Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/263/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311229678
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2311229678.15

Rozhodnutie

OkresnýsúdGalantavkonanívedenomsudkyňouJUDr.NaďouPethöovouvprávnejvecinavrhovateľky
E. F., O.. X.X.XXXX, V. K. XXX, zastúpená JUDr. Ervín Erdélyi, advokát so sídlom v Nových Zámkoch,
P. Blahu 7/A, proti odporcom v 1/ rade I. G., O.. XX.X.XXXX a v 2/ rade E. G., O.. X.XX.XXXX, D. V.
Š. XXX, zastúpení JUDr. Eleonóra Zuzáková, advokátka so sídlom v Galante, Mierové nám. Č. 4, o
zaplatenie 11390,78 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 2077,86 eur s úrokom z omeškania vo
výške 4,25% ročne od 12.8.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní, pričom v rozsahu plnenia poskytnutým
jedným z odporcov zaniká táto povinnosť druhému odporcovi.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
2542,70 eur do 3 dní k rukám právnej zástupkyne odporcov.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 28.4.2011, v priebehu konania doplneným a opraveným,

navrhovateľka žiadala súd, aby odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spolu sumu 11390,78
eur s príslušenstvom, a to z dôvodu porušenia povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, pričom uplatnený
nárok pozostával zo zmluvnej pokuty, zálohy na kúpnu cenu, platieb úveru a nákladov na renováciu
nehnuteľnosti.

Odporcovia návrh ako nedôvodný žiadali zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcov, vyjadreniami ich právnych zástupcov,
zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, výpisom z LV č. XXX, zmluvou o poskytnutí úveru
HypoPôžička, potvrdeniami o hotovostných vkladoch na účet, oboznámením sa s obsahom spisu
OO PZ Nové Zámky sp. zn. Č.: D.-XXX/OEK-O.-XXXX, výdavkovými pokladničnými dokladmi,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ostatnými listinnými dôkaznými

prostriedkami viažucimi sa k prejednávanej veci a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a
právneho stavu veci:

Z návrhu na začatie konania ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky vyplynulo, že
navrhovateľka s odporcami dňa XX.XX.XXXX v advokátskej kancelárii JUDr. Y. spísala Zmluvu o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa § 50a OZ, ktorý sa týkala kúpy nehnuteľností vedených v k.ú.

K., evidovaných na LV č. XXX Správy katastra Nové Zámky, pričom sa dohodli na celkovej kúpnej cene
350000,- Sk (11783,84 eur), ktorá mala byť vyplatená tak, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluvevyplatila navrhovateľka zálohu 85000,- Sk (2821,48 eur) a zostatok kúpnej ceny vo výške 270000, -Sk
(8962,36 eur) mal byť splatený tak, že navrhovateľka prevzala zostatok úveru z VUB, a.s. č. úverovej
zmluvy K.-XX, ktorú odporcovia uzavreli dňa XX.X.XXXX a ktorý je pod bodom 1 zaevidovaný na LV č.

XXX. Splátky úveru navrhovateľkou mali byť vo výške 2310,- Sk (76,68 eur), priamo na úverový účet
VUB, a.s.. Znalecký posudok č. XX/XXXX odrážal hodnotu nehnuteľností ku dňu poskytnutia úveru.
Navrhovateľka od roku 2007 úver za odporcov splácala, pričom ku dňu XX.X.XXXX tak zaplatila celkovo
sumu 3258,60 eur. V domnení, že nehnuteľnosť nadobudne do vlastníctva, navrhovateľka ju začala
rekonštruovať, ktoré investície boli preukázané predložením pokladničných dokladov ako aj znaleckým

posudkom C.. E., v celkovej výške 1847,81 eur. V apríli 2011 sa navrhovateľka dozvedela, že odporcovia
bezjejsúhlasuzaťažilinehnuteľnosti,ktorébolipredmetomzmluvyobudúcejzmluve,ďalšímúveromod
VUB, a.s. v sume 170000,- Sk (5642,97 eur), čím odporcovia neuviedli do omylu len banku, ktorej zatajili,
že predmetnú zálohu v podstate už predali navrhovateľke, ale aj navrhovateľku, nakoľko konali v rozpore
so zmluvou o budúcej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia úver nesplácali, nehnuteľnosť
bola predaná cez dražobnú spoločnosť. Z LV č. XXX nepochybne v chronologickom poradí vyplýva

druh a počet bremien viažucich sa k nehnuteľnosti od XX.XX.XXXX. Navrhovateľku týmto konaním
pripravili v rozpore so zmluvou o budúcej zmluve nielen o nehnuteľnosť, ale aj o náklady vynaložené
na jej zhodnotenie, ako aj o financie zaplatené podľa zmluvy na jej kúpnej cene. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti si uplatnila nárok na zaplatenie istiny, ako aj úroku z omeškania z istiny od XX.XX.XXXX do
zaplatenia vo výške 4,25% ročne, nakoľko lehota začala plynúť dňom XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka uviedla, že ona mala záujem v budúcnosti odkúpiť nehnuteľnosť od odporcov, vedela,
že je zaťažená len jednou pôžičkou, ktorú ako dlh na seba prevzala a boli u advokáta uzatvoriť zmluvu.
Prišli za ňou odporcovia, že chcú ešte 2000,- eur, pretože pôžička je vraj splatená, s čím navrhovateľka
nesúhlasila a išla na kataster overiť si veci, kde sa dozvedela, že na dome viazne ďalšia ťarcha.

Vzhľadom na to o dom prestala mať záujem, lebo sa dohodli, že ďalej nehnuteľnosť nezaťažia. Splátky
úveru spočiatku vykonávala v mene odporkyne 2/ ako to vyplýva z dokladov, ale to preto, že nevedela,
že ich môže platiť aj vo svojom mene. Potom ako jej to v banke oznámili, vykonávala vklady v hotovosti
na úverový účet buď vo svojom mene alebo v mene svojich rodinných príslušníkov (podľa toho, kto vklad
práve išiel urobiť).

Právna zástupkyňa odporcov návrh ako plne nedôvodný žiadala zamietnuť, a to z dôvodu, že zmluva o
budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právny úkonom, nakoľko v nej absentuje
podstatná náležitosť daného druhu zmluvy, a to údaj o tom, dokedy má byť samotná kúpna zmluva
uzatvorená. Preto dňom XX.XX.XXXX začala plynúť objektívna premlčacia doba na nároky z nej, ktorá

uplynula dňom XX.XX.XXXX, preto aj v prípade, ak by boli všetky uplatnené nároky inak preukázané,
boli uplatnené po uplynutí premlčacej doby a teda sú premlčané. Zároveň však za nepreukázaný má
aj nárok navrhovateľky, nakoľko nikdy k uzatvoreniu žiadnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo,
nikdy nebola vyplatená záloha 85000,- Sk, nakoľko ani zo znenia zmluvy zo nevyplýva, ani z ďalších
dôkazov, v zmluve je uvedené len to, že záloha má byť vyplatená. Ani z jedného z predložených dôkazov

nevyplynulo,žebynavrhovateľkazaodporcovsplácalaúver,nebolprodukovanýžiadendôkazoprevzatí
úveru odporcov navrhovateľkou a z čistej dispozície so šekmi o platení na strane navrhovateľky ešte
nevyplýva, že platby boli uskutočnené ňou, ale mala ich od odporcov z dôvodu a na účel vybavovania
úveru,abybolojasné,koľkoužbolouhradené.Pokiaľideonároknazhodnotenienehnuteľnostivovýške
1847,81 eur, navrhovateľka nedisponuje žiadnym súhlasom odporcov na rekonštrukciu domu, pričom

aj napriek údajnej rekonštrukcii je v súčasnosti stav domu taký, že odporcovia boli zo strany starostu
obce vyzvaní na jeho zbúranie, lebo ohrozuje život a zdravie obyvateľov obce. Pokiaľ ide o nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je vôbec jasne, akú povinnosť odporcovia mali porušiť a zároveň trvala
na to, že aj tento nárok je premlčaný.

Odporca 1/ uviedol, že je pravdou, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluve im bola vyplatená záloha
80000,- Sk, avšak nič viac. Zmluvu im pritom nechceli spraviť traja oslovení notári, lebo sa nebude dať
realizovať z dôvodu, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy, až si navrhovateľka našla advokáta a ten to
spravil. Rodina navrhovateľky na odporcov vyvíjala nátlak, čomu odporcovia odolávali, ale napokon sa
odsťahovali. Vo vzťahu k opravám domu uviedol, že nemala investovať do cudzieho majetku a dom je

inak zdevastovaný. O pôžičke vedela od začiatku.

Odporkyňa 2/ doplnila výpoveď odporcu 1/ tak, že v čase, keď za ňou prišla navrhovateľka s pánom B.,
mali ísť hneď na kataster, dom prepísať na pána B. a z kúpnej ceny 10000, - eur vyplatiť navrhovateľku,avšak toto sa neuskutočnilo. Od navrhovateľky prevzali len sumu 80000,- Sk, pričom nejaké drobné
opravy na dome vykonať mohla, avšak bez súhlasu odporcov ako vlastníkov domu a bez toho, aby o
tom vôbec vedeli.

Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že ju uzatvorili odporcovia
1/ a 2/ ako budúci predávajúci a navrhovateľka ako budúca kupujúca, v čl. I je definovaný predmet
zmluvy(nehnuteľnostivedenénaLVč.XXXSprávykatastraNovéZámky),čl.IIoznačenýakodohodnutá
lehota uzavretia zmluvy v ods. 1 upravuje povinnosť navrhovateľky poskytnúť odporcom zálohu vo výške

85000,- Sk dňom podpísania tejto zmluvy a ods. 2 rieši spôsob zaplatenia zvyšku kúpnej ceny 270000,-
Sk tak, že navrhovateľka prevezme zostatok úveru č. H. XXXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a zostatok bude
splácaťzaodporcovvmesačnýchsplátkachpo2310,-SkvprospechVUB,a.s.aždoúplnéhozaplatenia
úveru vrátane úrokov. Čl. III upravujúci ostatné náležitosti zmluvy v ods. 1 obsahuje vyhlásenie odporcov
o tom, že nemajú vedomosť o tom, že by bola nehnuteľnosť v čase podpisu zmluvy zaťažená alebo v
exekúcii okrem tej, ktorá je vedená v časti C LV č. XXX, ktorý úver sa zaviazala splácať navrhovateľka,

o čom bola upovedomená aj VUB, a.s. ako záložný veriteľ a k čomu pristúpila bez výhrad. Ods. 3
upravoval zmluvnú pokutu vo výške 100000,- Sk pre prípad porušenia dohody o nerokovaní odporcov so
žiadnymi inými záujemcami ohľadne predaja predmetnej nehnuteľnosti porušenia záväzného prísľubu
predať nehnuteľnosť len navrhovateľke.

Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 50a ods. 2 OZ ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka
domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody

tým nie je dotknuté.

Podľa § 50a ods. 3 OZ tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Občiansky zákonník na základe § 50a umožňuje uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve na nehnuteľnosť,
ktorá ukladá účastníkom zmluvnú povinnosť, uzavrieť do dohodnutej doby zmluvu, o ktorej podstatných

náležitostiach sa musia zmluvné strany dohodnúť. Zmluva o budúcej zmluve je zmluva, ktorá ukladá
účastníkom zmluvnú povinnosť uzavrieť v stanovenej lehote riadnu zmluvu, napr. kúpnu zmluvu. Zmluva
o budúcej zmluve musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o budúcej zmluve by mala obsahovať tie dôležité náležitosti, ktoré bude obsahovať riadna
kúpna zmluva a to označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, kúpna cena nehnuteľnosti, spôsob

úhrady kúpnej ceny, termín odovzdania nehnuteľnosti, stav a príslušenstvo nehnuteľnosti, presné
označenie nehnuteľnosti a podobne. Podstatné náležitosti zmluvy sú všeobecne upravené v § 588
a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Podpísaním zmluvy o budúcej zmluve však ešte nedochádza
k prevodu vlastníckeho práva. Na uskutočnenie prevodu musia obidve strany uzatvoriť riadnu kúpnu
zmluvu, ktorá sa predloží ako súčasť návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.

Ak do doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nedôjde k uzavretiu riadnej zmluvy, môže sa zmluvná
strana do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Samozrejme, pokiaľ sa okolnosti, z ktorých účastníci vychádzali pri vzniku záväzku zmenili do takej
miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela, tento záväzok zaniká.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ust. § 50a OZ definuje zmluvu o budúcej zmluve ako zmluvný typ, pričom zároveň zakotvuje aj jej
podstatné náležitosti, t.j. jednotlivé čiastkové dohody tvoriace jej obsah, ktorých existencia podmieňuje
platnosť zmluvy. V prípade zmluvného typu zmluvy o budúcej zmluve, je nesporne podstatnou
náležitosťou existencia (písomnej) dohody o dobe, do ktorej má byť budúca ( v danom prípade

kúpna) zmluva uzatvorená, čo logicky predstavuje zmysel a účel zmluvy o budúcej zmluve. OZ
pritom nešpecifikuje, akým spôsobom má byť doba uzatvorenia definovaná, avšak vychádzajúc zo
všeobecnej úpravy občianskeho práva o právnych úkonoch je nesporné, že doba uzatvorenia zmluvy
musí byť v zmluve o budúcej zmluve byť vyjadrená určite a zrozumiteľne. Je možné vyjadriť juuvedením konkrétneho dátumu, prípadne uplynutím presného časového obdobia označeného počtom
dní, mesiacov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX

medzi účastníkmi konania napriek označeniu jej článku II. „Dohodnutá lehota uzavretia zmluvy“ ani v
jednom z jej dvoch odsekov žiadnym spôsobom neupravuje dobu uzatvorenia budúcej zmluvy (v danom
prípade kúpnej zmluvy), pričom táto čiastková dohoda sa nenachádza ani v ostatnom obsahu zmluvy.
Vzhľadomnauvedenémalsúdvsúladesnázoromodporcovzato,žepredmetnázmluvajevzhľadomna
úplnú absenciu dohody o dobe uzatvorenia budúcej zmluvy ako podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej

zmluve podľa ust. § 50a ods. 1 OZ absolútne neplatná podľa ust. § 39 OZ, nakoľko jej obsah je v
rozpore so zákonom. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy je vylúčené, aby z nej pre zmluvné
strany vyplývali práva a povinnosti zahrnuté do jej obsahu.
Z uvedeného dôvodu je navrhovateľkou uplatnený nárok na uloženie povinnosti odporcom zaplatiť
navrhovateľke zmluvnú pokutu vo výške 3319,30 eur vychádzajúc zo znenia čl. III. Ods. 3 zmluvy pre
porušenie zmluvných povinností odporcami neopodstatnený. Nadôvažok, navrhovateľka za porušenie

povinnosti v návrhu označila konanie odporcov, ktoré v rozpore so znením zmluvy spôsobilo ďalšie
právne zaťaženie nehnuteľnosti po uzavretí zmluvy. Z obsahu ods. 3 čl. III zmluvy však jednoznačne
vyplýva, že zmluvná pokuta je sankciou za porušenie povinnosti odporcov ako budúcich predávajúcich :
1/ nerokovať ohľadne predaja nehnuteľnosti s inými záujemcami (okrem navrhovateľky ako budúcej
kupujúcej) a 2/ porušenie prísľubu predať nehnuteľnosť iba navrhovateľke ako budúcej kupujúcej.

Vzhľadom na dva taxatívne dohodnuté predpoklady nástupu sankcie za porušenie zmluvy v podobe
zmluvnej pokuty je dôvod označený navrhovateľkou (následné zaťaženie nehnuteľnosti) irelevantný.
Ďalším z čiastkových nárokov uplatnených v predmetnom konaní navrhovateľkou je nárok na zaplatenie
sumy spolu 6223,58 eur, pričom suma 2821,48 eur (85000,- Sk) z neho predstavuje zálohu na
kúpnu cenu vyplatená v zmysle zmluvy navrhovateľkou v prospech odporcov v deň podpisu zmluvy

(12.11.2007) a suma 3258,60 eur predstavuje splátky úveru, ktorý v zmysle zmluvy navrhovateľka
„prebrala“ na seba a mala splácať v prospech VUB, a.s. za odporcov až do úplného zaplatenia.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
S poukazom na vyššie konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy súd predmetný čiastkový nárok
subsumoval a následne vyhodnotil ako nárok navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia podľa ust. §

451 ods. 2 OZ a § 457 OZ.
Z vykonaného dokazovania v tejto súvislosti vyplynulo, čiastočne vychádzajúc zo zhodného vyjadrenia
odporcov, avšak najmä z jasne a určite formulovaného čl. II ods. 1 zmluvy, že dňom podpisu zmluvy
(XX.XX.XXXX) navrhovateľka odporcom vyplatí sumu zálohy na kúpnu cenu z budúcej kúpnej zmluvy vo
výške 85000,- Sk (2821,48 eur). Odporcovia na pojednávaní zhodne uviedli, že suma im bola skutočne

vyplatená, avšak len vo výške 80000,- Sk. Právna zástupkyňa odporcov namietala, že formulácia
predmetného ustanovenia zmluvy nepreukazuje skutočné vyplatenie zálohy s poukazom na formuláciu
v budúcom čase, súd však mal za to, že formulácia (aj keď v čase budúcom) vyplatenia zálohy je
jasná a určitá v tom, že záloha bude vyplatená v deň podpisu zmluvy, tzn. Skutočnosť, že zmluva je
podpísaná všetkými jej účastníkmi preukazuje, že záloha v nej uvedená (85000,- Sk) v deň podpisu

zmluvy aj skutočne vyplatená bola, z ktorého dôvodu by bol nárok na zaplatenie sumy 2821,48 eur z
titulu bezdôvodného obohatenia na strane odporcov podľa ust. § 457 OZ na úkor navrhovateľky z titulu
plnenia zálohy na kúpnu cenu z neplatného právneho úkonu dôvodný a oprávnený.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 OZ pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.Podľa § § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565
), začne plynúť premlčacia doba

odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že záloha na kúpnu cenu bola navrhovateľkou odporcom
vyplatená ku dňu podpisu predmetnej zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX, ktorým dňom (vzhľadom na
konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy) došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcov, a
to poskytnutím plnenia z neplatného právneho úkonu. Odporcovia proti celému návrhom uplatnenému
nároku vzniesli námietku premlčania. Z vyššie citovaného ust. § 107 ods. 2 OZ je zrejmé, že zákon

v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje objektívnu premlčaciu dobu, v ktorej
výlučne sa možno tohto práva domáhať, ktorá doba je ohraničená na tri roky odo dňa, kedy k nemu došlo
(pokiaľ nie je preukázané úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo v danom prípade preukázané nebolo).
K vzniku bezdôvodného obohatenia tak došlo vyplatením zálohy vo výške 85000,- Sk navrhovateľkou
odporcom pri podpise zmluvy, dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom začala premlčacia doba plynúť a uplynula

dňom XX.XX.XXXX. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa XX.X.XXXX, teda v čase, kedy
bola predmetná pohľadávka navrhovateľky už premlčaná a zmenila sa na naturálnu obligáciu, tzn.
súdnou cestou nevymáhateľnú pohľadávku. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd návrh aj
v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Ďalším čiastkovým nárokom uplatneným navrhovateľkou bola suma 3258,60 eur predstavujúca splátky

úveru odporcov, ktoré v súlade s čl. II ods. 2 zmluvy mala dňom podpisu navrhovateľka splácať za
odporcov na úverový účet v prospech VUB, a.s., číslo úveru H. XXXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX až
do úplného zaplatenia úveru. Navrhovateľka mala v znení predmetného zmluvného dojednania úver
„prebrať“ na seba. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka vstúpila do práv a povinností
odporcov zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. H. XXXXX-XX, predmetný dlh neprevzala, ani k nemu

nepristúpila. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo (z potvrdení VUB, a.s. o vkladoch v hotovosti),
že na účet vedený vo VUB, a.s., č.ú.: XXX XXX XXXX/XXXX s uvedeným variabilným symbolom
XXXXXXXX, boli v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX vykonávané platby hotovostným vkladom
na účet navrhovateľkou a jej druhom E. F., a to spolu v sume 2077,68 eur. Vzhľadom na variabilný
symbol na platbách uvedený, ktorý variabilný symbol bol priradený veriteľom VUB, a.s. podľa doloženej

informácie VUB, a.s., odporcom na špecifikáciu ich platieb na úverový účet č. XXX XXX XXXX, je
nepochybné, že vykonané platby navrhovateľkou a jej druhom boli plnením čl. II ods. 2 zmluvy, teda
splácanie úveru odporcov navrhovateľkou. Vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy
vykonané platby na úverový účet možno vyhodnotiť ako plnenie v prospech odporcov vykonaným
navrhovateľkou podľa neplatného právneho úkonu. Navrhovateľka síce plnila na účet tretej osoby,

veriteľa odporcov VUB, a.s., avšak vykonaným plnením v konečnom dôsledku vznikol prospech na
strane odporcov, nakoľko navrhovateľka plnila to, čo mali plniť odporcovia 1/ a 2/. Navrhovateľka teda
má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2077,86 eur, tzn. Vo výške platieb splátok
úveru odporcov vykonaných navrhovateľkou a jej druhom. Navrhovateľka tvrdila, že v tejto súvislosti ňou
bolo zaplatených viac splátok úveru, avšak spočiatku pod menom odporcov 1/ alebo 2/ ako vkladateľov

hotovosti, nakoľko nevedela, že vklady môže v banke vykonávať aj ona, keď úverový účet nie je jej.
Uvedené tvrdenie však súd nemal v priebehu konania žiadnym spôsobom preukázané, na zvyšných
potvrdeniach o vklade hotovosti sú ako vkladatelia uvedení odporcovia 1/ a 2/, pričom banka pri realizácii
vkladu na účet v hotovosti podľa príslušnej zákonnej úpravy Zákona o bankách skúma totožnosť
vkladateľa. I vo vzťahu k tejto časti návrhu odporcovia vzniesli námietku premlčania.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565
), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Vychádzajúc z dátumov vkladov uvedených na potvrdeniach o vklade, suma celkovo 2077,86 eur, ktorú
súd vyhodnotil ako oprávnený nárok navrhovateľky, bola zaplatená v početných menších splátkach od

XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Za nepremlčané v objektívnej trojročnej dobe možno považovať splátky
vykonané v období nie dlhšom ako tri roky pred dňom začatia súdneho konania v predmetnej veci, t.j.
platby realizované vkladom na účet odo dňa XX.X.XXXX, platby vykonané pred uvedeným dátumom
sú premlčané podľa § 107 ods. 2 OZ v spojitosti s § 103 OZ. Platby celkovo v sume 2077.86 eur boli
vykonávané od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, z čoho je zrejmé, že právo na vydanie obohatenia v sume

2077,86 ku dňu vydania rozsudku vo veci samej premlčané nebolo (a to ani v dvojročnej subjektívnej
dobe podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, ktorá podľa vykonaného dokazovania začala plynúť v presne nezistený
deň apríla 2011, kedy sa navrhovateľka dozvedela, že plnenie vykonané na základe zmluvy je zrejme
bezdôvodné) na základe čoho súd návrhu na začatie konania v časti istiny 2077,86 eur ako dôvodnému
vyhovel.

Navrhovateľka si uplatnila aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z istiny vo výške 4,25% ročne
od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V časti nároku 2077,86 eur nebolo preukázané, že by navrhovateľka
odporcov vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to žiadnym spôsobom, na základe čoho mal
súd za to, že o tejto povinnosti sa odporcovia po prvý raz mohli dozvedieť doručením návrhu na začatie
konania s prílohami, ktorým dňom mohli žiadané bezdôvodné obohatenie vydať. Vzhľadom na uvedené

súd návrhu v časti úroku z omeškania vyhovel, avšak až odo dňa doručenia návrhu na začatie konania,
a to XX.X.XXXX ako to vyplynulo z doručeniek založených v spise na č.l. 60.

Posledným čiastkovým nárokom bolo zaplatenie sumy 1847,81 eur z titulu nákladov vynaložených
navrhovateľkou na rekonštrukciu objektu zmluvy v rokoch 2007 až 2011, ktorých dôvodnosť mala

byť preukázaná najmä doložením pokladničných blokov. Je pravdou, že navrhovateľka za účelom
preukázania pravdivosti svojich tvrdení predložila súdu pokladničné bloky, z ktorých vplynulo, že v
období medzi rokmi 2007 až 2011 boli určitými subjektami zakupované predmety účelovo určené
na stavbu prípadne rekonštrukciu nehnuteľnosti, avšak uvedené dôkazy rozhodne nepreukazujú, že
predmety (tovary)boli zakupované navrhovateľkou a použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá bola

objektom zmluvy. Existencia pokladničných blokov ani ich obsah takúto rozsiahlu výpovednú hodnotu
nemá, maximálne preukazuje, že niekto v daný deň nakupoval tam uvedený tovar za istú cenu. Kto
tovar kupoval a na aký účel bol v konečnom dôsledku použitý z pokladničných dokladov žiadnym
spôsobom nevyplýva. Prvoradé v tejto súvislosti je podľa názoru súdu však to, že v priebehu konania
nebolonavrhovateľkoupreukázané,žebyodporcoviadalisúhlaskrekonštrukciinehnuteľnosti.Uvedená

skutočnosť nevyplynula z obsahu predloženej zmluvy, pričom ani nebolo preukázané, že by odporcovia
tento súhlas udelili navrhovateľke v rámci prípadného bezodplatného užívania nehnuteľnosti. Súd v
danom prípade analógiou podľa ust. § 853 ods. 1 OZ vychádza zo zákonnej konštrukcie nájmu, ktorý
záväzkový právny vzťah je skutkovým okolnostiam podobný (i keď z vykonaného dokazovania vznik
zmluvy o nájme preukázaný nebol vzhľadom na úmysel strán a absenciu dohody o nájomnom ako

podstatnej náležitosti zmluvy o nájme).

Podľa § 667 ods. 1 OZ zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.
Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ
zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu

po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak
prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať
po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Vzhľadom na absenciu súhlasu odporcov s rekonštrukciou nehnuteľnosti, ktorá bola objektom zmluvy,
nárok navrhovateľky na zaplatenie úhrady nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve

odporcov je podľa vyššie citovaného ust. nedôvodný, na základe čoho ho súd zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov pomerne rozdelil.
Vzhľadom na petit návrhu, v rámci ktorého navrhovateľka žiadala súd o priznanie nároku spolu vo

výške 11390,78 eur, pričom súd návrhu vyhovel do výšky istiny 2077,86 eur, čo predstavuje 18% - ný
úspech navrhovateľky v konaní, procesný úspech odporcov tak predstavuje 82% v porovnaní s celkovo
uplatnenýmnárokom.Odporcoviav1/a2/radeboliúspešnejšíakonavrhovateľka,pričompozohľadnení
miery ich neúspechu (18%) súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom pomernú časť trovkonania predstavujúcich trovy ich právneho zastúpenia vo výške predstavujúcej 64% celkovej sumy trov
právneho zastúpenia odporcov, ktorá suma predstavuje celkovo 3972,93 eur, pričom 64% sumy tak tvorí
2542,70 eur po zaokrúhlení na stotiny. Trovy právneho zastúpenia sú uplatnené a priznané podľa Vyhl.

MS SR č. 655/2004 Z.z. nasledovne:
· Prevzatie a príprava veci 405,81 eur
· Vyjadrenie 19.4.2012 405,81 eur
· Pojednávanie 19.4.2012 405,81 eur
· Odvolanie proti uzneseniu 405,81 eur

· Pojednávanie 14.10.2014 405,81 eur
· Pojednávanie 10.2.2015 405,81 eur
· Písomné vyjadrenie 9.3.2015 405,81 eur
· Pojednávanie 23.4.2015 405,81 eur
· Pojednávanie 11.6.2015 405,81 eur
· 4 x RP 7,63 eur 30,52 eur

· 1 x RP 8,04 eur 8,04 eur
· 4 x RP 8,39 eur 33,56 eur
· DPH 20% od 1.3.2015 248,52 eur
Spolu 3972,93 eur
O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením, a to vzhľadom na skutočnosť, že do času

vyhlásenia rozsudku vo veci samej vzhľadom na krátkosť času nebolo rozhodnuté o celkovej výške
odmeny znalca, ktorá odmena tvorí časť trov konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.