Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236685
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115236685.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľa: F. Q.,

nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom 013 32 Dlhé Pole Č.. XXX, štátny občan SR, proti odporkyni: G. Q., rod.
T., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Svederník č. XX, 013 32 Zárieč - Keblov, štátna občianka SR, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania F. Q., nar.XX.XX.XXXX a G. Q., rod. T., nar.XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Dlhom Poli a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Dlhé Pole, vo zväzku X,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. X, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.12.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.12.2015,
ktorý bol doplnený dňa 15.01.2016 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil
tým, že s odporkyňou po dvojročnej známosti uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo v Dlhom Poli. Z
manželstva sa im narodili dve deti, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté. Okrem menších nedorozumení
bolo ich manželstvo harmonické až do roku 2008, kedy si odporkyňa našla partnera, čo spôsobilo vážne
narušenie ich vzťahov. Odporkyňa nežije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti už viac ako 5 rokov
a úplne stratila záujem o rodinu. Vzťahy medzi manželmi z vyššie uvedených dôvodov sú tak vážne

rozvrátené, že ich manželstvo neplní a v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Na výzvu
súdu navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania o rodné listy ich spoločných detí a vyhlásenie o tom,
že so svojou manželkou nikdy nemal trvalé ani prechodné spoločné bydlisko a súčasne označil adresu
trvalého bydliska odporkyne.

Odporkyňa sa k podanému návrhu, ktorý jej bol doručený do vlastných rúk dňa 24.02.2016 písomne
nevyjadrila.

Súd nariadil pojednávanie na deň 18.04.2016, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ a odporkyňa.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a pridržiaval sa jeho skutkového odôvodnenia
s poukazom najmä na tú skutočnosť, že spolužitie s odporkyňou nie je žiadne. Potom čo odporkyňa
opustila spoločnú domácnosť a býva u svojho priateľa sa s ňou stretáva len sporadicky, náhodne na
návšteváchurodiny,alespoločnýživotsodporkyňounevedie.Odporkyňavosvojejvýpovedinesúhlasila
s návrhom na rozvod manželstva, popierala že by opustila spoločnú domácnosť, trvala na tom, že v

súčasnosti býva u svojej matky, ktorej po smrti otca vypomáha. Na otázku súdu, čo resp. kto bráni
odporkyni, aby bývala na adrese trvalého pobytu navrhovateľa odporkyňa uviedla, že jej v tom bráni
navrhovateľ, pretože mu musela odovzdať kľúče od ich spoločného bytu v Dlhom Poli po tom, čo sa
zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Z výsluchu obidvoch účastníkov konania mal súd preukázané,že spolu nebývajú, stretávajú sa len sporadicky, spoločnú domácnosť nevedú, pričom aj ich plnoleté
deti s účastníkmi konania nebývajú. Hlavným dôvodom rozvratu manželstva, ktorý pri výsluchu potvrdili
obidvaja manželia je ich vzájomné citové odcudzenie a majetkové pomery, a to najmä spoločný rodinný

dom, ktorý si síce postavili za trvania manželstva, ale nikdy sa doň pre obojstranný nezáujem vytvoriť
spoločnú domácnosť nenasťahovali. Nakoľko odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila,
súd pojednávanie odročil za účelom obnovy manželského spolužitia s tým, aby účastníci konania
navštívili mediátora, resp. referát poradensko-psychologických služieb. Na nariadenom pojednávaní
konanom dňa 16.05.2016 súd dotazom na oboch účastníkov konania mal zhodne preukázané, že

k obnove manželského spolužitia nedošlo, pričom navrhovateľ zotrval na svojom návrhu o rozvod
manželstva. Odporkyňa opätovne vyjadrila svoj nesúhlas a v záverečnej reči uviedla, že návrh na rozvod
manželstva bol podaný a jej nesúhlas bol urobený len z majetkových dôvodov.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa
posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z
nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len

v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu

rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia

vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp.
nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine.
Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi,
ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav
či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom,

citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa
manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy
a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou,
resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu
všetkých členov rodiny vrátane detí.

Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení
základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno
proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov.

Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z vyjadrení prezentovaných účastníkmi na nariadených
pojednávaniach mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálne a neperspektívne, ich
vzájomné vzťahy sa nezlepšili, nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a jeho obnovenie nepripadá

do úvahy, nakoľko ich vzťahy nie sú harmonické, spolu nežijú, nehospodária a tým, že sa odporkyňa zo
spoločnej domácnosti odsťahovala došlo k prehĺbeniu ich citového odcudzenia, pričom navrhovateľ už
nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Na základe týchto skutočností dospel súd k nepochybnému
záveru, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, žeich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia v zmysle vyššie uvedených zásad, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého

v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.