Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508214402
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7508214402.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu
JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: R. T. D. s.r.o., G. 5, J.,
IČO: XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou P. T. s.r.o., G. 5, J., IČO: XXXXXXXX, proti
žalovaným: 1/ W.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, V., 2/ N. V., nar. XX.X.XXXX, X. XXX/XX, V.,
za účasti na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y., IČO: XXXXXXXX, L..

legionárov 5, G., zastúpeného I.. W. E., advokátom, D.. hrdinov XXX/XX, D., o zaplatenie 13.520,59 eur
s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y., IČO: XXXXXXXX, L.. legionárov 5,
G. proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 17Cb/64/2009-254 zo dňa 10.3.2014 v spojení s
opravným uznesením č.k. 17Cb/64/2009-278 zo dňa 8.9.2014 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y..

Sporovým stranám a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa Y. nepriznáva náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie
17Cb/64/2009-191 zo dňa 10.1.2013 a konanie v rozsahu sumy 5.255,56 eur zastavil a vrátil žalobcovi
súdny poplatok 308,67 eur cestou príslušného daňového úradu. Zároveň uložil žalovaným v 1/ a 2/

rade v spojení s opravným uznesením z 8.9.2014 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
13.520,59 eur spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu 6.11.2008 v sume 1.558,28 eura
ako aj 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 13.520,59 eura od 7.11.2008 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že o vzájomných trovách účastníkov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o peňažnom nároku žalobcu na zaplatenie 13.520,59
eur spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu 6.11.2008 v sume 1.558,28 eura, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 7.11.2008 zo sumy 13.520,59 eura na základe tvrdenia , že
žalovaní porušili zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy zo dňa 11.11.2004, keď splátky neplatili
riadne a včas, v dôsledku čoho veriteľ dňa 12.9.2007 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a

vyzval žalovaných dlžnú čiastku zročného úveru vo výške 430.103,40 Sk zaplatiť najneskôr do 7 dní
od obdržania výzvy.

3. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrel so žalovanými v 1/, 2/ rade, ako

dlžníkmi Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 11.11.2004, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá
suma vo výške 350.000,00 Sk. Túto sa zaviazali zaplatiť žalobcovi v splátkach splatných 20. dňa vmesiaci počnúc 20.12.2004 vo výške 4.589,00 Sk, pričom úrok z úveru bol dohodnutý v sadzbe 9,3%
ročne. Konštatoval, že v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných podmienok mal veriteľ možnosť v prípade
omeškaniadlžníkasosplácanímistinyaleboúrokovalebopoplatkovviacako10dnívyhlásiťmimoriadnu

splatnosť úveru a dlžník bol povinný vrátiť požičanú sumu, vrátane úroku z omeškanej čiastky.

4. Prvostupňovýsúdďalejuviedol,žedokonaniavstúpildňa25.11.2011vedľajšíúčastník,ktorývzniesol
námietku premlčania, ktoré nastalo v dôsledku každej individuálnej splátky v období troch rokov pred

podaním žaloby t.j. 10 splátok, kedy posledná splátka bola splatná 25.11.2005. Akcentoval na to, že
už po troch mesiacoch od uzavretia zmluvy boli žalovaní v omeškaní, pričom dodávateľ až po 2,5 roku
ukončil zmluvu formou mimoriadnej splatnosti, čo treba považovať za nekalú obchodnú praktiku, pretože
za toto dlžné obdobie sa dlžná suma navýšila o 3.818,55 eura.

5. S takýmto názorom však žalobca nesúhlasil, a to s poukazom na to, že jeho právny predchodca využil
svoje oprávnenie, avšak nie na škodu spotrebiteľa ale na škodu svoju vlastnú.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu zmluvy, že hlavný právny vzťah založený Zmluvou o úvere

zo dňa 11.11.2004 bol uzavretý za účelom „údržba nehnuteľnosti“, ktorý sa podľa § 1 ods. 2 písm.a/
zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzaspotrebiteľskýúvernepovažuje(zákonsanevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu), čo však neznamená, že
by nepodliehal aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka,

keďže normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných
na jeho vykonanie, zdôraznil, že medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto do úvahy (Zákon o
spotrebiteľskom úvere, Občiansky zákonník a Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa
použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. ak tak nečiní úplne, nastupuje po

ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho
zákonníka.

7. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 497, § 502, § 503 Občianskeho zákonníka uzavrel, že podľa zmluvy

mali žalovaní vrátiť 119 splátok po 4.589,00 Sk, súčasťou ktorých bol tiež dohodnutý úrok z úveru 9,3%
ročne, pričom skutočnosť, že zmluva neobsahuje RPMN nemá na vec právny význam, pretože zákon
č. 258/2001 Z.z. sa na túto vec nevzťahuje a iné, tzv. neprijateľné podmienky po tom, ako žalobca
upravil výšku kapitalizovaného úroku z omeškania, súd nezistil, pričom o čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodol ešte pred začatím pojednávania v rozsahu sumy 5.255,56 eura (časť kapitalizovaného úroku

z omeškania do 6.11.2008, počítaného sadzbou 26,4% ročne).

8. Zdôraznil súd prvej inštancie, že v rozhodnutí vychádzal aj z vyhlásenej mimoriadnej splatnosti celého
úveru zo dňa 12.9.2007, keď vyzval žalobca žalovaných, aby celkovú dlžnú čiastku zročného úveru vo

výške 430.103,40 Sk zaplatili okamžite, najneskôr do 7 dní od obdržania výzvy.

9. Z prehľadu splácania súd zistil, že posledná úhrada bola realizovaná žalovanými dňa 12.1.2006 a
dňa 12.6.2007 vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi celú požičanú sumu vo vyššie uvedenom

nesplatenom rozsahu a ak žalobca využil právo „zosplatniť celý úver“ povinnosťou žalovaných bolo
vrátiť tieto peniaze, ako celok, v lehote na to určenej (7 dní od prevzatia výzvy).Konštatoval súd, že
ručiteľovi bola výzva doručená 19.9.2007 (pôvodne žalovaný v 3/ rade Ing. W. N., ktorý dňa X.X.XXXX
zomrel, v dôsledku čoho bolo voči nemu konanie zastavené uznesením zo dňa 15.2.2011) a aj keď
nebolo známe, kedy bola doručená výzva žalovaným, je predpoklad, že to bolo v rovnakom období. Bez

ohľadu na moment doručenia výzvy žalovaným 1/ a 2/ poprípade moment vrátenia neprevzatej výzvy
späť veriteľovi je isté, že pokiaľ bola žaloba podaná dňa 27.11.2008, bola podaná včas a nie je dôvod
posudzovať premlčanie každej individuálnej splátky. Navyše vedľajší účastník ani neoznačil, o ktoré
splátky sa má jednať, a preto jeho vyjadrenie považoval súd za neadresné a bez výpovednej hodnoty.10. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi dlžnú sumu úveru spolu so zmluvným úrokom v

žalovanej výške, ako aj úrok z omeškania, a to s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka a §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď konštatoval, že žalobca vypočítal úrok z omeškania v zákonnej
sadzbe z každej splátky resp. jej časťou za obdobie, po aké boli žalovaní v omeškaní ku dňu 6.11.2008.
Pri každej splátke použil správnu úrokovú sadzbu aj správny výpočtový kľúč a súčet takto vyrátaných
jednotlivých súm predstavuje sumu 1.558,28 eur. V deň zročnosti celého dlhu dňa 12.9.2007 bola

základná sadzba NBS 4,25% a omeškanie s touto sumou trvá doposiaľ, preto aj v období od 7.11.2008
plynie úrok z omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy 407.321,30 Sk (13.520,59 eur).

11.Pokiaľžalovanýv1/radejedinýmsvojimpodanímvrámcisúdnehokonaniavecnereagovalapopísal,
že tento úver vlastne zobral s manželkou pre Ing. N., ktorému peniaze po obdržaní odovzdal a až neskôr

sa dozvedel, že úver nespláca a poukázal na to, že má záujem dlh uhradiť, avšak bez úrokov, nie v takej
výške ako žalobca žiada, súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným v 1/ rade
sú právne bezvýznamné, keďže nemôže byť na ťarchu veriteľa okolnosť, spočívajúca na vôli dlžníka
zaťažiť sa úverom a vstúpiť s ním do záväzkového vzťahu a je len na dlžníkovi, na aký účel sa týmto
spôsobom zaväzuje, čo v danom prípade poskytnutie úveru bolo na údržbu nehnuteľnosti a skutočnosť,

či peniaze boli na tento účel použité, je len vecou dlžníkov.

12.Protitomutorozsudkupodalovzákonnejlehoteodvolanie Združenienaochranuobčanaspotrebiteľa
Y., a to čo do výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi peňažný

nárok uplatnený žalobou. Navrhol rozsudok súdu v napadnutom výroku zrušiť a v rozsahu zrušenia vec
vrátiťsúdunaďalšiekonanie.Vodvolaníuviedol,žepokiaľsúdzaviazalžalovanýchnazaplateniecelého
žalobcom uplatneného nároku s príslušenstvom, že po akomkoľvek ukončení úveru (predčasnom alebo
prirodzenom), nemá veriteľ právo od spotrebiteľa žiadať riadny úrok, súbežne s úrokom z omeškania,
nakoľko toto konanie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi

omeškanie dlžníka a išlo by o dvojité sankcionovanie spotrebiteľa. V nadväznosti na to poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného
zákonníka. Zastával teda názor, že splátky po predčasnom ukončení úveru môžu byť vymáhané od

spotrebiteľov už len „okresané“ od úrokov a ďalších poplatkov, teda jedna splátka by predstavovala
97,62 eur. Pri počte 78 bezúročných, nepremlčaných splátok od zosplatenia po konečnú splatnosť (od
20.8.2007 podľa §103 OZ do 20.10.2014), by mal žalobca nárok na 7.614,36 eur.

13. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y. písomne
nevyjadrili.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému Združením na ochranu občana spotrebiteľa Y. navrhol

odvolanie združenia odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, alternatívne napadnutý
rozsudok po jeho preskúmaní potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na ust. § 93 ods. 6 O.s.p., v
zmysle ktorého bez súhlasu hlavného účastníka vedľajší účastník nie je oprávnený podať odvolanie.
Keďže združenie súhlas k podanému odvolaniu nepriložilo, zastával názor, že tým nesplnilo podmienky
uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Uvedené okrem iného vyplýva aj z ust. § 93 ods. 3 O.s.p.,

kedy súd na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu hlavného účastníka
neprihliada. Možno mať teda za to, že zákonodarca očakáva od vedľajšieho účastníka aktivitu smerom
k ním podporovanému účastníkovi, vďaka ktorej si zabezpečí súhlas tak so vstupom do konania, ako
aj s odvolaním, prípadne dovolaním. V rámci posudzovania odvolania vedľajšieho účastníka je teda
potrebné zohľadniť a rešpektovať vôľu účastníka konania, ktorý nemá záujem ďalej pokračovať v spore.

V nadväznosti na to poukázal aj na dôvodovú správu k bodu 4 zák.č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a uviedol, že
návrh vychádza z postavenia účastníka ako osoby, o právach a povinnostiach ktorej v občianskom
súdnom konaní bezprostredne ide a doterajšiu úpravu spresňuje, že ak nejde o prípad uvedený v §201 druhá veta (z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom), vedľajší účastník (tretia osoba) nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie
a dovolanie môže podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje.

V tomto smere návrh zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu SR napr.
sp.zn. 1Cdo/210/2012 z 28.10.2013, sp.zn. 7Cdo/135/2013 z 21.10.2013, sp.zn. 6Cdo/357/2012 z
30.10.2013, sp.zn. 4Cdo/209/2013 z 28.1.2014 a sp.zn. 3Cdo/314/2013 z 9.6.2014, na ktorú poukázal.
Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/63/2013 a sp.zn. 6Cdo/77/2014 a
7Cdo/253/2014 a zastával názor, že odvolanie vedľajšieho účastníka bez súhlasu hlavného účastníka

je právne neúčinné, že súhlas nemôže byť nahradený nečinnosťou hlavného účastníka, nakoľko pre
dodržanie dispozičnej zásady je potrebný aktívny súhlas účastníka s úkonom vedľajšieho účastníka.

15. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2
prvá veta).

16. Odvolanie vo veci bolo podané výlučne vedľajším účastníkom na strane žalovaných, preto odvolací

súd pred meritórnym prejednaním tohto odvolania skúmal v súlade s ust. § 201 O.s.p. (obdobne ust. §
359 CSP) jeho prípustnosť a v nadväznosti na to vzhľadom na nečinnosť žalovaných vyzval zároveň
odvolateľa na predloženie súhlasu žalovaných s podaním jeho odvolania. Vzhľadom na to, že odvolateľ
na výzvu súdu vôbec nereagoval, odvolací súd dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť, keďže
bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

17. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto odvolací
súd posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti podľa ustanovení predchádzajúceho procesného
predpisu, teda podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

18. Vzhľadom na existenciu a obsah novej procesnoprávnej úpravy, odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok inštitút vedľajšieho účastníka tak ako bol upravený v Občianskom
súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016, nepozná.

19. Občiansky súdny poriadok upravoval postavenie vedľajšieho účastníka v tzv. spotrebiteľských
sporoch v ust. § 93 ods. 2 tak, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to v znení účinnom do 31.12.2014.

20. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

21. Podľa ust. § 93 ods. 6 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, vedľajší účastník môže podať odvolanie
alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie,

len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

22. Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.23. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od 1.7.2016 v sporovom
procesnom konaní zanikol inštitút vedľajšieho účastníka. Prechodné ustanovenia (§ 470 a § 471 CSP)
pritom neriešia otázku zmeny doterajšieho vedľajšieho účastníka na iný procesný inštitút, ktorý je

obsiahnutý v Civilnom sporovom poriadku, a preto je potrebné vychádzať z toho, že tento inštitút zanikol
bez adekvátnej procesnej náhrady.

24. Vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 1 O.s.p. je obsahovo príbuzný inštitút intervenienta podľa

§ 81 CSP. Podľa novej právnej úpravy intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi
alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu. Intervenient vstupuje do konania z vlastného
podnetu alebo na základe oznámenia v spore podľa § 86 CSP písomným podaním. Vstup intervenienta
je prípustný počas celého konania (§ 82 ods. 1 CSP). V danom prípade teda k automatickej transformácii
nedochádza a vzhľadom k uvedenému, podmienky intervencie splnené neboli.

25. Subjektom, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu umožňuje Civilný
sporový poriadok v konaní vystupovať iba ako osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP s tým, že takýto
subjekt musí konajúci súd do konania pribrať osobitným rozhodnutím, avšak iba v prípade, ak s tým
strana na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

26. Okrem toho v spotrebiteľských sporoch sa spotrebiteľ môže dať zastupovať právnickou osobou
založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa (§ 291 ods. 1 CSP).

27. Z uvedeného vyplýva, že po 1.7.2016 nemôže v konaní vystupovať na základe vlastného
jednostranného rozhodnutia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y..

28. Prípustnosťou odvolania vedľajšieho účastníka sa súdna prax zaoberala a zaujala v tomto

smere právny názor, podľa ktorého, ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 vety druhej O.s.p.,
nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok
odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom, okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti
výnimočne odôvodňujú iný postup napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práv
na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada charakterizujúca sporové

občianske súdne konanie znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného
účastníka (účastník je dominus litis), nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania len na
základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok vrátane vyššie uvedenej
výnimky treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania v súvislosti s podaným odvolaním vedľajším
účastníkom je nečinný a teda nevyjadrí súhlas s podaným odvolaním. Zásade spravodlivej ochrany

práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie
opravného konania. Vedľajší účastník však má možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám
obstaral a predložil vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním (uznesenie NS
SR zo dňa 7.5.2014 sp.zn. 6Cdo/77/2014).

29. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené vyzval odvolateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy predložil písomný súhlas žalovaných v 1/ a 2/ rade k podanému odvolaniu, na čo však odvolateľ
nereagoval a do rozhodnutia odvolacieho súdu súhlas s podaním odvolania zo strany žalovaných
nepredložil.

30. Keďže Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y. po 1.7.2016 nemôže v konaní vystupovať na
základe vlastného jednostranného rozhodnutia, v konaní má možnosť predložiť súdu len riadnu plnú
moc udelenú stranou sporu a môže tak v konaní vystupovať ako jeho riadny zástupca, čo však v spise

rovnako absentuje.31. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 nepočíta s účasťou vedľajších
účastníkov v konaní tak, ako to pripúšťal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, bolo potrebné
odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y. (keďže tento na výzvu súdu nereagoval, súhlas

účastníka s podaním jeho odvolania nepredložil a ani plnú moc, na základe ktorej by žalovaných mohol
zastupovať) odmietnuť podľa § 218 ods. 1 O.s.p. (obdobne platí ust. § 386 písm.b/ CSP), vychádzajúc
z toho, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

32. Sporovým stranám a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa odvolací súd nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania vzhľadom na výsledok odvolacieho konania a s prihliadnutím aj na existenciu a
obsah novej procesnoprávnej úpravy, keďže to považoval za spravodlivé (§ 257 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).