Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204969
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314204969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému X.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, za účasti: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie sumy 171,01
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C/66/2014

- 37 zo dňa 18.12.2015 takto

r o z h o d o l :

1. P r i p ú š ť a sa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške nad 0,06% denne zo sumy
1061,01 eur od 27.04.2011 do 13.07.2011, zo sumy 1011,01 eur od 14.07.2011 do 09.08.2011, zo sumy
981,01 eur od 10.08.2011 do 15.09.2011, zo sumy 951,01 eur od 16.09.2011 do 13.10.2011, zo sumy
921,01 eur od 14.10.2011, do 17.11.2011, zo sumy 891,01 eur od 18.11.2011 do 13.12.2011, zo sumy
861,01 eur od 14.12.2011 do 15.01.2012, zo sumy 831,01 eur od 16.01.2012 do 15.02.2012, zo sumy
801,01 eur od 16.02.2012 do 15.03.2012, zo sumy 771,01 eur od 16.03.2012 do 17.04.2012, zo sumy

741,01 eur od 18.04.2012 do 15.05.2012, zo sumy 711,01 eur od 16.05.2012 do 17.06.2012, zo sumy
681,01 eur od 18.06.2012 do 18.07.2012, zo sumy 651,01 eur od 19.07.2012 do 13.08.2012, zo sumy
621,01 eur od 14.08.2012 do 17.09.2012, zo sumy 591,01 eur od 18.09.2012 do 18.10.2012, zo sumy
561,01 eur od 19.10.2012 do 12.11.2012, zo sumy 531,01 eur od 13.11.2012 do 16.01.2013, zo sumy
501,01 eur od 13.12.2012 do 16.01.2013, zo sumy 471,01 eur od 17.01.2013 do 14.02.2013, zo sumy
441,01 eur od 15.02.2013 do 13.03.2013, zo sumy 411,01 eur od 14.03.2013 do 14.04.2013, zo sumy
381,01 eur od 15.04.2013 do 14.05.2013, zo sumy 351,01 eur od 15.05.2013 do 13.06.2013, zo sumy
321,01 eur od 14.06.2013 do 14.07.2013, zo sumy 291,01 eur od 15.07.2013 do 14.08.2013, zo sumy

261,01 eur od 15.08.2013 do 12.09.2013, zo sumy 201,01 eur od 11.10.2013 do 13.11.2013, zo sumy
171,01 eur od 14.11.2013 do zaplatenia, v tejto časti sa rozsudok z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u je.
2. V prevyšujúcej časti sa rozsudok p o t v r d z u j e.
3. Stranám ani Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, pripustil vstup Združenia spotrebiteľov
Slovenska, o.z. (ďalej len „Združenie“) do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť Združeniu trovy konania vo výške 63,96 Eur a žalovanému náhradu

trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky,
článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 171,01 Eur s
príslušenstvom z titulu zmenky vystavenej žalovaným. Vzniknutý právny vzťah považoval za vzťahspotrebiteľský a na tento vzťah boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd okrem iného
považovalzmluvnédojednanie-dohoduovyplnenízmenkyanásledneajsamotnúzmenkuzaabsolútne
neplatné. Ďalej dôvodil, že námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu

je potrebné považovať za nedôvodnú, pretože združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v
konaní ako vedľajší účastník na základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa,
a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok
považuje za prekvapivý a nepreskúmateľný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a odňatie

možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania
nepostupoval v súlade so zákonom. Uviedol, že na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol potrebný
súhlas žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie a
uplatnil si náhradu trov konania.
3. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a zistil, že žalobca zobral žalobu späť v priebehu odvolacieho konania v
rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, zároveň vo zvyšku odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.
4.Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho názoru, ktorý by mal byť žalobcovi známy z
rozsudkov odvolacieho súdu (napr. sp. zn.6Co/61/2016, 6Co/291/2015, 6Co/236/2015, 6Co/144/2015,

6Co/125/2015, 20Co/152/2015, 20Co/16/2014, 20Co/171/2015 a iné).
5. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a pre doplnenie správnosti

uvádza nasledovné:
6. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. V kolónkach
umožňujúcich identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti je označený účel úveru „zamestnanie“. Z iných konaní je však známe, že

právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako
živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedené nie sú.
7. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za

takejtosituáciezáverospotrebiteľskomcharakterezmluvyoúveremáoporuvovykonanomdokazovaní.
8. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie

zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky. Súdny dvor vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a oporušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva

možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.
9. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť

ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane

spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
10. Okrem toho vystavením zmenky vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si žalovaný bez

akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie. Potreba vystavenia a odovzdania zmenky
právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovaného priamo vyplývala zo všeobecných úverových
podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu
§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39

Občianskeho zákonníka.
11. K účasti združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že podľa čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré upravuje rozhodné procesné právo, pokiaľ toto
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, a teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

Občianskym súdnym poriadkom. Citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje a ani ho
neupravuje,apretoprirozhodovaníoprípustnostivstupuvedľajšiehoúčastníkajepotrebnépostupovaťv
zmysle Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne podľa ustanovení § 93 ods. 1 až 4 OSP. Podľa názoru
súdu zo znenia predmetného nariadenia, ktoré vedľajšie účastníctvo nijakým spôsobom neupravuje,
nemožno vyvodiť záver, že toto nariadenie vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Nakoľko teda

citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje, v súlade s čl. 19 nariadenia, sa konanie
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Z uvedeného vyplýva, že boli
splnené všetky podmienky pre to, aby v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného mohlo
vystupovať združenie, ktoré sa stalo vedľajším účastníkom v okamihu, keď došlo súdu jeho oznámenie,
že vstupuje do konania na strane žalovaného. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie súhlasu

žalovaného so vstupom združenia do konania odvolací súd dodáva, že právnou úpravou účinnou
od 01.01.2015 nemôžu byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou,
nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok na vstup
vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej
úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník

vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal
účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal. Odvolací súd
zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa združenie
stalo vedľajším účastníkom podľa doterajších právnych predpisov, jeho vedľajšie účastníctvo zostáva

aj naďalej zachované.
12. Záverom odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút
vedľajšieho účastníctva občianskych združení tak, ako bolo upravené v Občianskom súdnom poriadku
síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď muto právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa
konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli
správne priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

13. V priebehu odvolacieho konania žalobca vzal žalobu späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne.
14. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby

pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
15. Keďže žalobca zobral žalobu späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %, odvolací súd
postupom podľa ust. § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške nad
0,06 % denne. V tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
16. Čo do zvyšku odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že žalobca v prvoinštančnom ani odvolacom konaní úspech nemal a zavinil zastavenie
čiastočnýmspäťvzatímnávrhuvtejtočasti,žalovanémuaniZdruženiuvodvolacomkonaníanivovzťahu

k čiastočnému zastaveniu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).