Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223888
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314223888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. T., nar. XX. L. XXXX, bytom F., D. X.
XXXX/X, zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Kubovič, LLM, Msc, Sereď, M. R. Štefánika 3080/14,
o 1.466,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 20.
októbra 2015 č. k. 23C/161/2015-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.466,53 eur s
úrokom z omeškania 8,5% ročne od 28. júna 2013 do zaplatenia a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52, § 100 ods. 1, § 101, § 497 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľaaozmenezákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov.Vecne
zdôvodnil uzavretou zmluvou o kreditnej karte medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Slovenská

sporiteľňa, a.s.) a žalovaným dňa 4. februára 2008, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté
peňažné prostriedky v celkovej výške 2.467,02 eur, ktoré žalovaný vrátil len vo výške 1.437,11 eur.
Poslednú debetnú operáciu uskutočnil žalovaný dňa 27. novembra 2008 a poslednú kreditnú operáciu
27. apríla 2009. Podľa čl. 5.5 Obchodných podmienok bol žalovaný povinný splácať pohľadávku právnej
predchodkyne žalobkyne každý mesiac, vo výške minimálnej splátky, ktorú podľa čl. 2 Obchodných
podmienok určoval veriteľ zverejnením. Žalobkyňa preukázala aktívnu vecnú legitimáciu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky s právnou predchodkyňou dňa 27. júna 2013, ktoré postúpenie bolo

oznámenéžalovanémulistomz9.júla2013.Predmetnázmluvabolasúdomprvejinštanciekvalifikovaná
ako spotrebiteľská, v dôsledku čoho bolo potrebné na daný prípad aplikovať aj zákonné ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia peňažnej sumy, ktorú žalovaný čerpal
naposledy 27. novembra 2008 a pohľadávku bol povinný platiť veriteľovi každý mesiac. Z dôvodu, že
žaloba bola podaná na súde prvej inštancie 10. októbra 2014, uplatňovaná pohľadávka je v celom
rozsahu, v trojročnej dobe, premlčaná a uvedené právo žalobkyni nebolo možné v súdnom konaní
priznať (na premlčanie bol súd povinný prihliadať ex offo, teda z úradnej povinnosti). Súd prvej inštancie

zdôraznil prednostné použitie ustanovení O. z. pred Ob. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Z. z.), hoci
je úverová zmluva absolútnym obchodom, i s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS 402/2013-10 z 19. júna 2013. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v zneníneskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), ako i zásadou úspechu, na základe ktorej žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu neuplatnenia si náhrady trov konania (žalovanému v
konaní trovy ani nevznikli), nebola náhrada trov konania žalovanému priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu, vyhovením žalobe,
alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Nesúhlasila
s vyhodnotením uplatňovaného dlhu ako premlčaného. Súd prvej inštancie vychádzal z dátumu

poslednéhočerpaniapeňažnýchprostriedkov,avšakpredmetnýúdajnemožnostotožňovaťsukončením
zmluvy, respektíve s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Svoje odôvodnenie tak nezaložil na
relevantných dôkazoch a skutočnostiach. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok ak
dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, banka
je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy
o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku v lehote určenou bankou v oznámení o mimoriadnej

splatnosti), vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť (účinnosť výpovede nastáva okamžite
bez výpovednej lehoty dňom jej doručenia). Veriteľ bol oprávnený, nie však povinný predčasne ukončiť
záväzkovo-právnyvzťah.Kukončeniupredmetnejzmluvydošlokudňu31.októbra2011,odstúpenímod
zmluvy. Žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/146/2008, podľa ktorého v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak
obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať. I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej
doby je vymedzený objektívne (od slova mohlo a nie mohol), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý
vzniká až splatnosťou dlhu. Pokiaľ by veriteľ podal žalobu skôr akoby požiadal dlžníka o splnenie dlhu,
teda pred splatnosťou, žaloba by nebola actio nata. Nárok žalobkyne preto nemožno považovať za

premlčaný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných

princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016)

7. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou
predchodkyňoužalobkyneažalovanýmakospotrebiteľskouzmluvou,keďžetátospĺňaladefiničnéznaky
takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na

daný prípad aplikovať občiansko-právnu úpravu premlčania, ktorá s prihliadnutím na dĺžku premlčacej
doby tri roky, je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou
lehotou podľa Obchodného zákonníka).9. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ bez ohľadu
na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o

osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych
vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O. z. podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia
pre neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63

zo 16. decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení O. z., ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
402/2013 z 19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O. z. na prospech spotrebiteľa, na
úver ako absolútny obchod upravený v Ob. z, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Súd prvej
inštancie preto správne aplikoval na súdenú vec ustanovenie § 5b ZoOS, zakotvujúce povinnosť súdu
v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný (prípadne či nie

je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať). Uvedené ustanovenie
má procesný charakter a bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej
úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania (ide o tzv. režim okamžitej
aplikovateľnosti, uplatňovanej pri procesných predpisoch).

10. Odvolací súd sa tak stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 101 O. z. na súdenú vec, upravujúceho
trojročnú premlčaciu dobu, ako aj s kvalifikovaním uplatneného nároku žalobkyne ako premlčaný.
Žalobkyňa priložila k žalobe obchodné podmienky pre kreditné karty, z ktorých (bod 5.5) vyplýva záväzok
žalovaného zaplatiť každý mesiac veriteľovi minimálnu splátku, najneskôr do dňa splatnosti, ktorým

podľa bodu 2 bol deň, do ktorého bol držiteľ karty povinný uhradiť splátku pohľadávky, najmenej
vo výške minimálnej splátky určenej bankou zverejnením, a za minimálnu splátku označil najnižšiu
sumu, ktorou je klient povinný splácať pohľadávku veriteľovi, pričom spôsob jej výpočtu určila banka
zverejnením. Vzhľadom na záväzok žalovaného splácať pohľadávku veriteľa (právnej predchodkyni
žalobkyne) každý mesiac do určeného dňa (zverejneným právnou predchodkyňou žalobkyne), súd prvej

inštancie potom vychádzal z premlčania pohľadávky uplynutím lehoty splatnosti každomesačnej splátky
(premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti). Napriek tomu, že podľa
výpisu z transakcií, predložených žalobkyňou, dátum posledného čerpania peňažných prostriedkov
žalovaným bol 26. jún 2011 (nie ako to uvádzal súd prvej inštancie dňom 27. novembra 2008), k uplynutiu
trojročnejpremlčacejdobydošlopredpodanímžaloby(10.októbra2014),keďžežačalaplynúťnajneskôr

po splatnosti pravidelnej splátky v nasledujúcom mesiaci júl 2011. Nárok na zaplatenie ostatných tzv.
debetných operácii (tvoriacich súčasť pohľadávky), označený v prehľade transakcií ako úrok a poplatky,
ktorých splatnosť nastala od 10. októbra 2011, žalobkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizovala a ani
minimálnym spôsobom nepreukázala vznik nároku na ich zaplatenie (výšku úroku, obdobie, na ktoré sa
vzťahovali, ako ani oprávnenosť účtovaných poplatkov za zaslanie upomienky a prekročenie celkového

úverového rámca).

11. Žalobkyňa žiadne iné skutočnosti relevantné pre posúdenie zverejňovanej výšky pravidelných
mesačnýchsplátokpohľadávky(definovanejvbode2.obchodnýchpodmienokakopeňažnápohľadávka
vzniknutá na základe a v súvislosti s vydaním a používaním kreditnej karty, pozostávajúca z istiny úveru,

úrokov, poplatkov, nákladov banky, ako aj úrokov z omeškania i úrokov z prečerpania) a dátumu ich
splatnosti v mesiaci, v konaní neuviedla. S poukazom na uvedené zamietnutie žaloby súdom prvej
inštancie bolo vecne správne.

12. Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, boli odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkali podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, alebo malo
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, prípadne odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, alebo ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

13. Keďže skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, týkajúce sa zániku zmluvy, vrátane odstúpenia
od zmluvy, nespĺňajú pojmové znaky žiadnej skutočnosti (prípadne dôkazu), taxatívne vymedzených
v § 205a ods. 1 O. s. p., a súčasne neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nebolo možné už vodvolacom konaní na nich prihliadať. Žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, bola poučená
(písomným poučením účastníka občianskeho súdneho konania, prevzatého spolu s predvolaním na
súdne pojednávanie) podľa § 120 ods. 4 O. s. p., o povinnosti predložiť všetky dôkazy a skutočnosti,

alebo ich označiť, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Preto na nové skutočnosti a nové dôkazy
odvolací súd prihliadal nemohol. Systém neúplnej apelácie v opravnom konaní vychádza zo zásady,
že v konaní pred súdom prvej inštancie majú strany uvádzať všetky právne významné skutočnosti a
navrhnúť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, inak len za podmienok v § 205a

ods. 1 O. s. p..

14. Z uvedených dôvodov poukaz žalobkyne na úpravu v bode 7.6.1 Všeobecných obchodných
podmienok (ktoré neboli žalobkyňou v konaní predložené, a to ani s odvolaním), nebolo možné zohľadniť
v odvolacom konaní (ako nové skutočnosti obsiahnuté v uvedenom zmluvnom dojednaní). Rovnako
nebolo možné prihliadať na skutočnosť uvádzanú žalobkyňou v odvolaní, že k ukončeniu zmluvy došlo

dňom 31. októbra 2011 (odstúpením od zmluvy), keďže táto skutočnosť, ako ani listinný dôkaz takúto
skutočnosť preukazujúci, neboli uvádzané do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (v
danom prípade na súdom pojednávaní dňa 20. októbra 2015). Vzhľadom na ich charakter žalobkyňa ich
mohla označiť alebo predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a pokiaľ tak neučinila znáša procesné
dôsledky s tým spojené (o ktorých bola ako účastníčka konania poučená).

15. Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení dôkazov zo skutočností a dôkazov prednesených
stranami v konaní pred ním, vrátane preukázanej dohody o pravidelných mesačných splátkach. V
odvolaní žalobkyňa nenamietala tento záväzok žalovaného splácať pohľadávku pravidelne každý
mesiac, v určený deň splatnosti (zverejnením) a práve uplynutím tohto dňa (v každom kalendárnom

mesiaci) sa pohľadávka žalobkyne stávala splatnou, pričom nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty
splatnosti splátky začala plynúť premlčacia lehota.

16. Je potrebné uviesť, že na súdnom pojednávaní dňa 20. októbra 2015 súd prvej inštancie podľa
§ 100 ods. 1, veta tretia O. s. p. uviedol, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukázaných

skutočností javí právne posúdenie veci, ako aj v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O. s. p., ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov bolo možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné
a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré nie. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu sa účasti na tomto súdnom pojednávaní dobrovoľne vzdala (navrhla, aby bolo rozhodnuté
aj v jej neprítomnosti). V zmysle prejednacej zásady súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,

vychádzajúc zo skutočnosti a dôkazov predložených mu do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo
dokazovanie. Podľa § 101ods. 1 O. s. p. bolo povinnosťou žalobkyne pravdivo a úplne opísať všetky
relevantné skutočnosti, ako aj predložiť dôkazné prostriedky. Avšak ani po podanom odvolaní takáto
požiadavka naplnená nebola, vzhľadom na uvádzanie nových skutočností bez vyporiadania sa so
zisteným skutkovým stavom pred súdom prvej inštancie, vrátane zmluvného záväzku žalovaného

splácať pohľadávku veriteľa mesačnými splátkami. Poukaz žalobkyne na rozhodnutie najvyššieho súdu
nebol tak právne významný.

17. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešného žalovaného. Súd prvej

inštancie dôvodne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., na základe, ktorého vzniklo žalovanému právo na
náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu vznik
trov konania tohto účastníka nevyplýval, žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
dôvodne nebola priznaná.

18. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v
spojení § 255 ods. 1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto
rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

19. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.