Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203822
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814203822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting,

s.r.o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému J. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 1,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy do 10. 7. 2014, z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 0,00 Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 531,00 Eur od 19.06.2010 do 08.11.2010, zo sumy 391,00 Eur
od 09.11.2010 do 02.12.2010, zo sumy 251,00 Eur od 03.12.2010 do 06.01.2011, zo sumy 111,00 Eur
od 07.01.2011 do 08.02.2011, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 531,00 Eur od 02.09.2010 do
08.11.2010, zo sumy 391,00 Eur od 09.11.2010 do 02.12.2010, zo sumy 251,00 Eur od 03.12.2010
do 06.01.2011, zo sumy 111,00 Eur od 07.01.2011 do 08.02.2011, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 %

zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 1,77 Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: 8C/103/2014 - 37 zo dňa 27.10.2014 súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,77 Eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti predmetnému rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie.

4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo,
rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd

považoval v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že ak navrhovateľ
predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. Nariadenia, ak sadomnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže navrhovateľovi
uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd

použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné,avšaksúdmôženariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné,aleboakotopožiada
niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od navrhovateľa
požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože navrhovateľovi nedoručoval podľa prílohy 2 tohto
Nariadenia „tlačivo B“, a to žiadosť súdu na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky, aj keď
navrhovateľknávrhunauplatneniepohľadávkypodľatohtoNariadeniapredložilakojedinýlistinnýdôkaz

iba predmetnú zmenku. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom len na základe zmenky.

6. Odvolací súd tiež poukázal na to, že odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej
činnosti je známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent
(osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a

poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej
republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu
funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon

o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou len zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov.
Znamená to, že predmetná zmenka mohla byť vystavená len na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a len v rozsahu určenom v citovanom ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu preto nemohol vo veci rozhodnúť len na
základe jedného dôkazu predloženého navrhovateľom, lebo zo zmenky nemohol zistiť, či bola vystavená

v súlade s obmedzením daným ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

7. Odvolací súd ďalej poznamenal, že navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednať
podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie
o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú
vec právne posudzovať len podľa Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, lebo navrhovateľ
vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 iba jedným z dôkazov na
vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však dôkazom jediným, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p.
o vydanie zmenkového platobného rozkazu.

8. Odvolací súd navyše uviedol, že súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č.

371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemoholvovecirozhodovaťnazákladepredloženej
zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu
čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

9. Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní konať

vo veci podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu,
vyzvať žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4. tohto Nariadenia
informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom nie sú dostatočné. Súdu prvého
stupňa bolo teda odvolacím súdom uložené vyzvať žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné

dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predmetná zmenka nie je
postačujúcimlistinnýmdôkazomvtomtokonanípodľaNariadenia.Akžalobcanatútovýzvusúduprvého
stupňa na základe tlačiva „B“ podľa Nariadenia, nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné
dôkazy, súd podľa čl. 4/4. veta druhá Nariadenia návrh zamietne.10. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 3Co/95/2015 - 66 zo dňa 30. 09. 2015) tunajší

súddoručilžalobcovitlačivoB,vktoromhovyzvalnapredloženielistinnýchdôkazovaleboinýchdôkazov
svedčiacich o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky.

11. Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie
sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu

súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000.- Eur.

12. Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd, alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,

alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.

13. Podľa čl. 4 odsek 4 uvedeného nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo

návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo
opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať
pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové
tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

14. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

15. Žalobca, reagujúc na vyššie uvádzanú výzvu tunajšieho súdu na základe tlačiva „B“ Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, doručil súdu dňa 11.01.2016 podanie zo dňa

04.01.2016, v ktorom (okrem iného) uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky.
Žalobca predložil súdu originál zmenky. Zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na
uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v
konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Zároveň uviedol, že predmetom konania je

výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Žalobcavkonaníuplatňujebezpodmienečnýzáväzok
žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

16. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne

kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

19. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

20. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

22. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného

zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom

spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zastáva súd názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25
% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia

zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných
úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v
rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ ako celok.

24. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má

na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých
úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody
nie je možné priznať žiadne plnenie.

25. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške

0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

26. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48
ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanému predložená zmenka
na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Súd zároveň dodáva, že v bode 8.1 štvrtom odseku návrhu

na uplatnenie pohľadávky, kde žalobca opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v iných bodoch
návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu a uvedené je len
všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k
tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúcitú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 19.06.2010, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo
na žalobcovi. Súd preto ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému ako deň, kedy
žalovanému bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (09.07.2014) a následne zročnosť

zmenky nasledujúci deň, t. j. 10.07.2014, od ktorého priznal navrhovateľovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto súd žalobu o zaplatenie 6 %
ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol.

27. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

28. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej odmeny, bol však neúspešný
v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne
prevyšuje žalovanú istinu a aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto súd

o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal s poukazom
na vyššie citované ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.