej odvolacej
námietke žalovanej, ktorá poukazuje na zánik záväzku z predmetnej zmluvy úhradou preddavku.

29. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa krycích pohľadávok dlžníka a veriteľa (čím
by odpadlo splnenie vzájomných pohľadávok). Základným predpokladom započítania je však existencia

vzájomných pohľadávok (t. j. dvoch záväzkov medzi totožnými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky
je súčasne dlžníkom druhej a naopak). Súd prvej inštancie sa relevantnosťou kompenzačného prejavu
síce zaoberal, avšak primárny predpoklad započítania, teda existenciu pohľadávky žalovanej voči
žalobkyni nekonkretizoval (t. j. či a kedy vznikla povinnosť žalovanej zaplatiť, vrátiť, prijatý preddavok,
ktorá povinnosť zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb nevyplývala). Znovu i v tejto časti nebol daný

argumentačný základ, preskúmateľný odvolacím súdom a napádané rozhodnutie v uvedenom smere
nespĺňalo vyššie uvedené požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.30. Odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa neúčelnosti úkonu právnej služby označenej ako
vyjadrenie súdu z 22. februára 2010 nebola dôvodná. Možno súhlasiť, že ide o podanie na výzvu súdu
prvej inštancie v konaní pred OS Trebišov (na odstránenie neurčitosti predchádzajúceho podania z 13.

januára 2010), avšak nejedná sa o duplicitné odmenenie úkonu právnej služby za podanie z 13. januára
2010 a podanie z 22. februára 2010. Týmto podaním bola jednoznačne prejavená vôľa späťvzatia v časti
o zaplatenie istiny voči žalovanému 2/ R. E., spolu s uvedením dôvodov, so zotrvaním na uplatňovaných
úrokoch z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 331.939,19 eur od 4. júla 1999 do zaplatenia. Z
podania z 13. januára 2010 uvedené čiastočné späťvzatie žaloby s určitosťou nevyplývalo, už vzhľadom

na čl. II tohto podania, obsahujúcom výslovné späťvzatie žaloby len proti žalovanému 1/ a žalovanému
6/. Späťvzatie žaloby v občianskom súdnom konaní je považované za podanie týkajúce sa veci samej
(keďže v jeho dôsledku dochádza k podstatnej zmene žalovaného nároku), preto sa za neho priznáva
náhrada trov konania, pokiaľ ide o odmenu advokáta za jeden úkon (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1So/126/2014). Dopĺňané podanie z 13. januára 2010, ako i nasledujúce
podanie z 23. marca 2010, kedy došlo k opätovnému vyjadreniu čiastočného späťvzatia istiny voči

žalovanému 2/, už odmene nepodliehalo, pretože by nebola splnená požiadavka účelnosti. Bol preto
daný dôvod podanie z 22. februára 2010 považovať, vzhľadom na konkrétnu procesnú situáciu, za
účelné, za ktoré prislúchala odmena podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v relevantnom znení.

31. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 4.454,54 eur spolu s úrokom z omeškania
z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené žalovanej, aby uskutočňovala jej
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožnonapraviťvkonanípredodvolacímsúdom(nahrádzaťsplneniepovinnostisúdomprvejinštancie
a konanie pred ním). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovalo zásadné vysvetlenie

dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval za dôvodnú a preukázanú argumentáciu žalobkyne
o zohľadnení zaplateného preddavku žalovanou, ako i o spôsobe jeho použitia. Preto v tejto časti bolo
nutné pokladať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu, pri vykonávaní dokazovania dôsledne sa zaoberať, v súlade s procesnými pravidlami, zmluvným
záväzkom žalovanej podľa čl. IV. bod 8 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 1. júla 2009, uzavretej
medzi účastníkmi konania, ktorý splnila (v konaní nebolo sporné poskytnutie preddavku vo výške 4.000
eur), ako i okamihom vzniku nároku žalobkyne vyúčtovať žalovanej poskytnuté právne služby (ktorým by
preukazovala žalobkyňa splnenie svojho zmluvného záväzku) a nároku na odmenu a náhradu nákladov,

vystavením faktúry podľa článku IV. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, po zohľadnení zaplateného
preddavku. Odplatnosť je znakom mandátnej zmluvy § 566 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ). Podľa § 571 ods. 2 ObZ ak zo zmluvy nevyplýva niečo
iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný a v prípade
výpovede mandátnej zmluvy má mandatár nárok na úhradu nákladov a na časť odplaty ohľadne činnosti

uskutočnenej odo dňa výpovede do jej účinnosti (§ 575 ods. 4 ObZ).

33. Ak bol preddavok na konkrétnu činnosť právnej služby žalobkyňou použitý, takýto postup mal byť
konkretizovaný vo vyúčtovaní uplatňovaného nároku na odmenu, príp. na ďalšie náhrady, v konkrétnej
právnej veci, v súlade s dohodnutým predmetom zmluvy podľa čl. II. bod 1, ako i čl. IV. upravujúcom

odmenu mandatára. Ak žalobkyňa tvrdí, že poskytnutý preddavok v súvislosti s jej nárokom na odplatu
zohľadnila, nesie v uvedenom smere dôkazné bremeno, v zmysle príslušných zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení. Predpokladom je však posúdenie predmetu zmluvy podľa čl. II. Zmluvy o
poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi stranami konania, ako i vzniku nároku žalobkyne na
odmenu a náhradu výdavkov, v konkrétnej veci. Disponovanie s preddavkom, predstavujúcim plnenie

zo zmluvy, bude potom potrebné vyhodnotiť z hľadiska nielen jeho preukázania žalobkyňou, ale i
opodstatnenosti nakladania s ním, podľa zmluvných a zákonných dojednaní, vzhľadom na predmet
zmluvy, spočívajúci v poskytovaní právnych služieb v právnych veciach podľa jednotlivo udelenej plnej
moci, i v súvislosti so vznikom nároku na odmenu a náhradu výdavkov.

34. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutie bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné apresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strany.

35. Zásada procesnej zodpovednosti podľa § 147 ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016)
predstavuje zodpovednosť za trovy konania, ktoré účastník zbytočne zavinil svojim správaním, alebo
ak vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi prihodila. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností
vyplývajúcich zo zákona alebo uložených súdom v súlade so zákonom, pričom ide o trovy, ktoré by inak
neboli v priebehu konania vznikli. Tieto trovy bolo potom potrebné oddeliť od ostatných trov konania,

v rámci tzv. separácie trov konania. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý
podľa ustanovenia § 147 ods. 1 O. s. p. uložil žalovanej povinnosť nahradiť tzv. separátne trovy konania,
priznané ako vynaložené trovy právneho zastúpenia v dôsledku predvolania na súdne pojednávanie,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

36. Uvedené trovy konania by boli vznikli aj v prípade účasti žalovanej na pojednávaní, ktoré zrušené

nebolo Za takto vzniknuté trovy prináleží náhrada trov pri rozhodovaní o náhrade trov konania, na
základe úspechu vo veci. Žalovaná sa na súdne pojednávanie síce nedostavila, svoju neprítomnosť
však ospravedlnila preukázanou pracovnou neschopnosťou zo zdravotných dôvodov. Ak bol súd prvej
inštancie toho názoru, že na strane žalovanej existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
podľa § 119 ods. 4 O. s. p. bol povinný bez zbytočného odkladu informovať o tom tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení, teda aj žalobkyňu prostredníctvom jej zástupcu (spravidla v takomto
prípadesúduvedieajdeňnovéhopojednávania).Zobsahuprejednávanejvecivyplýva,žehocisúdprvej
inštancie zistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania dňa 2. apríla 2012 (doručením ospravedlnenia
žalovanej na súd), neoznámil žalobkyni a jej zástupcovi dôvod odročenia pojednávania. Zo žaloby
pritom vyplývalo viacero možností ich bezodkladného informovania o dôvode odročenia pojednávania

(telefónne číslo, číslo faxu a elektronická adresa). Ak súd prvej inštancie bezodkladne neinformoval
žalujúcu stranu o dôvode na odročenie pojednávania, mal za to, že dôvod na odročenie pojednávania
nie je daný a pojednávanie sa uskutoční. Ak sa malo pojednávanie konať (bez ohľadu na neúčasť
žalovanej, vykonávaním iného dokazovania), nemožno konštatovať, že žalovaná spôsobila protistrane
svojím konaním vznik zbytočných trov (aj keď neprítomnosť oznámila len dva dni pred pojednávaním a

mohla tak urobiť skôr), prípadne, že vznikli náhodou, ktorá sa jej prihodila.

37. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní podľa § 147 ods. 1 O. s. p. vychádzal z právneho záveru
vyplývajúceho z rozhodnutia iného odvolacieho senátu v danej veci (uznesenie Krajského súdu v Trnave
z 28. októbra 2013 č. k. 23Co/201/2012-45), podľa ktorého ak žalovaná doručila súdu ospravedlnenie

o neprítomnosti na pojednávaní z dôležitého dôvodu, za ktorý sa dočasná pracovná neschopnosť zo
všeobecnosti považuje a súčasne nevyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti, možno tento
jej úkon považovať súčasne za žiadosť o odročenie pojednávania a keďže tak urobila s nedostatočným
časovým predstihom (až dňa 2. apríla 2012), odročenie pojednávania zo dňa 4. apríla 2012 treba pričítať
jej zavineniu. Uvedeným rozhodnutím dotknutá právna úprava §147a ods. 1 O. s. p. zaviedla sankčný

mechanizmus, ktorý mal účastníkov a ich zástupcov odradiť od úmyselného spôsobovania obštrukcií,
ako i viesť k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania. Súčasne však bol upravený
postup súdu prvej inštancie podľa § 119 ods. 4 O. s. p., o povinnosti bezodkladne informovať subjekty
predvolané na súdne pojednávanie, o dôležitom dôvode na odročenie pojednávania, s cieľom predísť
vzniku zbytočných trov konania.

38. S poukazom na uvedené neboli naplnené zákonom stanovené podmienky pre aplikáciu ustanovenia
§ 147 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov je porušenie
procesných povinností účastníka, v príčinnej súvislosti s ktorým protistrana vynaložila trovy zbytočne,
príp. ak trovy vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi prihodila.

39. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania podľa
§ 147 O. s. p. vo výške 181,65 eur, podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, pretože nešlo o rozhodnutie
vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané neboli dané.

40. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie opriznaní čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov vo výške 50 %, v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), so zachovaním účinkov úkonov podľa bodu 9 tohto rozhodnutia a dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

41. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie žiadosti žalovanej o oslobodenie od
súdnych poplatkov a vecne správne rozhodol.

42. Podstatou individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov je zabrániť neprimeranému zásahu do
práva na súdnu ochranu, v dôsledku objektívneho ekonomického znevýhodnenia (najmä nemajetnosti,
hmotnej núdzi) strany v spore. Pod pojmom pomery strany sa rozumejú majetkové, zárobkové, osobné,
rodinné a sociálne pomery, ktoré odôvodňujú záver, že strana nemôže splniť poplatkovú povinnosť a
nebolo by ani spravodlivé žiadať od nej jej splnenie. Dôkazné bremeno nepriaznivých pomerov zaťažuje

stranu, ktorá o oslobodenie žiada.

43. Súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil príjem žalovanej a jej majetkové pomery, vrátane
osobných pomerov. Žalovaná nie je osobou bez príjmov, poberajúcou sociálne dávky, teda osobou v
hmotnej núdzi. Hoci má odporkyňa príjem z invalidného dôchodku nízky (160,60 eur mesačne), z jeho

výšky nevyplýva, že je kompenzáciou za úplnú pracovnú nespôsobilosť (na rozdiel od jej manžela,
vzhľadom na jeho výšku invalidného dôchodku). Dôkazné bremeno nepriaznivých pomerov zaťažuje
vždy stranu, ktorá o oslobodenie žiada. V tomto smere žalovaná neozrejmila rozsah svojej pracovnej
nespôsobilosti, ktorý by jej bránil mať príjem aj zo zárobkovej činnosti (napr. v zníženom rozsahu), a teda
či popri invalidnom dôchodku je čiastočne spôsobilá zárobkovú činnosť vykonávať. Svoj zdravotný stav

žalovaná neopísala, uvádzajúc len všeobecný výdavok na lieky, bez ich druhového špecifikovania (vo
výške 30 eur). Obdobne nekonkretizovala svoju nepriaznivú finančnú situáciu komplexne, v dôsledku
čoho nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre priznanie úplného oslobodenia od súdnych
poplatkov, ktoré žalovaná žiadala.

44. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa na zistenie
príjmu fyzickej osoby pre účely určenia súm životného minima započítava u posudzovanej fyzickej
osoby aj príjem jej manžela. Preto napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že celkový príjem
žalovanej, spolu s manželom, ktorý predstavuje 587,10 eur, prekračuje hranicu životného minima.

45. Žalobkyňa okrem príjmu z invalidného dôchodku vlastní lesné pozemky a jej manžel je vlastníkom
rodinného domu. Žalovaná býva v rodinnom dome vo vlastníctve svojej dcéry, pričom neuviedla odkedy
v ňom býva a z akého dôvodu, či nehnuteľnosti na bývanie vlastnila a ako s nimi disponovala,
vrátane nehnuteľností slúžiacich na spoločné bývanie manželov. Prihliadajúc i na výšku mesačných

výdavkov vynakladaných žalovanou v celkovej sume 50 eur, žalovanou tvrdené a v konaní preukázané
pomery neodôvodňovali priznanie úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie s
poukazom na výšku súdneho poplatku, po zohľadnení priznaného oslobodenia v rozsahu 50%, správne
konštatoval, že je spravodlivé požadovať od žalovanej, bez ujmy na jej základných životných potrebách,
zaplatenie súdneho poplatku v uvedenej výške.

46. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o čiastočnom
oslobodení od platenia súdnych poplatkov vo výške 50 %, ako vecne správne potvrdil.

47. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

48. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.