Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200217
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712200217.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky: T. Š., Q..
XX.X.XXXX, U. T. XXX, XXX XX D., štátny občan SR, právne zastúpenej: Mgr. Tomáš Kováč, advokát,
AK so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti odporkyni: U. F., Q.. X.X.XXXX, U. M. XXXX/X, XXX XX
Y., štátny občan SR, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je
prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach:
Pozemky registra „C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX - záhrady o výmere 576
m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka
so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C" evidovaného
na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 19m2, zapísané v
katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Y., na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Y., obec
Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., N.. Ď., D. Q.: XX.XX.XXXX, N. Č.: XXXXXX/XXXX,
W. R.: Y., S. XXXX/X, R.: XXX XX G. U. F. N.. Š., D. Q.: XX.XX.XXXX, W. M. XXXX/X, XXX XX Y., a
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Y. pod č. V-XXXX/XXXX je voči
navrhovateľke právne neúčinná.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 99,50 € a náhradu trov
právneho zastúpenia Mgr. Tomášovi Kováčovi, advokátovi v sume 2 863,20 € a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 11.1.2012 na Okresný súd Skalica proti odporkyni odporovaciu žalobu.
Navrhovateľka navrhla rozsudočným petitom určiť, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o
veľkosti 1 na nehnuteľnostiach: Pozemky registra „C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/
XX - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2
a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku
registra „C" evidovaného na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 19m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Y. na Liste vlastníctva č.
XXXX, pre okres Y., obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., N.. Ď., D. Q.: XX.XX.XXXX,
N. Č.: XXXXXX/XXXX, W. R.: Y., S. XXXX/X, R.: XXX XX G. U. F. N.. Š., D. Q.: XX.XX.XXXX, W. M.
XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Y. pod č. T.-
XXXX/XXXX je voči navrhovateľke právne neúčinná. Voči odporkyni si uplatnila aj náhradu trov konania.

V návrhu navrhovateľka tvrdila, že ako veriteľ s dcérou odporkyne M. F., N. Ď. (ďalej len „dlžníčka"),
Q.. X.X.XXXX, U. R. XXX D. X.XX.XXXX ako dlžníčkou uzavrela Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytla navrhovateľka sestre odporkyne / ďalej v texte označovaná ako „dlžníčka"/ pôžičku v sume 1
800,-eur. Peniaze dlžníčke vyplatila v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžníčka sa zaviazala navrhovateľke
peniaze vrátiť v celosti spolu s odplatou vo výške 500,-eur do mesiaca od podpisu zmluvy o pôžičke,
t.j. spolu v sume 2 300 eur, lehota na zaplatenie uplynula 1.1.2012. Dlžníčka ku dňu podania návrhu
na súd nevrátila pôžičku ani čiastočne. Navrhovateľka uviedla, že dlžníčka porušila dohodu zmluvných
strán Zmluvy o pôžičke o tom, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas dlžník zriadi záložné
právo v prospech veriteľa na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
Y., Správa katastra Y., nakoľko záložné právo nezriadila, ale svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
previedla darovacou zmluvou na tretiu osobu - svoju sestru H. Ď., N.. Ď.. Dlžníčka mala vedomosť
o existencii pohľadávky voči navrhovateľke a jej konaním - prevodom spoluvlastníckeho podielu na
uvedenú nehnuteľnosť došlo k podstatnému sťaženiu vymoženia pohľadávky navrhovateľky, ktorá je už
splatná. Dlžníčka ďalej v snahe zbaviť sa majetku previedla svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
Y. na svoju matku - odporkyňu - účastníčku dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom
vyporiadaní. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra
Y. tvoria pozemky registra „C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX - záhrady o výmere
576 m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka
so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C" evidovaného na
katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 19m2, ktoré dlžníčka
nadobudla ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach z titulu dedičského rozhodnutia
Okresného súdu Skalica XD/X/XXXX zo dňa 9.6.2011. Vklad dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva
uzavretej medzi M. F., N.. Ď., D. Q.: XX.XX.XXXX, N. Č.: XXXXXX/XXXX, W. R.: Y., S. XXXX/X, R.: XXX
XX a odporkyňou U. F. N.. Š., D. Q.: XX.XX.XXXX, W. M. XXXX/X, XXX XX Y. bol povolený Správou
katastra Y. pod č. T.-XXXX/XXXX zo dňa 15.12.2011. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jednotlivé kroky
dlžníčky preukazujú úmysel dcéry odporkyne zbaviť sa postihnuteľného majetku v snahe ukrátiť veriteľa/
navrhovateľku, ktorá vlastní splatnú a žalovateľnú pohľadávku voči dlžníčke. Úmysel dlžníčky potvrdzuje
aj skutočnosť, že má voči navrhovateľke - veriteľke ešte jeden záväzok, nesplatenú pohľadávku vo
výške 6.500,-eur z titulu Zmluvy o pôžičke uzavretej 7.11.2011, čo je časovo skôr uzavretej ako zmluva
o pôžičke zo dňa 1.12.2011. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že dlžníčka má podľa zmluvy o pôžičke zo
7.11.2011 vrátiť navrhovateľke do 7.2.2012 celkom pôžičku s odplatou v sume 6.500,-eur. V čl. IV. zmluvy
o pôžičke zo 7.11.2011 bolo tak ako v zmluve z 1.12.2011 tiež dohodnuté, že dlžníčka až do vyplatenia
veriteľovi bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa a že v prípade nevyplatenia pôžičky
riadne a včas zriadi záložné právo v prospech veriteľa na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie Y.. V konaní za dôkazy navrhovateľka označila Zmluvu o pôžičke z 1.12.2011,
darovaciu zmluvu uzavretú medzi dlžníčkou a odporkyňou navrhla vyžiadať spolu so spisom T.-XXXX/
XXXX zo správy katastra Y., nakoľko ňou nedisponuje, ďalej navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne
M. F. a navrhovateľky, výpisom z LV č. XXXX a výpisom z LV č. XXXX katastrálne územie Y.. Dlžníčka
tak urobila v snahe zbaviť sa postihnuteľného majetku a v snahe ukrátenia veriteľa, vlastniaceho pri
dlžníčke splatnú a vymáhateľnú pohľadávku. Dlžníčkin právny úkon darovacej zmluvy mohol byť iba
predstieraným právnym úkonom, napríklad kúpnej zmluvy. Dlžníčka odstránila časť svojho majetku, z
ktorej mohla byť pohľadávka navrhovateľky ako veriteľky uspokojená, tým došlo k zmenšeniu majetku
dlžníčky a tým sa skrátila možnosť uspokojenia splatnej pohľadávky navrhovateľky.

Navrhovateľka počas celého konania na návrhu trvala.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke z 1.12.2011, Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie obec Y., čiastočným výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie obec
Y., vyjadrením odporkyne zo dňa 22.3.2012 a ňou predloženými dôkazmi - žalobou na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žiadosťou o uvoľnenie bytu, odpoveďou na dopis zo dňa
22.1.2009, Dohodou o riešení sporu mediáciou, Záznamom o priebehu mediácie, Dohodou o mediácii,
žiadosťou o vyplatenie poloviny z bytu, vyúčtovaním SKAL&CO, spol. s r.o., odpoveďou na upomienku,
dohodou o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, rozhodnutím Správy katastra Skalica č. T.
XXXX/XX zo dňa 15.12.2011, zmluvou o pôžičke zo dňa 7.11.2011, Kúpnou zmluvou zo dňa 8.11.2011,
Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, Zmluvou o sprostredkovaní z 8.9.2011, výsluchom svedkýň M. F.,
Q.. X.X.XXXX, H. Ď., Q.. X.X.XXXX, Z.. G. K., Q.. XX.XX.XXXX, výsluchom navrhovateľky a odporkyne
a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.12.2011 súd zistil, že zmluvnými stranami na strane veriteľa bola
navrhovateľka a na strane dlžníka M. F., Q.. X.X.XXXX, U. R. XXX. Predmetom zmluvy bola pôžička
vo výške 1 800,-eur, ktorú sa veriteľ zaviazal vyplatiť dlžníčke v hotovosti, pri podpise zmluvy. Zmluva
obsahuje záväzok dlžníčky vrátiť veriteľovi pôžičku 1 800,-eur spolu s odmenou vo výške 500,-eur,
všetko podľa zmluvy do jedného mesiaca od podpisu zmluvy, celkom sa dlžníčka zaviazala vrátiť 2 300,-
eur do 1.1.2012 k rukám veriteľa. Zmluva o pôžičke z 1.12.2011 v čl. IV obsahuje prehlásenie dlžníčky,
podľa ktorého dlžníčka prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome na ulici M. X, Y.,
Q. H. M. Q. S. XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Y.. Strany sa podľa uvedenia v zmluve
o pôžičke dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas, dlžníčka zriadi záložné právo k
nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku je aj prehlásenie dlžníka, že do vyplatenia pôžičky
bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa. Podľa čl. V. strany prehlásili, že si zmluvu
prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju dobrovoľne a bez nátlaku podpisujú. Ďalej strany
dohodli, že zmeny zmluvy sa budú robiť iba po ich vzájomnej dohode dodatkami a po podpise oboch
strán. Zmluva je vyhotovená v Skalici dňa 1.12.2011 a podpísaná veriteľom a dlžníčkou. Ich vlastné
podpisy boli overené 1.12.2011 na Matrike v F..

Z Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 7.11.2011 súd zistil, že jej
predmetom bolo zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v S. Č.. XXXX v k.s. Y., obec
Y., okres Y., ktoré mali v spoluvlastníckom podiele U. F. T. ˝ ., M. F. T. 1. G. H. I.T. Ľ.a o ktorých vyporiadaní
sa dohodli tak, že U. F. nadobudla do výlučného vlastníctva LV č. XXXX X..Y.. Y., K. Y., K. Y., a to parcelu
registra „C" KN č. XXXXX/XX G. XXXXX/XX a stavbu záhradnej chatky s.č. XXXX na parcele XXXXX/
XX všetko v celosti 1/1 s povinnosťou finančného vyrovnania tak, že U. F. vyplatí účastníčke M. F. a
účastníčke H. Ď. čiastku vo výške 2 373 eur po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21 750 eur za predaj
bytu č. 24. K uvedeným nehnuteľnostiam bolo povolené vlastnícke právo na vklad Správou katastra Y.
dňa 15.12.2011, číslo vkladu T. XXXX/XX.

Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie pre obec Skalica, časti parcely
registra „C" evidované na katastrálnej mape mal súd preukázané, že parcelám číslo XXXX/X, XXXX/
XX G. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmerách 198m2, 194m2 a 198m2 sa jedná podľa
súpisného čísla XXXX o bytový dom, vo vchode č. X je zapísaný byt č. XX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX
vlastnia odporkyňa U. F., N.. Š., S. XXXX/X, Y. v 1 titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu T.-XX/XX
zo 17.5.1999 a ďalej je zapísaná ako spoluvlastníčka podielu 1 dcéra odporkyne H. Ď., Q.. X.X.XXXX. U
titulu nadobudnutia je poznamenané Uznesenie OS Skalica XD/X/XXXX z 9.6.2011 a Darovacia zmluva
T. XXX/XX z 20.12.2011.

Zo Zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 bol preukázaný ďalší záväzok dlžníčky M. F., týkajúci sa pôžičky vo
výške 5.000,-eur a odmeny za požičanie vo výške 1.500,-eur, všetko splatné do 7.2.2012. Podľa tvrdenia
navrhovateľky aj táto zmluva obsahuje prehlásenie dlžníčky o jej vlastníctve nehnuteľností a podmienku
prevodu nehnuteľností iba so súhlasom veriteľky v presnom znení ako je uvedené v zmluve z 1.12.2011.

S odporkyňou na dôkaz predloženej kúpnej zmluvy z 8.11.2011 súd zistil, že jej účastníkmi boli na
strane predávajúcich U. F., M. F. G. H. Ď. a na strane kupujúceho J. F.. Podľa predmetu zmluvy sa
jednalo o odplatný prevod nehnuteľností, bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. R. U. D. T. T. Č.. X
U. D. Y.. Č.. XXXX, dom postavený na konkrétnych parcelách a o výmerách ako sú zapísané na LV č.
XXXX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX. Zo zmluvy vyplýva, že U. F. prejavila vôľu previesť
na kupujúceho svoj spoluvlastnícky podiel 1 z celku, M. F. mienila previesť na kupujúceho svoj
spoluvlastnícky podiel 1 z celku a H. I. svoj spoluvlastnícky podiel 1 / je uvedené v zmluve/ z celku.
Podľa názoru súdu je podiel u predávajúcej H. Ď. uvedený nesprávne a vyplýva to aj z bodu VI.
kúpnej zmluvy, v ktorom sa kupujúci zaväzuje U. F. vyplatiť časť kúpnej ceny vo výške 44.700,-eur,
M. F. G. H. Ď. každej rovnako po 10.875-eur a dá sa vyvodiť, že obe posledné spoluvlastníčky mali
rovnaký spoluvlastnícky podiel 1 z celku, čo súd neskôr zistil aj z výsluchu svedkýň Ď. G. F.. Cenu sa
zaviazal kupujúci u všetkých predávajúcich zaplatiť z finančných prostriedkov čerpaných formou úveru
na účty predávajúcich najneskôr do 30.12.2011 a sumu 1200,-eur tiež na konkrétne číslo účtu. Zmluva
je účastníkmi podpísaná 8.11.2011 s podmienkou, že stráca platnosť a zaniká v prípade, ak kupujúcemu

nebude poskytnutý úver. Podľa dohody účastníkov zmluvy, byt mal byť predávajúcimi vyprataný a
pripravený na odovzdanie kupujúcemu po vyplatení kúpnej ceny, termín bol dohodnutý do 30.12.2011.

Vo vyjadrení odporkyne zo dňa 22.3.2012 je uvedené, že sa so svojimi dcérami nerozpráva viac rokov,
komunikuje s nimi len cez svoju právničku alebo formou sms, pričom o existencii pohľadávok dcéry
dlžníčky voči navrhovateľke nemala žiadnu vedomosť.

Právny zástupca navrhovateľky pri výsluchu dodal, že zmluvu o pôžičke zo dňa 7.11.2011, ktorej
účastníkmi bola navrhovateľka a dlžníčkou M. F., dcéra odprkyne, teda osoba blízka podľa Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej navrhovateľka požičala M. F. čiastku 5.000,- € a dlžníčka sa zaviazala
navrhovateľke vrátiť čiastku spolu s odmenou do 7.2.2012 a tiež v zmluve dlžníčka prehlásila, že
je vlastníkom nehnuteľností v bytovom dome ul. M. X, Y., tak ako to urobila aj vo veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 3C/5/2012. Ďalej uviedol, že zmluvou o pôžičke v súvislosti s dohodou
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi odporkyňou a jej dcérami M. F. G. H.
Ď. sa preukázalo, že M. F. previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v úmysle ukrátiť
navrhovateľku ako veriteľku M. F. na jej právach a sťažiť alebo znemožniť prípadný budúci výkon
rozhodnutia, či uspokojenia pohľadávky navrhovateľky. M. F. pristúpila k dohode o vyporiadaní a zrušení
podielového spoluvlastníctva dňa 7.11.2011, teda v ten istý deň, kedy prijala pôžičku od navrhovateľky.

Pri výsluchu navrhovateľka vypovedala, že dňa 7.11.2011 peniaze zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
1.12.2011 odovzdala dlžníčke v kancelárii jej vtedajšej advokátky po podpísaní zmluvy o pôžičke.
Peniaze zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.12.2011 odovzdala navrhovateľka dlžníčke na Mestskom
úrade v F., kde aj zmluvu podpisovali a dali vyhlásenie o svojich vlastných podpisoch matrike. Ďalšie
peniaze podľa Zmluvy o pôžičke z 1.12.2011 požičiavala navrhovateľka F. napriek tomu, že jej F.
nesplatila pôžičku zo dňa 7.11.2011 požičala preto, že pôžička zo 7.11.2011 bola splatná až 7.2.2012 a
z dôvodu, že jej dlžníčka tvrdila, že predáva nehnuteľnosť, o akú nehnuteľnosť sa u predaja jedná podľa
navrhovateľky F. neuviedla. Zmluva o záložnom práve nebola spísaná, z dôvodu časovej súrnosti a
nutnosti dlžníčky, ktorá oznámila navrhovateľke, že sa jej manžel s ktorým sa rozvádza snaží zablokovať
nehnuteľnosť, na ktorej odpredaj už mala ona spísanú zmluvu s realitnou kanceláriou s pani F. a
tak potrebovala vyplatiť dlhy svojho manžela, na ktoré sa už viedla exekúcia. Dlžníčka navrhovateľke
oznámila, že je spoluvlastníčkou, či vlastníčkou ešte aj inej nehnuteľnosti ako vlastníčka bytu na M. X,
Y., že má aj chatu, aj nejaké pozemky, pričom bola informovaná aj od vtedajšej právnej zástupkyne
dlžníčky, že dlžníčka má viacero nehnuteľností, ktoré sa snaží predať a že nie je preto dôvodné
zriaďovať záložné právo k zmluve o pôžičke, teda že navrhovateľkina pohľadávka z pôžičky voči M.
F. bude riadne uspokojená, záložné právo na nehnuteľnosť by muselo prebehnúť vkladovým konaním
a tým by sa nedostali čo najskôr peniaze dlžníčke. Dlžníčka navrhovateľke z oboch zmlúv o pôžičke
nevrátila nič ani nezriadila záložné právo v prospech navrhovateľky na nehnuteľnosti uvedené v zmluve
o pôžičke. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že na katasterportali zistila, že dlžníčka previedla svoj
podiel 1 nehnuteľnosti na svoju sestru H. Ď. a preto dala sama na LV zriadiť plombu na nehnuteľnosť.
Keď to dlžníčka zistila, kontaktovala navrhovateľku s vyjadrením, že teraz má znemožnené predať svoj
spoluvlastnícky podiel a vysvetľovala navrhovateľke, že na svoju sestru H. Ď. svoj podiel 1 previedla
z dôvodu, aby navrhovateľku údajne uchránila pred exekútormi, lebo by sa mohlo stať, že by M. F.
bol exekvovaný v rámci exekúcie manžela jej spoluvlastnícky podiel 1 s tým, že by navrhovateľka
bola ukrátená na svojich právach. Navrhovateľka vypovedala, že sa v zmysle zmluvy z 1.12.2011
nedomáhala po dlžníčke pohľadávky po zriadení záložného práva v prospech navrhovateľky, nakoľko
jej dlžníčka oznámila že z predaja nehnuteľnosti, zaplatí obe pôžičky, pričom navrhovateľka nevedela,
akú nehnuteľnosť ide dlžníčka predávať, dlžníčky sa nepýtala, ktorý byt ide dlžníčka predávať a preto
ani nedávala k prevodu súhlas. V súvislosti s výpoveďou svedkyne dlžníčky, ktorá ju mala žiadať o
zmenu splatnosti pôžičky ako veriteľ dlžníčky nepožadovala za potrebné dávať súhlas k predĺženiu
splatnosti na zaplatenie pôžičky zo dňa 7.11.2011, keď jej dlžníčka povedala, že ide prevádzať nejakú
nehnuteľnosť, všetko má nachystané, bude mať peniaze a dlžníčka sa vyjadrila, že navrhovateľke
vyplatí obe pôžičky naraz. Navrhovateľka podľa svojej výpovede neoverovala, či je dlžníčka skutočne
vlastníčkou nehnuteľnosti v bytovom dome na M. I. T. Y., postačovalo jej, že to povedala dlžníčka a jej
právnička, ktorá to overovala cez internet na katastreportali. Dlžníčka navrhla termín splatnosti pôžičky
z 1.12.2011 do 1.1.2012, pretože mala mať peniaze na splatenie pôžičiek pred termínom splatnosti
pôžičiek. Druhú zmluvu, podpísanú navrhovateľkou a dlžníčkou dňa 1.12.2011 odkopírovala dlžníčka
zo zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 a takúto ju dlžníčka predložila navrhovateľke. Navrhovateľka nebola
vyhotoviteľom druhej zmluvy z 1.12.2011. Ani v zmysle zmluvy z 1.12.2011 sa nedomáhala po dlžníčke

zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že síce bola pozvaná pani
F. do realitnej kancelárie avšak nepristúpila na návrh maklérky ohľadom toho, že by dlžníčka na ňu
previedla 1 bytu č. XX, lebo jej nedôverovala, dlžníčka navrhovateľku mnohokrát podviedla, preto aj
navrhovateľka trvala na tom, že v katastri bude na LV, kde je zapísaný byt vyznačená plomba.

Súd vypočul na dôkaz v zmysle § 131 O.s.p. odporkyňu, matku dlžníčky, ktorá vo výpovedi uviedla, že
nemala žiadnu vedomosť o pôžičkách, zmluvách o pôžičkách, o ktorých vypovedala navrhovateľka, kde
veriteľkou bola navrhovateľka a dlžníkom jej dcéra. Dodala, že so svojou dcérou M. F. nekomunikuje
viacej rokov od roku 2001, kedy sa rozviedla s H. D., K. M. F., ktorý je t.č. nebohý, zomrel v roku
2008. Tak isto nekomunikuje ani s druhou dcérou H. Ď., Q.. X.X.XXXX. V čase uzatvárania dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ani o jednej pôžičke nevedela, s dcérami sa o
týchto záležitostiach nerozprávala. Z dohody o zrušení, vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo
dňa 7.11.2011 nevyplatila spoluvlastníčkam M. F., H. Ď. žiadnu čiastku, stane sa tak až potom, až oni jej
vyplatia spoluvlastnícky podiel t.j. 1 z ceny nadobudnutej z predaja bytu č. XX, je invalidná dôchodkyňa
s dôchodkom vo výške 160,-€ mesačne a preto nemá hotovosť na výplatu podľa dohody. Snažila sa
nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza byt predať, avšak nepodarilo sa jej to z dôvodu, lebo je na byte v
katastri vyznačená plomba, ako dôkaz súdu predložila Zmluvu o sprostredkovaní z 8.9.2011 uzavretú
medzi Pegas, s.r.o., Lachova 10, Bratislava, ktorú zastupoval realitný maklér N. F. G. M. F., ktorá sa týkala
sprostredkovania predaja bytu 3+1, nachádzajúceho sa na adrese M. X, Y., za vlastníka ju podpísali
M. F. G. H. Ď., aj ďalší návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX, kde ako predávajúci mali byť
odporkyňa, dcéra H. Ď. G. T. Š., teda navrhovateľka a kupujúcim mala byť konkrétna osoba uvedená
v zmluve. F. z realitnej kancelárie oslovila navrhovateľku, či by súhlasila s tým, že by v podstate M. F.
previedla svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľku, aby sa byt mohol predať a potom by mohlo byť
vlastníctvo bytu prevedené na potencionálneho kupca, ktorý je v návrhu. Tým, že je na LV uvedená
plomba k bytu prišli o veľa kupcov. Odporkyňa ďalej vypovedala, že dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a vzájomnom vypriadaní, aj keď má dátum 7.11.2011, v tento deň účastníčkami podpísaná nebola, bola
skutočne podpísaná až dňa 8.11.2011, lebo v ten deň sa podpisovala aj zmluva medzi predávajúcimi
odporkyňou a jej dcérami, kde bol „kupujúci" J. F., avšak v januári 2011 sa z realitnej kancelárie, kde je
maklérkou pani F. dozvedela, že realitná kancelária byt č. XX nemôže predať, lebo je na ňom plomba.
Odporkyňa vypovedala, že ju vo februári roku 2012 oslovila jej mladšia dcéra H. Ď. a oznámila jej, že
M. F., Y. H. Ď., previedla na H. Ď. 1 spoluvlastnícky podiel k bytu č. XX, žeby ako vlastníčky mohli byt
odpredať, nakoľko má kupca a že by M. F. mohla navrhovateľke vyplatiť dlžobu. Dohodli sa, že H. Ď. z
prípadného predaja bytu z kúpnej ceny uloží peniaze na svoj účet a z toho vyplatí dlh M. F. navrhovateľke.

Z vykonaného dôkazu výsluchom svedkyne M. F. N.. Ď., Q.. X.X.XXXX, súd zistil, že je dcérou
odporkyne, sestrou svedkyňe H. Ď.. Svedkyňa je rozvedená, nezamestnaná, evidovaná na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. Svedkyňa pre blízky príbuzenský pomer k odporkyni ani
pre iný dôvod svedeckú výpoveď neodmietla. K nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu svedkyne
1 k celku k nehnuteľnostiam z výsluchu svedkyne súd zistil, že ho nadobudla v dedičskom konaní
po svojom nebohom otcovi H. Ď., M. XX.XX.XXXX. V konaní bolo rozhodnuté, že aj jej sestra
nadobúda spoluvlastnícky podiel 1 z nehnuteľností a matka/odporkyňa sa stala spoluvlastníčkou 1 bytu
nachádzajúceho sa na M. I.. E.. X T. Y., dedičky sa nevedeli dohodnúť, kto bude byt obývať, preto
sa rozhodli, že byt predajú. Vtedajší manžel svedkyne narobil dlhy a svedkyňa potrebovala vyplatiť
za neho exekúcie a preto tiež mala záujem, aby sa byt predal a aby za svoj 1 spoluvlastnícky podiel
nadobudla peniaze. Kvôli manželovým dlhom cez svojho priateľa oslovila navrhovateľku, ktorá bola
ochotná uzavrieť so svedkyňou zmluvu o pôžičke a požičať jej peniaze na zaplatenie manželových dlhov,
s navrhovateľkou sa stretli u pani Č. T. W., ktorá spísala zmluvu o pôžičke, so súhlasom svedkyne
bolo dané do zmluvy o pôžičke spísanej 7.11.2011 na sumu 5.000,-€, že v prípade nevyplatenia pôžičky
riadne a včas ako dlžník zriadi svedkyňa záložné právo v prospech T. Š. na nehnuteľnosť, ktorá je
uvedená v zmluve. Zmluva o pôžičke s takým istým obsahom avšak na inú výšku pôžičky a to na
1 800,-€ bola uzavretá 1.12.2011, písomnú zmluvu o pôžičke navrhla svedkyňa a to s pozmeneným
textom podľa prvej zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011. Svedkyňa uviedla, že jej bolo jedno, čo podpíše, aj
keď v podstate dvakrát súhlasila s tým, že na ten istý podiel a tú istú vec dáva vyhlásenie o zriadení
záložného práva v prospech navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že hlavne potrebovala peniaze. Nikdy
nemala úmysel požičané čiastky od navrhovateľky navrhovateľke nevrátiť, len sa spoluvlastníčkam
nedarilo byt predať. Mladá rodina, ktorá oň mala záujem nedostala úver a svedkyňa bola stále s
navrhovateľkou v kontakte, oznamovala jej, že sa snaží predať spolu s ostatnými spoluvlastníčkami byt,
získať peniaze a dlhy z pôžičky navrhovateľke vrátiť. Navrhovateľka pri telefonickom kontakte netrvala na

dodržaní lehôt, na v ktorých sa dohodli, že dlh vráti. S navrhovateľkou si potykali, u navrhovateľky doma
jej osobne navrhovateľka povedala, že jej neprekáža, že svedkyňa jej ešte peniaze nevrátila. Práve
v deň, keď navrhovateľka svedkyni povedala, pred priateľom svedkyne v domácnosti navrhovateľky,
že nevadí, že svedkyňa jej nevrátila peniaze v dohodnutej dobe peniaze, dala navrhovateľka do
katastra zapísať na byt plombu. Navrhovateľka v podstate takto znemožnila, aby svedkyňa získala z
predaja nehnuteľnosti finančné prostriedky, ktorými mienila vždy uhradiť navrhovateľkou poskytnutú
pôžičku. Uvedené vypovedala zhodne ako v konaní sp. zn. 3C/5/2012, kde dala svedeckú výpoveď pred
začatím pojednávania vo veci 3C/4/2012. Odporkyni nikdy nepovedala o pôžičkách, ktoré jej poskytla
navrhovateľka, lebo s odporkyňou niekoľko rokov nekomunikuje. Odporkyňa ju ohľadom predaja bytu
na M. X T. Y. neoslovovala. Dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v ktorej okrem nej
boli účastníkmi aj sestra H. Ď. a odporkyňa podpisovala až po poskytnutí peňazí navrhovateľkou, ďalej
tvrdila, že sa nikdy nezaviazala, že v prospech navrhovateľky zriadi aj záložné právo na spoluvlastnícky
podiel na záhradnej chatke. Spoluvlastnícky podiel na záhradnej chatke nadobudla po otcovi, patrí jej
podiel 1, nakoľko odporkyňa sa neustále v dedičskom konaní po jej neb. otcovi a manželovi odporkyne
H. Ď. odvolávala a ona potrebovala peniaze na vrátenie pôžičiek navrhovateľke, iba z tohto dôvodu,
nie s iným úmyslom podpísala dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k chatke u
mediátorky K. T. Y., pri podpise dohody bola iba ona, mediátorka a sestra H. Ď.. Odporkyňa podpisovala
dohodu osobitne, lebo spolu nekomunikujú, vyhýba sa stretnutiami s ňou. Iba to, že na liste vlastníctva,
kde bol zapísaný byt sa objavovali zapísané exekúcie ju viedlo k tomu, že svoj spoluvlastnícky podiel 1 k
chatke previedla na matku/odporkyňu. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
urobený taký istý dodatok ako k darovacej zmluve z 1.12.2011 podľa ktorej darovala svoj spoluvlastnícky
podiel 1 sestre H. I.a o ktorej vypovedala v konaní 3C/5/2012, teda odporkyňa jej matka sa zaviazala, že v
prípade, až bude byt predaný, jej vyplatí časť kúpnej ceny vo výške zodpovedajúcej 1 spoluvlastníckeho
podielu k chate. Podľa nej všetko záviselo od toho, či predajú byt, či získa finančné prostriedky, tak
by bola schopná vyplatiť navrhovateľke finančné prostriedky z pôžičky, keďže na byte bola na návrh
navrhovateľky daná plomba, byt sa jej doteraz nepodarilo predať. Banky odmietali potencionálnym
kupujúcim poskytnúť úver, byt bol pre ne rizikový, lebo sa na liste vlastníctva k bytu objavovali exekúcie,
vedené proti jej manželovi, ktorý nemal žiadny majetok a keďže im trvalo BSM, zodpovedala za dlhy
manžela a exekúcie mohli smerovať k uspokojeniu aj z bytu. Svedkyňa dňa 16.7.2012 vypovedala, že
jej matka/odporkyňa nemala vedomosť o jej dlhoch a exekúciách, lebo spolu nekomunikovali. Svedkyňa
dňa 29.5.2013 protichodne vypovedala, že matka mohla vedieť o tom že ona svedkyňa má exekúcie
lebo keď sa malo vyporiadať podielové spoluvlastníctvo H. Ď. G. U. F., stále na Správe katastra boli
vidieť exekúcie, pričom sa nejednalo o jej vlastné dlhy, ale o dlhy jej bývalého manžela N. F., na
niektorých pôžičkách figurovala ona a dala na ne podpis, malo sa jednať na prerábku bytu manželov. Od
navrhovateľky si požičiavala peniaze na to, aby splatila pôžičky o čom mala navrhovateľka vedomosť.
Ďalej dodala, že o zmluve o prevode vlastníctva bytu aj o dohode o vyporiadaní chatky a pozemku a
o dlhoch a exekúciách vedela Z.. K.. IQ.. K. vedela o tom, že si svedkyňa musela požičať peniaze na
vyplatenie dlhov po jej bývalom manželovi. Podľa svedkyne jeden z pozemkov predali ešte v septembri
2011, v septembri 2011 obdržali aj kúpnu cenu, polovičku kupnej ceny dostala H. Ď., druhú polovičku
minula svedkyňa na uhradenie nákladov na SKAL&CO, zaplatila si dlhy.

Z vykonaného dôkazu výsluchom svedkyne H. Ď. N.. Ď., Q.. X.X.XXXX, trvale bytom Y., Y. XXXX/
XX, slobodná, na materskej dovolenke, súd zistil, že je dcérou odporkyne, sestrou svedkyne M. F..
Svedkyňa pre blízky príbuzenský pomer k odporkyni ani pre iný dôvod svedeckú výpoveď neodmietla. K
nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu svedkyne 1 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným ako chatka,
v oblasti F., 1 spoluvlastníckeho podielu k bytu na M. I. E.. X T. Y., časť pozemku pri golfovom ihrisku v
Y. a 1 podielu k záhradnej chatke z výsluchu svedkyne súd zistil, že ho nadobudla v dedičskom konaní
po svojom nebohom otcovi H. Ď., M. XX.XX.XXXX. Svedkyňa vypovedala, že ona svoj spoluvlastnícky
1 podiel k chatke nepreviedla na nikoho, u pani Z.. K. sa dohodli tak, že odporkyňa bude chatu užívať,
nechce ju predať a keď sa predá byt na M., potom ich odporkyňa v pomere k ich spoluvlastníckemu
podielu k chatke vyplatí. Dohodu o vyporiadaní chatky podpísali v roku 2011. Dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podpísala v prítomnosti odporkyne a sestry M. F., všetky tri
boli prítomné pri podpise. Pri stretnutí u mediátorky Z.. K. sa s odporkyňou a sestrou rozprávali o tom,
že byt predajú cez realitnú kanceláriu, a že chatku zostane užívať matka/odporkyňa. Svedkyňa tvrdila,
že na dohode zo dňa 7.11.2011 je pri jej mene jej vlastnoručný podpis, trvala na tom, že takúto dohodu
k dispozícii nemá a je spoluvlastníčkou 1 chatky aj záhrady. Nevedela uviesť ako dlho jej sestra M. F.
a jej matka spolu nekomunikujú. Svedkyňa matke/odporkyni povedala o dlhoch M. F. až v januári 2011,
keď sa o tom svedkyňa dozvedela. Na stretnutí u IQ.. K. sa dlhy M. F. nespomínali.

Odporkyňa k výsluchu jej dcéry H. Ď. vypovedala, že pri podpisovaní dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva túto podpisovala osobitne, spolu ju podpísali M. F. G. H. Ď. a v inom čase
ju podpisovala odporkyňa, dohoda nebola podpisovaná za prítomnosti všetkých troch spoluvlastníčok
a na tejto skutočnosti trvala.

Právny zástupca navrhovateľky k výpovedi svedkyne H. Ď.v súvislosti s jej spoluvlastníckym podielom
k chatke poukázal na výpis z LV č. XXXX, k.ú., obec Y., podľa ktorého je vlastníkom v celosti odporkyňa.
list vlastníctva z 13.4.2012, aktuálny výpis z LV súdu nepredložil. Právny zástupca navrhovateľky po
nahliadnutí na originál odporkyňou predloženej dohody uviedol, že doložky sú všetky mestom Skalica
vyhotovené v rovnaký čas o 13:50 a ich čísla nasledujú všetky za sebou, z čoho treba vyvodiť, že dohodu
podpisovali všetky tri účastníčky spoločne a súčasne. Ďalej dodal, že kúpna zmluva mala byť uzavretá
následne po podpísaní dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní.

Právny zástupca navrhovateľky požiadal o výsluch mediátorky Z.. K., nakoľko sa výpovede svedkýň
a odporkyne ohľadom podpisu dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozchádzajú, tiež sa
rozchádzajú nielen ohľadom podpisu dohody, ale celého mechanizmu ako k dohode malo prísť.

Z vykonaného dôkazu výsluchom svedkyne Z.. G. K., Q.. XX.XX.XXXX, mediátorky so sídlom E. XX/
X, Y., súd zistil, že odporkyňu pozná z mediačnej činnosti od roku 2009, kedy ju odporkyňa požiadala o
vysporiadanie majetku spoluvlastníckych vzťahov so svojimi dcérami, jednalo sa o byt zapísaný na LV č.
XXXX Q. M. I. T. Y. a o Záhradnú chatku aj s pozemkom zapísanú na LV č. XXXX, obe nehnuteľnosti na
LV pre k.ú. a obec Y., jednalo sa o problém s vyporiadaním dedičstva po neb. H. Ď., ktorý bol manželom
odporkyne, kde manželstvo zaniklo rozvodom. Po smrti bývalého manžela odporkyne viedol dedičské
konanie po neb. notár JUDr. Jozef Kreml, notársky úrad v Skalici a do dedičského konania prizval
ako účastníčku aj odporkyňu. Ďalšími dvomi dedičkami po neb. H. Ď. boli jeho dve dcéry H. G. M., v
dedičskom konaní dal notár vypracovať znalecký posudok na byt na M. I. aj na chatku s pozemkom,
ktoré boli vypracované súdom za života bývalého manžela odporkyne. V dedičskom konaní začali
vznikať medzi dcérami a odporkyňou nezrovnalosti, ktoré sa aj notár snažil riešiť aj prostredníctvom
mediátorky. Odporkyni nerobilo problém stretnúť sa na spoločnej mediácii s dcérami H. G. M., avšak
boli to dcéry odporkyne, ktoré požiadali, aby sa mediácia uskutočnila s každou zúčastnenou oddelene a
preto komunikovala so spoluvlastníčkami s pani F., H. Ď. G. M. F. s každou zvlášť. Dcéry dňa 1.4.2009
v kancelárii mediátorky, kde boli všetky aj s odporkyňou súhlasili, že podpíšu dohodu o mediácii, ak
ich matka stiahne odvolanie dané ňou voči znaleckému posudku voči cene bytu. Odporkyňa súhlasila,
že pôjde za svojou právničkou, aby napísala späťvzatie odvolania voči znaleckému posudku ohľadom
ceny bytu a navrhovala pokračovať v dedičskom konaní. Dňa 2.4.2009 ako prvá prišla do kancelárie
mediátorky odporkyňa so späťvzatím odvolania a návrhom na pokračovanie v dedičskom konaní a
neskôr za ňou prišli obe jej dcéry s tým, že žiadna dohoda sa podpisovať nebude, oni s ničím nesúhlasia.
Ešte 1.4.2009 sa všetky tri teda H. Ď., M. F. G. U. F. dohodli, že si vyporiadajú medzi sebou dedičstvo
tak, že U. F. pripadne chata s pozemkom, ďalej byt na M. X predajú, polovica kúpnej ceny pripadne
U. F. a vždy po 1 z kúpnej ceny podľa podielu spoluvlastníckeho sa vyplatí H. G. Ľ.M. a z pozemkov
za chatku a za pozemok pod chatkou pani F. súhlasila s vyplatením určitej čiastky H. G. M.. V rozpätí
rokov 2009-2011 sa jej ozývali všetky tri s tým, že už majú kupca. V novembri 2011 sa ozvala M. F.,
aby mediátorka pripravila zmluvu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k chatke a k záhradke tak,
ako boli dohodnuté spoluvlastníčky v apríli 2009 bez akéhokoľvek komentára, povedala iba toľko, že
chcú podpísať dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale sa nechceli s matkou/
odporkyňou stretnúť. Mediátorka vypracovala dohodu v zmysle požiadaviek M. F. a rešpektovala, že
sa dcéry nechceli s odporkyňou stretnúť a podpisy na matrike zorganizovala tak, že najprv dohodu
podpisovali M. F. G. H. Ď., ktoré na matrike boli spoločne a v aute pred mestským úradom čakala
odporkyna, ktorá keď po podpise odišli H. G. M. išla sama podpísať dohodu vyhotovenú dňa 7.11.2011.
Podpisované zo strany všetkých troch na matrike sa uskutočnilo dňa 8.11.2011. Podpisy boli urobené
na matrike okolo 13:50 hod a sú uvedené aj na poslednej strane dohody zo 7.11.2011. Všetky tri sa u
nej stretli spoločne iba 1.4.2009, inokedy sa už spoločne u nej nestretli. Dohodu, ktorá sa podpisovala
na matrike 8.11.2011 vypracúvala mediátorka osobne. Od M. F. vedela, že na nehnuteľnosti aj na byt
aj na pozemok so záhradkou sú exekúcie a vyhľadala si to na katasterportali, M. F. vždy hovorila, že
sa s dlhmi vyporiada, že ich vyplatí. Svedkyňa poznamenala, že M. F. sa nedalo vždy veriť, že na
nehnuteľnostiach neviaznu dlhy, nevedela, či dlhy spôsobil jej manžel, dlhy však boli na meno F. a preto
si overovala pred každým ďalším krokom, či na nehnuteľnostiach nie sú exekúcie. Keď malo prísť k

podpísaniu dohody dňa 7.11.2011 dve exekútorky a to JUDr. Blanka Ružeková dala príkaz na zrušenie
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, konkrétne na
byt na Záhradnej 2 a druhá exekútorka JUDr. Kučerová požiadala správu katastra o zrušenie príkazu a
výmaz exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na záhrady,
zastavané plochy a nádvoria a stavbu - záhradnú chatku, teda M. F. sa vždy, pokiaľ malo prísť ohľadom
nejakého posunu ohľadom vypriadania podielového spoluvlastníctva snažila nehnuteľnosti očistiť, aby
bolo možné nehnuteľnosti vyporiadať, byt predať. Svedkyňa ďalej na otázky odpovedala, že pred ňou
H. Ď., alebo M. F. nikdy o dlhu voči T. Š. nehovorili, pred svedkyňou sa nikdy o dlhu voči navrhovateľke
nezmienila ani odporkyňa U. F.. Svedkyňa informovala odporkyňu o dlhoch, exekúciách vedených na
M. F., t.j. o iných veriteľoch pani F., ktoré boli zapísané na liste vlastníctva, o iných nevedela. Vždy, keď
prišli spoluvlastníčky s tým, že majú kupca, overovala osobne na katastri alebo cez katasterportal, či je
nehnuteľnosť zaťažená exekúciami, jeden deň nebola a na druhý deň už bola, následne telefonovala
M. F., ktorá jej oznámila, že už ide k exekútorke vec vybaviť. Vedela o dvoch exekúciach, v ktorých
o zrušenie záložného práva požiadali súdne exekútorky Ružeková a Kučerová, o týchto odporkyňu
informovala, o iných veriteľoch ju neinformovala, lebo o nich nevedela. Svedkyňa vypovedala, že M. F.
svedkyni iba raz povedala, že získala finančné prostriedky od priateľa, ktorého nemenovala.

Odporkyňa poznamenala, že bola informovaná iba o dlhoch exekučných mediátorkou, ktoré boli
zapísané v katastri koncom roka 2011 a dodala, že ako spoluvlastníčke aj nej chodili exekučné listy a
teda sa vzájomne s mediátorkou o týchto exekúciách informovali. Zo M. F. komunikovala o exekučných
konaniach ohľadom nehnuteľností formou smsiek po tom, čo jej boli doručené písomnosti od exekútorov
a dcéra M. jej odpísala, „neboj sa, ja si to vyrovnám", preto spolu so svedkyňou mediátorkou zisťovali,
či sú dlhy uvedené na nehnuteľnostiach podľa katastra zápisu exekúcií vyplatené. Právny zástupca
navrhovateľky poukázal na rozpor vo výpovedi odporkyne zo dňa 16.4.2012, kde odporkyňa uviedla,
že nevie o dlhoch a nejakých pôžičkách dcéry M. F., nakoľko od roku 2001 s ňou nekomunikuje, po
rozvode s pánom H. Ď. a tak isto nekomunikuje ani s druhou dcéru H. Ď.. Odporkyňa upresnila svoju
výpoveď zo dňa 16.4.2012, že v čase, keď podpisovala Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva vyhovenú mediátorkou dňa 7.11.2011 podpisovanú na matrike 8.11.2011, v katastri
neboli zapísané žiadne dlhy a preto vypovedala na pojednávaní dňa 16.4.2011, že na nehnuteľnosti,
keď išli podpisovať dohodu už žiadne dlhy neboli. Dlh sa objavil až v januári 2012, zistili to až keď sa
ohlásil kupec na byt.

Právny zástupca navrhovateľky poukázal na rozporné výpovede odporkyne a M. F., že o exekúciách si
smskovala s dcérou M. F., že ju žiadala, aby si tieto veci dala do poriadku, že odporkyňa mala vedomosť
o záväzkoch pani F. a na odlišnú výpoveď M. F. na pojednávaní dňa 16.7.2012 na otázku právneho
zástupcu navrhovateľky odpovedala, že jej matka nemala vedomosť o tom, že existujú exekúcie. Právny
zástupca navrhovateľky žiadal, aby sa súd v rozhodnutí vysporiadal s týmito rozpormi vo výpovediach a
prihliadol pritom na blízky príbuzenský vzťah medzi odporkyňou a svedkyňou v zmysle § 42 ods. 2 OZ.

Navrhovateľka navrhla odporkyni, aby bol byt č. 24 odpredaný a z kúpnej ceny zaň uspokojená
pohľadávka voči M. F.. Odporkyňa takého riešenie odmietla, nebola ochotná riešiť takýmto spôsobom
dlhy, ktoré si narobila jej dcéra M. F.. Odporkyňa uviedla, že jej navrhovateľka navrhovala aj takú dohodu,
že odporkyňa má vyplatiť navrhovateľke všetko, čo dlží M. F. a súdne trovy neukončeného súdneho
konania vo veci 3C/4/2012, čo však odmietla.

Odporkyňa uviedla, že zhruba pred 10 rokmi si M. F. vzala pôžičku, za ktorú odporkyňa ako jej matka
ručila a pôžičku nesplácala, na odporkyňu ako za ručiteľku chodili exekúcie a žiadna banka jej nechcela
poskytnúť úver, keď ho potrebovala. M. F. potom aj dlh splatila, ale to bol aj jeden z dôvodov, pre ktoré sa
medzi M. F. a odporkyňou ako vzťahy medzi príbuznými narušili. Odporkyňa poznamenala, že dlžníčka
M. F. mohla dať do zmluvy o pôžičke dva pozemky, ktoré podľa dedičstva po jej neb. otcovi zdedila
do svojho spoluvlastníctva so svojou sestrou H. Ď., jednalo sa o ornú pôdu. Odporkyňa poukázala na
výpoveď svedkyne Z.. K. v súvislosti s výpoveďou svedkyne, že Z.. K. vedela o dlhoch a exekúciách
svedkyne, ktoré boli zapísané na katastri, nie o dlhu voči navrhovateľke a uviedla, že nie je pravdou, že by
Z.. K. tlačila na to, že by sa robili zmluvy o predaji pozemku, čo mali jej dcéry H. G. M. v spoluvlastníctve,
naopak bola to M. F., ktorá tlačila a aj našla kupca na byt. Odporkyňa sa musela nasťahovať do bytu,
mesto Y. s ňou nepredĺžilo nájomnú zmluvu, lebo na jej meno bolo vyznačené spoluvlastníctvo k bytu.
Odporkyňa musela za M. F. zaplatiť nedoplatok za nájomné za 7 mesiacov počítané od novembra 2011
plus 6 mesiacov. Odporkyňa uviedla, že ani Z.. K. nemohla vedieť, že M. F. má dlh voči navrhovateľke,

lebo keď F. vyplatila dlhy a exekúcie, už sa na byte neobjavovali zápisy o dlhoch a exekúciách v správe
katastra. Odporkyňa dňa 29.5.2013 vypovedala, že koncom roku 2008 ju hľadal exekútor, ktorý hľadal M.
F., t.č. mala bydlisko v R., ale bývala vo T. U. T. X. a povedal jej, že hľadá jej dcéru kvôli dlhu 300.000,-Sk.
Odporkyňa tvrdila, že vôbec nevedela, že M. F. previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1 na H. I., dozvedela
sa to až vo februári 2012, kedy ju navštívila po 10 rokoch dcéra H. Ď. a oznámila jej, že nadobudla
1 podielu od M. a že ďalej nebude komunikovať so M. F., iba s odporkyňou. Potom ju navštívila ešte
dvakrát, s tým, že našla kupca, pričom z predaja vždy zišlo, keď kupci zistili, že je na nehnuteľnosti
blokáda. Odporkyni prišli exekučné príkazy prvý dňa 31.10.2011, druhý 7.11.2011 a tretí 23.11.2011,
vždy sa kontaktovala s mediátorkou, tá volala exekútorke do Holíča a tá jej povedala, že F. to už vyplatila.
Mediátorka si u exekútorky overovala, či je to zaplatené. Až boli vymazané zápisy na liste vlastníctva
o exekúciach vždy sa mal urobiť prevod na kupcov. Už 1.4.2009 sa konala prvá mediácia u K., aby sa
ako dedičky vyporiadali po H. Ď., kde M. F. G. H. Ď. súhlasili s predajom bytu, mali spravené znalecké
posudky, znalecký posudok na bytu bol o 500.000,-Sk nižší, s tým odporkyňa nesúhlasila, so záhradkou
a pozemkami nerobili nič. V roku 2009 predala M. F. vinohrady za 600.000,-Sk, mohla odporkyňu vyplatiť
z bytu a záležitosti by boli už začiatkom roku 2009 vyriešené. 2.4.2009 už odmietli F. G. Ď. urobiť dohodu
o vyporiadaní sa s dedičstvom.

Súd sa oboznámil s exekučnými konaniami, kde figurovala dlžníčka ako povinná, H.. U. N. zaslala
exekučný spis P. XXXX/XXXX, kde oprávneným je UPSVaR Senica o vymoženie 18.000,-Sk, povinná
mala vrátiť preddavkovo poskytnutú dávku sociálnej pomoci za obdobie od 1.11.1999 - 31.5.2001,
exekúcia skončila vrátením poverenia, dňa 14.12.2011 bol exekútorkou daný príkaz na odblokovanie
účtu povinnej a to vo viacerých bankových ústavoch. Exekučné záložné právo bolo na parc. č. XXXXX/
XX G. XXXXX/XX a na byt a parcely XXXX/X,XXXX/XX G. XXXX/XX. Z exekučného spisu JUDr.
Kučerovej č.k. P. XXXX/XXXX, kde oprávneným bol Slovenská republika - KRPZ Trnava, o vymoženie
1.000,-Sk, exekučný titul - bloková pokuta nezaplatená na mieste, nadobudol právoplatnosť 31.3.2007,
návrh bol podaný 18.12.2008, konanie skončené vrátením poverenia podľa upovedomenia o spôsobe
vykonania exekúcie, exekúcia sa mala vykonať prikázaním pohľadávky z účtu, v spise sú založené
výpisy z LV č. XXXX pre vlastníčku H. Ď. G. M. F., S. Č.. XXXX, S. Č.. XXXXX Q. R.. Č.. XXXX
výmera v 2055 m2, druh pozemku: orná pôda, kde bola zapísaná ako vlastníčka M. F. N.. D. a kde
je poznámka, že už vlastníčkou nie je, vo veci bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a to na parc. reg. C č. XXXXX/XX záhrady,
XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, stavby súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXXX/XX - záhradná
chatka pre obec a k.ú. Y. vo vlastníctve F. M. v podiele 1 a na byt č. XX, parc. registra C, XXXX/
XX/XX a bytový dom vo vlastníctve M. F. v podiele 1, exekučný príkaz je zo 7.11.2011. Zo spisu
je zrejmé, že exekútorka dala príkaz na odblokovanie účtu viacerým bankám. Súd sa oboznámil s
ďalším spisom exekútorky JUDr. Kučerovej P. XXXX/XXXX, kde oprávneným je KRPZ Trnava, konanie
začaté na návrh oprávneného z 23.10.2009 pre blokovú pokutu nezaplatenú na mieste v sume 33,19 €,
exekučný titul bol vykonateľný 7.4.2008, exekútorka žiadala oprávneného o udelenie súhlasu na predaj
nehnuteľnosti, okrem uvedených v zápisnici aj na par. reg. C parc. č. XXXX - orná pôda. JUDr. Róbert
Tutko, súdny exekútor na žiadosť súdu doručil spis Investtrade proti povinným F. N., F. M., exekučný
príkaz sa vydával na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie Platobného rozkazu
č. 3Rob/546/2008 z 21.10.2008, kde sa ukladá žalovaným M. F. G. N. F. zaplatiť pohľadávku vo výške
3.882,75 € a príslušenstvo a úrok z omeškania. 30.4.2013, konateľ oprávneného oznamoval, že zo
strany povinných neprišlo k žiadnym úhradám. Predchádzajúca exekútorka zrušila exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 31.10.2011 na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX G. S. Č.. XXXX.

Súd sa oboznámil s dedičským spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XD/X/XXXX po neb. H. Ď.,
M.. XX.XX.XXXX, kde vec bola skončená notárom vydaním osvedčenia o dedičstve po nebohom, kde
poručiteľ zomrel ako rozvedený a do dedičstva prichádzali v 1. dedičskej skupine deti poručiteľa H. Ď.
G. M. F., uvádza, sa, že poručiteľ s bývalou manželkou boli právoplatne rozvedený od 6.9.2001 a medzi
účastníkmi neprišlo k vyporiadaniu BSM po rozvode po smrti poručiteľa konanie nebolo právoplatne
skončené. Účastníci konania vyhlásili, že poručiteľ s bývalou manželkou o vyporiadaní BSM uzavreli
dohodu a dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičky nadobúdajú majetok patriaci
do dedičstva po poručiteľovi ako je uvedené v bode III. a to hnuteľnosti - osobné veci poručiteľa, podiel v 1
hnuteľného majetku - zariadenie bytu a záhradnej chatky, 40 a nehnuteľnosti ideálny podiel 1 zapísaných
na LV č. XXXX, S. Č.. XXXX G. S. Č.. XXXXX R.. Č.. XXXX orná pôda a tiež pasíva - sporožírový účet -

debet, spotrebný úver 3- krát. Poľnohospodársku pôdu, združenú plochu ako par. č. XXXX - orná pôda
nadobudla M. F. v celosti a ornú pôdu parc. č. XXXX/X - nadobudla H. Ď. v celosti. 26.3.2008.

Právny zástupca sa v záverečnom vyjadrení vyjadril, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalovaný nárok navrhovateľky je dôvodný a oprávnený a že v tejto veci sú naplnené všetky
hmotnoprávne podklady úspešnosti odporovacej žaloby podľa ust. § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. na vyhovení a na odporovacej žalobe. Bolo preukázané, že navrhovateľka
má aktívnu legitimáciu v súdnom konaní t.j. postavenie veriteľa v zmysle písomne uzavretej zmluvy
o pôžičke zo dňa 7.11.2011 a zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2011 podľa ustanovenia § 657 a 658
Občianskeho zákonníka č. 40/64 v platnom znení a že dlžníčka M. F. ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu
prvého stupňa nesplnila svoj dlh voči navrhovateľke a to ani čiastočne a teda ku dňu rozhodovania
súdu vo veci samej má navrhovateľka ako veriteľ voči dlžníčke vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je
po lehote splatnosti a ktorú veriteľ t.j. navrhovateľka uplatnila v základnom súdnom konaní, ktoré je
vedené na tunajšom OS Skalice pod sp. zn. 1Ro/343/2013. Odporkyňa ako blízka osoba dlžníčky
M. F. má pasívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní, nakoľko je osobu, s ktorou alebo v prospech
ktorej bolo odporovateľný právny úkon realizovateľný. Odporkyňa je matkou, t.j. blízkou osobou dlžníčky
M. F.. Ďalej bolo preukázané, že konaním dlžníčky M. F. došlo k zmenšeniu jej majetku a tiež že
zostávajúci majetok dlžníčky M. F. nepostačuje ani na čiastočné uspokojenie navrhovateľky (veriteľa)
voči dlžníčka M. F.. Na preukázanie dôvodnosti žaloby z hľadiska hmotného práva zdôraznil, že návrh
na začatie konania, t.j. odporovacia žaloba o určenie neúčinnosti v dohode o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva z 8.11.2011 bol podaný v zákonom ustanovenej 3 ročnej lehote, nakoľko k právnemu
úkonu medzi odporkyňou a dlžníčkou M. F. došlo v posledných troch rokoch. Z vykonaného výsluchu
odporkyne svedkyne M. F. a aj svedkyne pani K. je preukázané, že odporkyňa mala vedomosť o dlhoch
a exekúciách dlžníčky M. F. a úmyslom ukrátiť navrhovateľku, resp. pri vynaložení náležitej starostlivosti
mohla ako osoba blízka dlžníčke poznať tento úmysel dlžníčky M. F.. Navrhovateľka ako veriteľka v
konaní pred súdom preukázala, že odporovateľným právnym úkonom dlžníčka F. kvalifikovane zmenšila
svoj majetok. Keďže ide o právny úkon medzi dlžníkom F. a jej blízkou osobou t.j. odporkyňou alebo ktorý
dlžníčka F. urobila v rozhodnej dobe v prospech tejto osoby, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa tu predpokladajú, t.j. prezumujú. Druhá strana t.j odporkyňa ako osoba dlžníčke blízka
mala v konaní možnosť preukázať, keďže na nej je dôkazné bremeno, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže
nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať za vinu tejto neznalosti, resp. že úmysel dlžníčky nemohla
poznať ani pri náležitej starosti. Táto nevedomosť, resp. vedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v
čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Mal za to, že odporkyňa to v konaní nepreukázala, tzn.
súd by mal odporovacej žalobe vyhovieť a to už aj s ohľadom na rozpory a nezrovnalosti vo výpovediach
odporkyne s prihliadnutím na výpovede svedkyne F. G. K.. Odporkyňa na prvých pojednávaniach vo veci,
tvrdila, že nemala vedomosť o žiadnych dlhoch, záväzkoch jej dcéry F., pričom jej tvrdenia boli vyvrátené
neskorším dokazovaním. Už aj časová nadväznosť zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá 7.11.2011 a
následný prevod alebo podpísanie jej dohody podielového spoluvlastníctva k chatke a pozemkom dňa
8.11.2011 zakladajú dôvodnosť nároku navrhovateľky na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu.
Odporkyňa na jednej strane tvrdila, že nemala vedomosť o dlhoch a záväzkoch dcéry M. F., na druhej
strane pritom na pojednávaní dňa 29.5.2013 z vlastnej iniciatívy, bez toho, aby ju súd k tomu vyzval,
alebo sa jej na to pýtal tzn. predložila súdu na nahliadnutie exekučné príkazy, ktoré jej boli doručované
na adresu kde býva a kde vlastne bývala, alebo kde mala evidovaný pobyt aj dlžníčka F.. Podľa jej
potvrdenia na pojednávaní minimálne dňa 30.10.2011 tzn. pred urobením odporovateľného právneho
úkonu jej prišiel exekučný príkaz JUDr. Ružekovej, exekútorky sp. zn. P. XXXXX na vykonaný exekučný
titul platobný rozkaz vo veci Investrade proti N. F. G. M. F., ďalej na pojednávaní uviedla, že ešte keď
bola zamestnaná koncom roka 2008 hľadal exekútor M. F., ktorá v tom čase mala bydlisko v R., ale
bývala vo vinohradníckej búde v X.. Exekútor vtedy odporkyni poskytol informáciu, že M. F. hľadá kvôli
jej vymáhanému dlhu v sume cca. 300.000,-Sk Ďalší exekučný príkaz bol doručený odporkyni dňa
7.11.2011, tzn. pred podpisom odporovaného právneho úkonu a šlo o exekučný príkaz JUDr. Kučerovej z
Holíča vo veci sp. zn. EX XXXX/XXXX ORPZ Skalica proti povinnej M. F.. Ďalej na pojednávaní 29.5.2013
svedkyňa M. F. vypovedala, že matka mohla mať alebo mala vedomosť o tom, že ona svedkyňa má
dlhy a exekúcie, keďže stále jej vyskakovali na správe katastra a odporkyňa situáciu konzultovala s
mediátorkou K.. Odporkyňa vedela o dlhoch dlžníčky, ktoré musí dlžníčka platiť nakoľko spoločne s pani
Ozábalovou tieto veci riešili a komunikovali s ňou. V tejto veci zdôraznil skutočnosť, že v zmysle ustálenej
judikatúry, všeobecných súdov, najmä Najvyššieho súdu SR, nie je dôležité, či vie osoba blízka dlžníkovi
o tej konkrétnej pohľadávke ktorá sa rieši v danom súdnom konaní postačí, že má nejakú všeobecnú

vedomosť, že má dlhy, záväzky exekúcie voči veriteľom. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd
vyhovel návrhu a uplatnil si náhradu trov konania.

Odporkyňa v záverečnom vyjadrení uviedla, že žiada, aby súd žalobu zamietol, v konaní bolo
niekoľkokrát opakované a aj preukázané, že dlhoročne nemala žiadne vedomosti o osobnom živote
svojich dcér M. F. G. H. Ď. a nemala žiadnu vedomosť o pôžičke M. F. od navrhovateľky. V čase, keď sa
prevádzala nehnuteľnosť - záhradná chatka, tak už všetky exekúcie boli vyplatené a záhradná chatka
sa prevádzala na žiadosť M. F., uvedené prekonzultovali s Z.. K.. Súčasne žiadala o odblokovanie
nehnuteľnosti na katastri a požadovala po navrhovateľke náhradu škody za krivé obviňovanie, za jej
psychickú ujmu, telefonické vyhrážanie za škodu na nájomnom za 7 mesiacov, čo nemohli byt predať
celkom v sume 2.000,-€ a na trovách konania si uplatnila trovy mediátorky, ktoré platila v sume 100,-€,
nakoľko sa s ňou radila o návrhu navrhovateľky, ktorý dnes súd prejednával, o čom predložila súdu vo
fotokópii príjmový pokladničný doklad č. XX/XXXX z 23.8.2012 podľa ktorého, Z.. K., mediátor Y. prijala
od odporkyne 100,-€ za poradenstvo vo veci právneho vyporiadania s H. Ď. G. M. F. a ďalej žiadala
priznať 70 eur za poradenstvo s príjmovým pokladničným dokladom R. Č.. XX/XXXX z 21.5.2010. Súd
odkázal odporkyňu s návrhom na zaplatenie náhrady škody vo výške 2 000,-€ na iné občiansko - právne
konanie.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b
Občianskeho zákonníka, jej zmyslom je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka,
ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka
veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v
tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch
účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Odporovať možno každý právny úkon, ktorým
dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky. Spoločným základným
predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia
veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku). Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa (veriteľov)
a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka
odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy
bol právny úkon urobený, vedel alebo musel vedieť). Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. 4 Cdo 163/2007 zo dňa 17. 12. 2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti
právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a
osobou blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa (okrem toho
musí veriteľ preukázať existenciu vymáhateľnej pohľadávky). Blízka osoba musí naopak preukazovať,
že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri
vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Jedným z predpokladov aktívnej
vecnej legitimácie veriteľa na odporovaciu žalobu bolo to, že dlžníkove právne úkony ukracujú
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne
úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, niesla navrhovateľka ako veriteľ.

Navrhovateľka si svoje právo odporovať právnemu úkonu - Dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní uplatnila súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáhala toho, aby súd vyslovil
vo vzťahu k navrhovateľke za právne neúčinný ten úkon, ktorým dlžníčka M. F. zmenšila svoj majetok
natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky ako
veriteľa. Svoje občianske právo na ochranu navrhovateľka uplatnila cez odporovaciu žalobu smerujúcu
voči dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, vzniknutej na základe zhodných prejavov vôle dlžníčky,
jej sestry a odporkyne. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že je v rozpore so zákonom, ak jej dlžníčka
znemožnila alebo sťažila možnosť uspokojiť navrhovateľkinu pohľadávku tým, že sa dlžníčka zbavila
svojho majetku jeho prevodom na svoju blízku osobu, pri prevedení jej spoluvlastníckeho podielu na
LV č. XXXX dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní na matku/odporkyňu a
predtým darovacou zmluvou pri prevedení jej spoluvlastníckeho podielu na LV č. XXXX na svoju sestru.
Odporovateľnosť právneho úkonu je prípustné podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ proti osobe blízkej. Kto
je osobou blízkou je ustanovené v § 116 OZ, vo veci účastníkov bolo výpoveďami svedkyne F. G. Ď.
zistené, že sú dcérami odporkyne.

Zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Na
úspešnosť odporovacej žaloby bolo potrebné preukázať, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačuje na
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Vo veci účastníkov súd riešil v prvom rade otázku, či má navrhovateľka
postavenie veriteľa. K tvrdeniu navrhovateľky k tomu, že je veriteľkou bolo z dokazovania vykonaného
písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 1.12.2011 a tiež svedeckou výpoveďou M. F. preukázané, že
medzi navrhovateľkou a M. F. vznikol podľa ustanovenia § 488 záväzkový právny vzťah, ktorým je
podľa zákona právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a
dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Navrhovateľkou bolo zmluvou o pôžičke uzavretej podľa § 657
preukázané, že prenechala dlžníčke peniaze. V konaní bola svedeckou výpoveďou M. F. preukázaná
existencia trvania jej záväzku voči navrhovateľke, vzniknutého zo zmluvy o pôžičke zo 1.12.2011 ako
aj skutočnosť, že dlžníčka nevrátila navrhovateľke sumu 5.000,-eur a ani sumu 1500,-eur, účastníčkami
zmluvy o pôžičke zo 1.12.2011 nazvanú odmenou a podľa svedeckej výpovede M. F. menovaná neplnila

svoj záväzok veriteľke vôbec. Písomnou zmluvou o pôžičke zo 1.12.2011 bolo tiež preukázané, že
bola dohodnutá splatnosť vrátenia peňazí dňom 1.1.2012. Súd na základe týchto dôkazov uzavrel, že
navrhovateľka ako veriteľ má voči dlžníčke M. F. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2011 vymáhateľnú
pohľadávku, ktorá je ku dňu rozhodnutia vo veci samej po lehote splatnosti a veriteľ ju môže uplatniť
v základnom súdnom konaní. Platnou zmluvou o pôžičke bola preukázaná pozícia navrhovateľky ako
veriteľa a daná tým jej aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 2 OZ.

Súd ďalej skúmal, či bola dodržaná podmienka uvedená v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch.
Súd preskúmaním dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom
je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach - Pozemky
registra „C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX - záhrady o výmere 576 m2 a
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka so
súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C" evidovaného na
katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 19m2, zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Správou katastra Y., na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Y., obec Y., a
katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., N.. Ď., D. Q.: XX.XX.XXXX, N. Č.: XXXXXX/XXXX, W. R.:
Y., S. XXXX/X, R.: XXX XX G. U. F. N.. Š., D. Q.: XX.XX.XXXX, W. M. XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Y. pod č. T.-XXXX/XXXX dňa 15.12.2011, súd
uzavrel, že dlžníčka M. F. previedla predmetnou dohodou na odporkyňu spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1 na uvedených nehnuteľnostiach. Ustanovenie § 42a ods. 2 OZ a § 42a ods. 3 OZ ustanovuje dve
hmotnoprávne podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka. Podmienka daná v § 42a ods.
2 OZ sa týka hmotnoprávnej lehoty posledných 3 rokov, odkedy konal dlžník v úmysle ukrátiť veriteľa.
Pri nehnuteľnostiach, zapisovaných do katastra nehnuteľností, čo je aj v prípade prevodu nehnuteľností
z Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 7.11.2011, mal súd z výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. zistené, že účinky vkladu vlastníctva odporkyne v
prevedenom podiele od dlžníčky v 1 nastali dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu
práva do katastra nehnuteľností, t.j. po dni 15.12.2011. Navrhovateľka podala žalobu dňa 11.1.2012. Z
uvedeného vyplýva, že bola dodržaná zákonná trojročná lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť
právnemu úkonu.
V časovej nadväznosti zmlúv bola zmluva o pôžičke podpísaná M. F. dňa 7.11.2011 a na dohode o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k chatke a k pozemkom je síce uvedený dátum dňa 7.11.2011,
avšak z výpovede odporkyne ako aj svedkyne Z.. K. vyplýva, že v tento deň účastníčkami dohoda
podpísaná nebola, bola skutočne podpísaná až dňa 8.11.2011, podľa overovacej doložky Mesta Y. dňa
8.11.2011 je overený podpis o 13:55 hod. a to M. F., H. Ď. G. U. F., v ten deň sa podpisovala aj zmluva
medzi predávajúcimi odporkyňou a jej dcérami, kde bol „kupujúcim" J. F., avšak v januári 2011 sa z
realitnej kancelárie, kde je maklérkou pani F. dozvedela, že realitná kancelária byt č. XX nemôže predať,
lebo je na ňom plomba. M. F. pristúpila k dohode o vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva
dňa 8.11.2011, teda v deň nasledujúci po dni, kedy prijala pôžičku od navrhovateľky. Zo skutočností
zistených v konaní bolo preukázané, že konaním dlžníčky, kedy previedla svoj spoluvlastnícky podiel
na LV č. XXXX dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní na odporkyňu a
predtým darovacou zmluvou pri prevedení jej spoluvlastníckeho podielu na LV č. XXXX na svoju
sestru, prišlo k zmenšeniu jej majetku, čím sa dlžníčka postupne zbavovala majetku a tým sa stala
platobne neschopnou. Navrhovateľka v konaní preukázala, že dlžníčkin právny úkon ukrátil uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa/navrhovateľky tým, že viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky, čo malo
za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky, pričom
ak by nebolo tohto úkonu, mohol by veriteľ svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Vykonaným
dokazovaním bolo súdu preukázané, že sa majetok dlžníčky zmenšil natoľko, že nevlastní taký majetok,
ktorý by sám o sebe postačoval k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Tiež dlžníčka v konaní potvrdila,
že nemá peniaze na to, aby splácala svoje dlhy. Súd súčasne poukazuje aj na článok IV. zmluvy o
pôžičke, ktorý obsahuje prehlásenie, že dlžníčka je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v bytovom
dome na ulici M. X, Y., nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX a súčasne kde prehlásila, že do vyplatenia
pôžičky nebude s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, čo však dlžníčka porušila. V tomto prípade,
nebolo potrebné preukázať úmysel dlžníčky, že mienila ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa z
dôvodu, že druhou stranou je osoba blízka dlžníkovi - matka, úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa v
tomto prípade zákon predpokladá a preto bolo iba na osobe dlžníkovi blízkej - matke dlžníčky/odporkyni,
aby preukázala opak, t. j., že úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať,
pričom úspešná obrana spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym

úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle
nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto
úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť.
Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom, týmto spôsobom
presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony
(neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí
byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý
na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri aj rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo
864/2000 alebo rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co 145/2007).
Je nevyhnutné podotknúť, že výpovede odporkyne a dlžníčky M. F. sa vo viacerých častiach rozchádzali,
na čo poukázal tiež právny zástupca navrhovateľky. Odporkyňa ako aj dlžníčka spočiatku tvrdili, že o
dlhoch dlžníčky nemala odporkyňa žiadnu vedomosť, neskoršie obe pripustili, že odporkyňa vedela o
dlhoch svojej dcéry ako aj exekúciách, že si o dlhoch s dcérou smskovala a žiadala ju o to, aby si
dlhy dala do poriadku. Dlžníčka sa vyjadrila, tak, že odporkyňa mohla mať a pravdepodobne aj mala
vedomosť o jej dlhoch, pretože keď sa malo vyporiadať podielové spoluvlastníctvo H. Ď. G. U. F., stále
na Správe katastra boli vidieť exekúcie. Odporkyňa následne upresňovala svoju výpoveď, že v čase,
keď podpisovala Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyhovenú mediátorkou
dňa 7.11.2011 podpisovanú na matrike 8.11.2011, v katastri neboli zapísané žiadne dlhy a preto skoršie
vypovedala že nevedela o dlhoch dcéry. Dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa v čase, keď s ňou
dlžníčka podpisovala Dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, mala vedomosť
o viacerých dlhoch svojej dcéry/dlžníčky, čo potvrdila sama odporkyňa pri výsluchu, kedy predložila
súdu aj viaceré exekučné príkazy, ktoré jej chodili domov ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti. To, že
odporkyňa tvrdila, že nemala vedomosť o konkrétnom dlhu voči navrhovateľke je irelevantné, nakoľko
vedela o dlhoch voči iným veriteľom ako aj o exekúciách vedených na dlžníčku, čo sama potvrdila svojou
výpoveďou, že jej ako poluvlastníčke chodili exekučné listy na jej dcéru/dlžníčku. Pri hodnotení dôkazu
svedeckou výpoveďou je významné i to, ako sa ich výpoveď odlišuje od tvrdení účastníkov a aký pomer
majú svedkovia k účastníkom. Ako už bolo konštatované výpovede účastníkov konania a svedkov sa
odlišovali v tvrdeniach o tom, či boli pri spísaný predmetnej dohody prítomné všetky účastníčky naraz
ako aj o tom, či odporkyňa o dlhoch svojej dcéry/dlžníčky vedela. Súd prihliadol na blízky príbuzenský
vzťah medzi odporkyňou a svedkyňou v zmysle § 42 ods. 2 OZ. Odporkyňa nepreukázala, že by v dobe
uzavretia odporovaného úkonu vyvinula takú aktivitu a s takou náležitosťou, aby úmysel dlžníčky ukrátiť
týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a preto sa odporovacej žalobe neubránila. Samotné
tvrdenie odporkyne ako osoby blízkej dlžníčke o tom, že o jej dlhoch a o jej úmysle ukrátiť veriteľa
uzavretím Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní nevedela, nakoľko jej
dlžníčka neoznámila svoje dlhy, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (NS ČR sp.
zn. 21 Cdo 864/2000). Súdu nepostačovalo ani tvrdenie blízkej osoby/odporkyne o tom, že s dcérou/
dlžníčkou nekomunikuje, ani tvrdenie dlžníčky o tom, že dlhy boli manželove, že sa ich dlžníčka snažila
dať do poriadku, ani tvrdenie, že v čase uzavretia dohody nebola na katastri zapísaná žiadna plomba,
uvedené tvrdenia nenahradili dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka. Pri
starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedla odporkyňa súd
zhodnotil, že odporkyňa musela alebo mala vedieť o dlhoch svojej dcéry. Nakoľko odporkyňa nevyvinula
náležitú starostlivosť rozpoznať úmysel svojej dcéry ukrátiť veriteľa, odporkyňa sa odporovacej žalobe
neubránila, nepreukázala, že úmysel dlžníčky ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla
aj pri náležitej starostlivosti poznať.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžníčka urobila uvedený právny úkon v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa/navrhovateľa, pričom odporkyňa nevenovala náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníčky
ukrátiť svojho veriteľa, pričom tento úmysel mal byť odporkyni známy a v danom prípade boli naplnené
všetky hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 a 2 OZ a
teda, návrh o určenie, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní je voči
navrhovateľke právne neúčinná, je dôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška") základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Navrhovateľka bola v konaní účastníčkou úspešnou a preto jej súd priznal náhradu trov konania v
sume 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia k rukám jej advokáta v sume
2 863,20 eur, ktoré je povinná uhradiť odporkyňa. Právnym zástupcom bolo uplatnených 16 úkonov
právnej pomoci, z toho 10 úkonov v sume á 58,69 eur za úkon a 6 úkonov v sume á 60,07 eur za úkon,
10 x režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur a 6 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur. Odmena za 1 úkon
právnej služby v roku 2012 bola vypočítaná v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna
trinástina výpočtového základu pretože hodnotu sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch a za 1 úkon
právnej služby v roku 2013 bola vypočítaná v sume 60,07 eur. Právny zástupca si uplatnil odmenu s
režijným paušálom spolu v sume 1 070,48 eur za tieto úkony: prevzatie a príprava právneho zastúpenia
dňa 9.1.2012, odporovacia žaloba zo dňa 10.1.2012, návrh na zápis začatia súdneho konania do
katastra nehnuteľností zo dňa 11.1.2012, písomné podanie vo veci samej zo dňa 6.2.2012, stretnutie a
porada s klientkou dňa 12.4.2012, pojednávanie na súde dňa 16.4.2012, stretnutie a porada s klientkou
dňa 10.7.2012, pojednávanie na súde dňa 16.7.2012, stretnutie a porada s klientkou dňa 26.9.2012,
pojednávanie na súde 1.10.2012, stretnutie a porada s klientkou dňa 25.2.2013, pojednávanie na súde
dňa 27.2.2013, stretnutie a porada s klientkou dňa 23.5.2013, pojednávanie na súde dňa 29.5.2013,
stretnutie a porada s klientkou dňa 19.9.2013, pojednávanie na súde dňa 23.9.2013. Ďalej si uplatnil
náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov za pojednávania na súde v roku 2012 v dňoch
16.4.2012, 16.7.2012, 1.10.2012, čiže 3 x 30,04 eur + 34,77 eur + 76,26 eur, t.j. spolu v sume 423,21 eur
a náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov za pojednávania na súde v roku 2012 v dňoch
27.2.2013, 29.5.2013, 23.9.2013, čiže 3 x 30,04 eur + 34,77 eur + 78,06 eur, t.j. spolu v sume 428,61 eur.
Spotrebované hmoty boli vypočítané z hôdnot, kde spotreba je 10 l/100 km, cena za 1l PH je 1,60 eur,
za 190 km (tam aj späť á 95 km), t.j. v sume 30,04 eur + cestovné náhrady 0,183 €/km za 190 km v sume
34,77 eur. Náhrada za stratu času bola vypočítaná podľa § 15 vyhlášky, kde v roku 2012 bola náhrada
v sume 12,71 eur za každú aj začatú polhodinu, pričom cestu z Bratislavy do Holíča tvorí v roku 2012 6
začatých polhodín v sume 76,26 eur a v roku 2013 bola náhrada v sume 13,01 eur za každú aj začatú
polhodinu, pričom cestu z Bratislavy do Holíča tvorí v roku 2013 6 začatých polhodín v sume 78,06 eur.
A ďalej si vyčíslil 3 x stretnutie a porada s klientkou v Holíči v roku 2012 v dňoch 12.4.2012, 10.7.2012,
26.9.2012, čiže 3 x 28,80 eur + 32,94 eur + 76,26 eur, t.j. spolu v sume 414 eur a 3 x stretnutie a porada s
klientkou v Holíči v roku 2013 v dňoch 25.2.2013, 23.5.2013 a 19.9.2013, čiže 3 x 28,80 eur + 32,94 eur
+ 78,06 eur, t.j. spolu v sume 419,40 eur. Spotrebované hmoty boli vypočítané z hôdnot, kde spotreba
je 10 l/100 km, cena za 1l PH: 1,60 eur, za 180 km tam aj späť á 90 km, t.j. v sume 28,80 eur + cestovné
náhrady 0,183 €/km za 180 km v sume 32,94 eur. Náhrada za stratu času bola vypočítaná podľa § 15
vyhlášky, kde v roku 2012 bola náhrada v sume 12,71 eur za každú aj začatú polhodinu, pričom cestu z
Bratislavy do Holíča tvorí v roku 2012 6 začatých polhodín v sume 76,26 eur a v roku 2013 bola náhrada
v sume 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu, pričom cestu z Bratislavy do Holíča tvorí v roku 2013
6 začatých polhodín v sume 78,06 eur. Vrátane uvedeného si uplatnil ešte trovy za hotové výdavky v
sume 8 eur za výpis z LV č. 3205, k.ú. Skalica.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)