Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113235790
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113235790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne R. B., F.. XX. X. XXXX, P., Č. XX,
proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie
1.509,42 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 39C/345/2013-97 z 28. 7. 2014 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom 39C/345/2013-221 z 15. 3. 2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

1.509,42 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na jej účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, II. návrh
žalovanej na prerušenie konania do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v dovolacích konaniach pod
spisovou značkou 2Cdo/229/2013 a spisovou značkou 7Cdo/163/2013 zamietol a III. žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou mu 20.12.2013 domáhala, aby
zaviazalžalovanúnaúhradu1.509,42eur,natomskutkovomaprávnomzáklade,že4.9.1998uzatvorila

so žalovanou - vtedy ešte pod obchodným menom: Prvá česko - slovenská poisťovňa a.s. - poistnú
zmluvu UDP - K číslo: XXXXXXXXXX. Začiatok poistenia bol stanovený na 4. 9. 1998 a koniec poistenia
na 4. 9. 2013. Výška poisteného bola dohodnutá na 6,83 eur ( 206,- Sk ) mesačne po dobu platenia
poisteného 10 rokov, s dobou poistenia 15 rokov. V prípade dožitia konca poistnej doby sa poisťovňa
zaviazala vyplatiť jej sumu vo výške 1.502,59 eur ( 45.267,- Sk ) plus výnosy po ukončení poistnej
doby. Poslednú splátku, ktorú poisťovni podľa zmluvy bola povinná uhradiť vo výške 6,83 eur (206,-
Sk) uhradila dňa 2. 8. 2008 a keďže neskoro zrušila trvalý príkaz v banke, omylom bola dňa 2. 9. 2008

na účet poisťovne zaslaná aj jedna mesačná splátka navyše. Žalobkyňa poukázala na to, že v júni
2008 obdržala od žalovanej list z 25. 4. 2008, v ktorom jej ponúkali tri možnosti - pokračovať podľa
nezmenených podmienok, doplatiť poistné alebo ukončiť zmluvu. Prílohou tohto listu bolo „ Stanovisko k
zvýšeniu poisteného „ , kde si mala vybrať jednu z týchto troch možností a k tomu bol pripojený aj súhlas
s novými všeobecnými poistnými podmienkami platnými od 21. 5. 2007 s tým, že v prípade nezvolenia
si jednu z týchto možností by s ňou poisťovňa ukončila poistenie s výplatou odkupnej hodnoty. Na tento
list bolo potrebné odpovedať do 10.05.2008, avšak list jej bol do schránky doručený po tomto termíne a

zároveň s týmto jej bolo do schránky doručené aj oznámenie o uložení zásielky, ktorú si však neprebrala,
pretože mala dôvod sa domnievať, že táto obsahovala ukončenie jej poistnej zmluvy, ktoré je podľa
nej v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom a s ktorým rozhodne
nesúhlasila. Taktiež neprebrala peniaze, ktoré sa jej poisťovňa snažila doručiť na základe poštovejpoukážky. Dňa 16. 6. 2008 napísala žalovanej list označený ako „ Nesúhlas so zmenami podmienok
jej poistnej zmluvy, „ ktorý podala osobne na podateľni u žalovanej. V júni 2013 napísala žalovanej list
„ Poistné plnenie „ v ktorom žiadala o vyplatenie sumy podľa jej poistnej zmluvy vo výške 1.502,59 eur

na jej osobný účet po skončení poistnej doby a odpoveďou na túto jej žiadosť bol list žalovanej, v ktorom
jej oznámila, že vyplateniu dožitia nie je možné vyhovieť, pretože jej poistnú zmluvu poisťovňa zrušila
k 16. 5. 2008. Zároveň jej znova bola zaslaná poukážka na výber odkupnej hodnoty plus preplatku,
avšak túto neprevzala. Následne zaslala žalovanej „ Žiadosť o plné plnenie poistnej zmluvy „ v ktorom
sa odvolala na ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na túto žiadosť poisťovňa zaslala svoje

stanovisko, v ktorom sa odvolala na uložené opatrenie Národnej banky Slovenska a ust. § 575 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Obratom žalovanej zaslala oznámenie, že tieto ich odvolania nepovažuje
za relevantný zákonný dôvod na dodatočná nemožnosť plnenie nemôže byť relevantným dôvodom na
nevyplatenie plnej poistnej sumy, nakoľko v zmysle ust. § 575 ods. 2 občianskeho zákonníka plnenie
nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok s väčšími nákladmi. Na tento list už
žalovaná nereagovala. Dňa 19. 11. 2013 zaslala poslednú výzvu - pokus o zmier, v ktorom žiadala o

vyplatenie plnej poistnej sumy a preplatku na jej účet avšak poisťovňa na túto skutočnosť nereagovala.
Súd vychádzajúc z § 788 ods. 1, 2, 3, 4, § 790 písm. b), § 800 ods. 1, 2, 3, § 801 ods. 1, 2, § 802 ods. 1, 2,
§804,§53ods.1,§54ods.1,2,§488,§493,§497,§570ods.1,2,§572ods.2,§573ods.2,§574ods.
1 § 573 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 až 3, § 39 a § 49a Obč. zák. (ich znenie citoval), po vykonanom
dokazovaní urobil záver, že predmetom tohto sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie poisteného

plnenia z poistnej zmluvy z dôvodu, že nastala poistná udalosť v zmluve bližšie určená. Nakoľko
žalovaná popierala právny základ nároku žalobkyne bolo jeho povinnosťou sa predbežne vysporiadať
s otázkou platnosti a trvania poistnej zmluvy. Urobil záver, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou X. X.
XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre produkt UDP - K. Táto skutočnosť bola zistená z poistky
predloženej žalobkyňou, z vyjadrenia žalovanej ako aj z výpovede žalobkyne na pojednávaní 28. 7.

2014 a v konečnom dôsledku ani nebola medzi účastníkmi sporná. Mal za zrejmé, že medzi účastníkmi
konania(teraz stranami sporu) vznikol uzavretím poistnej zmluvy občiansko- právny vzťah, na ktorý je
potrebné aplikovať § 788 a nasl. Obči. zák. a v zmysle týchto ust. Mal za potrebné posúdiť aj obsah
poistnej zmluvy, ktorý je určený právami a povinnosťami zmluvných strán a podľa toho posúdiť nárok
žalobkyne. Uviedol, že poistná zmluva v zmysle § 788 a nasl. Obč. zák. je dvojstranný právny úkon,

ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická osoba alebo
právnická osoba ako poistník. Zároveň predmetnú zmluvu posúdil aj v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.
ako zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom na povahu účastníkov konania (strán sporu), kde žalovaná v
tomto zmluvnom vzťahu koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupuje ako fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zároveň obsah zmluvy, výšku poistného

plnenia a ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovanou vopred pripravenom návrhu na uzavretie
poistnej zmluvy individuálne ovplyvniť a mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto
podobe uzavrie alebo nie. Súd predovšetkým skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom
tohto konania z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej
úradnej povinnosti a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti

tejtozmluvy,nakoľkotátoniejevrozporesožiadnymustanovenímObčianskehozákonníkaanivrozpore
s iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Súd nezistil, ani to, že by táto zmluva svojim účelom zákon
obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy
podľa prísl. ust. Občianskeho zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov. Súd mal za to, že
poistná zmluva pre produkt UDP - K číslo: 5076800009 bola uzavretá platne a teda predmetný poistný

vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje touto poistnou zmluvou, prísl. ust. Občianskeho zákonníka
upravujúcimi poistné zmluvy ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie pre
poistné zmluvy uzavreté od 1. 6. 1995. Ďalej skúmal, či medzi účastníkmi konania (stranami sporu)
nedošlo k zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, či nedošlo k zániku
poistenia zo zákona, alebo či nedošlo k zániku poistenia iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým

(zrušenie poistenia v zmysle čl. 11 bod 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre
poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995.). Zároveň bolo jeho povinnosťou ako predbežnú otázku ďalej
posudzovať, či nedošlo k naplneniu niektorých zo skutočností spôsobujúcich zánik predmetnej poistnej
zmluvy v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej, ktoré bolo súdu doručené 3.2.2014. Konštatoval, že v čl.
11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté

od 1.6.1995 sú upravené podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto
zmluvu možno ukončiť len na žiadosť poistníka, že oznámením o zániku poistenia zo dňa 13.6.2008
žalovanáoznámilažalobkynizánikpoisteniazdôvoduuvedenéhov§788ods.2písm.f)Obč.zák.stým,
že došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok. Z vykonanéhodokazovania , predovšetkým z výpovede žalobkyne mu však nevyplynulo, aby táto niekedy požiadala o
skončenie poistenia, čo potvrdzujú aj jej listy adresované žalovanej zo 16.6.2008, z 24.07.2013 ak aj z
19.8.2013, ktorými žalobkyňa oznámila žalovanej, že nesúhlasí so zmenami na jej poistnej zmluve, trvá

na dodržiavaní podmienok, ktoré platili v čase uzavretia jej poistnej zmluvy, že sa stále riadi pôvodnými
poistnými podmienkami platnými v čase uzavretia jej poistnej zmluvy a vzhľadom k tomu žiada o
vyplatenie poistnej sumy. Súd mal teda za to, že z dôvodu - skončenie na žiadosť poistníka nedošlo
v tomto prípade k zániku poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zániku poistenia, ktoré možno
aplikovať na predmetnú poistnú zmluvu, uviedol, že tie sú upravené v ust. Obč. zák. v § 800 - výpoveďou,

§ 801 - v dôsledku nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie alebo nezaplatenia jednorazového
poistného do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti, § 802 - odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo
odmietnutím plnenia zo stany poistiteľa, že táto zákonná úprava bola premietnutá aj do Všeobecných
poistných podmienok. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že k zániku poistenia
nedošlo žiadnym z týchto spôsobov. Poukázal na § 800 ods. 2 Obč. zák., že toto ust. bolo zakotvené aj
do Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve, že v tomto prípade k zániku poistenia týmto

spôsobom - z dôvodu výpovede niektorého z účastníkov konania nedošlo, že k zániku poistenia nedošlo
ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zák., čo ani žiadnym z účastníkov
nebolo tvrdené. Súd ani nezistil, že by k zániku poistenia došlo v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zák., že by
žalovanáakopoistiteľodpoistnejzmluvyodstúpilazdôvoduvedoméhoporušeniapovinnostíuvedených
v § 793 Obč. zák. (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa

týkajúceho sa dojednávania poistenia), že taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia
zo strany žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 Obč. zák. Súd nezistil, že by v tomto prípade došlo k zániku
poistenia, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania na základe ďalších zákonom
predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle §
497 Obč. zák., ktoré ust. bolo prevzaté do Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie

pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 do čl. 3 bodu 8 týchto poistných podmienok, podľa ktorých
môže poisťovňa ako aj poistník v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy odstúpiť od poistnej
zmluvy bez udania dôvodu. Konštatoval, že takisto ani nedošlo k zrušeniu poistenia v zmysle § 570 ods.
1 Obč. zák., pretože žalobkyňa neprijala žiadnu zo žalovanou ponúkaných zmien poistných podmienok,
čo nakoniec aj vyplýva z listu žalobkyne žalovanej z 24.7.2013. Súd zároveň zistil, že k zániku poistenia

nedošlo ani na základe vzájomnej dohody účastníkov konania o zrušení poistnej zmluvy tak, ako je to
uvedené v § 572 ods. 2 Obč. zák. Súd sa ďalej musel vysporiadať argumentáciou žalovanej o tom, že k
zániku poistenia došlo v dôsledku udalosti v r. 2008 tak, ako to uviedla vo svojom vyjadrení, doručenom
mu 3.2.2014. Pokiaľ ide o tieto tvrdenia žalovanej o tom, že došlo k zániku poistenia zo zákona v
dôsledku mimoriadnych skutkových okolností v r. 2008, nezávislých od vôle oboch zmluvných strán,

tieto považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že pokiaľ boli u žalovanej v rámci vykonaného dohľadu
zisteného nedostatky, ktoré sú zachytené v Protokole o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007, ktorý
mu žalovaná predložila a ktoré spočívali v tom, že poistné podľa príslušných poistno - matematických
metód v prípade poistenia UDP - K nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia, podľa názoru súdu
nemožno dôsledky takýchto pochybení zo strany žalovanej prenášať na druhého účastníka právneho

vzťahu v tomto prípade na žalobkyňu ako spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po
uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala a navrhla nesprávne, v rozpore s poistno
-matematickými normami alebo metódami, mal za irelevantnú. Dôvodil, že poistná zmluva je svojim
charakterom spotrebiteľskou zmluvou, že poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a
je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu

zo strany poisťovne predložené, že v danom prípade, neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky
právnehocharakterualebofaktickánemožnosťplniťpreobjektívnepríčiny.Zdôraznil,žepokiaľbyajbolo
preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky
spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou
je viazaná, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči

poistníkovi),resp.ušléhozisku,čovšaknebolopredmetomtohtokonania.Súdmaljednoznačnezato,že
žalovanájepovinnáajnapriekvýsledkomkontrolyorgánudohľaduatvrdenejnemožnostiplneniazotrvať
v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade
so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda), že ak aj bolo žalovanej uložené
orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej

právnej úpravy zákona o poisťovníctve, pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť
uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovanej.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Obč.
zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal. Vzhľadom na uvedené závery súd konštatoval, že kzániku záväzkovo- právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania, v danom
prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah aj naďalej trval a to
až do 4. 9. 2013 (koniec poistného vzťahu bol dojednaný na deň 4. 9. 2013). Na základe zisteného

skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd pri predbežnom posúdení tejto zmluvy , dospel
k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom
zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie
platné pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995, že je to riadna a platná právna zmluva, ktorej obsahom sú
účastníci viazaní a teda sú v tomto prípade viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve

zo 4. 9.1998. Takisto súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že predmetná poistná zmluva je
platná a teda, že nárok žalobkyne na poistné plnenie pre prípad poistnej udalosti je daný. Konštatoval,
že poistnou udalosťou v tomto prípade je dožitie sa konca poistenia, t.j. dňa 4.9.2013 s tým, že poistná
suma v zmysle predmetnej poistnej zmluvy bola dohodnutá na sumu 1.502,59 eur (45.267,- Sk ), čo bolo
súdu preukázané poistkou zo 7.9.1998 pre poistnú zmluvu UDP - K číslo XXXXXXXXXX. Citujúc znenie
čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995 ,

mu bolo preukázané a to listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou - list z 25.6.2013, 24.7.2013 a
18.11.2013 a bolo to potvrdené aj výpoveďou žalobkyne, že táto žiadala žalovanú o výplatu poistnej
sumy. Nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení popierala nárok žalobkyne na zaplatenie sumy poistného
plnenia vo výške 1.502,59 eur, a teda výšku tejto poistnej sumy, bolo povinnosťou súdu ďalej skúmať,
na akú sumu poistného plnenia má žalobkyňa nárok, pri uplatnení námietky žalovanej, že v tomto

prípade došlo k redukcii poistnej sumy. Preto sa súd musel vysporiadať s tým, čo je potrebné v tomto
konaní podľa čl. 9 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platné pre poistné
zmluvy uzavreté od 1.6.1995 považovať za nezaplatenie poistného v plnej výške v lehote ustanovenej
Občianskym zákonníkom, pre posúdenie, či boli splnené podmienky na jeho aplikáciu ( či došlo k zmene
rezervotvorného poistenia s bežným poistným na poistenie so zníženou poistnou sumou - redukcia

poistnej zmluvy ), teda či v tomto prípade došlo k redukcii poistnej sumy tak, ako to uvádza žalovaná.
Poukázal na to, že podľa platnej právnej úpravy platnej v čase uzavretia poistnej zmluvy (7.3.1998),
nebolo pre platnosť poistnej zmluvy nevyhnutné, aby v nej boli vymedzené následky nezaplatenia
poistného včas a v dohodnutom rozsahu. Bolo preto nevyhnutné, aby si strany v nevyhnutnom rozsahu v
poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach upravili kedy a za akých presných podmienok poistenie

nezanikne pre nezaplatenie poistného, kedy a za akých presných podmienok a akým spôsobom dôjde
k redukcii poistenia a pod. Predtým boli tieto otázky upravené vo vyhláške č. 49/1964 Zb. v § 12, tá ale
bola zrušená s účinnosťou od 1.11.1991 vyhl. č. 364/1991 Zb. Ďalej uviedol, že súčasťou predmetnej
poistnej zmluvy Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie pre zmluvy uzavreté od 1. 6.1995,
citujúc čl. 9 ods. 2. 3, 4, 5 a 6. Vychádzajúc z § 801, § 804, § 52 ods. 1, § 52 ods. 4, § 54 ods.

1, 2 Obč. zák. (ich znenie citoval) v danom prípade mal súd za to, že pri výklade čl. 9 Všeobecných
poistných podmienok prevyšuje výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ktorým žalobkyňa v tomto právnom
vzťahu je a to vo svetle cieľov, ktorý sleduje vyššie citovaná Smernica ako aj s prihliadnutím na to,
že poistné podmienky pripravuje sama žalovaná - poisťovňa, ktorá sa na túto činnosť špecializuje a je
pre ňu odborne vybavená, tieto poistné podmienky používa opakovane vo viacerých prípadoch a za

takéhoto stavuje je tu daná určitá nerovnováha medzi subjektmi právneho vzťahu, keď žalobkyňa ako
spotrebiteľ nemá možnosť participovať na tvorbe týchto podmienok a zároveň jej možnosť podrobne
preskúmať tieto poistné podmienky je značne obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené (náklady
na právnu pomoc, strata času) značne prevyšujú očakávaný prínos. Mal za to, že formulácia 9 čl. 2
Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 je

neurčitá a pre spotrebiteľa - žalobkyňu nejasná a zároveň teda aj neprijateľná, pretože neupravuje
určito, zrozumiteľne a jasne podmienky a spôsob redukcie poistnej sumy, že ust. Všeobecných poistných
podmienok sú písané malým písmom a neumožňujú spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy postrehnúť
všetky skutočnosti dôležité pre poistný vzťah a jednak vzhľadom k tomu, že po ich prečítaní nie je
priemernému spotrebiteľovi jasné za akých podmienok a akým spôsobom dochádza k redukcii poistnej

zmluvy a čo vlastne presne znamená redukcia poistnej sumy, ak nebolo poistné za ďalšie poistné
obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Poukázal na to, že sama
žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že poistné podmienky, ktoré sú súčasťou jej
poistnej zmluvy a ktorými sa riadila neobsahovali ust. o oneskorenom platení, teda vôbec o tom nemala
vedomosť, že tieto skutočnosti sú zakotvené v poistných podmienkach, že spotrebiteľovi nemôže byť

za takto určených podmienok jasné a za situácie, ak bolo dohodnuté, že spôsob platenia poistného je
mesačný, bez uvedenia dátumu splatnosti (žalovaná túto skutočnosť ani nepopierala) a za situácie, keď
žalovaná sama zasielala nie vždy v rovnakom termíne poštové peňažné poukazy, na základe ktorých
žalobkyňa spočiatku platila poistné (táto skutočnosť takisto nebola zo strany žalovanej rozporovaná);kedy je v omeškaní s platením poistného a vlastne kedy a akým spôsobom a za akých podmienok
pristúpi poisťovňa k redukcii poistného plnenia, a preto za takéhoto stavu mal súd za to, že tento výklad
má ísť na ťarchu poisťovne - žalovanej, ktorá ich sama formulovala. Vzhľadom k tomu mal za to, že

tento čl. poistných podmienok je nezrozumiteľný a neurčitý a pre spotrebiteľa za takýchto podmienok
aj neprijateľný. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 243/2007
z 19. júna 2008, kde sám ústavný súd uviedol, že výklad nejasného pojmu má byť v neprospech tej
strany, ktorá ho použila. Vychádzajúc z tohto mal súd za to, že za takejto pre spotrebiteľa nejasnej a
neprijateľnej podmienky nemohlo dôjsť k redukcii poistného plnenia a teda tvrdenia žalovanej o tom,

že došlo k redukcii sú nedôvodné a preto súd uzavrel, že žalobkyňa má nárok na výplatu poistného
plnenia vo výške, aká bola dojednaná v poistnej zmluve s navýšením o prebytky v zmysle Všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, teda na sumu 1
502,59 eur. Pokiaľ žalovaná v čase , keď má plniť, uplatňuje námietku redukcie poistnej sumy s tým,
že žalobkyňa bola naposledy v omeškaní 4.4.2004, takéto jej konanie m posúdil ako konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. a z tohto dôvodu je aj uplatnenie redukcie zo strany

žalovaného neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Obči. zák. Súd mal za to, že ak by aj prichádzala
do úvahy redukcia poistného plnenia, tak prípadné uplatnenie si redukcie zo strany žalovanej po takom
dlhom čase (10 rokov od omeškania žalobkyne) je úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
žalovaná nikdy žalobkyni počas trvania poistného vzťahu neoznámila, že je v omeškaní (žalovaná túto
skutočnosť nerozporovala) a teda takéto konanie zo strany žalovanej by bolo právnym úkonom, ktorý

je v rozpore s dobrými mravmi a je zároveň aj neplatným právnym úkonom. Uviedol, že v rozpore s
dobrými mravmi je uplatňovaná redukcia aj preto, že sama žalovaná v období, keď žalovaná tvrdí,
že žalobkyňa bola v omeškaní s platením poistného (rok 2004 ) zasielala žalobkyni vyplnené poštové
peňažné poukazy, na základe ktorých následne žalobkyňa platila poistné. Za stavu, keď bolo dohodnuté
mesačne platenie poistného a pri výklade pojmu - spôsob platenia mesačný v prospech žalobkyne

ako spotrebiteľky, teda kedykoľvek v priebehu mesiaca, kedy jej žalovaná zaslala peňažný poštový
poukaz, považoval uplatnenie redukcie zo strany žalovanej konaním v rozpore s dobrými mravmi. Súd
poukázal zároveň na zásadu „ pacta sund servanda - zmluvy sa majú dodržiavať“, a preto vychádzajúc z
uvedených právnych záverov mal za to, že nárok žalobkyne je dôvodný a žalovaná je povinná žalobkyni,
nakoľko nastala poistná udalosť v zmluve bližšie určená - dožitie sa konca poistenia , vyplatiť dohodnutú

poistnú sumu zvýšenú o prebytky, teda v sume 1 502,59 eur suma 45.267,- Sk) tak, ako to uviedla
v poistke zo dňa 7.9.1998 k poistnej zmluve UDP - K číslo: XXXXXXXXXX. Vzhľadom k uvedenému
mal súd za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie 1.502,59 eur je dôvodný. Citujúc znenie § 451 ods.
1, 2 a § 456 Obč. zák., po vykonanom dokazovaní, súd za dôvodný považoval aj nárok žalobkyne
na zaplatenie preplatku na poistnom v sume 6,83 eur, ktorý bol žalovanej zaplatený prostredníctvom

trvalého príkazu z účtu žalobkyne, po uplynutí dohodnutej doby platenia poistného. Zaplatenie preplatku
bolo súdu preukázané výpisom z účtu, takisto mu bolo preukázané aj to, že žalobkyňa žiadala od
žalovanej vrátenie tohto preplatku, že žalovaná túto skutočnosť nerozporovala a ani sa k nej nevyjadrila.
Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že zaplatením tohto preplatku vzniklo na strane žalovanej
bezdôvodné obohatenie, keď došlo k plnenie sumy 6,83 eur bez právneho dôvodu a táto je povinná

ho podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vydať žalobkyni. Keďže táto plnenie dobrovoľne žalobkyni
na základe jej výzvy nevrátila, súd ju zaviazal aj na zaplatenie 6,83 eur. Považoval za potrebné uviesť,
prečo nevykonal žalovanou navrhovaný dôkaz a to výsluch JUDr. Škapinca, generálneho riaditeľa,
nakoľko by jeho výpoveď neprispela k objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre rozhodnutie súdu o
platnosti/neplatnosti skončenia poistnej zmluvy zo strany žalovanej ale by ňou boli len opätovne súdu

vyložené a objasnené skutočnosti dotýkajúce sa vykonanej kontroly zo strany príslušných orgánov štátu
u žalovanej, ktoré už boli žalovanou prezentované v jej písomných podaniach a takisto následný
postup poisťovne vo vzťahu ku klientom po tejto kontrole. Vzhľadom k tomu uznesením na pojednávaní
konanom 28.7.2014 nevyhovel návrhu žalovanej na vykonanie tohto dôkazu. Citoval znenie § 109 ods. 1
písm. c) O. s. p. a uviedol, že pokiaľ ide o návrh žalovanej na prerušenie konania do skončenia konania

vedeného na Najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/229/2013 a 7Cdo/163/2013 z dôvodu, že rozhodnutia
v týchto konaniach sú významné pre toto konanie, pretože v nich Najvyšší súd SR ustáli, či zánik
poistenia žalobcu za skutkových okolností, ktoré nastali v r. 2008 z materiálneho hľadiska je dôvodný a
zákonný, čím ustáli právny základ nároku žalobcu, z cit. ust. jednoznačne vyplýva, že súd môže konanie
prerušiť ( slovo „ môže“), z čoho teda vyplýva, že prerušenie konania z tam uvedených dôvodov je

fakultatívne, teda súd nie je povinný konanie prerušiť ani v prípade, ak by inak boli splnené podmienky
na prerušenie konania, že je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými
prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých
opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účeluracionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť
aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.

Zdôraznil, že rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Za danej situácie sa súdu javí prerušenie
konania najzdĺhavejším opatrením z hľadiska vedenia konania, a to z dôvodu hospodárnosti konania pri
možnostivyužitiainýchpostupovaopatreníakobolovtomtoprípaderiešeniepredbežnejotázky,pretože
ochrana práv účastníkov konania by sa mohla začať napĺňať až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.

Súd mal teda za to, že návrh žalovanej na prerušenie konania v tomto prípade nie je dôvodný, nakoľko
si otázku trvania poistnej zmluvy vyriešil v tomto konaní predbežne a za takejto situácie, by prerušenie
konania bolo len nehospodárnym predlžovaním celého sporu, preto návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol. Nakoľko mala žalobkyňa v tomto konaní úspech, vznikol jej v zmysle § 142 ods. 1
O. s. p. nárok na náhradu trov konania. Pretože na pojednávaní konanom 28.7.2014 žalobkyňa uviedla,
že jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd o jej nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že

jej náhradu trov konania nepriznal.

3. Súd dopĺňacím rozsudkom z 15. 3. 2016 určil, že podmienka upravená v článku 9 bod 2 písmeno
a) Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie Prvej česko - slovenskej poisťovne, a.s.
Košice pre poistné zmluvy uzavreté od 01.06.1995 v znení: „Ak nebolo poistné za ďalšie poistné

obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty
rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia
sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy) so znížením dôchodkom
(redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti
platiť ďalšie poistné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4. V odôvodnení, citujúc znenie § 166 ods. 1, 2, 3, § 153 ods. 4 O.s.p. o.i., uviedol, že žalobkyňa
v priebehu konania namietala, že došlo k redukcii poistného plnenia, že nakoľko v odôvodnení
rozsudku 39C/345/2013 -97 zo dňa 28.7.2014 uviedol, že formulácia ust. 9 čl. 2 Všeobecných poistných
podmienok žalovanej pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 je pre spotrebiteľa

- žalobkyňu nejasná a zároveň teda aj neprijateľná a že za takejto neprijateľnej podmienky nemohlo
dôjsť k redukcii poistného plnenia a teda tvrdenia žalovanej sú nedôvodné, avšak v zmysle § 153 ods.
4 O.s.p. neuviedol vo výroku rozsudku túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, bolo jeho povinnosťou
postupovať v zmysle § 166 O.s.p. v spojení s § 153 ods. 4 O.s.p. a vyhlásiť dopĺňací rozsudok k rozsudku
39C/345/2013 - 97 z 28.7.2014 v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto dopĺňacieho

rozsudku.

5. Proti rozsudku 39C/345/2013-97 z 28. 7. 2014 podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti
obidvom výrokom z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

6.Žalovanávprvomradepovažovalazanesporné,žežalobkyňasňouuzavrela4.9.1998poistnúzmluvu
typu ÚDP - K č. XXXXXXXXXX so začatím doby poistenia od 4.9.1998 pre prípad smrti a dožitia na
dobu 15 rokov do 4.9.2013 s výškou mesačného poistného 206,- Sk (16,59 eur) a s dobou "platenia
poistného na 10 rokov do 4.9.2008. Súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné

podmienky pre životné poistenie žalovanej (pôvodný názov žalovanej v čase uzavretia poistnej zmluvy
bol Prvá československá poisťovňa, akciová spoločnosť Košice), ktoré boli schválené Ministerstvom
financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky pod č.
52/1024/1995splatnosťouprepoistnézmluvyuzavretéod1.6.1995.Uviedla,žedokázala,ževpriebehu
poistného vzťahu došlo v dôsledku zásahu Národnej banky Slovenska ako štátneho orgánu dohľadu

nad poisťovníctvom (orgánom dohľadu nad poisťovníctvom na území Slovenskej republiky bolo do
roku 2000 Ministerstvo financií SR, potom Úrad pre dohľad nad finančným trhom a neskôr Národná
banka Slovenska podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ) bolo po kontrole
NBS vykonanej u žalovanej na prelome rokov 2007 - 2008 zo strany NBS žalovanej uložené prijať v
stanovenej krátkej lehote do 30.04.2008 a pod hrozbou vysokých finančných pokút nápravné opatrenie

na odstránenie zistených nesprávnosti v súvislosti so zistením nesprávnych poistno - matematických
metódapostupovpriurčenívýškypoistnéhoaprepočtompoistnéhoproduktuÚDP-K,ktorýsavzťahoval
aj na poistný vzťah uzavretý so žalobkyňou. Zásahom štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom
počas kontroly NBS vykonávanej u žalovanej začiatkom roku 2008 došlo bez zavinenia žalovanej ktomu, že NBS posúdila nedostatky v v kalkulácii poistného produktu ÚDP - K, a to i napriek tomu,
že v roku 1995 tieto boli vtedajším orgánom štátneho dohľadu - Ministerstvom financií SR riadne
schválené. Mala za nutné objasniť, že v čase uzavretia poistných zmlúv žalovanej so žalobkyňou

patrili tieto poistné zmluvy do kategórie tzv. regulovaných zmlúv, kde predmet zmluvy - poistný produkt
ÚDP - K a jeho kalkuláciu - schvaľoval tretí subjekt, a to príslušný štátny orgán. Zmluvné stravy
poistného vzťahu sa od štátom predurčeného obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov
nemohli odchýliť. Poukázala na to, že k týmto skutočnostiam riadne preukázala listinné dôkazy, avšak
súd tieto nesprávne skutkovo vyhodnotil a nesprávne právne uzavrel, keď vydal rozsudok a vyhovel

žalobe v celom požadovanom rozsahu. Súd naviac na jej návrh nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to
vyžiadanie označeného správneho spisu Ministerstva financií SR a výsluch JUDr. Jaroslava Skapinca,
generálneho riaditeľa správy poistenia žalovanej, ktoré dôkazy boli spôsobilé objasniť a vysvetliť zánik
poistného vzťahu ku dňu 16.5.2008 a tak boli spôsobilé na vynesenie vecne a právne iného než
napadnutého rozhodnutia. Súd podľa jej názoru nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, pričom
následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol. Súd vyhodnotil, že žalobkyňa prejavila naliehavý

právny záujem v celom priebehu konania na rozhodnutí o splnenie z poistného vzťahu z poistnej zmluvy
zo 4.9.1998. Súd má byť aj miestom nachádzania práva a spravodlivého rozhodnutia. Mala za zrejmé,
že ani žalobkyňa, ale ani ona nezavinili vedenie tohto sporu, pretože tento vznikol už v dôsledku
kontrolnej činnosti orgánov verejnej moci s priamym zásahom do súkromnoprávnych vzťahov vrátane
tohto poistného vzťahu so žalobkyňou. Súd tento podstatný fakt nijako nezohľadňoval, nepodrobil

ho žiadnemu súdnemu prieskumu a rozhodol len v prospech žalobkyne, čo považuje za nesprávny
právny záver vyplývajúci z nesprávneho hodnotenia skutkového stavu podľa ňou predloženým listinných
dôkazov. Žalobkyňa neprejavila náležitý právny záujem na určovacej žalobe. Zdôraznila, že súd v
dôsledku neobmedzeného postavenia žalobkyne v danom vzťahu ako spotrebiteľa jej v konečnom
dôsledku priznal nárok na plnenie z poistného vzťahu v takej výške, ktorý si v skutočnosti vôbec

nepredplatila. Poukázala na to, že jednoznačne orgán štátneho dohľadu nepredvídateľne zasiahol práve
do súkromnoprávnych vzťahov žalovanej so svojimi poistníkmi vrátane žalobkyne a keďže právne
normy s takýmto nestranným zásahom štátneho orgánu do činnosti poisťovateľa vôbec nepočítajú
(neomylnosť štátneho orgánu pri výkone svojej činnosti) nemohol súd ani správne ustáliť presný dôvod
zániku poistenia a zrušenia poistného vzťahu k dátumu 16. 5. 2008, resp. neskôr zmeneným postojom

žalovanej k tomu, že poistný vzťah trval riadne až do 4. 9. 2013, avšak žalobkyňa si predplatila
nižšiu sumu, než pôvodne stanovenú poistnú zmluvu z roku 1998. Zdôraznila, že súdu v dôsledku
neobmedzeného postavenia žalobkyne v danom vzťahu ako spotrebiteľa jej v konečnom dôsledku
priznal nárok na plnenie z poistného vzťahu v takej výške, ktorý si v skutočnosti vôbec nepredplatila.
Žalovaná preukázala a súdu to preukázala, že orgán verejnej moci - NBS zasiahol v rokoch 2007-2008

do poistno-matematických prepočtov výšky poistného pri produkte ÚDP-K poskytovaného žalovanou
práve od roku 1996 a konštatoval ich nesprávny výpočet a nariadil jej zjednanie nápravy pod hrozbou
vysokých sankcií ev. až likvidácie poistného kmeňa žalovanej. Žalovaná navrhovala každému klientovi
pri tomto poistnom produkte tieto tri alternatívy, aby sa mohli klienti vrátane žalobkyne slobodne,
ale aj zodpovedne voči sebe samému rozhodnúť o zotrvaní v poistnom vzťahu podľa zvolených a

preferovaných kritérií. K jednoznačnému zásahu orgánu verejnej moci do súkromnoprávnych poistných
vzťahov uzavretých s množinou klientov, vrátane žalobkyne, dodatočne predkladá aj vyjadrenie NBS
z 2.12.2013, ktoré dokazuje jej tvrdenia o materiálnej a objektívnej neplatnosti poistno-matematických
prepočtov poistného, ktoré nijako nezavinila a mohla len znížiť následky, ktoré tento zásah Národnej
banky Slovenska pre ňu a jej klientov s poistným produktom UDP-K znamenal. Z dôvodu dátumu

poskytnutia žalovanou jej právnemu zástupcovi toto nemohlo byť predložené v konaní pred súdom
prvého stupňa (Príloha: List NBS č. ODT-13070/2013 z 2.12.2013). Poukázala na skutočnosť, že v
období roka 1997, kedy bola dojednaná aj poistná zmluva so žalobkyňou, bolo uzatváranie poistných
zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom. V čase uzavretia zmluvy so žalobkyňou boli podmienky
vzniku i zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými všeobecnými poistnými podmienkami a

zákonom, pričom normy spotrebiteľského práva v čase vzniku poistenia v zákonných normách neboli
upravované. Súd bezdôvodne a nepreskúmateľne neuznal dôkazy ňou predložené, ktoré dokladovali
celkový priebeh od vzniku poistného vzťahu a vzniku poistenia cez ingerenciu štátneho orgánu vo forme
priameho zásahu do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej. Komplexný obraz súdu by založil
skutkové zistenie súdu o tom, že poistné vzťahy boli regulované štátom a že žalovaná musela splniť

všetky podmienky určené a schválené štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho zániku, na
ktorý mali priamy a nezvratný vplyv kontrolné závery Národnej banky Slovenska v roku 2007-2008.
Z týchto skutkových zistení by súd následne vyvodil právne závery a právne posúdenia situácie inak
než v napadnutom rozsudku. Takýto postup súdu s prejudikovaním hodnotenia dôkaznej sily výpovedesvedka a dôkaznej sily správneho spisu ústredného orgánu štátnej správy v ničom neobstojí. Žalovaná
podľa názoru súdu je v zmluvnom vzťahu jediný zodpovedný účastník, ktorý však konal pod tlakom
tretej osoby - kontrolného orgánu NBS a v krajnej núdzi bol donútený fakticky vypovedať poistný vzťah

s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného vzťahu. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) Z.
z. o poisťovníctve poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné vykonávať svoju činnosť
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z jej činnosti a nesmú uzatvárať zmluvy
za nápadne nevýhodných podmienok pre ne, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky
neodôvodnené plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými

sú zjavne nedostatočne zabezpečené pohľadávky. Žalovaná sa ako dobromyseľný subjekt poistného
vzťahu od začiatku jeho vzniku chce taktiež domôcť spravodlivého rozhodnutia aj v jej prospech.
Žalovaná si dovoľuje poukázať napr. na argumentáciu v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 6.11.2007
sp. zn. II. ÚS 3/06, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s
predstavou spravodlivosti, pretože v sporovom konaní sú obe strany sporu protikladne pôsobiace v
snahe docieliť súdne rozhodnutie v čo najväčšej miere vo svoj prospech. Súd sa však týmto podľa

názoru žalovanej dôsledne neriadil a rozhodol výlučne v neprospech žalovanej. Ďalej uviedla, že
nemohla predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym
orgánom a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u
odporcu v rokoch 2007-2008. Súd jej odoprel prístup ku spravodlivosti svojím rozhodnutím založenom
nanesprávnychskutkovýchzáverochaprávnychúvaháchvyhovenímžalobnémunávrhu,ktorýmpriznal

žalobkyni plnenie, ktoré si žalobkyňa nepredplatila a žalovaná ho preto považuje za bezdôvodné
obohatenie na strane žalobkyne. Súd ďalej podľa názoru žalovanej nesprávne vyhodnotil skutkový
stav, keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu nedošlo k dohode o zmene poistnej
zmluvy a že túto skutočnosť sa žalovanej nepodarilo preukázať. Tento záver súdu považuje žalovaná za
nesprávne vyhodnotený s poukazom na dôkazy predložené žalovanou. Po zásahu kontrolného subjektu

- NBS v roku 2007 - 2008 do systému poistných vzťahov žalovanej s množstvom svojich klientov,
ktoré boli uzatvárané od roku 1995 až do vykonanej kontroly v roku 2007 a 2008 v nezmenenom
rozsahu podľa rovnakých metód výpočtu výšky poistného, došlo pre žalovanú nepredvídateľne a bez
možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti vyhodnotiť danú situáciu nasledovne. Žalovaná navrhla žalobkyni
tri alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinil v snahe, aby dosiahol v prvom

rade dohodu so žalobkyňou (buď zotrvanie v poistnom vzťahu s nižšou hodnotou poistenia resp.
pri zachovaní pôvodne - nesprávne určenej výšky poistného, buď zotrvanie v poistnom vzťahu s
doplatkom poistného zo strany žalobkyne a tak zachovaním pôvodne určenej výšky poistného plnenia
alebo výplata odkupnej hodnoty s tým, že pri neakceptácii žiadnej z alternatív žalovaná použije tretiu
alternatívu s ukončením poistného vzťahu). Žalovaná dokazovala nevyhnutnosť svojho konania voči

žalobkyni pri ukončení poistného vzťahu, a to čo najviac korektným a aj pre žalobkyňu dostupným
spôsobom. Súd tieto skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne hodnotil, resp. sa ich
skutkovým a právnym hodnotením ani nezaoberal a jednoducho rozhodol jednostranne v neprospech
žalovanej. Tvrdila, že súd jej napadnutým rozhodnutím prístup k spravodlivému rozhodnutiu odmietol,
že nemá inú možnosť než odvolaním sa domôcť toho, aby súd znova a z rovnocenného pohľadu

vykonal navrhované a v konaní pred súdom prvého stupňa nevykonané dôkazy podľa vyjadrenia
žalovanej k žalobe, objektívne skutkové vyhodnotenie atómu zodpovedajúce správne právne závery a
rozhodnutie vo veci samej. Vytýkala súdu, vzhľadom na jej tvrdenia a všetky ňou predložené dôkazy,
že tieto vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie , bez toho, aby ich vykonal a následne
aj vyhodnotil, že vôbec vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a nevyhodnotil, že nebyť záverov NBS o

zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno - matematickej metódy,
ktorú používala od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od roku 1995 so schválením
predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva (MF SR, Úrad
pre dohľad nad finančným trhom), by nikdy svojvoľne neprikročila ku navrhovaným zmenám v poistných
vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu so žalobkyňou. Poukázala

na to, že konala voči žalobkyni formou zotrvania poistného vzťahu s odrátaním dlžného poistného
len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena zákona o
poisťovníctve č. 95/2002 Z. z. a z nej vyplývajúci zásah NBS ako orgánu štátneho dozoru až do
súkromnoprávnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou) a bez subjektívneho zavinenia. Tvrdila,
že na základe jednoznačného ustálenia NBS počas uvedenej kontroly bol až v roku 2008 určený a

vykonaný správny poistno-matematický prepočet poistného, ktoré jej mala žalobkyňa platiť za obdobie
10 rokov, ktorými by si predplatila dohodnutú sumu tak, ako to bolo pôvodne zmluvne dohodnuté.
Tým, že súd určil plnenie z poistnej zmluvy bezo zmien, učinil nesprávne rozhodnutie, keď nevzal do
úvahy zmenu obsahu poistnej zmluvy, ku ktorej pristúpila poisťovňa po kontrolných zisteniach orgánovverejného práva. Dopad verejného práva na daný súkromnoprávny vzťah je preto jednoznačný a
nesporný a súd nesmie v rozpore s dobrými mravmi „priklepnúť" nenáležité plnenie žalobkyni iba preto,
že tak bolo pôvodne zmluvne dojednané medzi účastníkmi poistného vzťahu, do ktorého vstupovali

obaja účastníci dobromyseľne a s plným vedomím zachovania svojich práv ale aj povinností. Podľa
rozsudku súdu tieto udalosti v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou zmenenými právnymi
predpismi už v priebehu existujúceho právneho vzťahu s navrhovateľom nemali mať fakticky žiadny
vplyv na existujúci poistný vzťah a boli podľa názoru súdu irelevantné, čo žalovaná v celom rozsahu
namieta. Tento záver súdu považuje žalovaná za neprimeraný a nerovnocenný vo vzťahu ku zistenému

skutkovému stavu. Dôvodila, že jej bolo rozhodnutím súdu odňaté jej právo na spravodlivé a vyvážené
rozhodnutie, pretože takéto rozhodnutie mal súd učiniť v predmetnom spore, ktorý žalovaná považuje
za značne atypický v porovnaní s klasickými sporovými prípadmi najčastejšie vznikajúcimi z neplnenia a
porušenia vzájomných zmluvných povinností. Komplexné rozhodnutie o návrhu aj protinávrhu žalovanej
s preferovanou regulovanou výškou poistného plnenia, v tomto spore mohol jedným rozhodnutím
vykonať len súd ako nezávislá inštancia. Takéto rozhodnutie však súd nevyniesol. Vzniknutú skutkovú

situáciu v roku 2007 - 2008 v poistných vzťahoch, ktoré mala žalovaná uzavreté s mnohými poistníkmi od
roku1995aneskôr,ktorétakboliasúpostihnutékontrolnýmizávermitretiehosubjektuverejnoprávneho
sektora, ktorý bol nezávislý od žalovanej a na druhej strane zároveň žalovaná bola v závislom vzťahu
od jeho kontrolných zistení a bola nimi viazaná, nemohla žalovaná vôbec ovplyvniť a nemohla túto
ani predvídať. Súd preto nesprávne hodnotil, keď pričítal žalovanej zavinené porušenie povinností v

právnom vzťahu so žalobkyňou a nedostatočné preukázanie súdom označených právne významných
skutočností predpokladaných poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom. Ako mohla žalovaná
v roku 1998, keď došlo k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobkyňou, predvídať situáciu, že po viacerých
kontrolách štátnych orgánov bude po 10-tich rokoch v poradí tretí štátny orgán ako kontrolný subjekt
vyhodnocovaťpoistno-matematicképrepočtyvýškypoistnéhovovzťahuvvýškedohodnutýchpoistných

súm žalovanej, ktoré predtým schválil dva štátne orgány (MF SR - 1995, Úrad pre finančný trh - 1999)
ako nesprávne? S touto situáciou žalovaná nemohla nijako počítať, bola pre ňu nepredvídateľná a
nemohla ju ani napriek uplatneným námietkam voči kontrolným záverom NBS i jednaniam s kontrolnou
skupinou NBS nijako zvrátiť. Na druhej strane musela žalovaná v zmysle záverov kontroly NBS a
nových zákonných úprav, na ktoré žalovaná poukázala v predchádzajúcich svojich vyjadreniach a na

ktoré nemala žiaden dosah, dosiahnuť zmenu v posúdení existujúcich poistných zmlúv. Poukázala na
to, že je potrebné si uvedomiť, že aj podľa právnej doktríny analyzujúcej poistné zmluvy z pohľadu
dobovej právnej úpravy: „Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký,
že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy
spadajú pod kategóriu tzv. regulovaných zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a

verejným právom. „ Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných
zmlúv a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby.." (Csach, K. Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš
Čenék 2009, s. 142). Vytýkala ďalej súdu, že nevykonal a nezdôvodnil nevykonanie dôkazov, a to dôkaz
správnym spisom Ministerstva financií SR k vykonanej kontrole u nej, z ktorého vyplývali zistenia ňou
uvádzané a nezdôvodnil presvedčivým spôsobom jeho nevykonanie, aj keď tento dôkaz mohol mať

rozhodný vplyv na vynesenie iného než napadnutého rozhodnutia. V tomto smere je preto napadnuté
rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Z predmetného poistného vzťahu by mal súd rozhodnúť a spravodlivo
prisúdiť obom účastníkom to, čo im právom náleží. Obaja vstupovali do právneho vzťahu dobromyseľne
a v dobrej viere dodržať vzájomné záväzky. Jej situácia po kontrole NBS znamenala jej konanie v
krajnej núdzi docieliť v krátkej časovej lehote stanovenej NBS a pod hrozbou vysokej sankcie resp.

straty poistného kmeňa či straty jej licencie v danej oblasti podnikania, bola jednoznačne vyvolaná
rôznosťou kontrolných záverov štátnych orgánov v rokoch 1995, 1999 a 2007 (ostatná s odstupom
takmer 9-tich rokov, kedy za toto obdobie došlo k výraznej zmene vonkajších podmienok v štátom
regulovanej forme poistných vzťahov a ku zmene právnych prepisov v SR i v náväznosti na európsky
ponímané a chápané štandardy v tejto oblasti jej podnikateľskej činnosti). I napriek pravidlu, ktoré

bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa
zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené resp. v iných výnimočne stanovených
prípadoch. Práve v žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel
zaniknúť na základe § 575 Obč. zák. a tento spôsob zániku aj dokazovala v súdnom konaní. Dovolila
si poukázať na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný prípad

v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto prvostupňový súd na daný prípad neaplikoval
a týmito sa neriadil. Rovnako ako aplikácia európskych noriem spotrebiteľského práva aj nad rámec
vnútroštátnej úpravy s jej aplikáciou v tejto veci súd musí zohľadniť a pristupovať eurokonformne aj k
pravidlám európskeho zmluvného práva. Podotkla, že napriek upraveniu právneho vzťahu slovenskýmprávnym poriadkom, musia byť zohľadnené aj vyššie formy a princípy majúce charakter dobrých
obchodných zvyklostí a dobrých mravov v právnych vzťahoch. Súd nemal v tomto prípade umožniť
navrhovateľovi vymáhať z právneho vzťahu, ktorého obsah od počiatku zreguloval svojim zásahom

iný - tretí subjekt verejnej moci, ktorý je nezávislý od účastníkov poistného vzťahu a na druhej strane
jeden z účastníkov vzťahu, a to žalovaná- poistiteľ, je povinný postupovať podľa záverov kontrolných
zistení aj vo vzťahoch, ktoré už boli dávno predtým uzavreté. Kontrolný subjekt daný záver učinil s
hrozbou najzávažnejších sankcií voči nej , ktorý sama zistený nedostatok nezavinila a v rokoch 1995 -
2007 jej nikdy nebol vyčítaný, ba naopak, v priebehu skorších kontrol tieto konštatovali bezporuchový

priebeh poistných vzťahov. Preto namietala, že je vecou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne
aj v súlade so všetkými pravidlami platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými
v spotrebiteľskom práve. Súd sa týmto základným výkladovým pravidlom podľa jej názoru neriadil a
dospel tak popri neúplných skutkových zisteniach aj ku nesprávnym právnym záverom v spore tým, že
rozhodol o vyhovení žalobe a zamietnutí jej vzájomnej žaloby. Považovala za nedôvodné, ak má byť
zaviazaný existenciou právneho vzťahu ako účastník konania, pričom tento považuje za skončený nie z

vlastnej viny a nemohla takéto skončenie poistného vzťahu uzavretého ešte v roku 1999 účinne odvrátiť.
Preto aj v podanom odvolaní si dovoľuje poukázať na podstatné skutkové okolnosti prípadu, ktoré
dokazujú nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia pre obe procesné strany a ukrátenie spravodlivosti
pri posudzovaní jej konania v krajnej núdzi pod tlakom tretej strany - kontrolného subjektu NBS. Poistnú
zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom

plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre ňu záväznými, vtedajší orgán štátnej správy
nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (§ 9, § 11 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
v dobovom znení). Ide o nesporný predpoklad, ktorý podľa odporcu na rozdiel od záverov súdu vyplýva
zo znenia samotného zákona. Opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne vyplýva okrem iného aj z listu
Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 z 30.7.2012. Poukázala na to, že štátom stanovená

výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia, sa preniesla do obsahu poistnej
zmluvy ako súčasť povinnosti žalobkyne a tomu zodpovedajúceho práva žalovanej (poistné), resp. ako
súčasť práva žalobkyne a tomu zodpovedajúcej potenciálnej povinnosti žalovanej (poistné plnenie pre
prípad dožitia sa konca poistenia). Uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzala z prezumpcie
správnosti úradných rozhodnutí, že žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať omyl tretieho

subjektu (štát by mal byť v tomto zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe
príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu
poistnejzmluvypredchádzal.Počastrvaniaprávnehovzťahuupravenéhopredmetnoupoistnouzmluvou
v roku 1999 bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej
zmluveuzavretejmedzinavrhovateľomaodporcomnezodpovedávšetkýmzáväzkomzpoistenia,najmä

poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Opodstatnenosť tohto tvrdenia vyplýva z
protokolu z roku 2007, ako aj z nadväzujúcich opatrení, ktoré jej boli uložené (príslušné listiny sú prílohou
vyjadrenia k žalobe). Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu poistnej zmluvy v časti
poistno - matematickej závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením s § 31a v spojení s § 70a
ods. 1 zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Potreba odstrániť rozpor medzi

obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala jej snahu o zosúladenie
obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a ak sa zosúladenie
obsahu poistnej zmluvy správnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, bola teda
nútená nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať
zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Absolútne zotrvanie na zásade pacta sunt servanda

v okolnostiach prípadu na trvaní poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na jej strane ku
porušovaniunoriempreňuzáväznýchvoblastiverejnéhopráva,nastranežalobkynekutrvaniuprávana
poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané
žalobkyňou skutočne uhradenej cene hlavného predmetu plnenia. Uplatnenie neadekvátneho plnenia
zo zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými

súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo dokonca až s
bezdôvodným obohatením. Netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia ňou nebola určená slobodne,
ale jej bola ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci. Vzhľadom na okolnosť, že cenu
hlavného predmetu plnenie v poistnej zmluve a viacerých iných poistných zmluvách predurčil štát, vzniká
bez úpravy obsahu alebo trvania poistného vzťahu riziko narastajúcej škody, ktorú je možné potenciálne

preniesť na štát. Tvrdila, že prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej ona
porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobkyňa si nárokuje plnenie
vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatila a potenciálne neustále sa zvyšujúce
riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne. Takétoprávneriešenienemôžebyťoptimálne,atedaanisprávneazákonné.Zdôraznila,žeobčianskyzákonník
účinný ku dňu, kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán (žalovanej), dôjsť k zániku zmluvy, čo
pre nesúhlas žalobkyne vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu,

ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových
náležitostí určil orgán verejnej moci. Občianky zákonník neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu
úpravu,ktorábyumožnilazohľadniťvšetkyskutkovéšpecifikáprípadu,akýmisúdĺžkatrvaniazmluvného
vzťahuavšetkyspoločensko-ekonomickézmeny,ktorépočastrvaniapoistnéhovzťahunastali,pôvodne
orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany

dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa Občianskeho zákonníka a jej povinnosťou zosúladiť
obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami podľa verejného práva. Skutkovo podobný
prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR, pokiaľ ide o meritum veci. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v prípade vedenom pod sp. zn. lCdo 115/2010 uviedol, že dovolací súd v
prejednávanej veci, ktorá je obdobná s touto vecou, „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny
názor, ktorým by boli súdy viazané". Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva,

že dôvodom, prečo dovolací súd dosiaľ v takejto veci nerozhodol bola absencia prípustnosti dovolania
podľa § 237 O.s.p. daná v dovolacím súdom prejednávanom prípade. Poukázala na priliehavejšie
právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre tento prípad, ktoré ponúkajú Princípy európskeho
zmluvného práva, najmä v článkoch 6:105 v spojení s čl. 6:106 a čl. 6:111. Na moderný koncept právnej
úpravy európskeho súkromného zmluvného práva zareagovala inak už aj najnovšia právna úprava

českého Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2014. K účinkom a výsledku, ku akému je možné
dospieť aplikáciu princípov európskeho zmluvného práva na tento prípad, sa možno v podmienkach
Slovenskej republiky priblížiť výkladom súdu. Tvrdila, že súd prvého stupňa dané princípy neuplatnil z
dôvodu, že neboli dohodnuté medzi účastníkmi poistného vzťahu. K tomuto podotýka, že na daných
„ Princípoch „ pracovala skupina najlepších expertov EÚ v oblasti európskeho zmluvného práva už od

roku 1982 a v európskej právnickej obci sú tieto ponímané ako „ všeobecný systém pravidiel zmluvného
práva EU a ich praktického využitia na konkrétne zmluvné vzťahy „ a majú vysoký stupeň nielen
akademickej ale aj právnej sily. Súd mal tieto princípy aplikovať aj na jej návrh, pretože prichádza ich
použitie do úvahy aj v tých prípadoch, keď si ich účastníci sami nezvolili, a to z dôvodu, že „ daný
právny vzťah sa riadi všeobecnými právnymi zásadami" .Väčší počet doteraz vedených sporov rôznych

navrhovateľov voči nej v identických právnych vzťahoch vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu
vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, ktorý, ako sám uviedol „dosiaľ nerozhodoval, preto ani
nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané ", pretože vo vyššie naznačených súvislostiach
(skutkové špecifiká prípadu, vplyv zmien verejného práva na súkromnoprávne vzťahy, zmena okolností
počas dlhotrvajúceho kontraktu, podobný prípad nebol judikatúrou súdov riešený a pod.), môže vyvstať

niekoľko doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu. Dôvodila, že podľa § 238 ods.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o otázku zásadného právneho významu. Vzhľadom na postup prvostupňového
súdu a relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu môžu vystať právne otázky, či za situácie, ak

počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, ktorej jednu
z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci,
dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v
zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy
bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným

stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie
na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán,
je možné podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom
zmluvného záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej
v otázke, či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah

zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka zároveň
svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych
dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto
právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové
náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím

účinnosti do 1.5.2004, mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistné poistno-matematicky tak, že výška
poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, a to záväzku na poistné plnenie
pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami
nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnejnemožnosti plnenia podľa § 575 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka na základe § 31a
v spojení s §70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť

poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej
doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby určeným z
uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne, t. i. vinei - nižšej výške než bolo dohodnuté v
poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov
štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku

na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby ) či pre rozpor určenia poistného a záväzku
z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s §
31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku
právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní. Pre
prípad,akbysaodvolacísúdstotožnilsprávnymposúdenímprípadupodľarozhodnutiaprvostupňového
súdu a napadnutý rozsudok potvrdil, navrhuje, aby odvolací súd postupoval podľa § 238 ods. 3 O.s.p.

a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku dovolanie pripustil z dôvodu riešenia horeuvedených otázok
naliehavého právneho významu, pretože tieto doteraz riešené nie sú a môžu mať podstatný vplyv na
rozhodnutie vo veci samej v tomto ale i ďalších sporných prípadoch medzi ňou a inými navrhovateľmi.
V rámci obsahovo úplne totožného sporu ako je tento spor už podala Najvyššiemu súdu SR v inej veci
vedenej na Okresnom súde Košice I pod č. k. 19C/209/2009 a na Krajskom súde v Košiciach pod č. k.

lCo/212/2011 dovolanie proti súdnym rozhodnutiam po tom, čo odvolací súd v rozsudku svojim výrokom
pripustil dovolací dôvod pre riešenie čiastkovej otázky zásadného právneho významu , čím tak vyhovel
jej návrhu v danom konaní. Predmetná otázka zásadného právneho významu, ktorá bude riešená v inej
veci pred dovolacím súdom - Najvyšším súdom SR pod č. k. 2Cdo/l 10/2013, pričom už v nej podala
dovolanie 9.1.2013, bude mať rozhodujúci vplyv aj na právny spor vedenom pod č. k. 36C/27/2010,

a preto navrhuje odvolaciemu súdu prerušiť odvolacie konanie s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. Na základe uvedených dôvodov navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu na nové
konanie a rozhodnutie s tým, že jej prizná náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná 16. 10. 2014, doručila súdu prvej inštancie podanie - doplnenie odvolania, avšak až po 15

dňovej zákonnej lehote na uvedenie dôvodov odvolania ( žalovanej bol rozsudok doručený 2. 9. 2014).

8. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu s rozsudkom súdu prvej inštancie plne súhlasila a poukázala
na to, že žalovaná sa snaží odvolávať na kontrolu NBS, že menovaná poisťovňa zavádza a klame,
vyhovára sa na neskoré vyplatenie mesačných splátok, na ktoré počas celého obdobia trvania poistenia
nebola ani raz zo strany žalovanej upozornená. Pri uzatváraní poistky bola informovaná, že v prípade
neskorého vyplatenia mesačnej splátky sa poistka nevzťahuje na tie dni, kedy je v omeškaní s platbou.

S odvolaním nesúhlasila a navrhla rozsudok potvrdiť.

10. Žalobkyňa, podaním z 15. 12. 2015, došlým súdu prvej inštancie v ten istý deň (č.l. 189), žiadala o
„doplnenie žaloby“ o vyplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %.

11. Súd prvej inštancie na pojednávaní 15. 3. 2016 (zápisnica na č.l. 214 - 215) vysvetlil žalobkyni, že
jej podanie (na č.l. 189) je návrhom na rozšírenie žaloby, o ktorom rozhodne odvolací súd, vzhľadom na
štádium, v ktorom sa predmetný spor nachádza.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanej, v ktorom v podstate iba

opakuje dôvody uvádzané pred súdom prvej inštancie, na ktoré súd riadne a presvedčivo odpovedal.
Dôvody odvolania, ktoré žalovaná doplnila až po zákonnej lehote (po 15 dňoch) na tieto odvolací súd
neprihliadal.13. Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

14. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] teraz § 365 ods. 1 písm. e)

C.s.p. je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba
samotnáokolnosť,ženevykonaldôkazystranaminavrhnuté,nemôžebyťvsporovomkonaníspôsobilým
odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod,

musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval
za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní
pred súdom prvej inštancie. Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie
skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu. K výhradám žalovanej, že súd ňou
navrhnutý dôkaz (pripojenie správneho spisu, obsahujúceho rozhodnutie MF SR č.j. 52/1024/1995 z

30.5.1990) nevykonal, pričom z tohto dôkazu malo vyplývať, že zo strany MF došlo v r.1995 k schváleniu
nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné,
čo sa v r.2004 dostalo do rozporu so zák. a spôsobilo nemožnosť plnenia na jej strane, treba uviesť, že
vykonanie tohto dôkazu, by bolo nadbytočné, lebo nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné
v tomto konaní preukazovať a ktorá by vo vzťahu k nej (žalovanej) v prejednávanej veci, mala právny

význam, keďže predmetom tohto konania nie je nárok žalovanej na náhradu škody proti štátu, za ktorý
koná ministerstvo. Rovnako tak výsluch svedka JUDr. Škapinca (generálneho riaditeľa Správy poistenia
žalovanej), nebol, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy, potrebný, lebo týmito ostatnými dôkazmi bol
skutkový stav dostatočne zistený.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

17.Knamietanejdodatočnejprávnejaobjektívnejnemožnostiplnenia,majúcejpôvodvzmeneprávneho
predpisu zák. č. 95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi stranami sporu v súvislosti s § 31a
zák. č. 186/04 Z. z. je potrebné uviesť, že § 575 O. z. rozlišuje nemožnosť plnenia a to v dobe vzniku
záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za

následok zánik záväzku. Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave
sa už nič nemôže meniť, záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť
plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné len
subjektívne, t.j. iba pre dlžníka, záväzok nezaniká. V prejednávanej veci u žalovanej nejde o plnenie
nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, než s akými v

čase uzavretia zmluvy rátala a s ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný
zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii
žalovanej, berúc do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti výpočtu výšky poistného, sa nemôže
bez súhlasu poisteného premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou
a poisteným - žalobkyňou, a v konečnom dôsledku do zániku poistného vzťahu. Žalobkyňu totiž nebolo

možné nútiť, aby súhlasila s inou výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníčkami konania v
čase uzavretia zmluvy, len pre chybu žalovanej pri výpočte výšky poistného, ktorá existovala už v čase
uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného, treba tiež zohľadniť, že žalovaná mala podľa
§ 22 (Technické rezervy poisťovne a zaisťovne) ods. 1 zák. č. 95/02 Z. z. na vykonávanie poisťovacej
činnosti vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom podnikania, o. i. technickú rezervu na poistné

budúcichobdobí,technickúrezervunapoistnéplnenieatechnickúrezervunaživotnépoistenie,abybola
v každom okamihu zabezpečená jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky svoje záväzky, vyplývajúce z
poistných zmlúv a záväzky vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu
a, že podľa § 31 ods. 2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce zpoisťovacejčinnostialebozozaisťovacejčinnostibolapovinnávytvoriťanepretržitedodržiavaťskutočnú
mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho
predpisu zák. č. 95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi stranami sporu a to zák. č.

186/04 Z. z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený § 31a, podľa ktorého poisťovňa a
pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických
metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods. 1 zák. č. 8/08 Z. z.) nespôsobuje
objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte

výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané jej povinnosti na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne
a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite
dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať
si technické rezervy. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj to, že predmetná zmluva a poistný vzťah
vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a, že

podľa § 54 ods. 1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Nesúhlas poisteného
so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo
strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý

vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Žalobkyňu
- spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpila k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom
dôsledku zhoršila svoje zmluvné postavenie, preto sú účastníci zmluvy o poistení ňou viazaní. Čo sa tyká
pripusteniadovolaniapodľa§238ods.3O.s.p.,niejedôvodnavyhovenienávrhužalovanejadovolanie
v prejednávanej veci pripustiť, vzhľadom na súkromnoprávny charakter vzťahu medzi účastníčkami

konania, vyplývajúci z ust. O. z. - z poistnej zmluvy, na ktorý možno aplikovať len právne predpisy -
normy súkromného práva, a to aj v prípade zmeny verejnoprávnych predpisov, ktoré mohli mať vplyv na
postavenie niektorého účastníka verejnoprávneho vzťahu, t.j. v prejednávanej veci žalovanej - poistiteľa.
Pokiaľ ide o prerušenie odvolacieho konania až do vyriešenia otázky zásadného právneho významu,
ktorámábyťriešenávinejvecipreddovolacím-NajvyššímsúdomSRpodsp.zn.2Cdo/110/2013,niesú

dôvody na jeho prerušenie. Prípadné prerušenie konania by žalobkyni privodilo porušenie jej ústavného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože v občianskom súdnom konaní, je daný
predovšetkým záujem na tom, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.

18. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

20. Z citovaného ustanovenia vyplýva že prerušeniu konania súd pristúpi vtedy, ak prebieha iné konanie
alebo ak dal podnet na začatie iného konania, v ktorom sa posudzuje (má byť posudzovaná) otázka,
ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by inak mohol posúdiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.),

tak že dôvod prerušenia tu spočíva predovšetkým v hospodárnosti konania, pričom pri úvahe, či konanie
preruší, postupuje podľa okolností konkrétneho prípadu.

21. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na zmenu žaloby - jej rozšírenie o uplatnenie 9 % úrokov z omeškania,
tento už nebolo možné akceptovať, o ktorom ani odvolací súd nerozhodol, vychádzajúc z § 371 C.s.p.

22. Podľa § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

24.Podľa§396ods.1C.s.p.ust.otrováchkonaniapredsúdomprvejinštanciesapoužijúajnaodvolacie
konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.26. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, preto
jej ich náhrada nebola priznaná. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania.

27. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).