Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010924
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214010924.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému G. W., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona, o
odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 03.08.2016 sp. zn. 1T/249/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného G. W., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
dňa 26. júla 2014 v čase okolo 17.30 hod. na G. ulici, v obci Q., okres Dunajská Streda, v záhrade
patriacej k rodinnému domu súpisného čísla XXX sa zabitím vyhrážal poškodenému G. Z., pričom vo
svojej ruke držal sekeru a povedal mu, že ak ihneď neodíde z miesta, tak mu odsekne hlavu, ktoré
vyhrážky v menovanom vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 4 Trestného
zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona peňažný trest vo výške 500 Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu uložil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd I. stupňa založil svoje rozhodnutie o vine
obžalovaného na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, predovšetkým na základe

svedeckých výpovedí F. V., V. F. B. pričom svedecké výpovede svedkov V. Q., R. Q., L. O., F. O., Y.
W. a G. B., ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali v prospech obžalovaného, vyhodnotil, vzhľadom
na ich príbuzenské vzťahy s obžalovaným, ako účelové a to aj s poukazom na to, že títo svedkovia sa
nevedeli vyjadriť bližšie k žalovanému skutku, nakoľko jediným nestranným svedkom pri incidente bol
práve F. V.. Súd I. stupňa mal preukázané, že obžalovaný kritického dňa napadol poškodeného, ktorý
je vyššieho veku, a vyhrážal sa mu so zbraňou v ruke spôsobom, ktorý mohol vzbudiť dôvodnú obavu

o život a zdravie, čím naplnil jednotlivé znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak okresný prokurátor ako aj obžalovaný.
Okresný prokurátor svojim odvolaním napadol len výrok o treste s tým, že tento bol uložený v rozpore
s ustanovením § 49 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a v rozpore so zásadami pre ukladanie trestu,
ktorévyplývajúzustanovenia§34Trestnéhozákona,nakoľkosaobžalovanýdopustilžalovanéhoskutku
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Má za to, že u obžalovaného neboli

splnené podmienky na uloženie peňažného trestu, tomuto mal byť uložený nepodmienečný trest, preto
navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 321 odsek 1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku zrušilnapadnutý rozsudok vo výroku o treste a súčasne postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
sám rozhodol o uložení zákonného trestu pre obžalovaného.
Odvolaním obžalovaného boli napadnuté všetky výroky rozsudku súdu I. stupňa. Namietal, že súd I.

stupňa založil rozhodnutie o vine predovšetkým na základe svedeckej výpovede F. V.. Výpoveď tohto
svedka na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2016 nie je presvedčivá, súd I. stupňa neodstraňoval rozpory
vo výpovediach tohto svedka v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Ušlo pozornosti súdu
I. stupňa, že je tu dôvodné podozrenie na zaujatosť svedka V., ktorý pracoval pre poškodeného až
do inkriminovaného skutku len príležitostne, až následne ho prijal poškodený do riadneho pracovného

pomeru. Napriek tomu, že svedok na hlavnom pojednávaní zotrval na tvrdení, že sa obžalovaný vrátil
na pozemok tak, že preskočil oplotenie, priniesol sekeru, zostalo nevysvetlené, prečo po príchode
polície na túto okolnosť policajtov svedok neupozornil, práve naopak celý incident zľahčil tvrdením, že
už sa všetko ukľudnilo. Z uvedeného teda vyplýva, že svedok situáciu nehodnotil ako vážnu. Žiadny
iný svedok nepotvrdil, že v kritickom čase držal obžalovaný v ruke sekeru resp. že by ju prehodil
cez plot na pozemok, kde sa poškodený zdržiaval. Súd I. stupňa nedostatočne vyhodnotil vykonané

dokazovanie, najmä svedecké výpovede a v neposlednom rade nedostatočne a nepresvedčivo iba
konštatoval, že svedkovia - rodinný príslušníci vypovedali účelovo. Na základe vykonaného dokazovania
vznikajú závažné pochybnosti o vine, je spochybnená výpoveď poškodeného ako aj svedka F. V., ktorí
proti nemu svedčia, preto nie je možné pri dôslednom zachovaní zásady in dubio pro reo, založiť vinu zo
žalovaného skutku len na základe týchto dôkazov. Z tohto dôvodu sa domáhal zrušenia napadnutého

rozsudku s tým, aby ho odvolací súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keď mal na tento postup splnené
podmienky v zmysle § 293 odsek 5 Trestného poriadku, pretože obžalovaný mal riadne a včas vykázané
doručeniepredvolania,natotosanedostavilzdôvodupráceneschopnostitrvajúcejod03.02.2017,avšak
prostredníctvom svojho obhajcu požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného ako aj krajský prokurátor na verejnom zasadnutí zotrvali v celom rozsahu na
podaných odvolaniach.
Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní podľa § 317 odsek l Trestného poriadku,
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolania nie sú dôvodné.
Predmetnou trestnou vecou sa už v minulosti odvolací súd zaoberal, keď svojim uznesením zo dňa
15.12.2015 sp. zn. 3To/110/2015 zrušil uznesenie súdu I. stupňa zo dňa 13.05.2015 a vec mu vrátil, aby
juvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.UvedenýrozsudoksúduI.stupňaodvolacísúdzrušil
predovšetkým z dôvodu, že týmto rozsudkom bolo posúdené konanie obžalovaného len ako priestupok

podľa § 49 odsek 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, pričom skutkové zistenia súdu I. stupňa považoval
za neúplné a nejasné, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a tak vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu
vyplynula súdu I. stupňa povinnosť opätovne vypočuť svedka F. V., ustáliť, akým spôsobom vnikol
obžalovaný v kritickom čase na pozemok poškodeného a či sa mu vyhrážal spôsobom, ktorý mohol

vzbudiť dôvodnú obavu.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že po zrušení pôvodného rozhodnutiaa vo veci okresný
súddoplnildokazovaniepredovšetkýmvýsluchomsvedkaF.V.nahlavnompojednávanídňa11.04.2016,
zopakoval priebeh doterajšieho dokazovania a prečítal svedecké výpovede svedkov tak z hlavných
pojednávaní ako aj z prípravného konania, na základe ktorých ustálil skutkový stav tak ako je uvedený

vo výrokovej časti rozsudku.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.
stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a
tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania. Z hľadiska rozhodnutia o vine obžalovaného považuje aj odvolací súd za
rozhodujúce svedecké výpovede poškodeného G. Z. a F. V., z ktorých je nepochybné, že sa obžalovaný
v kritickom čase so sekerou v ruke vyhrážal poškodenému G. Z. zabitím spôsobom, ktorým mohol u
menovaného vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie. Rozpory vo výpovediach svedka F. V. nie sú

takého charakteru, aby túto skutočnosť spochybňovali, nakoľko nie je rozhodujúce akým spôsobom
obžalovaný vnikol na pozemok, na ktorom došlo k verbálnemu útoku voči poškodenému. Z hľadiska
žalovaného skutku je rozhodujúce to, že došlo k slovnému incidentu, pri ktorom sa vyhrážal obžalovaný
poškodenému so sekerou v ruke, obžalovaný bol pritom pod vplyvom alkoholu, ktorá skutočnosť mávýrazný vplyv na posúdenie dôvodnosti obavy poškodeného, že svoje slovné vyhrážky uskutoční.
Skutočnosť,žedošlokincidentumedziobžalovanýmapoškodenýmnespochybnilianirodinnípríslušníci
obžalovaného, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, títo nanajvýš bližšie nepopísali priebeh incidentu resp.

tento konflikt zľahčovali s tým, že mali rovnaké výhrady k činnosti poškodeného, ktorý v blízkosti ich
obydlia realizoval poľnohospodárske práce spôsobom, ktorý považovali za rušivý.
Právna kvalifikácia konania obžalovaného zodpovedá zistenému skutkovému stavu, keď je nepochybná
aj dôvodnosť právnej kvalifikácie podľa odseku 2/ písm. a/, písm. b/ § 360 Trestného zákona s poukazom
na to, že v osobe poškodeného sa jednalo o chránenú osobu v zmysle § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného

zákona, teda osobu vyššieho veku, za ktorý sa považuje každá osoba staršia ako 60 rokov. Zároveň je
nepochybné, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku závažnejším spôsobom konania v zmysle §
138 písm. a/ Trestného zákona, teda so zbraňou, za ktorú sa sekera považuje.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd odvolanie obžalovaného proti výroku o vine
napadnutého rozsudku za nedôvodné. Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento
výrok možno považovať za správny a zákonný.

Niet pochybností o tom, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.01.2013
sp. zn. 3T/70/2012. Týmto rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň mu

bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2013 a tak obžalovanému v predmetnej veci plynula
skúšobnádobaaždo30.07.2014. Odvolacísúdsavšaknestotožňujesodvolacounámietkouokresného
prokurátora spočívajúcou v tom, že ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona vylučuje uloženie iného
ako nepodmienečného trestu. Citované zákonné ustanovenie jednoznačne vylučuje možnosť uloženia

podmienečného trestu odňatia slobody v prípade, že súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin
spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Explicitne však nevylučuje možnosť uloženia
iného druhu trestu. V prejednávanej veci dospel krajský súd k záveru, že s poukazom na okolnosti skutku
aosobuobžalovaného,nemožnopovažovaťuloženýtrestzazjavneneprimeraný.Uloženýpeňažnýtrest
neodporuje zásadám pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona. Obžalovaný sa dopustil

žalovaného skutku len 4 dni pred uplynutím skúšobnej doby, počas ktorej inak viedol riadny život, preto
uloženie nepodmienečného trestu tak, ako to v odvolaní navrhol prokurátor, považoval krajský súd za
neprimerane prísne aj z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolania tak obžalovaného ako aj okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.