Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312211403
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8312211403.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.
Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843 proti žalovanému J. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v W., N. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou W. Z., B. T. M. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátskej kancelárie vo Svidníku, Ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.134,24 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č.k. 5C/268/2013-159 zo dňa 17.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že tieto mu
nepriznáva.

Žalobca má vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolnávrhžalobcu,zrušilplatobnýrozkazOkresného
súdu K. č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, pripustil vstup vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného, ďalej žalovanému náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov konania v sume 161,04 eur. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že žalobca sa podaným
návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.134,24 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 849,82 eur od 2.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že
právny predchodca žalobcu, spoločnosť R., F..M.., na základe žiadosti a zmluvy o vydanie a používanie
„B. N. C.“ - domácej úverovej karty W. S., poskytla žalovanému úverovú kartu s výškou úverového rámca

do 796,65 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu
vrátiť pravidelnými mesačnými splátkami po 26,55 eur. Túto svoju povinnosť však porušil, preto došlo
k vyhláseniu celého úveru za splatný ku dňu 8.9.2009 a ku dňu 1.8.2011 bol dlh žalovaného 1.134,24
eur, z čoho istina bola 849,82 eur. Právnym nástupcom spoločnosti R., F..M.., sa stala Č. T. Z., F..M..,
ktorá zmluvou túto pohľadávku postúpila na žalobcu.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel potom k záveru, že predmetný úverový vzťah je bez
úrokovabezpoplatkov,pričomžalovanýčerpalfinančnéprostriedkyvovýške1.102,48eurajednotlivými
splátkami uhradil sumu 983,17 eur. Teda vzhľadom na uvedené by žalobcovi patrila len suma 119,31 eur
a nad túto sumu žalobu súd zamietol, a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania. V prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu, patrila by mu náhrada trov konania, avšak tento si ich neuplatnil, preto mu súd túto nepriznal.4. Pokiaľ však ide o náhradu trov konania týkajúcu sa vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane
žalovaného, tomuto súd priznal náhradu trov konania. Mal za to, že vedľajší účastník už pri prvom

úkone uplatnil účinnú obranu, teda nekonal nehospodárne a nadbytočne, nenavyšoval trovy. Súd nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150, pre ktoré by mu náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 161,04 eur, a to za prípravu a prevzatie veci, písomné podanie vo veci a 2x režijný
paušál 1x po 7,63 eur a 1x po 7,81 eur, k tomu 20 % DPH.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi
podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý výrok zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa
náhrada trov konania neprizná. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa
nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko
v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vynaložených na účelné uplatnenie, alebo bránenie práva.

Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v § 142 O.s.p., a
to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov
konania vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade,
že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by mala byť posudzovaná pri
každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno

priznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakujebezuvedenianových,procesnevýznamných
skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci
s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší
súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.3.2015 sp. zn. 7MCdo/15/2014, v ktorom uviedol, že odvolací súd pri
rozhodovaní o trovách konania vôbec neskúmal otázku tzv. hromadného podávania podaní zo strany

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v spotrebiteľských veciach, neskúmal vôbec účelnosť
vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ďalej sa v tomto rozhodnutí
uvádzalo, že vedľajší účastník a tým aj splnomocnený právny zástupca nemali vedomosť, do akého
konania vstupujú, inak by nežiadali súd, aby im zaslal žalobný návrh a jeho prílohy. Najvyšší súd
SR sa náhradou trov konania vedľajšieho účastníka zaoberal aj v uznesení zo dňa 19.3.2014 sp.

zn. 6MCdo/5/2013, v ktorom vyslovil názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokáta v tzv.
hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciunasúdochvSRnemožnopovažovaťzatrovynevyhnutnevynaloženénariadnebránenie
práva na súde. V takom prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné
právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na

právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú
neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď
dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil

v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Žalobca poukázal na to, že združenie na
ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana
spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele

a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou
základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných
cieľov.Akzdruženieužvčasesvojejregistrácieaktívnepôsobilovoblastiochranyspotrebiteľa,znamená
to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie
aktívnej činnosti v tejto oblasti. Združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do

množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia
do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je zrejmé, že
pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne

navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca mal za to, že
úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania,
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budúspôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, aj
personálne vybavené a odborne kompetentné. Ďalej žalobca zastával názor, že v predmetnom prípade
existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., spočívajúce v tom, že vedľajší účastník

vstúpil do konania na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však
bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník. Z tohto dôvodu žalobca zastával názor,
že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno
zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených.

6. Vedľajší účastník sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalobcu bolo podané 4.11.2015. So zreteľom

na princíp legitímneho očakávania princíp právnej istoty odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie bolo podané. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach
právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I. ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz

spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný
a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho
predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a
meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania
neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne

postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania
vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu
práv dotknutých osôb, účastníkov konania v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena
nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp.zn. IV.ÚS 3559/15).

8. Z týchto dôvodov teda odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu podľa ustanovenia § 212 v spojení s
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že je dôvodné.

9. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
vedľajšieho účastníka tak, že tieto mu nepriznal.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovaného bez toho,
aby mal vedomosť o akú vec ide, čo vyplýva z textu, kde žiada o doručenie návrhu na začatie konania s
prílohami a súčasne navrhuje priznať náhradu trov konania. Teda bez ohľadu na to, aby mal vedomosť o
tom, že je tu potreba vstupu vedľajšieho účastníka do konania tak urobil, pričom už v tom momente mal

uzavreté plnomocenstvo na zastupovanie s advokátskou kanceláriou JUDr. Igora Šafranka. Súd prvej
inštancie potom priznal okrem tohto úkonu odmenu aj za písomné vyjadrenie zo dňa 29.4.2013, ktoré je
označené ako odpor proti platobnému rozkazu, pričom z judikatúry súdov je zrejmé, že vedľajší účastník
nebol subjektom oprávneným na podanie odporu, teda aj z tohto hľadiska ide o neúčelný úkon, za ktorý
nebolo možné priznať náhradu trov.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, preto odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).