Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225599
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116225599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: VSM-TRANS

Plus, s.r.o., so sídlom Mlynská 2196, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 47 788 844 proti žalovanej: L. E.,
na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15
Bratislava, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k parcele registra KN „E“ č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 2360 m2, nachádzajúcej sa v k. ú. F.B. Š., obec F. Š., okres U. a zapísanej na LV č.
XXXX a uvedenú parcelu v celosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

II.Žalobcajepovinnývyplatiťžalovanejsumu5900€,atodo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku
na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu č. ú. 7000194492/8180, IBAN: SK34 8180 0000
0070 0019 4492.

III. Strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 12.12.2016 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k parcele registra KNE č. 1799/2, orná pôda o výmere 2 360 m2, zapísanej v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. F.Ý. Š., okres U., ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobca -

v podiele 147/168 k celku, čo predstavuje výmeru 2 065 m2 a žalovaná - v podiele 21/168 k celku,
čo predstavuje výmeru 295 m2. V prípade žalovanej L. E. sa jedná o tzv. nezisteného vlastníka, čo
vyplýva jednak zo správy mesta F. Š. a jednak z potvrdenia o pobyte Oddelenia správy registrov, Odbor
registrov, matrík a hlásenia pobytu Ministerstva vnútra SR. Pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty
predmetnej parcely, žalobca predložil znalecký posudok č. 319/2016 zo dňa 02.11.2016, kde znalec I..
L. F. dospel k sume 15,74 € za m2.
2. K žalobe sa zástupca žalovanej Slovenský pozemkový fond vyjadril podaním došlým súdu dňa

28.02.2017 (č. l. 32-37). V tomto podaní žalovaná uviedla, že súhlasí s postupom navrhovaným
žalobcom, teda so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného
vlastníctva žalobcu, poukázala však na oznámenie SPF o navrhovanej cene vydaného v súlade
s pokynom generálneho riaditeľa fondu č. 10/2012, podľa ktorého sa susediace parcely predávajú
záujemcom vrátane žalobcu za sumu 20 € za m2. Žalovaná teda požadovala, aby cena za m2 jej podielu
bola stanovená vo výške 20 € za m2. Žalobca prítomný na pojednávaní 09.03.2017 takto stanovenou
cenou za m2 súhlasil.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov.Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa § 141 ods.2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
3.1. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

3.2. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci.
3.3. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten,
kto má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie

je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto
návrhynemožnovkonanínechaťbezpovšimnutia.Anisúdtotižnemôžeprotivôlispoluvlastníkaprikázať
celúveczanáhradu,alelenjejreálnučasťzodpovedajúcuvýškejehospoluvlastníckehopodielu,pretože
tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia

súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť.
Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom
konaní vykoná jeho vyporiadanie.
3.4. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
3.5. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné
veci v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k § 118) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom

práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho
rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej
nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu
zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený
príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu

týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

4. V prejednávanej veci reálne rozdelenie veci nebolo možné a to jednak z dôvodu neznámosti žalovanej
ale najmä vzhľadom na to, že pri výške jej spoluvlastníckeho podielu 295 m2 by nevznikla samostatná
parcela, ktorá by bola hospodársky využiteľná. Súd teda predmet spoluvlastníckeho práva po zrušení

spoluvlastníctva prikázal v celosti žalobcovi. Pokiaľ ide o výšku vyporiadacieho podielu, na pojednávaní
sa strany sporu dohodli na sume 20€/m2, čo pri výmere 295m5 predstavuje sumu 5900 €.

5. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
5.1. Vzhľadom na to, že strany sporu sa nároku na náhradu trov konania vzdali, rozhodol súd tak, že
žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov konania nemá.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.