Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203616
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216203616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M., č.d. XX, občan SR, o zaplatenie 1 957,28 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 957,28 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo
výške 152,70 Eur, úrok z omeškania vo výške 2,83 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1 957,28 Eur a zo sumy 152,70 Eur od 15.1.2014 do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 150
Eur vždy k 25-u dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.3.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 1957,28 Eur spolu s obchodným úrokom vo výške 152,70 Eur, nezaplatených sankčných
poplatkov 2,83 Eur, obchodného úroku vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny, úroku z omeškania
a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17.7.2013 zmluvu

o úvere č. 62222, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2000 Eur. Žalobca z dôvodu
porušenia ustanovení o splácaní úveru vyhlásil ku dňu 14.4.2014 splatnosť úveru a vyzval žalovaného
na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 2173,10 Eur.

2. Žalovaný zastúpený svojim otcom na pojednávaní uviedol, že žalovaný žalovanú sumu uznáva, žiadal
povoliť splátky po 150 Eur mesačne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, zmluvou o úvere, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, prehľadom transakcií, upomienkami, všeobecnýcmi obchodnými podmienkami,
výpisu z úverového účtu a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci

vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľačl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.

5. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)

stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený

vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

7. Zo zmluvy o úvere vyplynulo, že túto uzavrel žalovaná so žalobcom dňa 17.7.2013. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými
splátkami vo výške 74,49 Eur v období 36 mesiacov vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmluve bola úroková

sadzba dohodnutá vo výške 19,90 % ročne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
8. Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané
realizované finančné operácie na úverovom účte žalovaného. Žalovanému bolo oznámené predčasné
splatenie úveru ku dňu 14.1.2014 v sume 2173,10 Eur, ktorá suma pozostávala z istiny 1957,57 Eur,
obchodného úroku vo výške 152,70 Eur - obchodný úrok do dňa zosplatnenia úveru, úrok z omeškania

2,83 Eur, poplatkov 60 Eur.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa §
489Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúzprávnychúkonov,najmäzozmlúv,akoajzospôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
aleboakbolineprijateľnépodmienkyindividuálnedojednané.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Súd na právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko

predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho
zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou
osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane
spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre
spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže,
sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

14. Súd mal za preukázané, že žalovaný zaplatil celkom sumu 86,27 Eur. Ku dňu 14.1.2014 bol úver pre
porušenie povinností zo strany žalovaného zosplatnený. Žalovaná suma 1957,57 Eur je ako nesplatená
istina, suma vo výške 152,70 Eur je dohodnutý úrok do predčasného zosplatnenia, suma 2,83 Eur je
ako úrok z omeškania. V tejto časti mal súd žalobu za plne dôvodnú.

15. Súd mal tiež preukázané, že žalobca z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalovaným ku dňu
14.1.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. V časti uplatneného nároku na zaplatenie obchodného
úroku vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny počnúc od 15.1.2014 do zaplatenia súd konštatuje,
že obchodný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, ktoré boli ku dňu 14.1.2014 predčasne
zosplatnené, teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd

poukazuje i na to, že žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z
dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom) v sume 152,70 Eur, pretože týmto jednostranným
právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na
účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej

splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo

by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných
úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa,

pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného
- obchodného úroku, ktorý žiadal žalobca od 15.1.2014 ako zamietol. Priznal mu zmluvný úrok len do
času zosplatnenia a to v sume 152,70 Eur.
16. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny od 15.1.2014, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške v súlade s § 517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.v znení neskorších predpisov.

17. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného o možnosť
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 150 Eur pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú
výšku splátky súd považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovaného

výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti
zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu
na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho
majetkovú sféru.18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal
vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §

262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.