Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 34Cb/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7213207028.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., sídlo: Politických vězňů 1272/21, Praha - Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., sídlo: Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanej: T. F., narodená: XX.X.XXXX, bytom: J. Č.. XXXX/XX, K., v konaní o zaplatenie
350,00 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.3.2013 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 350,00

eur istiny titulom nárokov zo zmenky zo dňa 19.4.2010. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok
na: 1,. zmenkový úrokom vo výške 0,25% z dlžných súm denne od vzniku omeškania do zaplatenia, 2.
6% ročný úrokom z dlžných súm od vzniku omeškania do zaplatenia a 3. náhradu trov konania. Žalobca
svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z vyššie citovanej zmenky,
pričom žalovaná mu doposiaľ predmetnú pohľadávku po predložení zmenky neuhradila.

2. Žalovaná sa k veci nijako nevyjadrila a nariadených pojednávaní sa nezúčastnila. Z uvedeného

dôvodu spor vec prejednal a rozhodol aj bez zistenia jej stanoviska k veci.

3. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte

inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Košice II nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor
uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná má bydlisko v obvode Okresného súdu Košice II, ktorý
je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená

právomoc súdu je i v súlade s čl. 4 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.4. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR.

5. Podľa čl. 5 bod 1 (Priebeh konania) Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007: „Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto
žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je

potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu
súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.“

6. Podľa čl. 19 bod (Rozhodné procesné právo) Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007:
„Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.“

7. Súd vo veci považoval za potrebné nariadiť pojednávanie, čo je plne v súlade s vyššie citovaným čl.
5 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 ako aj procesného poriadku stanoveného
Občianskym súdnym poriadkom (Zákon č. 99/1963 Zb.). V tejto súvislosti súd konštatuje, že námietky
žalobcu ohľadom uskutočnenia pojednávania, respektíve neodôvodnenia nariadenia pojednávania vo

veci samej nemajú žiadnu oporu v platnom práve.

8. Žalovaná dňa 19.4.2010 podpísala Zmenku označenú č. 903800088, ktorou sa zaviazala po jej
predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 420,00 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne
od 25.8.2010 so splatnosťou na mieste: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava. Zmenka bola

vystavené bez protestu a na platenie mala byť predložená v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Na
rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Tieto
skutočnosti sú zrejmé z citovanej zmenky.

9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: „(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

10. Podľa § 4 ods. 6 Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: „V súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

12. Podľa § 3a Čl. III Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový: „Neplatné sú zmenkové
alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia

pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.“

13. Z doterajšej činnosti konajúceho súdu považuje súd za zrejmé, že vzťah, ktorý mala predmetná
zmenka zabezpečiť, je spotrebiteľským vzťahom podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná(dlžník) uzavrela zmluvu ako spotrebiteľ a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (veriteľ) v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti poskytla v postavení dodávateľa žalovanej úver a je tiež zrejmé,
že žalovaná na zabezpečenie splatenia úveru podpísala zmenku uplatnenú v tomto konaní. Tieto

skutočnosti sú súdu zrejmé z obsahu veľkého množstva iných konaní vedených na tunajšom súde, ktoré
sú po právnej a skutkovej stránke takmer identické (napríklad konania vedené na OS Ke II sp. značka:
34 Cb 163/2013, 34 Cb 37/2014, 32 Cb 141/2013, 34 Cb 137/2013 a pod.).

14. Na základe rovnakej skúsenosti ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia

súd obdobne konštatuje, že vystavená zmenka bola vystavená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z tejto skutočnosti vyplýva jednoznačný záver, že
podľa znenia § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 3a Čl. III Zákona č. 191/1950 Sb. je žalobcom
predložená a v tomto konaní uplatnená zmenka neplatná.

15. Žalobca podal na okresné súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických návrhov.

Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na
predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych
a exekučných sporov na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov
a na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových

úverových zmlúv s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú
úver poskytnutý spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
16. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome

na škodu dlžníka.
17. Súd mal za to, že žalobca vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť o
podnikateľskej činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda o tom, že rubopisom prevedené zmenky
zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného je teda i vo vzťahu k žalobcovi
na mieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovanej voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej

zmenky. Súd mal za to, že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka
(žalovanej), lebo vedel (musel vedieť) z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.“

19. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“

20. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu namieste rozhodnúť
podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že jej súd voči žalobcovi prizná právo na
nahradenie trov konania v plnom rozsahu. S ohľadom na priebeh tohto súdneho konania (žalovaná bola
nečinná a je zrejmé, že jej nevznikli žiadne trovy konania) súd v súlade s § 257 Civilného sporového
poriadku o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej právo na nahradenie trov konania nepriznal.

21. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že
ho žiadny z účastníkov konania
nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čohosa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže
sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.