Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010208
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215010208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.

Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 8. marca 2017, prejednal
odvolanie obžalovaných F. N. a B. A., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 03.10.2016 sp.zn.
9T/92/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu u oboch
obžalovaných.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaných F. N. a B. A. (generálie ako v rozsudku) podľa
§ 285 písm. c) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Veľký

Krtíš z 10.09.2015 sp.zn. Pv 114/14/6610 pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že
dňa 23.02.2014 o 00.20 h vo O. N. na ulici P.O.K. na parkovisku pred vchodom č. XX obžalovaní F. N.
a B. A. spolu s treťou nezistenou osobou za pomoci kameňov rozbili na osobnom motorovom vozidle
zn. Renault Megane EČ O.-P. zadné sklo kufra vozidla, sklo na pravých zadných dverách, sklo na
pravých predných dverách a čelné sklo, na ktorom spôsobili praskliny, čím spôsobili pre R.. F. W. nar.
XX.XX.XXXX škodu vo výške 2.228,22 Eur.

pretože nebolo dokázané, že obžalovaní sa dopustili predmetného skutku.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú R.. F. W. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných F. N. a B. A. za vinných zo
spolupáchateľstva prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to ich odsúdil obidvoch podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na tresty odňatia

slobody vo výmere jedného mesiaca a výkon trestu obom podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden
rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obžalovaní povinní nahradiť poškodenej R.. F. W. škodu v sume 239,97
Eur, a to solidárne, pritom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola táto poškodená so zvyškami nárokov na
náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali obaja obžalovaní v zákonnej lehote odvolania, domáhali sa
zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v podstate so zhodným odôvodnením v
tomsmere,žeanijedenznichsanedopustilpredmetnejtrestnejčinnostiapovažujúnapadnutýrozsudokza nezákonný. Navrhli oslobodiť spod obžaloby, resp. za týmto účelom vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný N. poukazoval na to, že dôkazná situácia bola vytvorená umelo, a to aj na základe výpovedí
svedkov, ktorí sa na mieste činu vôbec nenachádzali, tiež sa súd nevysporiadal s ich obhajobou, a to
u obžalovaného N. s tým, že má päť ročného synovca, s ktorým sa v mieste údajného skutku chodí
hrávať dennodenne vonku a tu malo byť odparkované aj poškodené vozidlo. Pokiaľ bola nájdená jeho
pachová stopa na kameni, ktorým bolo poškodené auto, je samozrejmé že sa samozrejmé, že sa hráva

so synovcom, keď berú do rúk aj kamene a podobne a teda mohla byť zanechaná touto alebo inou
formou pachová stopa na okolitých predmetoch.

Obdobne obžalovaný A. poukazuje jednak na tú skutočnosť, že jeho pachová stopa na mieste činu
nájdená nebola, ale bola nájdená vreckovka s jeho sekrétmi z nosa niekde v blízkosti miesta činu. Na
tomto mieste sa zdržiava a v čase údajného spáchania skutku sa pohyboval aj v miestach, kde k nemu

došlo, ale s tým, že bol prechorený, sústavne fúkal do vreckoviek a je možné, že ich rozhadzoval aj po
ulici, a to vrátane miesta, kde bola nájdená vec s jeho biologickými stopami, ale nebolo preukázané, že
ju tam odhodil pri páchaní trestnej činnosti, prípadne, že by ju tam iným spôsobom zanechal pri skutku
alebo v čase skutku.

Obaja obžalovaní teda za tejto pochybnej dôkaznej situácie, vyhodnotenej súdom nezákonne v ich
neprospech, považujú napadnutý rozsudok za nezákonný a tiež za nepreskúmateľný z pohľadu
odôvodnenia a vysporiadania sa s ich obhajobou súdom prvého stupňa.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku a zistil, že odvolania odvolateľov sú opodstatnené a dôvodné.

Je pravdou, že súd prvého stupňa v zásade vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné
prostriedky za účelom zistenia dôkazov, či už v prospech alebo v neprospech obžalovaných, v tomto

smere zrejme bola možnosť ďalšieho dokazovania vylúčená, resp. prostriedky na získanie dôkazov boli
vyčerpané a tieto dôkazy boli zabezpečené procesne zákonným spôsobom.

Na druhej strane zjavne súd prvého stupňa nerešpektoval dôsledne ust. § 2 ods. 12 Tr. por. pri hodnotení
dôkazov v rámci rozhodovania o vine alebo nevine obžalovaných, čo malo za následok nezákonnosť

výrokovej časti napadnutého rozsudku a nadväzujúc na to aj v písomnom vyhotovení časti odôvodnenia
rozsudku, a to v rozpore s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., v dôsledku čoho sa stal napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Je zrejmé, že súd prvého stupňa sa dôsledne nesprával v zmysle citovaných ustanovení Trestného
poriadku, urobil tak odvolací súd a dospel k záveru, že obhajoba obžalovaných nebola vyvrátená
žiadnym zo zabezpečených dôkazov. Navyše dôkazná núdza vznikla v dôsledku aj nezákonného

postupu orgánov činných v prípravnom konaní, keď najprv nepodal vysvetlenie, resp. nebolo vznesené
obvinenie podozrivému, ktorý sa najskôr mohol podieľať na páchaní predmetného skutku, ako jediný
mal takýto motív, ktorý sám uvádza, a to, že predtým mal vzťah s dcérou poškodenej a po rozchode
zrejme v rozpore s jeho prianím, mohol mať takýto motív skôr, ako osoby, s ktorými sa v okolí motorovéhovozidla kritického dňa alebo kritickej noci pohyboval. Ide o osobu V.. W. H., ktorý na dôvažok následne
bol orgánmi činnými najprv prijatý ako obhajca obžalovaných, resp. jedného z nich a až následne po
zistení pochybenia okresným prokurátorom pre rozpor záujmov ako tiež možného svedka a páchateľa

predmetného skutku, bolo toto zastupovanie pre konflikt záujmov zrušené, ale voči tomuto zjavne
podozrivému zo spáchania predmetného skutku, adekvátne orgány činné v prípravnom konaní následne
vôbec nepostupovali ani do tej miery, ako v tejto veci u obvinených, v súčasnosti obžalovaných.
Následne od takéhoto pochybenia sa odvíjali ďalšie pochybenia a rozpory, ktoré orgánmi činnými v
prípravnom konaní v snahe objasniť vec v zmysle poškodenia motorového vozidla a poškodenej bez

dostatočného zákonného a dôkazného podkladu, predložili vec súdu, ktorý protizákonne vôbec prijal
obžalobu prokurátora a bez dostatočného dôkazného materiálu v neprospech obžalovaných, týchto
uznalzavinných,atoajprinezákonnompostupevyhodnoteniaužexistujúcichdôkazovlenjednostranne
v neprospech obžalovaných.

Súčasná dôkazná situácia, keď nie je možné doplniť dokazovanie zjavne o ďalšie vieryhodné a

použiteľné dôkazy je v prospech obžalovaných tak závažne pochybná, že nie je možné pri zákonnom
postupe podľa § 2 ods. 12 Tr. por. rozhodnúť inak, ako obžalovaných spod obžaloby oslobodiť v zmysle
výrokovej časti tohto rozsudku.

Za týchto okolností rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.