Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202934
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716202934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu E. C., B..K.., H. S. XX/

XXX, S. X, Č. Q., S.. T.. Z.. F. D., V. G., E. XX, C., proti žalovanej E. T., H..XX.X.XXXX, S., štátne
občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 39.168,04 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e po v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 39.168,04 Kč s kapitalizovaným zmluvným
úrokom vo výške 6.256,08 Kč od 24.6.2013 do 22.3.2016, so zmluvným úrokom vo výške 15,9 % ročne
z čiastky 37.868,04 Kč od 22.3.2016 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške
2.319,10 Kč od 20.6.2015 do 22.3.2016 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne z
čiastky 37.868,04 Kč od 22.3.2016 do zaplatenia, na účet N. N. R. C., B..K.., Č.. Ú.: P.: SK74 1100 0000

0029 4801 9389, VS: 56852015, všetko do 3 dní od právoplatného rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2016 domáhal, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu
39.168,04 Kč, zmluvný úrok vo výške 6.256,08 Kč od 24.6.2013 do 22.3.2016, zmluvný úrok vo výške
15,9 % ročne z čiastky 37.868,04 Kč od 22.3.2016 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania
vo výške 2.319,10 Kč od 20.6.2015 do 22.3.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z
čiastky 37.868,04 Kč od 22.3.2016 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v

písomnom podaní odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou, zapísanou v obchodnom registri
vedenom Mestským súdom v Prahe a žalovaná je fyzickou osobou, občanom Slovenskej republiky. Dňa
24.6.2013stranypodč.XXXXXXXXXXXXXuzavrelizmluvuoúvere,nazákladektorejžalobcažalovanej
poskytol úver do výšky 47.000,- Kč. Podľa článku 4 sa žalovaná zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové podmienky pre
fyzické osoby, nepodnikateľov. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť podľa podmienok uvedených v článku
5 zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splatných splátok, žalobca

podľa podmienok zmluvy pristúpil k zosplatneniu úveru , o čom informoval žalovanú písomne. Ku dňu
21.3.2016 predstavuje pohľadávka celkom sumu 47.743,22 Kč. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila
ani napriek opakovaným výzvam. Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o úvere, interný
účtovný doklad, výzvu k zaplateniu úverovej pohľadávky, historický výpis z účtu, všeobecné obchodné
podmienky, úverové podmienky pre fyzické osoby, prehľad poplatkov spojených s úverom, výzvy na
úhradu dlhu a predžalobnú upomienku.

2.Žalovaná sa k veci ústne ani písomne nevyjadrila. Napriek predvolaniu na pojednávanie sa tohto
nezúčastnila.3. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením žaloby, zmluvy o úvere, predžalobnej
upomienky so zosplatnením dlhu, doručeniek, interného účtovného dokladu, výzvy k okamžitému
splateniu pohľadávky, prehľadu úverového účtu, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia

komerčnej banky o úrokových sadzbách, vyjadrenia žalobcu zistil nasledovný skutkový stav:

4.Dňa 24.6.2013 uzavrela žalovaná so žalobcom pod č. XXXXXXXXXXXX1 v pobočke banky v Českej
republike ako fyzická osoba - nepodnikateľ zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 47.000,- Kč. Žalovaná sa zaviazala úver vyčerpať najneskôr

do 7.7.2013 a tento vrátiť banke do 8.6.2019. Strany sa dohodli na úrokovej sadzbe 15,90 % ročne z
vyčerpanej istiny úveru. RPMN bola stanovená vo výške 17,1 %. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť
v počte 71 mesačných anuitných splátok vo výške 1.026,- Kč počnúc dňom 8.8.2013 s termínom
splatnosti mesačných splátok vždy do 8. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nedeliteľnou súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky banky a prílohou úverové podmienky pre fyzické osoby
nepodnikateľa. Žalovaná ako miesto trvalého pobytu uviedla adresu trvalého pobytu A. L. XXX/XX,

S.. Podľa prehľadu úverového účtu dňa 24.6.2013 žalovaná čerpala úver vo výške 47.000,- Kč. Podľa
výpisu banky zo dňa 7.7.2015 zostatok nesplateného úveru predstavoval 37.868,04 Kč, splatné úroky
2.007,92 Kč, pokuta z omeškania 168,03 Kč, úverové poplatky 1.300,- Kč, dlžná čiastka bola vyčíslená
na 41.343,99 Kč. V úverových podmienkach pre fyzické osoby, nepodnikateľa v bode XI. boli definované
prípady porušenia zmluvnej povinnosti, v bode II. odsek 1 možnosť odstúpenia od zmluvy resp.

požadovaťokamžitésplateniecelejalebočastivyčerpanejistinyúveruapríslušenstva.Podľaoznámenia
banky s platnosťou od 3.12.2013 boli stanovené úrokové sadzby v českých korunách pre bežné účty
a i. Listom zo dňa 9.6.2015 žalobca oznámil žalovanej omeškanie s úhradou splatných záväzkov.
Zároveňjupožiadalkokamžitémusplateniucelejúverovejpohľadávky.Listomzodňa27.7.2015žalobca
oznámil žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 19.6.2015 z dôvodu porušenia zmluvných podmienok

a neuhrádzania splátok úveru. Zároveň žalovanú vyzval k úhrade dlhu, ktorý bol ku dňu 20.7.2015
vyčíslený na sumu 41.671,51 Kč. Podľa všeobecných obchodných podmienok tvoriacich prílohu zmluvy
o úvere strany sa dohodli, že zásielky banka doručuje na adresu, ktorú klient uviedol v príslušnej zmluve
alebo ktorú banke oznámil. Podľa bodu XXXIII. odsek 1 obchodných podmienok právne vzťahy medzi
bankou a klientom sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. V súlade s § 261 a § 262 ods. 1 Ob.

zákonníka sa právne vzťahy medzi klientom a bankou riadia Obchodným zákonníkom.

5.Podľa Čl. 18 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spotrebiteľ môže žalovať druhého
účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez

ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník
zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

6.Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné

strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

7.PodľaČlánku6ods.1cit.Nariadeniabeztoho,abybolidotknutéčlánky5a7,zmluvauzavretáfyzickou

osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa Článku 6 ods. 2 cit. Nariadenia bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3
zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno

odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Podľa § 3028 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, v znení účinnom od 1.1.2014, tímto
zákonem se řídí práva a povinnosti vzniklé ode dne nabytí jeho účinnosti.Podľa § 262 ods. 1, veta prvá zákona č. 513/91 Sb. obchodní zákoník, v znení účinnom do 31.12.2013,
strany si mohou dohodnout, že jejich závazkový vztah, který nespadá pod vztahy uvedené v § 261, se

řídí tímto zákonem.
Podľa § 262 ods. 4 cit. zákona ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku
dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů
něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních
právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná

ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany,
která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení
povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení
občanského zákoníku.
Podľa § 497 cit. zákona smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho
prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky

vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 499 cit. zákona za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze
sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
Podľa § 502 ods. 1 cit. zákona od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich
úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona.

Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které
poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší
než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše
přípustné.
Podľa § 503 ods. 1 cit. zákona závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní

prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky
splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních
prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
Podľa § 504 cit. zákona dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak
do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka, v znení účinnom k 24.6.2013,
spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními
stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.
Podľa § 52 ods. 2 cit. zákona dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci

své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 cit. zákona spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy
nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu
svého povolání.
Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona

v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo
jinak zhoršit své smluvní postavení.
Podľa § 55 ods. 3 cit. zákona v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro
spotřebitele příznivější.
Podľa § 56 ods. 1 cit. zákona spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s

požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech
stran.
Podľa § 55 ods. 2 cit. zákona ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná.

Podľa § 164 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, účinného od 1.12.2016, není-li dále

stanoveno jinak, řídí se práva a povinnosti ze smlouvy o spotřebitelském úvěru uzavřené přede dnem
nabytí účinnosti tohoto zákona dosavadními právními předpisy. To nebrání ujednání stran, že se tato
jejich práva a povinnosti budou řídit tímto zákonem ode dne nabytí jeho účinnosti.
Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru, v znení účinnom k 24.6.2013, tento zákon
zapracovává příslušné předpisy Evropské unie a upravuje některá práva a povinnosti související se

spotřebitelským úvěrem. Spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná
obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem.
Podľa § 3, písm. a/ a b/ cit. zákona pro účely tohoto zákona se rozumí: a) spotřebitelem fyzická osoba,
která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolánía b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti
nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníku je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo
jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má vedle úroků
z prodlení nárok na úhradu minimální výše nákladů spojených s uplatněním své pohledávky v rozsahu
a za podmínek stanovených nařízením vlády.

Podľa § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení
podle občanského zákoníku výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou
národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž
došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.
8. V danej veci je potrebné zmluvu uzavretú medzi stranami považovať za spotrebiteľskú, pretože
žalobca vystupoval pri jej uzavretí v pozícii dodávateľa, keďže konal v rámci svojej podnikateľskej

činnosti a žalovaná uzavrela zmluvu ako spotrebiteľ, fyzická osoba, pretože nekonala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Predmetom sporu je plnenie zo záväzkového vzťahu vzniknutého zo
spotrebiteľskej zmluvy. Je daná právomoc slovenského súdu na konanie v zmysle citovaného Článku 2
Nariadenia č. 1215/2012. Účastníci zmluvy si v čl. XXXIII. bod 1. Všeobecných obchodných podmienok
zmluvy dohodli ako rozhodné právo právny poriadok Českej republiky. V nadväznosti na dohodu

strán sporu o rozhodnom práve a spotrebiteľskú povahu vzťahu súd aplikoval právny poriadok Českej
republiky, keďže český právny poriadok neposkytuje žalovanej ako spotrebiteľke menšiu právnu ochranu
ako slovenský právny poriadok a súd prihliadal pri rozhodovaní na kogentné ustanovenia § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka, platného a účinného na území Českej republiky k
24.6.2013, ktoré obsahujú obdobnú úpravu ako ustanovenia § 52 č. 40/1964 Občianskeho zákonníka,

platného a účinného na území Slovenskej republiky. Pretože zo znenia zmluvy vyplýva, že bola uzavretá
podľa noriem obchodného práva, s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a 4 Občanského zákoníka súd okrem
pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodního
zákoníka aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občanského zákoníka a zákona č. 145/2010 Sb., všetky v
znení účinnom s ohľadom na prechodné ustanovenia ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 24.6.2013.

9.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je dôvodná. Nie je sporným, že strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorú je možné definovať
ako zmluvu spotrebiteľskú. Nie je sporným, že žalovaná v roku 2013 čerpala úver v celkovej
výške 47.000,- Kč za dohodnutých zmluvných podmienok. Svoju povinnosť porušila neuhrádzaním

úveru v dohodnutých splátkach. Preto žaloba pristúpil k zosplatneniu úveru. Pohľadávku vyčíslil vo
výške neuhradenej istiny, nezaplateného dohodnutého úroku z úveru a úrok z omeškania. V rozsahu
uplatneného nároku súd preto žalobe vyhovel. V tomto súd poukazuje tiež na platnú judikatúru súdov
Českej republiky, najmä rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. 32 Cdo 4339/2014 zo dňa
9.2.2016.

10.Žalobcovi prislúcha úrok z omeškania z uplatnenej pohľadávky v súlade s ust. § 369 Ob. z.

11.V súlade s ust.§ 255 C.s.p.a § 262 C.s.p. súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane náhradu trov
v rozsahu 100 %. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.