Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tov/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010157
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1116010157.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti obvinenému nrtm. Z.. Z. D., nar. XX.X.XXXX v X.,
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1
zo dňa 27. apríla 2016, sp. zn. 8Tv/1/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Bratislava 1 uznesením zo dňa 27. apríla 2016, sp. zn. 8Tv/1/2016 podľa
§ 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti
obvinenému nrtm. Z.. Z. D. vedené pre skutok práve posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období od 12.9.2012 v priestoroch Vojenského útvaru XXXX

v E. uviedol do omylu príslušných funkcionárov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí povoľovali z
prostriedkov Ministerstva obrany Slovenskej republiky preplácanie faktúr, aby povolili preplatenie faktúry
č. 241079717 vystavenej lekárňou Sv. Rafaela v Nitre za nákup veterinárnych liečiv, hoci vedel, že takýto
tovar z tejto lekárne pre potreby daného vojenského útvaru v zmysle vystavenej faktúry nebol dodaný,
čím spôsobil Ministerstvu obrany Slovenskej republiky škodu vo výške 1.689,16 €.

Svoje rozhodnutie samosudca okresného súdu odôvodnil v podstate tým, že žalovaný skutok nie je
trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci, keďže z dôkazných prostriedkov zabezpečených
v prípravnom konaní síce jednoznačne vyplynulo, že obvinený nrtm. Z.. Z. D. dal faktúru č. 241079717,
vystavenú Lekárňou sv. Rafaela v Nitre na nákup veterinárnych liečiv preplatiť napriek tomu, že vedel,
že predmetný tovar z označenej lekárne pre potrebu vojenského útvaru VÚ XXXX v E. z tejto lekárne
v zmysle vystavenej faktúry v inkriminovanej dobe nebol dodaný, čo však samo osebe na vyvodenie

trestnej zodpovednosti obvineného nemôže postačovať, pretože zo základnej skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1 Tr.zák. vyplýva, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti v
tomto prípade sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Tr.zák.) vo forme priameho alebo nepriameho
úmyslu. Pre vyvodenie trestno-právnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je teda
kľúčovým preukázanie úmyslu páchateľa, teda je nevyhnutné dôsledné uplatňovanie zodpovednosti za
zavinenie z dôvodu, že k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné následok

len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť a páchateľ, ktorý iného uvádza do omylu, musí konať
úmyselne a to minimálne v nepriamom úmysle, čo však v prejednávanej trestnej veci obvinenému
nrtm. Z.. Z. D. preukázané nebolo a teda v danom prípade podľa názoru okresného súdu absentuje
prinajmenej subjektívna stránka trestného činu.

Protitomutouzneseniupodalprokurátorvzákonnejtrojdňovejlehotesťažnosťvneprospechobvineného

nrtm. Z.. Z. D.. V jej písomnom odôvodnení (v podstate totožnom s odôvodnením zrušujúceho uznesenia
Generálneho prokurátora SR zo dňa 16.2.2016 sp.zn. XVI/2 Pz 110/15/1000-7) nesúhlasil s názoromsamosudcu okresného súdu, podľa ktorého nebol obvinenému nrtm. Z.. Z. D. preukázaný úmysel
spôsobiť na cudzom majetku škodu a takýmto konaním seba alebo iného obohatiť. Z vykonaného
dokazovania totiž jednoznačne vyplývajú skutočnosti, že obvinený nrtm. Z.. Z. D. v mesiaci september

2012 zabezpečoval pre potreby VU XXXX E. nákup veterinárnych prostriedkov a liekov z lekárne Sv.
Rafaela v Nitre, pričom zakúpený materiál dňa 13. septembra 2012 (lieky a veterinárne pomôcky)
deklaroval vo výkaze priamo do spotreby bez účtovania cez sklad, avšak z výpovedí svedkov a z
listinných dôkazov vyplýva, že žiadny veterinárny materiál z uvedenej lekárne v uvedenom období
nebol dodaný ani uvedený do účtovnej evidencie. Zo "správy o výsledku následnej finančnej kontroly"

č. SEKO-IMO-OdKal- 75/2012- FK zo 14. novembra 2012 vyplýva, že platobný príkaz - doklad č. SAP
l014906, na dodávateľskú faktúru č. 241079717 vo výške 1.999,60 € dodávateľa X.. Y. A., Lekáreň
u sv. Rafaela Nitra, bol zrealizovaný, pričom tovar mal byť prevzatý obvineným na základe dodacieho
listu - výdajky č. 4893 a výkazu vydaného materiálu priamo do spotreby (bez účtovania na sklad) dňa
13. septembra 2012. Následnou finančnou kontrolou Sekcie kontroly - inšpekcie Ministerstva obrany
Slovenskej republiky bolo zistené, že vo vzťahu k tomuto nákupu nebol predložený nakúpený tovar vo

výške 1.689,16 €. Vzhľadom k tejto okolnosti sťažovateľ poukázal aj na usvedčujúce výpovede svedkov
U.. D. Y., rtm. Z. I., slob. L. E., kpt. A. W., rtm. A. M., kpt. A.. A. K., mjr. U.. Z. Y. a des. A.. A. Z.,
i na emailovú komunikáciu medzi obv. nrtm. Z.. Z. D. a mjr. Z. Y., ktorý menovaného vyzval, aby sa
vyjadril k chýbajúcim liečivám. Z mailovej korešpondencie je zrejmé, že obvinený uviedol, že všetky
liečivá prevzal z lekárne a následne ich vrátil z dôvodu reklamácie. Z vyššie uvedených dôkazov, ako aj

z ďalších dôkazov zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise, vyplýva dostatočne odôvodnený záver,
že na základe faktúry č. 241079717, na ktorej je uvedený ako dátum dodania tovaru alebo služby
12. september 2012, nebol tovar dodaný, pričom však už nasledujúci deň - 13. septembra 2012 - bol
obvineným
vykázaný ako materiál vydaný priamo do spotreby a následne bola platobným príkazom číslo

dokladu SAP 1014906, predmetná faktúra uhradená. Týmto konaním nrtm. Z.. Z. D. boli naplnené všetky
zákonom požadované znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor preto
navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znova konal
a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 14. júla
2016, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 9. februára 2017 v zmysle § 192 ods.1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k
záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

V posudzovanej veci samosudca okresného súdu postupoval správne, keď zastavil trestné stíhanie proti
obvinenému nrtm. Z.. Z. D. vedené pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože na takýto
postup boli splnené všetky zákonné podmienky ustanovené v § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v §
215 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, na ktoré samosudca okresného súdu podrobne poukázal
v napadnutom uznesení, je nepochybné, že konanie obvineného nezakladá zákonné znaky prečinu
podvodu a ani žiadneho iného trestného činu a že nie je ani dôvod na postúpenie veci. Aj podľa názoru
krajského súdu okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a vecne správne odôvodnil a vyrovnal sa v ňom
pritom už sám a dôsledne aj so sťažnostnými námietkami prokurátora okresnej prokuratúry, ktoré boli v

podstatných bodoch len opakovaním dôvodov uvedených vo vyššie citovanom uznesení Generálneho
prokurátoraSR.Ajpodľanázorusúdudruhéhostupňa,okresnýsúdsvojerozhodnutiesprávneodôvodnil
tým, že vo vzťahu k pojmovým znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1
Tr.zák. na vyvodenie trestnej zodpovednosti za jej spáchanie sa vyžaduje úmyselné zavinenie (či už
vo forme úmyslu priameho alebo nepriameho) a teda podstatným je preukázanie úmyslu páchateľa,

pričom sa vyžaduje, aby jeho úmyselným zavinením nielen iného uviedol do omylu, alebo iného omyl
využil, ale aj to, aby úmyselným konaním chcel spôsobiť na cudzom majetku škodu a aby takýmto
úmyselným konaním tiež zároveň chcel seba alebo iného obohatiť, čo však v prejednávanej trestnej veci
nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané a to aj bez ohľadu na tú okolnosť, že
vo vzťahu k spôsobenej škode aj podľa vyjadrenia poškodeného Ministerstva obrany SR, bola jej výška

určená sumou len 132,46 € (obvineným bola už uhradená). Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru
krajského súdu bol preukázaný len neštandardný postup obvineného nrtm. Z.. Z. D. vo vzťahu k nákupu
veterinárnych liečiv z Lekárne sv. Rafaela v Nitre dňa 12.9.2012, nebol však jednoznačne preukázaný
aj úmysel obvineného v naznačenom smere a ani objektívna stránka trestného činu, pozostávajúca zprotiprávneho konania páchateľa, spôsobeného následku (tu vo forme škody) a z príčinného vzťahu
medzi uvedeným konaním obvineného a následkom, pretože tak, ako na to správne poukázal už súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, len samotné konanie páchateľa, ktorým iného

uvedie do omylu bez toho, aby bolo vedené s cieľom majetkového obohatenia, nemôže byť právne
posúdené ako trestný čin podvodu (tu podľa § 221 ods.1 Tr.zák.). Krajský súd dospel nielen k rovnakým
skutkovým zisteniam, ale aj k úplne totožným právnym záverom ako okresný súd a rovnako si v celom
rozsahu osvojil tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery
a keďže sťažnostné námietky prokurátora boli v podstate zhodné s jeho obžalobou podanou na súde

prvého stupňa a okresný súd sa s nimi vysporiadal už v odôvodnení napadnutého uznesenia, krajský
súd preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry
sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal
otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Napadnuté uznesenie je správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Krajský súd, keďže sa stotožnil so závermi samosudcu okresného súdu a ich odôvodnením
v napadnutom uznesení, nepovažoval sťažnostné námietky prokurátora za dôvodné, neakceptoval ich
a v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne dôvody napadnutého uznesenia. Vzhľadom na

uvedené dôvody sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.