Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/559/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208310
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113208310.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsporežalobkyne:D..Q.E.,nar.X.X.XXXX,bytomvL.,E.X/A,zastúpenejJUDr.
Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom v L., W. XX proti žalovaným: 1. L.Í. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom v L., D. T. X, 2. G. D., nar. X.XX.XXXX, bytom v L., D. T. X, obidvaja zastúpení JUDr. Vlastimilom
Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 16.4.2015 č.k. 36C/80/2013-107

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením konanie o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu zastavil. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania

v sume 250,41 eur na účet JUDr. Vlastimila Klepáča, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie v
Košiciach, Krmanova 16 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vrátil žalobkyni súdny poplatok za návrh
na začatie konania v sume 92,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

2. O zastavení konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 96 O.s.p. potom, ako žalobkyňa podaním
zo dňa 8.4.2015 vzala žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu v celom rozsahu späť a navrhla
konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby podľa žalobkyne je, že pohľadávka voči žalovaným, ktorej
uspokojenie mienila dosiahnuť aj cestou predmetnej žaloby, bola v exekučnom konaní uspokojená a
toho času voči žalovaným nemá žiadnu pohľadávku.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. potom, ako
uzavrel, že dôvody uvádzané žalobkyňou, ktoré ju viedli k späťvzatiu žaloby nemožno vyhodnotiť tak,
že žaloba bola podaná dôvodne. Prihliadol aj na to, že žaloba nesmerovala voči pasívne legitimovaným
osobám. Na základe týchto úvah zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 250,41 eur. Tie priznal podľa § 11 ods. 1 písm.

a / a § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013, § 13a ods. 1 písm. c/, d/, e/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013.

4. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.5. Proti tomuto uzneseniu, a to len voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná právo na

náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že
žaloba bola podaná dňa 27.3.2013 a jediným oprávneným orgánom rozhodnúť o právnej neúčinnosti
právneho úkonu je súd. Poukázala na fakt, že niet pochýb o úmysle žalovaných ukrátiť ju na jej právach
veriteľky, keď v rozpore so zákazom súdneho exekútora uvedenom v upovedomení o začatí exekúcie
po začatí exekučného konania previedli majetok, z ktorého mala byť uspokojená pohľadávka žalobkyne

ako veriteľky. Skutočnosť, že nárok žalobkyne bol oprávnený, preukazuje priebeh dokazovania, kedy
sa žalovaní snažili docieliť, aby sa exekučné aj súdne konanie voči ich osobám zastavilo alebo odložilo
a aby neboli zaviazaní splniť dlh žalobkyne ako veriteľky. Zdôraznila, že žaloba bola vzatá späť o dva
roky neskôr potom, ako bol podaný návrh na začatie konanie, konanie riadne prebiehalo a priebeh
dokazovania naznačoval, že uniesla dôkazné bremeno a že žalobe bude vyhovené. Žalobkyňa vzala
späť žalobu len z dôvodu, že sa jej nárok uspokojil iným spôsobom - a to v súdnom konaní o podlžníckej

žalobe, ktoré bolo vedené pred súdom. Poukázala na to, že pri rozhodovaní o trovách konania súd
prvej inštancie nezohľadnil, že je slobodnou mamičkou na materskej dovolenke do 2.3.2018 z dôvodu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho osobnú starostlivosť jej syna G. G. N. po
diagnostikovaní atopického ekzému. Jeho zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri lokálnej aj
celkovej liečbe kože, prevenciu proti poraneniam a infekciám a časté sprevádzanie do špecializovaných

zdravotníckych zariadení. Jej príjem z rodičovského príspevku činí 199,60 eur. Z toho dôvodu bola aj
oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky v celom rozsahu. Trovy konania predstavujú viac ako
mesačný príjem a táto skutočnosť by vyvolala nepriaznivé sociálne dôsledky na život a životný štandard
žalobkyne a mohla by negatívne ovplyvniť jej choré dieťa.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je opodstatnené.

8. Súd totiž výrok o trovách konania nesprávne právne posúdil, ak neskúmal (ne) splnenie podmienok

pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré bolo
účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v súčasnosti je ním ust. § 257 CSP. V dôsledku tohto
nesprávneho právneho posúdenia je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné, preto odvolaciemu
súdu neostávalo iné ako zrušiť uznesenie v napadnutom výroku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b CSP a
v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.Vzmysleust.§262ods.1CSPúčinnéhood1.7.2016súdrozhodujeonárokunanáhradutrovkonania
aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§

262 ods. 2 CSP). O nároku na náhradu trov konania pritom rozhoduje podľa ust. § 255 a nasl. CSP.
Výnimočne môže súd nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§
257 CSP).

10. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257
CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie

použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiachnáležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť
aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska , aký bude dopad

rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie
okolnosti.

11. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

12. Keďže v prejednávanej veci sa súd aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania,
t.j. § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberal, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností
tvrdených žalobkyňou pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP a iba v prípade
záveru, že nejde o výnimočný prípad, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 256

ods. 1 CSP.

13. V novom rozhodnutí teda súd rozhodne už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátormôžepodaťdovolanie,aksakonaniezačalojehožaloboualeboakdokonaniavstúpil.(§426)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1,2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní

nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods.
1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP)