Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815205851
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815205851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.KarolaKrochtu,vprávnejvecižalobcu:SlovakTelekom,a.s.,Bajkalská
28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Peter Škerlík, advokát, ul. J. Ťaliaka 2051/8, 026
01 Dolný Kubín, proti žalovanému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. R. č. XXX, XXX XX N. R., o
zaplatenie 389,21 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. 7C/225/2015-60 zo dňa 13.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.04.2016 konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu
20,- eur zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 265,13 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 285,13 eur od 10.04.2015 do 21.03.2016, zo sumy 265,13
eur od 22.03.2016 do zaplatenia a iné trovy konania vo výške 10,58 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 395,91 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko mu povolil splácať v mesačných
splátkach po 25 eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy

do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52, § 53, § 53a, § 54, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, ďalej Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1193 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a relevantných rozhodnutí súdov SR.

3. Vychádzal zo zistenia, že suma, ktorej zaplatenie bolo predmetom konania, je nárokom zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému žalobcom poskytované služby
tak, ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom žalovaný sumu za tieto služby neuhradil, preto
súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 265,13
eur. Zároveň poukázal na to, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral

právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a teda je povinnosťou konajúceho súdu
poskytnúť spotrebiteľovi ex offo kontrolu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Keďže žalovaný
sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd prvej inštancie ho zaviazal zaplatiťaj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády, a to vo výške 5,05% ročne. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal zmluvnou pokutom, ktorú si
žalobca uplatňoval za nezaplatené vyúčtované faktúry, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovaného

k porušeniu zmluvnej povinnosti. Uviedol, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
dodatkoch a žalobca mení len výšku zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie pri hodnotení dojednaných

zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný
zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez
prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Ďalej posudzoval okolnosti súvisiace
s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači

spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Konštatoval, že dodávateľ z hľadiska
času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s
tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k
ukončeniuplatnostizmluvy,tedabezohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Záverompoukázal
aj na samotnú výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých,

pre žalovaného zo zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností. Nakoľko si
žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty a takéto dojednanie bolo viacerými rozhodnutiami
súdov vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
10C/127/2015), mal súd prvej inštancie za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať. Jedná sa o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky určenej

súdom, a preto žalobu v tejto časti súd prvej inštancie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe
vyhovel, a teda v časti o zaplatenie 258,13 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 73 % a neúspech 27 %,

čo predstavuje úspech žalovaného, a preto žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok
na náhradu trov konania v pomere 46 %. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za štyri
úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, účasť na pojednávaní
dňa 04.12.2015 (len vo výške 7,06 eur -1 zo sumy 28,22 eur podľa §13a ods. 4 vyhl.) a dňa 23.03.2016
podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda spolu odmena v sume 91,72 eur a na režijný paušál

za 3 úkony v roku 2015 po 8,39 eur a 1 úkon v roku 2016 po 8,58 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl.,
teda spolu 33,75 eur. Žalobcovi súdu prvej inštancie tiež priznal náhradu za stratu času za 13 začatých
polhodín ( jedna polhodina 13,98 eur ) na ceste E. - L. a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa
04.12.2015 v sume 181,74 eur a náhradu za stratu času za 13 začatých polhodín (jedna polhodina
14,30 eur) na ceste E. - L. a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 23.03.2016 v sume 185,90 eur,

teda spolu vo výške 367,64 eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 04.12.2015
motorovým vozidlom na ceste E. - L. späť pri počte 221 kilometrov, priemernej spotrebe 6,9 l/100 km
a cene pohonných hmôt bez DPH 1,09 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur, vo výške 114,04 eur a
cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 23.03.2016 motorovým vozidlom na ceste E.
- L. a späť pri počte 221 kilometrov, priemernej spotrebe 6,9 l/100 km a cene pohonných hmôt bez

DPH 0,96 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur, vo výške 110,06 eur, teda cestovné spolu 224,10 eur.
Právny zástupca žalobcu je platcom DPH, a preto mu patrí aj náhrada vo výške 20% za DPH, teda 20%
zo sumy 717,21 eur, t.j. 143,44 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 860,69 eur.
Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 46%, súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 395,91 eur (46% zo sumy 860,69 eur)

a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca
uhradil poplatok v sume 23 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 10,58 eur (46% zo
sumy 23 eur). ). Súd prvej inštancie zohľadnil osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaného a povolil
mu zaplatiť peňažné plnenie na zaplatenie ktorého bol v rozsudku zaviazaný v mesačných splátkach v
sume a za podmienok ako uviedol vo výroku rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 104,08 eur s prísl. zamietol, ako
aj proti časti výroku, ktorým nepriznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov. Namietal, že predmetnýrozsudok je nezákonný, pretože spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (súd nesprávne
vyhodnotil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, nárok na celé peňažné plnenie, vrátenie nároku na
zmluvnú pokutu je daný), ďalej žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom prvej inštancie tým,

že žalobcovi nebolo umožnené sa vyjadriť vopred k zamýšľanému posudzovaniu zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej podmienky a tiež tým, že rozsudok nedostatočne odôvodnil. Odvolateľ má za to, že aj
ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze a spotrebiteľ by nemal byť „odmeňovaný“ za neplnenie
svojich povinností. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho
napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.01.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

8. Žalobca si uplatňoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 389,21 eur spolu s úrokom z omeškania
5,05 % ročne. Pohľadávka žalobcu pozostávala z mesačných poplatkov (paušál) vo výške 19,98 eur,

hlasových služieb (hovorné) vo výške 183,41 eur, nehlasových služieb (SMS) vo výške 80,30 eur, iných
poplatkov a služby (elektronická faktúra) vo výške 1,44 eur a zníženej zmluvnej pokuty vo výške 104,08
eur.

9. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 20,- eur späť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie I.

výrokom konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť túto sumu zastavil.

10. Súd prvej inštancie II. výrokom rozsudku č. k. 7C/225/2015-60 zo dňa 13.04.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 265,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 285,13 eur od 10.04.2015 do 21.03.2016, zo sumy 265,13 eur od 22.03.2016 do zaplatenia a iné

trovy konania vo výške 10,58 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 395,91 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, a to všetko mu povolil splácať v mesačných splátkach po 25 eur mesačne počnúc
mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca
pod následkom straty výhody splátok.

11. Súd prvej inštancie III. výrokom rozsudku č. k. 7C/225/2015-60 zo dňa 13.04.2016 žalobu v
prevyšujúcej v časti o zaplatenie 104,08 eur s príslušenstvom zamietol, teda v časti uplatňovanej
(zníženej) zmluvnej pokuty, proti ktorému sa žalobca odvolal. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalobcovi priznal iba ich pomernú časť. Žalobca sa odvolal aj voči výroku o trovách
konania.

12. Vzhľadom na odvolanie žalobcu sa odvolací súd zaoberal len nárokom žalobcu na zaplatenie
(zníženej) zmluvnej pokuty, t. j. 104,08 eur a jeho nárokom na náhrady trov konania.

13. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 25.06.2014

zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom k zmluve, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
rovnako ako aj ako Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej
siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 01.02.2014 (ďalej len „ Všeobecné podmienky“).14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom
je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 409 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ako
„Zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný; a/
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b/
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva

o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v
písomnej forme.

19. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ a e/ Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak: a/ účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po ich splatnosti, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

20. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

23. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili zmluvu o pripojení podľa zákona o
elektronických komunikáciách, z ktorej pre zúčastnené strany vznikli práva a povinnosti.

24. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou

prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej
funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o

zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

25. Odvolateľ sa domáha zaplatenia sumy 104,08 Eur titulom zmluvnej pokuty. Ohľadne zmluvnej pokuty
uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná výhradne

podľa ust. § 544 až 545a OZ zmluvná pokuta, ktorá je vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné
klesanie zo základu (120,- eur) pre výpočet doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb. Za
každý deň plnenia zmluvy sa teda základ pomerne ponižuje.26.Žalobcapoukazujenapomermedzivýškouzmluvnejpokuty(120,-eur)azabezpečovanéhozáväzku
(24 x 8,3249 €). Namieta, že takto dojednaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ, keďže nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške

zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody.

27. Odvolací súd poukazuje na znenie bodu č. 2. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb:
Účastníksazaväzuje,žepodobuviazanostiuvedenúvtabuľkeč.1Dodatku(ďalejlen„dobaviazanosti“)
nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také

konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo
vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka, za žiadosť o vypojenie SIM
karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie
v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je
porušenie povinnosti na strane Podniku. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že počas
doby viazanosti nemôže požiadať vo vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku o aktiváciu

alebo zmenu aktivovaného programu Služieb na program Služieb Podľa seba, okrem prípadu, ak sa
jedná o zmenu už aktivovaného programu Služieb Podľa seba a za splnenia podmienok stanovených
Podnikom. Podnik a Účastník sa dohodli, že za žiadosť o vypovedanie SIM karty z prevádzky podľa tohto
bodu Dodatku sa považuje aj žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví
tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom, a. s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu

službu v Slovenskej republike. S ohľadom na Podnikom poskytnutú zľavu z poplatku za vydanie SIM
karty sa Podnik a Účastník dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku Účastník
nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom, a.
s. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného
v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu

uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

28. Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným udáva, že má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52a násl. Občianskeho
zákonníka.

29. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v
bude 2 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“) .

30. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si

zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále odvolateľom opakované tvrdenia, že žalovaný mal
možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec

nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa
nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

31. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve), ktoré ako

typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

32. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne

nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či
dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných právEurópskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané

postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ
je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej

povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

33. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti

súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné

ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej

pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

34. Nakoľko bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd
sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

35. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnej
zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. 25C/300/2014-40 u

iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 zo
dňa 29.11.20116 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,
21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k
dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu

prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch
sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok
uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí č. k. IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

36. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené

v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť
existencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je
založený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej
jurisdikcie a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe tonemôže byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto
v. Portugal, č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia
nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem

„vážnej a dlhodobej“ povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli
považované taktiež právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný
mechanizmus na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval
za dôležitú povinnosť štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych
(nesúhlasných) rozsudkov(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and

Others v. Albania, č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29.
marec 2011). Rozhodnutia súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo
všetkých článkoch dohovoru a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech
je právna, administratívna alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí
byť braný do úvahy pri skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo
na spravodlivé súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva

vyhlásené za súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov
panstva práva je princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, §
61, ECHR 1999-VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere
verejnosti k súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť
stav právnej neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je

nepochybne jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho
výkladu práva pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a
neodôvodnene odlišný.

37. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí

iných okresných súdov súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej
činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou
došlo k dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných
súdov, resp. senátu rovnakej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie by
bolo zohľadniteľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

38. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

39. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, sa individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

40. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

41. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

42. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s) OZ, požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie
splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vplývajúca zo
spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

43. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

44. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona elektronických komunikáciách je svojim charakterom

občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva
upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom elektronických komunikáciách má povahu
vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že
žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpisz Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,

kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa.

45. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným

princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

46. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za

poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

47. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý

vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

48. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

49. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až
36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj

ekonomickej asociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 120,- €, teda nesmie

znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

50. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a
rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti

a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (tenušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné

znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

51. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s
tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie

donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri
mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,
deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.
Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,

teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.
Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia
zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred

ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či
vymáhanie nárokov.

52. Odvolací súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch
si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z

telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne
prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných
benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,
dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo
zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú

by inak odviedol štátu na dani.

53. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ

ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

54. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov
žalobcu, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov,
ktorý od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú
povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných
ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal

by rolu určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti
s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

55. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku
k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v
§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah
a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné

právo upravené v § 545aOZ.

56. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadnetvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín
CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej

v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd
konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd
záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

57. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil

neprijateľnosť žiadnej zmluvnej podmienky ako mylne uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Aj vzhľadom
na uvedené, odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu, uvádzané v časti II. odvolania
(žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom) sú nedôvodné, nakoľko nereflektujú na závery súdu
prvej inštancie.

58. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na žalobcom uplatňované nároky, vyplývajúce z neplatných právnych úkonov, teda

neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

59. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-

právnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov,
nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach s
obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov, napríklad aj
ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute.

60. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku odvolateľa, odvolací súd poukazuje aj na ďalšiu právne
významnú skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal.

61. Aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne poukazuje na to, že „listom zo
dňa 13.05.2015, označeným ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, žalobca

žalovanému oznámil, že spoločnosť Slovak Telekom odstupuje od zmluvy s účinnosťou od 20.05.2015
v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako aj v súlade s ustanoveniami časti III. čl. 6 bodu 8 písm.
b) Všeobecných podmienok, a to z dôvodu neplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni
splatnosti“, nevyvodil z toho právne relevantné závery, ktoré by jedine potvrdili správnosť jeho záverov

a napokon aj správnosť samotného rozhodnutia.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje aj na ust. § 48 a § 457 OZ, o možnej aplikácii
ktorých ustanovení boli strany sporu podľa § 382 CSP upovedomení s možnosťou s k nim vyjadriť.

63. Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

64. Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

65. Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

66. Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva

zrušuje priamo zo zákona. Následkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že sa zmluva zrušuje od
samého počiatku (ex tunc), pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli na inom, čo sa v danom prípade nestalo.
V právnych vzťahoch zmluvných strán nastáva teda rovnaký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy
nikdy nebolo došlo, čím sa „od začiatku“ obnovujú ich práva a povinnosti. Zákon tu počíta s tým, žezmluvnéstranyzrušenejzmluvysavzájomnevyporiadajúpodľazásadobezdôvodnomobohatení(vrátia
si to, čo si už predtým plnili).

67. V danom kontexte odvolací súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2011,
sp. zn. 6 Sžo 229/2010, v ktorom bolo ustálené nasledovné: „Odstúpenie od zmluvy je právnym
inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto
zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako

keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo, a to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale i účinkov
vecnoprávnych. Oba tieto účinky, sú totiž sledované nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od
nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov
vecnoprávnych.

68. Nie je ojedinelým prípadom, že si na odstúpenie od zmluvy zmluvné strany viažu nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty. Je potrebné si však uvedomiť, že zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie
zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona alebo zo
zmluvy, a preto vylučuje nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Z tohto dôvodu zmluva, ktorá by obsahovala
ustanovenie o zmluvnej pokute ako sankciu za výkon práva, by bola v tejto časti neplatná pre rozpor
so zákonom.

69. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok
prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 104,08 eur
titulom zmluvnej pokuty.

70. V súvislosti s uvedeným, odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania.

71. So zreteľom na vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

72. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

73. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)