Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205548
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914205548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcov: a/ W., b/ Y.,

c/ B., d/ W., všetci zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5,
proti žalovaným: 1./ K., 2./ S., 3./ W., 4./ N., 5./ Q., 6./ Q., 7./ Q., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností u Okresného úradu, katastrálneho
odboru v Rimavskej Sobote pre kat. územie A. na liste vlastníctva č. XXX v rámci parciel registra „C“
evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. 101/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 374 m2
p a t r í na podiely W. pod B.2 v 1/3-ine a O. pod B.3 v 1/3-ine do podielového spoluvlastníctva žalobcu

a/ W., štátneho občana SR, vo 2/6-inách a v pomere k celku, teda v 4/18-inách, žalobcu b/ Y., štátnej
občianky SR, v 1/6-ine a v pomere k celku, teda vo 2/18-inách, žalobcu c/ B., štátnej občianky SR, v
1/6-ine a v pomere k celku, teda vo 2/18-inách a žalobcu d/ W., štátneho občana SR, vo 2/6-inách a v
pomere k celku, teda v 4/18-inách.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia a/- d/ sa podanou žalobou domáhali na žalovaných 1./- 7./ určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam titulom vydržania. Svoj návrh odôvodnili tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

konania predstavovali v dávnej minulosti spoločný dvor prislúchajúci k rodinným domom č. 5 a č. 6
v bývalej samostatnej obci A., ktorý dvor užívali dve rodiny a to J. a S., z ktorých každá mala vo
dvore postavený vlastný rodinný dom, ku ktorému prislúchala samostatná záhrada a spoločne užívali
prístupový dvor. W. a O. odpredali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16. 01. 1962 rodinný dom č. 5 spolu
so záhradou a podielom zo spoločného dvora M. a M., v prospech ktorých už vlastnícke právo z dôvodu
uzavretia pozemkovej knihy pozemkoknižne vložené nebolo. Nedopatrením bol v predmetnej kúpnej
zmluve opomenutý 2/3-inový spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore, aj keď tento bol predmetom

kúpy a predaja a A. ho následne výlučne a nerušene užívali až do konca svojho života. Po smrti
A. odpredal ich syn B. ako mimoknižný vlastník rodinný dom č. 5, kúpnou zmluvou zo dňa 01. 08.
1973, právnym predchodcom žalobcov, manželom N.. Po smrti vlastníka rodinného domu č. 6 W.
odpredala jeho dcéra H. kúpnou zmluvou zo dňa 07. 12. 1970 rodinný dom spolu so záhradou a
podielom zo spoločného dvora matke žalobcu a/ a starej matke žalobcov b/- d/ B.. Po smrti manželov N.
zdedili ich podiely na predmetných nehnuteľnostiach žalobcovia, ktorí od vtedy pokračujú v nerušenej
a dobromyseľnej držbe až doposiaľ.

2. Žalobcovia b/- d/ sa na pojednávanie dňa 05. 12. 2016 nedostavili, pričom ich ospravedlnil právny
zástupca. Žalovaní 2./, 3./, 5./- 7./ sa na pojednávanie vo veci nedostavili, ktorí doručenie predvolaniamajú vykázané a preto súd postupoval v zmysle § 180 veta druhá zák. č. 160/2015 z. z. ( ďalej len Csp )
a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

3. Podľa ust. § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

4. V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 Csp, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

5. V zmysle ust. § 186 ods. 2 Csp, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

6. Žalované 1./, 3./ a 4./ na pojednávaní k veci uviedli, že nemajú námietky voči návrhu, vedia o
ktoré nehnuteľnosti ide, s návrhom súhlasia. Žalovaná 4./ zároveň uviedla, že si pamätá ako jej svokor
W. odpredal všetky nehnuteľnosti, išlo o dom, dvor, záhradu, a to M. a M.. Ohľadom užívania týchto

nehnuteľností neboli žiadne spory. Žalovaná 4./ súdu predložila uznesenie bývalého Štátneho notárstva
v Rimavskej Sobote D363/63-8 o prejednaní dedičstva po neb. W., kde v odôvodnení tohto rozhodnutia
sa uvádza, že dedičia žiadali vyňať z dedičstva nemovitosti vo vložke č. 13 kat. územie A., ktoré sú
ešte na mene poručiteľa, nakoľko tieto nemovitosti poručiteľ odpredal M. a dosiaľ tieto nemovitosti
neboli prevedené. Žalovaná 4./ na otázku právneho zástupcu žalobcov uviedla, že podpis na zmluve z

roku 1962 patrí jej svokrovi, ktorý spolu so sesternicou O. odpredali všetky nehnuteľnosti, potom už na
nehnuteľnosti nechodili, rodina to považovala za odpredané.

7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvedených žalobcami ako zo zhodných
skutočností, ktoré žalovaní nepopierali, žalované 1./, 3./ a 4./ výslovne uviedli, že s návrhom súhlasia,

žalovaná 4./ súdu zároveň predložila uznesenie bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote
D363/63-8 o prejednaní dedičstva po neb. W., kde v odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že
dedičia žiadali vyňať z dedičstva nehnuteľnosti vo vložke č. 13 kat. územie A., ktoré sú ešte na
mene poručiteľa, nakoľko tieto poručiteľ odpredal. Žiadny zo žalovaných nenamietal titul nadobudnutia
užívania nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov, ani okolnosti dobromyseľnosti držby právnych

predchodcov žalobcov, ako aj otázku oprávnenosti samotnej držby, preto súd považuje držbu
nehnuteľností žalobcov za oprávnenú na základe kúpnych zmlúv uzavretých právnymi predchodcami
žalobcov, ktorá oprávnená držba trvá spolu so započítaním držby právnych predchodcov viac ako 10
rokov a preto súd vo veci rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní nebral do úvahy námietky žalovanej 2/, nakoľko tieto nijako
nekonkretizovala, boli jej doručené aj prílohy k žalobe a to náhradným spôsobom, lebo žalovaná si
na pošte zásielku neprevzala v odbernej lehote a preto súd vychádzal len z vykonaných dôkazov a to
kúpnych zmlúv o nadobudnutí predmetných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov, vyjadrení

žalovaných 1./, 3./ a 4./ ako aj z toho, že ostatní žalovaní nenamietali žalobcami uvedené okolnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva.

9. Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Csp tak, že žiadnej zo strán právo na
náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobcovia si trovy konania neuplatnili a žalovaným ich náhrada

podľa pomeru úspechu vo veci nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.Podľa § 127 Csp, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.