Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/25/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409010055
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8409010055.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich

Milana Harabina a Kataríny Budzákovej v trestnej veci obžalovaného B. F., N. XX.XX.XXXX a
spol. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 19. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd

obžalovaných

1/ B. F. nar. X.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Ľ.L., L..
A. Č.. XXX/XX, okr. Kežmarok, t.č. ÚVV Košice
2/ T. A. nar. XX.X.XXXX v Levoči, trvale bytom B.
W., L.. T. Č.. XXX/X okr. Levoča

oslobodzuje spod obžaloby Okresného prokurátora v Kežmarku sp. zn. Pv 222/06-91 z 27.1.2009 zo
skutku, ktorý

m a l i s p á c h a ť t a k, ž e

dňa 14.5.2004 v čase od 19.00 hod do 20.00 hod. v Brandýse nad Labe, na ulici B. A. XXXX, Česká
republika, zaklopali na dverách bytu majiteľa H. Č., po otvorení vchodových dverí bytu ho udreli päsťou
do tváre, vošli násilne dnu, bili ho päsťami do tváre a do tela, zhodili na zem, zviazali mu ruky, šatkou
zaviazali oči a počas tohto stále kričali, aby im dal 100.000,- Kč, lebo ináč mu odrežú hlavu alebo ho
zastrelia, po čom začali prehľadávať celý byt, z ktorého následne ukradli mobilný telefón nezisteného

typu a značky s telefónnou kartou operátora T-mobile a prideleným telefónnym číslom XXXXX/XXXXXX
XXX v hodnote 900,- Kč a finančnú hotovosť 120.000,- Kč a z bytu odišli, čím takto H. Č. spôsobili
mnohopočetné pohmoždeniny tváre a tela s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 14
dní ako aj škodu v sume najmenej 120.900,- Kč,

a obvinený B. F. sa skutku dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 1T 49/1993 zo dňa 9.1.1996 odsúdený pre trestný čin vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1

Trestnéhozákona,trestnýčinvšeobecnéhoohrozeniapodľa§179ods.1Trestnéhozákona,pohlavného
zneužívania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní
15 rokov

a obvinený T. A. sa skutku dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 1T 21/1998 zo dňa 12.4.2000 odsúdený pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený

trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečneč í m m a l i s p á c h a ť

1/ obž. B. F.

- trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ako obzvlášť nebezpečný
recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005

2/ obž. T. A.

- trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ako obzvlášť nebezpečný
recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkazuje poškodeného H. Č., N.. XX.X.XXXX, W. A. B. XXXX,
XXXXX B. A., Č. T. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 30.01.2009 na tunajšom súde obžalobu na B. F.,
N.. XX.XX.XXXX a T. A.K., N.. XX.X.XXXX, pre trestný čin lúpeže podľa 234 ods. 1 Trestného zákona

účinného do 31.12.2005 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005, ktorý mali spáchať ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Obžalovaní sa trestného činu mali dopustiť tým, že dňa 14.5.2004 v čase od 19.00 hod do 20.00 hod.
v Brandýse nad Labe, na ulici B. A. XXXX, Č. T., zaklopali na dverách bytu majiteľa H. Č., po otvorení

vchodových dverí bytu ho udreli päsťou do tváre, vošli násilne dnu, bili ho päsťami do tváre a do tela,
zhodili na zem, zviazali mu ruky, šatkou zaviazali oči a počas tohto stále kričali, aby im dal 100.000,- Kč,
lebo ináč mu odrežú hlavu alebo ho zastrelia, po čom začali prehľadávať celý byt, z ktorého následne
ukradli mobilný telefón nezisteného typu a značky s telefónnou kartou operátora T-mobile a prideleným
telefónnym číslom XXXXX/XXXXXX XXX M. hodnote 900,- Kč a finančnú hotovosť 120.000,- Kč a

z bytu odišli, čím takto H. Č. spôsobili mnohopočetné pohmoždeniny tváre a tela s dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní najmenej 14 dní ako aj škodu v sume najmenej 120.900,- Kč, pričom
obžalovaný B. F. sa skutku dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1T 49/1993 zo dňa 9.1.1996 odsúdený pre trestný čin vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1
Trestnéhozákona,trestnýčinvšeobecnéhoohrozeniapodľa§179ods.1Trestnéhozákona,pohlavného

zneužívania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní
15 rokov a obžalovaný T. A. sa skutku dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 1T 21/1998 zo dňa 12.4.2000 odsúdený pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne

Obžalovaný B. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo nevypovedať.
RovnakoobžalovanýT.A.vyhlásil,žejenevinnýasícespočiatkuvyužilsvojeprávonevypovedať,neskôr
na hlavnom pojednávaní vypovedal a k veci uviedol, že v máji 2004 bol v Prahe v Českej republike.
Poprel, že bol aj v Brandýse nad Labem. S obžalovaným B. F. sa pozná už dlhé roky. Do Čiech išli autom
Škoda Octavia, šoféroval B. F.. Obžalovaný poprel, že dňa 15.4.2004 fyzicky napadol poškodeného,

poškodeného nepozná.
Poškodený H. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekto zaklopal na dvere, myslel si, že to boli
susedia, otvoril dvere a hneď sa na neho vrhli dvaja muži. Vtiahli ho dovnútra, zviazali, dostal 7 rán na
spánkovú kosť. Jeden bol stále pri poškodenom, druhý prehľadával byt, celé to trvalo asi 20 až 25 minút,
poškodený bol zatiaľ v bezvedomí. Zobrali mu peniaze vo výške 120.000 Kč. Mal zviazané ruky, potom

kričalnasusedu,abyzavolalazáchranku.Poškodenýútočníkovnevidel,lebonachodbebolatmaahneď
ako vošli dnu mu zaviazali oči a odtiahli ho do obývačky. Útočníci sa medzi sebou nerozprávali. Okrem
peňazí útočníci poškodenému odcudzili aj SIM kartu z jeho mobilného telefónu. Poškodený po útoku
utrpel ťažký otras mozgu a 15 dní bol hospitalizovaný v nemocnici. Tí čo ho prepadli ho predtým pol roka
sledovali, jeho meno bolo uvedené na nástenke v stávkovej kancelárii ako meno najlepšieho stávkara.Svedok T. E. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná oboch obžalovaných, stretli sa v Čechách, boli tam
kvôli práci. Cestovali autom a hľadali si prácu. Svedok nevedel uviesť, komu patrilo auto, na ktorom
jazdili. Boli v Prahe, bolo tam niečo dohodnuté, len potom im neboli vyplatené peniaze za urobenú prácu,

tak išli domov. Svedok si nepamätá, či si niekto vtedy našiel prácu. Svedok uviedol, že v tom čase boli
len v Prahe, auto šoféroval obžalovaný B. F..
Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede
svedkov J. Ž., Q. R. P. T.C. Q..
Svedok J. Ž. uviedol, že v čase od 5.5.2004 do 15.5.2004 sa zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska,

pretože jeho manželka bola vtedy tehotná. V tom čase bol bez trvalého pracovného pomeru, možno
niekde pracoval brigádnicky. V dobe od 15.5.2004 do konca mesiaca júl svedok do Českej republiky
necestoval. Svedok potvrdil, že je možné, že v mesiacoch máj, jún a júl 2004 niekomu požičal svoj
mobilný telefón, aby si vybavil telefonát. Okrem toho svedok uviedol, že niekoľkokrát stratil SIM kartu
či mobilný telefón.
Svedok Q. R. pri svojom výsluchu poprel, že pozná obžalovaných, v minulosti ich nestretol. Svedok

potvrdil, že je majiteľom telefónnej karty operátora T-Mobile s číslom XXXX XXX XXX. V roku 2004 v
mesiaci máj bol v Prahe v Českej republike a mohlo sa stať, že niekomu zo spolupracovníkov požičal
telefón, aby si zavolal.
Svedkyňa T. Q. uviedla, že čo sa týka motorového vozidla zn. Škoda Octavia, striebornej metalízy, EČ:
K.-XXX P., v období mesiaca máj 2004 toto vozidlo užíval B. F., ktorý ho užíval na území Slovenskej

republiky, v mieste trvalého bydliska a jeho okolí. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný B. F. šiel niekedy
v roku 2004 do Českej republiky, hľadať si prácu a šiel na spomenutom motorovom vozidle. Svedkyňa
po zadržaní obžalovaného bola prevziať uvedené vozidlo na hraniciach s Českou republikou.
Cestou dožiadaného súdu v Českej republike sa uskutočnil aj výsluch svedkyne C. Č., ktorá uviedla,
že keď sa so synom vracala domov, na chodbe ich domu stretla neznámeho človeka, ktorý do domu

nepatril. V tej chvíli začula pri dverách pána Č. rýchle zabuchnutie dverí. Oproti nim išiel nejaký muž,
ktorý do ich domu nepatril a pozdravil ju, nebolo to však česky. Povedal „Dobrý den“, ale nebolo to po
česky, bolo to s prízvukom. Toho muža videla asi na 5 sekúnd. Stretla ho pri vchodových dverách, pán
Č. býval v prvom poschodí, svedkyňa na druhom. Svedkyňa nič nepočula, keď prechádzala okolo dverí
W. Č., dvere boli zatvorené.

Utajený svedok C. V. pri výsluchu uviedol, že niekedy začiatkom mesiaca máj 2004 ho v jeho byte
navštívil pán H. Č., prezývaný Bourák, preto, aby jeho manželke priniesol peniaze, ktoré si od neho
chcela požičať. Pritom bol prítomný aj pán H. S., prezývaný Bange. Na Bangeho otázku, čo je to za
človeka a čo robí svedok odpovedal, že stávkuje a dosť vyhráva. Svedok taktiež Bangemu ukázal, kam
Bourák chodí stávkovať. V polovici mája ma navštívil Bange a spolu s ním prišlo aj ďalšie vozidlo zn.

Škoda Octavia, v ktorom sedeli traja muži. Bange mu oznámil, že idú „udelat Bouráka“, že či ide s nimi
do toho. Svedok to odmietol. Asi za týždeň mu Bange povedal, že mu jeho kamaráti z lúpeže u Bouráka
nič nedali, že bol na Slovensku, kde sa s nimi pobil a mal im vziať kolesá od Octavie.

Súd zároveň vychádzal z listinných dôkazov a to zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie a

ostatných listinných dôkazov v rozsahu uvedenom v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Vyhodnotením výpovede poškodeného a ďalších dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
súd ustálil, že skutok sa nepochybne stal a je trestným činom, avšak vykonaným dokazovaním nebolo
žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že osoby,

ktoré spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, spoločným konaním použili násilie v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, boli práve obžalovaní.

Súd v danom prípade konštatuje absenciu relevantného dôkazu, ktorý by usvedčoval obžalovaných zo
skutku uvedeného v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané že dňa 14.5.2004 v čase od 19.00 hod do
20.00 hod. v Brandýse nad Labe, na ulici B. A. XXXX, Česká republika, po otvorení vchodových dverí
bytu páchatelia napadli majiteľa bytu H. Č., kde ho udreli päsťou do tváre, vošli násilne dnu, bili ho
päsťami do tváre a do tela, zhodili na zem, zviazali mu ruky, šatkou zaviazali oči. Následne z bytu ukradli

finančnú hotovosť vo výške 120.000,- Kč a telefónnu kartu operátora T-mobile s prideleným telefónnym
číslom XXXXX/XXXXXX XXX. Spáchanie skutku tak ako je uvedené preukazuje predovšetkým výpoveď
poškodeného.Vykonaným dokazovaním súd teda nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal, ale pochybnosti mal ale
o tom, či skutok spáchali práve obžalovaní.

Svedecké výpovede svedkov T. E., T. Q. či obžalovaného T. A. potvrdzujú záver o tom, že v mesiaci máj
2004 išli obaja obžalovaní motorovým vozidlom Škoda Octavia do Prahy za prácou, ale keďže im neboli
vyplatené peniaze za vykonanú prácu po niekoľkých dňoch išli domov. Obžalovaný B. F. poprel svoju
účasť na spáchanom skutku. Ďalší obžalovaný T. A.Í. uviedol, že poškodeného nepozná.

Poškodený útočníkov nevedel opísať, keďže v čase útoku na chodbe bola tma, útok prebehol rýchlo,
následne mu zaviazali oči a odtiahli ho do obývačky. Rovnako svedkyňa C. Č. taktiež nevedela opísať
neznámu osobu, ktorú v čase, kedy malo dôjsť k útoku na poškodeného, sa nachádzala v ich bytovom
dome. Totožnosť páchateľov sa nepodarilo zistiť ani vykonanou rekogníciou.
Na preukázanie viny obžalovaných, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazujevšetkyokolnostižalovanéhoskutkuausvedčujezjehospáchaniaobžalovaných,alesúčasne
vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
K preukázaniu viny obžalovaných by musel mať súd k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko
nepriamydôkazmásvojuhodnotulenvspojenísinýmidôkazmi.Nepriamedôkazyvedúcekdôvodnému
podozreniu voči obžalovaným, ktoré však nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľmi trestného činu

mohli byť aj iné osoby, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaných z tohto skutku.
Jediným nepriamym dôkazom, ktorý má usvedčovať obžalovaných zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobejevýpoveďutajenéhosvedka,ktorýuviedol,žesamalsobžalovanýmipodieľaťnalúpežiavšak
odmietol. Jeho výpoveď však sama o sebe, bez ďalších relevantných dôkazov, nepreukazuje, že to boli
práve obžalovaní, kto dňa 14.5.2004 napadol poškodeného a z bytu mu ukradol finančnú hotovosť.

Jeden nepriamy dôkaz nestačí k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. Nepriame dôkazy na
preukázanie viny obžalovaného musia tvoriť vo svojom súhrnne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú
sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré vcelku zhodne
a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich je možné vyvodiť len jeden záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Nepriame dôkazy

vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovaným, ktoré však vylučujú reálnu možnosť, že páchateľmi
trestného činu mohli byť aj iné osoby, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaných.
Výrok o vine nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len do určitej miery pravdepodobných
skutkových záveroch alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov nemohla spáchať iná osoba.

Súd teda uzatvára, že dňa 14.5.2004 došlo k spáchaniu trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1
Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005formouspolupáchateľstvapodľa§9ods.2Trestnéhozákona
účinného do 31.12.2005, nakoľko spoločným konaním proti poškodenému páchatelia použili násilie v
úmysle zmocniť sa cudzej veci. Vzhľadom k uvedenému je možné dospieť k záveru, že sa stal skutok

uvedený v obžalobe, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že sa stíhaného skutku
dopustili práve obžalovaní.

V konaní pred súdom nebol teda produkovaný žiadny priamy dôkaz, respektíve súhrn nepriamych
dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaných zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Súd vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny
obžalovaných v zmysle § 285 písm. c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Vzhľadom k záverom, ku ktorým súd dospel v rámci trestného konania postupom podľa § 288 ods. 3

Trestného poriadku súd poškodeného H. Č. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.