Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200966
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej

veci žalobcu: GBM systém, s.r.o., so sídlom Námestie Sv. Jána Bosca 120, 010 04 Žilina, IČO: 43 793
495, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej
190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
46146-2/2016-BA zo dňa 10.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 46146-2/2016-BA zo dňa 10. októbra 2016 v spojení s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina č. 700-1611066916-GC04/16 zo dňa 15. júna 2016 z

r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa domáhal žalobca podľa § 191 a § 199 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, aby
súd vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného vydané dňa 10.10.2016 pod č. 46146-2/2016-
BA, ako aj jeho predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané dňa 15.06.2016 pod č.
700-1611066916-GC04/16. Predmetné rozhodnutia žiadal zrušiť z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1
písm. c), d), e) a § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Podľa žalobcu penále a tak isto príspevky

na starobné dôchodkové sporenie mali byť vyrubené ešte predtým ako bolo začaté reštrukturalizačné
konanie a mali byť riadne prihlásené do reštrukturalizácie, kde na základe Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, resp. schváleného reštrukturalizačného plánu by žalovanému bola z tejto sumy
priznaná suma 10 %, nakoľko v zmysle reštrukturalizačného plánu 90 % prihlásených pohľadávok
zaniklo. Pokiaľ by mal súd za to, že sa nejedná o príslušenstvo a je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že sa jedná v zmysle zákona o samotný nárok, ktorý si môžu vyrubiť bez ohľadu na to, kedy vznikla
samotná pohľadávka, od ktorej sa odvodzujú penále a môže teda vyrubiť pohľadávku aj po skončení

reštrukturalizačného konania, tak vo vzťahu k tomu má za to, že žalovaný nepostupoval v zmysle
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ani v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom žalobcu.
Výsledkom tohto plánu bolo, že žalovanému, ako aj ďalším prihláseným veriteľom, ktorí nemali právo
na oddelené uspokojenie, čiže neboli zabezpečení veritelia, bolo priznané právo na uspokojenie 10 %
z výšky prihlásenej pohľadávky a v zmysle účinkov Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo výške 90
% z prihlásených pohľadávok, tieto pohľadávky zanikli. Pokiaľ si žalovaný vyrubil penále aj zo sumy 90
%, ktorá zanikla v zmysle účinkov zákona schváleného reštrukturalizačného plánu, tak nepostupoval

správne. Mohol si vyrubiť penále, pokiaľ ich vyrubil, až po skončení reštrukturalizačného konania len zo
sumy 10 % prihlásenej pohľadávky, ktorá spočívala v nezaplatenom poistnom a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie. Okrem toho porušil aj ust. § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, kde sa
hovorí, že vyrubené penále nemôže byť vyššie ako nezaplatená pohľadávka spočívajúca v poistnom a vpríspevkochnastarobnédôchodkovésporenie,čosavichprípadestalo,nakoľkopokiaľsivyrubilpenále
nielen zo sumy 10 % prihlásenej pohľadávky, ale z celej sumy, tak výška vyrubeného penále presiahla
10 % hodnoty prihlásenej pohľadávky. Z uvedených dôvodov, v časti, ktorá sa týka reštrukturalizácie

a v náväznosti na účinky schváleného reštrukturalizačného plánu má za to, že by mali byť uvedené
napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne Žilina aj ústredia zrušené. Náhradu trov konania žiadal
priznať vo výške 100 %.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Zákona o

sociálnom poistení je každý zamestnávateľ povinný za svojich zamestnancov platiť poistné a povinné
príspevky a tieto poistné a povinné príspevky aj odvádzať, a to v správnej sume a včas, teda v
lehote splatnosti povinného a povinných príspevkov. Žalobca ako zamestnávateľ si túto svoju povinnosť
preukázateľne nesplnil, preto bol žalovaný povinný v zmysle § 240 Zákona o sociálnom poistení mu
penále predpísať. Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť a nie možnosť
predpísať penále, naproti tomu však zákon Sociálnej poisťovni neukladá lehotu, v ktorej je penále

povinná predpísať. V danom prípade nie je sporné, že žalobca sa dopustil porušenia povinnosti, teda
odvodovej povinnosti, ale sporným je práve okamih vzniku pohľadávky na penále. Podľa právneho
názoru žalovaného penále ako pohľadávka vzniká až jeho predpísaním samostatným rozhodnutím
príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne. Až do tohto okamihu, teda do okamihu predpísania penále,
neexistuje žiadna povinnosť, ktorú je žalobca povinný plniť a rovnako Sociálna poisťovňa nemá žiadnu

pohľadávku, ktorú si môže voči žalobcovi vymáhať. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj
Najvyšší súd SR, ktorého judikatúra je v tejto otázke ustálená. Najvyšší súd SR v nich konštatuje, že
na vznik povinnosti zaplatiť penále, nepostačuje iba naplnenie podmienok ustanovených v Zákone o
sociálnom poistení, ale právne relevantnou skutočnosťou na vznik tejto povinnosti je až autoritatívny
vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom ustanoveným v Zákone o sociálnom poistení, teda až vydaním

rozhodnutia v zmysle § 240 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný rovnako poukázal na to, že penále
niejepríslušenstvompohľadávky,tedapríslušenstvompoistného.Aždopotvrdeniareštrukturalizačného
plánu existovala pohľadávka na poistnom za sporné obdobie v pôvodnej výške, teda v celej výške, preto
Sociálna poisťovňa bola oprávnená si predpísať penále z tejto uvedenej výšky a tým pádom nedošlo k
prekročeniu dlžnej sumy poistného. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len SSP), vypočul účastníkov konania a po oboznámení s obsahom spisového
materiálu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. 700-1611066916-GC04/16 zo dňa 15. júna 2016
predpísala žalobcovi, ako zamestnávateľovi, za obdobie január 2014, február 2014, marec 2014, apríl
2014 penále v sume 269,79 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného
na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkového sporenie, poistného na
invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na

poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná
suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, resp. do dňa, ktorý predchádza dňu
zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací
orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie zamietla a napadnuté
rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. 46146-2/2016-BA zo dňa 10. októbra 2016. Rozhodnutie
žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 24. októbra 2016.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 46146-2/2016-BA zo dňa 10. októbra 2016 podal žalobca v zmysle
ust. § 199 a nasl. SSP správnu žalobu na krajský súd.

7.Vzmyslezákonač.461/2003Z.z.jenutnécharakterizovaťpenáleuloženéžalovanýmvprejednávanej

veci ako sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné. Na vznik povinnosti zaplatiť penále
nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre
vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je
predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zákonač. 461/2003 Z.z.. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro,
resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále,
ale aj vedomosť, v akej výške a na akom právnom základe. Je celkom v právomoci žalovaného,

ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom
horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.

8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal po právnej stránke odôvodnením, prečo
dospel k záveru, že platby poistného neboli zaplatené včas a riadne. V odôvodnení nebola spomenutá

tá relevantná časť reštrukturalizačného plánu, ktorá sa týka prihlásených pohľadávok, ich výšky, resp.
naplnenia možnosti ich odpustenia. Žalovaný sa tiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval
právnemu rozboru účinkov reštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka
najmä ich zmeny. Zákon č. 461/2003 Z.z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom, avšak zákon
č. 7/2005 Z.z. oprávňuje tak subjekty súkromného ako aj verejného práva na to, aby zasahovali do
splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie. Predovšetkým ust. §

155 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený súdom ako právne
relevantnú skutočnosť, ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v
uvedenom pláne. Osobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia
upresňuje, že pokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku obsiahnutého v pláne je potrebná právna
skutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej

veci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím
príslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z
dôvodu, že plán vôbec neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo
spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

9. Súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky zakotvená v ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka sleduje odlišný cieľ. Dotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka sa výslovne nevzťahuje
na penále. Použitie analógie legis je v tomto prípade neprípustné. Rozsah občianskoprávnych vzťahov
samotný Občiansky zákonník vymedzuje najmä ako majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb,
majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,

pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.

10. Vzhľadom na uvedené právne závery mali byť vyššie spomenuté skutočnosti spojené s procesom

reštrukturalizácie, do ktorého sa žalovaný nepochybne zapájal, ako podklady rozhodnutia vyhodnotené
žalovaným a až na ich základe mohol dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany žalobcu ako dlžníka v
reštrukturalizácii k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké možné následky s tým spojené
žalovaný využil.

11. Na základe zisteného skutkového stavu krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj
prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to,
že žaloba je dôvodná, rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 191 ods. 1 písm.
d) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok
dôvodov.

12. Bude úlohou žalovaného sa pri svojom ďalšom rozhodovaní o prejednávanej veci pridržiavať vyššie
uvedených právnych názorov.

13. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal

žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).